SND – Sme Národné

Už tento týždeň uvedie Opera Slovenského národného divadla svoju prvú premiéru aktuálnej sezóny, monumentálne dielo Camilla Saint-Saënsa Samson a Dalila. Premiéra sa uskutoční v piatok 10. a v nedeľu 12. októbra 2025 v novej budove SND a prinesie na javisko jeden z najúchvatnejších biblických príbehov svetového romantického repertoáru.Saint-Saënsova opera, ktorá mala premiéru v roku 1877 v nemeckom Weimare, patrí medzi vrcholné diela francúzskej grand opery. Fascinujúci príbeh o láske, vášni, zrade a víťazstve viery čerpá z Knihy sudcov Starého zákona a spája dve silné línie: dramatické vojnové napätie medzi Hebrejcami a Filištíncami a lyrické, až zmyselné scény medzi Samsonom a Dalilou. Práve táto kombinácia duchovnej hĺbky a opulentného divadla robí zo Samsona a Dalily jedinečný zážitok.Do repertoáru SND sa dielo vracia takmer po sto rokoch – naposledy zaznelo v Bratislave v roku 1927. Novú inscenáciu pripravila režisérka Zuzana Fischer, ktorá príbeh ponúka s výraznou výtvarnou štylizáciou a tanečnou dynamikou, s dôrazom na symboliku svetla, architektúry a pohybu. Scénu a kostýmy navrhla Lucia Šedivá, choreografiu vytvorila Zuzana Lisoňová a svetelný dizajn pripravil Daniel Tesař.Hosťami podcastu k pripravovanej premiére sú šéfdramaturg Opery SND Pavol Smolík, režisérka Zuzana Fischer a choreografka Zuzana Lisoňová.

Obdobie izolácie počas pandémie, depresie a vyčerpanie priniesli problémy všetkým. Mladí ľudia, ktorí nemali toľko príležitostí vytvoriť si obranné mechanizmy, ťažko prekonávali stavy úzkosti a z rôznych dôvodov sa nie vždy odhodlali vyhľadať odbornú pomoc. Činohra SND v aktuálnej sezóne pripravila netradičný projekt pre študentov stredných škôl pod názvom Čaute!. Ide o takzvanú classroom play, teda predstavenie, ktoré prichádza za tínedžermi priamo do ich školských tried. Tento populárny divadelný princíp má tradíciu už v mnohých krajinách – v Nemecku, Holandsku či vo Veľkej Británii. Čaute! je dynamická hra pre jednu herečku, jedného herca, terapeuta a jednu školskú triedu. „Je to náročná téma. Zo začiatku bolo totiž pre mňa náročné vcítiť sa do myslí 15- až 16-ročných,“ hovorí jej autorka Tereza Trusinová. Súčasne oceňuje, že pri tvorbe mala možnosť stretávať sa s kolektívom autorov z takmer desiatich krajín z členských divadiel organizácie European Theatre Convention. Záujemcovia nemusia nikam cestovať. Divadlo príde do školy, priamo do triedy. Formát classroom play nevyžaduje žiadne veľké úpravy priestoru. Hru s mladými hercami režijne naštudoval člen Činohry SND Robert Roth: „Ja sa bránim slovu režírovanie a režisér. Bol som len obgeneráciu starší dozor z tohto prostredia...“  Hra Čaute! reflektuje tému starostlivosti o duševné zdravie a prevenciu, čo by mala byť jedna z dôležitých priorít súčasnosti predovšetkým v starostlivosti o dospievajúcu generáciu. V najnovšej epizóde podcastu sa o classroom play Čaute! zhováral jej dramaturg Mário Drgoňa s autorkou Terezou Trusinovou a jej režisérom Robertom Rothom.

