Kvantum ideí

144. EPIZÓDA /  Ak robíme veľa rozhodnutí, oslabuje to našu vôľu prekonať ďalšie pokušenia? S teóriou vyčerpania ega prišli psychológovia pred tridsiatimi rokmi a odvtedy presiakla hlboko do nášho každodenného porozumenia toho, ako fungujeme. Ak musíme odolávať dezertu po obede, je menšia šanca, že večer odoláme alkoholu? Vyčerpanie ega sa zdá byť ako veľmi dobré vysvetlenie toho, čo prežívame, ale viaceré novšie štúdie ukázali, že experimenty vyčerpania vôle nepotvrdzujú. O tom, či sa vôľa unaví ako sval a ako to súvisí s fungovaním mozgu, sa rozprávali fyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: článok, z ktorého sme vychádzali článok o Ozempicu a sebakontrole Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

143. EPIZÓDA / Kde sa študuje lepšie? Na Oxforde, na Harvarde, či vo Viedni? Čo je to systémová biológia? Ako možno využiť dáta a databázy na zodpovedanie veľkých otázok v genetike? Ako sa naprieč evolúciou vyvíjajú gény, ktoré zabezpečujú fungovanie ľudskej imunity? O tom všetkom, ale aj o tom ako publikovať v najlepších vedeckých časopisoch na svete, sa rozprával Jaro Varchola so systémovým biológom Martinom Lukačišinom, ktorý sa nedávno vrátil na Slovensko.  ----more---- Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

142. EPIZÓDA / V ôsmom storočí pred Kristom Homér pravdepodobne spísal dva eposy. Ten prvý, Iliada, má viac ako pätnásťtisíc riadkov a rozpráva o desiatom roku Trójskej vojny. Do zákulisných intríg aj priamo do bitiek zasahujú i antickí bohovia. Achilles, hlavný hrdina príbehu, je ovládaný hnevom, pýchou, túžbou po večnej sláve. Ako Gréci vnímajú možnosť človeka rozhodnúť sa napriek osudu, napriek vôli bohov a v nepriaznivých časoch vojny? O tom, ako Iliada nadlho definovala aj naše premýšľanie o slobode sa rozprávajú fyzik a filozof vedy Jaro a neurovedec Peter.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: knihu Larryho Siedentopa Inventing the individual o počiatkoch západného liberalizmu knihu Bernarda Williamsa Shame & necessity (Hanba a nutnosť) zdramatizovaný epos Iliada Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

141. EPIZÓDA / Ekonómia dobra a zla, tak sa volá úspešná kniha Tomáša Sedláčka, bývalého poradcu českého prezidenta Václava Havla. Okrem iného sa v nej Sedláček pozerá aj na to, nakoľko dokážu matematické modely v ekonómii popísať komplexnú spoločenskú realitu. Dokážeme zredukovať ľudské spotrebiteľské správanie na čísla a rovnice? Prečo sa snažíme zmatematizovať aj humanitné vedy a nakoľko to funguje? A dá sa matematické modelovanie v ekonómii porovnať s tými vo fyzike alebo biochémii mozgu? O sile, príťažlivosti a limitoch matematiky pri opise sveta diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: knihu Ekonómia dobra a zla Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

140. EPIZÓDA / To, či máme slobodnú vôľu v realite ovládanej fyzikálnymi zákonmi je ťažká otázka, ktorú filozofi a vedci riešia už storočia. Ale čo na otázku slobodnej vôle hovorí neuroveda a psychológia? Je strojcom našich rozhodnutí biochemický mechanizmus mozgu? Alebo naše nevedomie? Psychologické štúdie ukazujú, že určite sme slobodní menej, ako sme si mysleli, ale že nejaká voľnosť konať ako chceme nám stále ostáva. O sile výsledkov týchto experimentov v epizóde diskutujú fyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter. ----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: predchádzajúce epizódy o slobodnej vôli:  125. Ako vypočítať slobodnú vôľu? a 98. Kde v mozgu vznikajú slobodné rozhodnutia? knihu od Václava Havla - Moc bezmocných   Viktora Frankla Pozývame Vás: 📌slobodne si vypočuť všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