Uplynulé sezóny boli mimoriadne úspešné pre obe naše najvýznamnejšie slovenské profesionálne zborové telesá – zbor Opery Slovenského národného divadla aj Slovenský filharmonický zbor. Domáca ani medzinárodná kritika nešetrila slovami chvály na ich kvality. Za ich úspechmi nenápadne, ale pevne stoja práve ich zbormajstri.  Zbormajstrov v divadlách diváci málokedy postrehnú. Väčšinou, ak sa vôbec na javisku ukážu, tak je to na kratučký okamih klaňačky, aj to väčšinou len na premiére. Napriek tomu sú to osoby, bez ktorých by väčšina opier a operných predstavení nemohla dobre fungovať. „Často sme pre divákov neviditeľní a mnohí ľudia v publiku často netušia, kto sa im po predstavení či koncerte na javisku klania,“ hovorí Jozef Chabroň, ktorý po 17 rokoch so Slovenským filharmonickým zborom pôsobí aktuálne ako asistent zbormajstra v jednom z najprestížnejších svetových operných domov – vo Viedenskej štátnej opere.  Keď z javiska v divadle zaznie Zbor židov, keď pomyselní obyvatelia Sevilly volajú na slávu toreadorovi, keď znie Triumfálny pochod v Aide, keď sálou buráca Proč bychom se netěšili, keď sa v Krútňave ozve známy Suchoňov nápev Páslo dievča pávy…. To všetko má na svedomí zbor a ten musí niekto pripraviť a naštudovať, prípadne za scénou oddirigovať. Prechádza tomu množstvo príprav a hodiny samoštúdia. „Pred zbor už musím prísť s názorom a musím vedieť, čo chcem,“ prezrádza o svojej profesii šéfzbormajsterka zboru Opery SND Zuzana Kadlčíková.  Čo všetko prináša práca zbormajstra, prečo nepoužívajú dirigentskú taktovku, aký je rozdiel medzi dirigentom a zbormajstrom, v čom je ich práca náročná, ale aj výnimočná, čo najviac chýba zborovým spevákom na konkurzoch, aký je rozdiel pri práci s profesionálnym a amatérskym telesom, sa dozviete v aktuálnej epizóde podcastu SME NÁRODNÉ. 

Je to len niekoľko dní, odkedy sa podmanivý trojdobý latinskoamerický tanec bolero dostal na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Jeho najznámejšia verzia z pera francúzskeho impresionistu Mauricea Ravela už onedlho zaznie aj na javisku Baletu SND. Opätovne sem totiž zavíta súbor baletu Národného divadla Brno s celovečerným programom zloženým z troch choreografií pod zjednocujúcim názvom BOLERO.   Tri rôzne choreografie, tri rôzne témy, tri rôzne pohybové rukopisy a zároveň tri ťažké témy o otázkach našej existencie, ľudského bytia, našej identity, na ktoré sa v súčasnosti ťažko hľadajú odpovede.  „Je povinnosťou nás umeleckých šéfov aj trošku riskovať a hovoriť cez umenie o témach, ktoré trápia nás všetkých. A nebáť sa toho,“ hovorí v rozhovore umelecký šéf Baletu NdB, bývalý baletný sólista a tiež bývalý riaditeľ Baletu SND Mário Radačovský. 

Peter Mikuláš: Som len interpret naučenia nôt, interpret toho, čo zapísal skladateľ. Záznam diskusie z Divadelnej kaviarne SND Výnimočný operný sólista a koncertný umelec Peter Mikuláš sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea. Na javisku Opery SND sa po prvýkrát predstavil v roku 1978 a za viac ako 45 rokov tu naštudoval asi 50 operných postáv. Napriek tomu, že jeho hlas znel okrem domáceho javiska aj z pódií v New Yorku, Miláne, Madride, Salzburgu, vo Viedni či v Paríži, skromne o sebe tvrdí: „Som len interpret naučenia nôt, interpret toho, čo zapísal skladateľ.“ Nezabudnuteľné sú jeho kreácie Gremina v Eugenovi Oneginovi, Fausta, Ramfisa v Aide, Collina v Bohéme, Sarastra v Čarovnej flaute, Timura v Turandot, Banca v Macbethovi, Zachariáša v Nabuccovi, Duncamaru v Nápoji lásky, Borisa Godunova, Vodníka, Falstaffa, Štelinu v Krútňave či naposledy Svätopluka a mnohých ďalších.

Všetci by sme chceli partnera, ktorý nám dôveruje, ktorý si všimol, čo všetko sme už dokázali, stojí pri nás aj v nečase a podporuje nás bez toho, aby si kládol podmienky.  Zdá sa, že kultúra na Slovensku takého našla. Je koniec roka a to je čas, v ktorom potrebujeme počúvať aj pekné príbehy. Toto je jeden z nich.  Umenie odjakživa fungovalo aj vďaka podpore mecénov a filantropov. V anglosaskom priestore je táto podpora doteraz rozsiahla. U nás je podpora umenia z prostredia firiem či jednotlivcov stále trochu menšinovým žánrom. O to viac si ju ceníme. Tatra banka je generálnym partnerom Slovenského národného divadla už 16 rokov. Rovnako je generálnym partnerom Slovenskej národnej galérie a stabilne podporuje umenie na Slovensku s rozpočtom, ktorý na našom území nemá obdobu.  O tom, ako táto podpora konkrétne vyzerá, sa riaditeľka komunikácie SND Barbora Šajgalíková zhovárala s Bohdanou Hromádkovou, riaditeľkou marketingu Slovenskej národnej galérie, a so zástupkyňami Tatra banky – Miladou Halovou, riaditeľkou brand manažmentu Tatra banky, a Evou Šinkovou, riaditeľkou Nadácie Tatra banky.

Inscenácia Budete mať luft! v Činohre SND mapuje biele miesta našej histórie. Popisuje dramatické udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 1. na 2. novembra roku 1928. Ide o umeleckú reflexiu tragédie, ktorú spôsobili predsudky, ktoré sú živé dodnes. Pre nenávisť prišlo o život 6 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené po tom, ako časť obyvateľov obce Pobedim napadla miestnu rómsku osadu.  „Z psychologických dôvodov dáva zmysel, prečo na Slovensku zametáme pod koberec našu fašistickú, nacistickú minulosť – prípady ako Pobedim a Polichno.  Je fakt, že Slovensko bolo nacistická republika, ktorá vykynožila Židov a Rómov za druhej svetovej vojny, a potom prišla červená totalita, ktorá tabuizovala tú tému. Tak sme vlastne stratili čas, keď sa generácie živej pamäti mohli vyjadrovať, byť konfrontovaní. Na rozdiel od Nemecka – to je ten rozdiel denacifikácie spoločností, dnes aj vďaka tomu je v Nemecku nepredstaviteľné, aby pohlavár ako Hitler a jemu podobní boli spoločensky prijateľní, čo nie je prípad Jozefa Tisa, ktorého bežne vidíte na kázňach na farách,“ hovorí v diskusii Fedor Blašák. Vieme sa vyrovnať s minulosťou? Vieme jej čeliť zoči-voči? Hosťami moderátora Martina Staňa boli riaditeľka Ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Maziniová Motlová a filozof, publicista, aktivista Fedor Blaščák, ktorý sa zaoberá súčasnými dejinami a politikou pamäti, filozofiou, vzdelávaním a kultúrou.

V Roku 1928 prišlo kvôli nenávisti a predsudkom o život 6 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené. Potom, ako čas obyvateľov obce Pobedim napadla rómsku osadu. Hra Budete mať luft!, ktorú uvádza Činohra SND, nás prenesie do roku 1928 za udalosťami, ktoré viedli k tejto tragédii. Je to hra o tom, akí sme boli, ale aj o tom, akí sme dnes. Ako sa vyhnúť predsudkom dnes, ako sa vysporiadať so stereotypmi? Ako nám v tom môže pomôcť kultúra a umenie? Ako nás môže zblížiť a lepšie sa spoznať?  Hosťami moderátora Martina Staňa boli Emília Rigová – oceňovaná výtvarníčka, pedagogička, aktivistka, ktorá vo svojom umení rozoberá stereotypy a ktorá pre inscenáciu Luft vytvorila scénu a kostýmy, Jana Horváthová – česká historička, muzeologička, etnografka česko-rómskeho pôvodu, riaditeľka Múzea rómskej kultúry v Brne a Vladimír Horváth, právnik, člen OZ Rómsky dom – Romano Kher.