139. EPIZÓDA / Podľa čoho sa rozhodujeme, čo je správne a čo nesprávne? Nakoľko pri tomto rozhodovaní využívame rozum a nakoľko sa spoliehame na intuíciu? Je morálka v nás vrodená alebo sa jej musíme učiť? A čo o našom morálnom rozhodovaní hovoria psychologické experimenty? O tom, ako vznikajú morálne súdy a prečo nás niektoré morálne dilemy zasiahnu viac emocionálne a iné zas zamestnajú viac rozum, diskutujú filozof Jakub, biofyzik Jaro a psychologička Ivana.----more---- Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

138. EPIZÓDA / Ako môže jedna myseľ robiť rozhodnutia a potom tie isté rozhodnutia spochybňovať? My ľudia môžeme premýšľať o svete, ale môžeme premýšľať aj o samotnom premýšľaní. Ako to robíme? Má to niečo spoločné s Kahnemannovými dvoma systémami? Alebo s faktom, že máme dve hemisféry? O dualite a prirodezenej rozpoltenosti mysle sa rozprávali biofyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: knihu Strangers to Ourselves od Timothy Wilsona Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

137 EPIZÓDA /Čo je podľa Einsteina relatívne a čo absolútne? Ako možno spojiť čas a priestor do jedného časopriestoru? Prečo nemožno prekročiť rýchlosť svetla? Ako hmota zakrivuje priestor a ako máme rozumieť gravitácii podľa všeobecnej teórie relativity? Všetky tieto otázky si kládol aj Albert Einstein a všetky dokázal s pomocou ďalších vedcov aj zodpovedať. Relativitu priestoru a času, novú teóriu gravitácie a Einsteinove úvahy v tejto epizóde diskutujú a vysvetľujú neurovedec Peter a fyzik Jaro.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: Legendárny diel relácie Pod lampou o Einsteinovej teórii relativity Spomenutý podcast u umelej inteligencii, v ktorom bol Peter hosťom Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

136 EPIZÓDA / Rozumieme svojmu vlastnému konaniu? Vieme prečo robíme to, čo robime? Psychologické výskumy ukazujú, že so sebapoznaním to nie je také jednoduché. Prečo máme potrebu klamať si a vymýšľat si o sebe ilúzie? A môže to byť vôbec inak, keďže okrem vedomia máme aj neprístupné podvedomie? O tom aj o Oidipovskom komplexe diskutujú filozof Jakub, psychologička Ivana a vedec Jaro. ----more---- Dávame do pozornosti: knihu, z ktorej vychádzame v tejto sérií - Philosophy of Psychology: An Introduction  Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

135. EPIZÓDA / Pri otázke kto je človek, ako sa správa a prečo sa tak správa, sa stretáva filozofia s psychológiou, a o tom bude naša kvantová séria, ktorá sa začína rozmýšľaním o tom, či sú dôvody nášho konania racionálne alebo nie. Inšpirovaní nedávnou knihou Philosophy of Psychology (link nižšie) v diskusii predstavujeme argumenty za aj proti, a hľadáme, čo lepšie zodpovedá realite. O tom, či je lepšie byť optimistami alebo pesimistami pri posudzovaní ľudských motívov diskutujú vedec Jaro, psychologička Ivana a filozof Jakub.----more---- Dávame do pozornosti: knihu, z ktorej vychádzame v tejto sérií - Philosophy of Psychology: An Introduction  knihu: Mind as Machine knihu: The Master and His Emissary  Pozývame Vás:  spoločne myslieť, diskutovať a rásť do študentskej agory  na Petrove a Jakubove deeptalky vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI    

134. EPIZÓDA / V roku 1925 bol publikovaný prelomový Heisenbergov článok o kvantovej reinterpretácii fyzikálnych vzťahov. Teraz oslavujeme sto rokov kvantovej fyziky. Ako vďaka kvantovej fyzike rozumieme svetu oveľa viac, a čo stále nevieme? Prečo je o okolo sveta kvanta toľko tajomna, a ako to súvisí s paralelnými vesmírmi? Aj o tom sa naživo pred publikom počas Noci vedy rozprávali fyzik Jaro a neurovedec Peter s profesorom Vladimírom Bužekom. ----more---- Dávame Vám do pozornosti: Jarovu knihu: Nekonečno je teraz Jakubove a Petrove deeptalky Jakubov filozofický víkend Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   

133. EPIZÓDA/ Je priestor javiskom, v ktorom sa odohráva naša existencia? Alebo je niečím viac? Alebo naopak nie je ničím? Existuje aj minulosť a budúcnosť? Vníma fyzika čas inak ako my ľudia? A prečo keď hovoríme o časopriestore, tak čas meriame hodinkami a priestor metrom? V sérii inšpirovanej knihou Seana Carrolla o najdôležitejšom poznaní súčasnej fyziky pokračujú Jaro a Peter.  ----more---- V diskusii sme spomenuli: knihu Lee Smolina o čase ako základnom pojme fyzikálnej reality Radi by sme Vás pozvali na: NOC VEDY Jakubov filozofický víkend Jarov kurz filozofie vedy Petrove a Jakubove deeptalky  Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   

132. EPIZÓDA/ Energia, sila, fyzikálne zákony sú veci, ktoré definujú svet okolo nás. Ale ako im porozumieť? Podľa knihy The Biggest Ideas in the Universe od Seana Carrolla prejdeme v tejto fyzikálnej sérii tie najdôležitejšie tézy fyziky až po kvantovú súčasnosť. V prvej časti fyzik Jaro a neurovedec Peter rozoberajú, ako sa cez premýšľanie o zmene a pohybe zrodili prvé fyzikálne vysvetlenia reality.----more---- V diskusii sme bavili aj o: neuronálnom princípe najmenšej akcie  vysvetlení diferenciálneho počtu od Stevena Strogatza Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

131. EPIZÓDA / V máji 2025 zomrel morálny filozof Alasdair MacIntyre. Svojou knihou After Virtue (v češtine vyšla ako Ztráta cnosti) ukázal, ako zlyhal morálny projekt posledných storočí. A bez možnosti povedať, čo je dobré a čo zlé, tak podľa MacIntyra ostáva otvorený priestor pre manipuláciu a nátlak, čiže pre populizmus a marketing. Aj keď sa s MacIntyrom dá nesúhlasiť, je úžasné ako dokázal počas života viackrát zmeniť názor, a posúvať tak vlastné myslenie, a svojou, na akademického filozofa, nezvyčajnou popularitou, znova rozprúdiť diskusiu o morálke. O tom, ako možno aplikovať MacIntyrove myšlienky na súčasný svet, sa rozprávali filozof Jakub Betinský a vedec Jaro Varchola.----more----   V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: článok Davida Brooksa o tom, prečo si veľa ľudí myslí, že Trump je dobrý človek Jakubov nekrológ o MacIntyrovi nekrológ od Nathan Pinkoski o MacIntyrovi DEKK - výskumný inštitút sociálnej kohézie   - vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI     

130. EPIZÓDA / Diskusiám o umelej inteligencii (AI) a veľkých jazykovým modeloch ako ChatGPT dominuje otázka či čoskoro nadobudne vedomie a superinteligenciu. Súčasný stav však ukazuje, že takéto uvažovanie o tom, čo sa zatiaľ nedeje, odvádza pozornosť od toho, čo už prebieha. Štyria vedci z rôznych odboroch publikovali článok o kultúrnej revolúcie spôsobenej umelou inteligenciou. Pretože najmä large language models ako ChatGPT radikálne menia spôsob, ako sa informácie dozvedáme a ako s nimi pracujeme. Aj o tom, či možno vidieť historické paralely medzi AI a prevratnými technológiami minulosti ako písmo, kníhtlač, či televízia, sa rozprávali doktorandka psychológie Ivana Jakubová a fyzik Jaro Varchola.----more---- +  + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  článok o AI ako o kultúrnej revolúcií podcast s jednou z autoriek článku o AI ako o kultúrnej revolúcií