Balet SND uvádza v piatok 3. novembra 2023 premiéru novej inscenácie Labutieho jazera. Slávny balet s magickou hudbou P. I. Čajkovského uvedie baletný súbor Slovenského národného divadla v choreografii legendárneho Rudolfa Nurejeva. Prvýkrát v histórii sa súčasťou repertoáru stane choreografia tohto legendárneho tanečníka, a to v roku, keď si baletný svet pripomína 30. výročie jeho úmrtia. Garantkou kvality pri naštudovaní náročnej choreografie sa stala priamo riaditeľka Baletu SND Nina Poláková: „Aj pre mňa bola dvojúloha Odette a Odílie obrovskou výzvou. Práca na tejto role mi veľa dala a bol to dar z nebies, že som vo Viedni mala možnosť pracovať na tejto úlohe a Nurejevových choreografiách priamo s Nurejevovými zverencami – okrem iných so svojím šéfom, veľkou hviezdou – étoile Parížskej opery Manuelom Legrisom aj s partnerkou samotného Nurejeva Florence Clerc alebo veľkou hviezdou parížskej opery Isabelle Guérin.“ Verzia, ktorú uvidia diváci od 3. novembra aj v Slovenskom národnom divadle, sa zapísala aj do Guinnessovej knihy rekordov – a to vďaka zdanlivo nekonečnému aplauzu po premiére. Diváci v hľadisku vtedy potleskom vyvolali Rudolfa Nurejeva a primabalerínu Margot Fonteyn na klaňačku neuveriteľných 89-krát. Hosťami podcastu, v ktorom sa dozviete, aké bude nové Labutie jazero, čím je táto produkcia výnimočná, v čom spočíva jej náročnosť, v čom spočíva hudobná genialita tohto aj hudobne nádherného opusu, boli riaditeľka Baletu SND Nina Poláková a šéfdramaturg Kristián Kohút. 

Opera SND uvádza v nedeľu 29. októbra 2023 v premiére detskú operu Muflón Ancijáš podľa rovnomenných obľúbených kníh Braňa Jobusa. Dobrodružstvá dobrosrdečného muflóna ožijú na javisku SND s hudbou Slava Solovica a v réžii Michala Spišáka. Braňo Jobus, autor príbehov aj libreta k detskej opere, sa deťom dokonca predstaví sám v úlohe rozprávača. „Muflón Ancijáš je opera o tom, ako si plniť svoje sny, je o radosti, o dobre, o láske, je tam kus reálneho života, keďže ja už osemnásť rokov abstinujem a plním si svoje sny,“ uvádza Braňo Jobus.   Autor hudby, hudobného naštudovania a zároveň dirigent chystaných predstavení Slavo Solovic si na písanie svojej síce šiestej opery, ale prvej so zameraním na detského diváka, spomína takto: „Celý život robím hudbu na objednávku – k filmom, k seriálom, k divadlám a tam to je vždycky v nejakých súvislostiach. Ale teraz som si vytváral motívy hudby, ktorú som ako keby robil len pre radosť.“ A že sú dobré skutky Muflóna Ancijáša tak trochu v protiklade s menom? Aj tam skryl Braňo Jobus láskavý odkaz: „O to presne ide – Ancijáš – volá sa jak čertisko, má rohy, má kopýtka a aj tak je to možno najlepšie zvieratko na svete. Ide o to, aby sme neposudzovali ľudí podľa toho, jako vypadajú, ale podľa toho, aké majú srdiečka. A všetci moji Ancijášovia sú o dobrote, o láske a o rozdávaní sa. Takže som veľmi rád a strašne si vážim toho, že aj v Opere SND prijali Muflóna Ancijáša za svojho, a pevne verím, že aj tu sa mu bude páčiť,“ hovorí svojím typickým dialektom Braňo Jobus. „Deťom v školách vždy prízvukujem – keď si čokoľvek vymyslíš a ten nápad je taký, že to neublíži, a keď všetko pre to urobíš z lásky, aby sa ti to splnilo, tak sa ti to splní. A tento Muflón Ancijáš v Opere SND je jeden obrovský prenádherný sen a ja sa priznám, som šťastný z toho, že sa niečo takéto krásne deje,“ dodáva Braňo Jobus.  Opera SND uvedie Muflóna Ancijáša v premiére v nedeľu 29. októbra a následne v bloku repríz 10., 11. a 18. novembra, ako aj medzi vianočnými sviatkami 29. decembra 2023. 

V októbri sa v Kodani konala jesenná konferencia asociácie európskych operných domov Opera Europa. Združuje 233 členov zo 44 krajín – divadlá, festivaly a agentúry. Hostiteľmi konferencie boli Kráľovské dánske divadlo v Kodani spoločne s operným domom v susednom švédskom meste Malmö. Slovenské národné divadlo na nej zastupovali generálny riaditeľ Matej Drlička, riaditeľ Opery SND Martin Leginus, riaditeľka Úseku komunikácie Barbora Šajgalíková, ako aj projektové manažérky divadla.   „Je pre nás dôležité komunikovať s inštitúciami, ktoré sú nám v mnohom podobné. Sme súčasťou EÚ, ale do nášho príchodu nebolo SND súčasťou tejto platformy. Opera Europa je pre nás platforma, kde sa veľa učíme. Pre mňa ako skúsenosťami mladého intendanta je extrémne dôležité, aby som stretával intendantov, ktorí sú v tých funkciách desaťročia,“ hovorí o konferencii generálny riaditeľ divadla Matej Drlička. Riaditelia a manažment operných domov na nej spoločne diskutovali o rôznych témach – o fungovaní operných štúdií, plánovaní a financovaní renovácií, finančných dosahoch stúpajúcich cien energií na divadelnú prevádzku, udržateľnosti produkcií, hľadaní alternatívnych zdrojov financovania, manažovaní sólistických ansámblov, o diverzite na pracoviskách technických prevádzok, nových prístupoch pri filmovaní a zaznamenávaní predstavení, vytváraní bezpečného prostredia pri režírovaní intímnych scén a o mnohých ďalších problematikách. Riaditeľ Opery SND Martin Leginus na konferencii ocenil vzájomnú spoluprácu operných domov: „Zdieľanie informácií je najviac, čo môžu jednotlivé operné domy získať. Skúsenosť je ťažko prenosná, ale môžeme sa vzájomne inšpirovať.“ Najbližšou veľkou konferenciou Opera Europa bude jarná, ktorú spoluorganizujú štyri viedenské operné scény na čele s Viedenskou štátnou operou. Práve v rámci programu tejto konferencie bude jej účastníkom ponúknutá návšteva predstavenia opery E. Suchoňa Svätopluk v Slovenskom národnom divadle. 