129. EPIZÓDA / Čo to znamená byť kreatívny? Prinášať do sveta úplne nové veci z ničoho alebo spájať už existujúce do nových spojení? Ako sme sa z jaskyne dostali do dvadsiateho prvého storočia, kde sme obklopení miliónmi veci a ideí, ktoré predtým v realite neboli? Vymysleli sme ich z ničoho? Sú všetci ľudia prirodzene kreatívni? Alebo túžia aspoň všetci tvoriť? Na tieto otázky v prvej česko-slovenskej epizóde hľadajú odpovede vedec Jaro a filozof Sebastián.----more---- +  + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Sebastiánov filozofický podcast Z údivu

128. EPIZÓDA / Predstavte si, že v momente, keď vstúpite do práce zabudnete na to kto ste. A keď z práce odchádzate, máte znova celú svoju životnú pamäť k dispozícii, ale absolútne nič neviete o tom, čo ste osem hodín v práci robili. Takéto rozdelenie pamäte dobrovoľne podstúpia postavy nového seriálu Severance. V jednom tele vzniknú dve osobnosti, dve pamäte. Seriál kladie vynikajúce otázky o tom ako súvisí pamäť a identita, ale aj o tom, aký máme vzťah k práci v postmodernej spoločnosti. Nakoľko je takáto sci-fi predstava realistická z pohľady filozofie a vedy diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.----more---- + podporte súdržnosť na Slovensku: DEKK Inštitút + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  seriál Severance (2022)

127. EPIZÓDA / V ktorom roku života končí detstvo a kedy je človek dospelý? Mali by sme pred deťmi držať tajomstvá alebo ich vystaviť realite? Je detstvo sociálny artefakt alebo biologický interval? Ako sa odpovede na tieto otázky menia s dobou? Pri pohľade do histórie posledných storočí vidíme, že sa menia veľmi výrazne. Hranica medzi dospelosťou a detstvom prekvapivo súvisí s tým, ako sa šíria informácie v spoločnosti. Ústne, písomne, televíziou, internetom... Vedec Jaro a filozof Jakub diskutovali o tom, či žijeme v detinskej dobe a zamýšľali sa, či je dobré skoro dospieť alebo práve naopak.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  knihu Terezy Matějčkovej, Bůh je mrtev, nic není dovoleno (Echo Media, 2023) seriálové odporúčanie - Severance (2022)

126. EPIZÓDA / Ako môže mať človek slobodnú vôľu vo svete ovládanom fyzikálnymi zákonmi? Táto otázka intenzívne zaujíma filozofov posledných štyristo rokov. Napriek tomu, že definitívnu odpoveď stále nepoznáme, neznamená to, že sa diskusia nikam neposúva. Autor knihy Free Agents, neurovedec Kevin Mitchell, je spolu-autorom najnovšieho článku o tom, že naša realita podľa všetkého nie je deterministická, ale práve naopak, je presiaknutá všadeprítomnosťou neurčitosťou. A v takom svete by už mohla slobodná vôľa existovať. O tom, aké sú logické spojitosti medzi neurčitosťou vesmíru a našimi každodennými rozhodnutiami, diskutovali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  článok od Mitchella, Pottera a Ellisa kniha o témach súčasnej filozofie mysle článok o vzťahu vedomia a slobodnej vôle podcast Seana Carolla seriálové odporúčanie - Severance (2022)

125. EPIZÓDA / Integrovaná informačná teória sa snaží vysvetliť vedomie už dvadsať rokov. Za touto teóriou stoja aj známi neurovedci ako Ch. Koch a G. Tononi. Najnovšie im v prestížnom vedeckom žurnáli, Nature Neuroscience, vyšiel aj článok o agenciálnej kauzalite, a v inom časopise aj o tom, ako by mohli mať ľudia slobodnú vôľu. Navyše, uvadzájú aj to, ako by bolo možné matematicky vyrátať množstvo slobodnej vôle. Najnovšie publikácie o slobodnej vôli v IIT teórii vedomia si pre túto epizódu naštudovali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  článok o kauzálnom redukcionizme a o myšlienkovom experimente so žabami a položabami článok o slobodnej vôli a IIT obrana IIT-autorov proti výčitke, že ich teória je pseudovedou online kurzy s Petrom a Jakubom: deeptalky.sk