Baletný galavečer Umenie pre život je pokračovaním dlhodobej tradície, ktorá pred rokmi vznikla z iniciatívy Národného onkologického ústavu v Bratislave. Pri jej zrode stál tanečník Mário Radačovský, vtedy čerstvo poznačený vlastnou epizódou s prekonaním onkologického ochorenia.  „Osobná skúsenosť s onkológiou mi zmenila život. Jedna z naj vecí, čo sa mi v živote udiala, bolo práve onkologické ochorenie, pretože som bol donútený veľmi ráznou formou prehodnotiť všetky dôležitosti svojho bytia. Aj preto som sa programom Umenie pre život snažil vytvoriť niečo, čo by tu zostalo, čo by malo pomáhať a malo aj hovoriť o onkológii ľudským jazykom,“ spomína si na prvotný impulz bývalý špičkový sólista a dnes riaditeľ baletu Národného divadla v Brne. V iniciatíve dnes Balet SND pokračuje aj vďaka jeho súčasnej riaditeľke Nine Polákovej, ktorá po svojom nástupe do SND projekt po opätovne oživila. To, že sa baletné gala s plejádou špičkových európskych baletných sólistov Umenie pre život koná práve v októbri, však nie je náhoda a riaditeľ Národného onkologického ústavu Tomáš Alscher v podcaste pripomína: „Ročne je na Slovensku novodiagnostikovaných tritisíc pacientok s rakovinou prsníka. Treba včas navštíviť gynekológa, absolvovať preventívne mamografiu. Aj preto počas ružového októbra pripomíname boj proti rakovine prsníka. Leitmotívom je zlepšiť povedomie o onkologických ochoreniach, motivovať ľudí k prevencii a zdravému životnému štýlu, aby sme ich donútili byť zodpovednými k vlastnému zdraviu.“ Vychádzajúc z filozofie, že umenie lieči, prvá baletná scéna prináša aj tento rok jedinečný, štýlovo bohatý program, na ktorom participujú sólisti Baletu SND, partnerských divadiel v Brne a Košiciach, ale najmä interpreti popredných európskych súborov. Má byť poďakovaním zdravotnému personálu a povzbudením všetkým, ktorí s ochorením bojujú. „Pre našich divákov je jedinečnou príležitosťou vidieť európske baletné hviezdy, na domácom javisku zažiť špičkových tanečníkov, za ktorými by museli cestovať po Európe alebo po svete – prvých sólistov zo Štátneho baletu z Viedne, z Berlínskeho štátneho baletu,“ dodáva dramaturgička Baletu SND Eva Gajdošová. 

Opera SND uvádza v piatok 29. 9. 2023 premiéru inscenácie obľúbenej opery Nabucco talianskeho skladateľa Guiseppe Verdiho – biblický epos s jednou z najznámejších operných melódií – slávnym Zborom Židov, v ktorom Verdi vzdáva hold utláčaným ľudom trpiacim pod cudzou silou. Príbeh Nabucca je podľa režiséra Tomáša Ondřeja Pilařa pozoruhodne nadčasový: „Nabucco môže byť hrdina, môže byť slaboch, Nabucco môže byť otec, ktorý nezvládol výchovu svojich detí, môže to byť mocný vladár alebo naopak diktátor, ktorý uzurpuje právo ostatných národov na existenciu. Libreto opery je vybudované okolo niekoľkých doslovných citácií biblických žalmov. Tie majú akúsi mágiu, že sa v rôznych historických dobách môžu vynárať v rôznych kontextoch, ale vždy sú aktuálne,“ hovorí režisér.  Základom efektnej scény je obria stavba, ktorá evokuje chrám, múzeum alebo neurčitý posvätný priestor plný rôznych artefaktov a postupne ho zapĺňa púšť – akoby ho pohlcovala príroda. Celá opera Nabucco sa vyznačuje vášnivou hudbou, emocionálnymi áriami a veľkolepými zbormi. Tento príbeh o náboženskom konflikte, láske, moci a oslobodení zostáva jedným z najpopulárnejších diel v opernom repertoári. „Diváci sa môžu tešiť na veľkolepé zborové scény, ktoré sú z môjho pohľadu obrazovo spracované veľmi efektne. Zároveň sa v celej inscenácii snažíme čo najviac pracovať so symbolmi a znakmi. V mnohých smeroch otvárame dvere k istým otázkam, ktoré potom ostávajú visieť až do konca otvorené, ale všetky dvere sa napokon snažím zatvoriť a na otázky odpovedať,“ dodáva Pilař.  Hosťami premiérového špeciálu sú dramaturg Opery SND Jozef Červenka, režisér Tomáš Ondřej Pilař a sólista Opery SND a predstaviteľ titulnej postavy babylonského vládcu Nabucca barytonista Daniel Čapkovič. 

Balet SND vstupuje do 104. sezóny s veľkými ambíciami. Po období, keď slovenské publikum muselo za svetovým baletom a zvučnými menami cestovať do zahraničia, prichádza náš prvý baletný súbor s čoraz ambicióznejším programom. Už dnes v ňom dominujú mená svetových choreografov ako Jerome Robbins, William Forsythe, Frederick Ashton a pribudnú mená ako Rudolf Nurejev a Kenneth McMillan. „Prežila som 16 rokov v legendárnej inštitúcii, kde tancovali najväčšie hviezdy ako Malachov, Nurejev, Legris… Videla som množstvo pedagógov a choreografov, ktorí tam realizovali svoje diela. Teraz mám víziu prinášať do SND také repertoárové diela, ktoré sa u nás nikdy nehrali a zároveň sú najvyššej kvality,“ hovorí o 104. sezóne Baletu SND jeho riaditeľka Nina Poláková. Aktuálny repertoár zahŕňa 230 rokov štýlovej rôznorodosti a nájdeme v ňom balety klasické, romantické, neoklasické. Priestor však dostávajú aj slovenskí choreografi a slovenskí kostýmoví dizajnéri. O tom, aká bude 104. sezóna v Balete SND, sme sa zhovárali s jeho riaditeľkou Ninou Polákovou a šéfdramaturgom Kristiánom Kohútom. Zhovárali sme sa o vlaňajšej rekordnej návštevnosti, pripravovaných premiérach Manon a Labutie jazero, o kozmopolitnom prostredí nášho baletného súboru, ale aj o tom, čo je ťažšie – či byť riaditeľkou Baletu SND, alebo vrcholovou primabalerínou európskeho formátu. Dozviete sa tiež, ako dnešná riaditeľka súboru a bývalá dlhoročná primabalerína Viedenského štátneho baletu Nina Poláková prežívala svoje nedávne zranenie, ktoré prekazilo jej plány účinkovať na domácom javisku.

Novým titulom v aktuálnom repertoári Baletu SND je komický balet Zle strážené dievča / La Fille mal gardée choreografa Fredericka Ashtona. Klasický baletný titul určený pre celú rodinu začal písať svoju históriu ešte v roku 1789 a patrí k najstarším a určite najobľúbenejším dielam svetovej baletnej literatúry. Balet La Fille mal gardée vstúpil do repertoáru SND pod názvom Márna opatrnosť v roku 1977, keď ho inscenoval prvý slovenský choreograf Jozef Zajko. Desať rokov po jeho poslednom uvedení bola na javisku SND uvedená ďalšia inscenácia - tentokrát ju režijne a choreograficky pripravil Rafael Avnikjan. O tom, aká je aktuálna inscenácia sira Fredericka Ashtona, sa v dnešnej epizóde podcastu zhovárali dramaturgovia Baletu SND Eva Gajdošová a Kristián Kohút.

Tradičným vrcholom jesennej časti baletnej sezóny v SND bude exkluzívny galaprogram Umenie pre život, vrámci ktorého na našom javisku privítame baletné hviezdy z prestížnych európskych scén. Najväčšou hviezdou večera bude bez pochýb Olga Smirnova, jedna z top 10 balerín sveta, ktorá po napadnutí Ukrajiny na protest odišla z Ruska a momentálne pôsobí v Holandskom národnom balete v Amsterdame. Baletný gala večer Umenie pre život je pokračovaním dlhodobej tradície, ktorá pred rokmi vznikla z iniciatívy Národného onkologického ústavu v Bratislave a jeho hlavnou myšlienkou je osveta a podpora boja proti onkologickým ochoreniam. Na javisku SND privítame hviezdy svetového baletu z významných inštitúcií, akými sú Holandský národný balet, Bavorský štátny balet, Viedenský štátny balet, Stuttgartský balet či Balet divadla La Scala. Nebudú chýbať špičkoví domáci umelci ako aj tanečníci z baletných súborov z Brna a Košíc. Predstavia sa nám v číslach plejády najzvučnejších mien svetovej choreografie, akými bezpochyby sú Manuel Legris, George Balanchine, Jiří Bubeníček, John Cranko, Kenneth MacMillan a slovenských tvorcov Romana Novitzskeho, Mária Radačovského a Lukáša Timuľaka. Znieť bude Prokofiev, Chopin, Čajkovskij, Donizetti, Delibes, ale aj Kančeli či elektroakustická hudba Henryho Vegu z New Yorku. Exkluzívny baletný gala večer bude tentokrát zároveň vyvrcholením mesiac trvajúcej spoločnej kampane, ktorú SND pripravilo spolu s Národným onkologickým ústavom, Národným onkologickým inštitútom a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Nielen našim divákom, ale aj širokej verejnosti v nej pripomíname význam preventívnych prehliadok a starostlivosti o našej zdravie. O tom všetkom sme sa zhovárali s hosťami dnešného podcastu, ktorými boli riaditeľka komunikácie Slovenského národného divadla Barbora Šajgalíková a dramaturg nášho baletného súboru Kristián Kohút.

Na javisko Opery SND v týchto dňoch mieri komická opera IMPRESARIO DOTCOM slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej. Opera vznikla na spoločnú objednávku prestížneho rakúskeho operného festivalu v Bregenzi a Slovenského národného divadla v spolupráci s významným nemeckým vydavateľstvom Bärenreiter. Piati speváci vystupujúci pod menami svojich rolí zo slávnych opier – Carmen z Bizetovej rovnomennej opery, Violetta z Verdiho La traviaty, Orfeus z Gluckovho Orfea a Euridiky, Olympia z Offenbachových Hoffmanových poviedok a Tamino z Mozartovej Čarovnej flauty – v snahe získať angažmán v novopostavenom divadle sa snažia presvedčiť operného agenta o svojich prednostiach a neraz aj nedostatkoch svojich konkurentov. Plnia absurdné a nezmyselné požiadavky a testujú hranice toho, čo sú ešte ochotní pre získanie angažmánu podstúpiť. Ale kde sú hranice? Je spievanie naozaj otázkou života a smrti? Opera vrcholí najabsurdnejšou požiadavkou, aby každá z postáv zaspievala svoju veľkú áriu zároveň s ostatnými, ako spoločné dielo. Z pera Ľubice Čekovskej tak vzniká fascinujúci hudobný útvar – zmes piatich notoricky známych árií, ktoré v istom momente zaznejú naraz. Opera však nerecykluje len známe hudobné motívy, ktoré dáva do nového kontextu. Je zároveň produkciou, ktorá v duchu zodpovedného prístupu k životnému prostrediu dáva druhú šancu existujúcim kostýmom, materiálom a rekvizitám, aby sa nič nemuselo vyrábať nanovo. Autorka návrhov kostýmov a tohto konceptu Nicole Pleuler získala za tento prístup v opere Impresario Dotcom prestížnu rakúsku divadelnú cenu. Dej modernej a bláznivej opery buffa, v ktorej dostala priestor aj činoherná postava, kontratenorista, znie v nej improvizovaný džezový spev scat a v orchestri počujeme netradične aj ukulele, sa odohráva na letisku a v stiesnených podmienkach hotelovej izby. A príde aj na spievanie pod vodou. Slovenskú premiéru súčasnej opery, na ktorú rozhodne treba prísť bez predsudkov, uvádza SND jedinýkrát – v piatok 21. októbra 2022. Hosťami dnešnej epizódy podcastu SME NÁRODNÉ boli hudobná skladateľka Ľubica Čekovská, autorka opery IMPRESARIO DOTCOM, a člen súboru Opery SND barytonista Pavol Remenár.

„Postrieľame vás ako psy, aj s vašimi bielymi golierikmi, vy svine inteligentné,“ zaznie v inscenácii Ruské denníky, ktorá je dramatizáciou románu o útoku na ruskú inteligenciu počas revolúcie a občianskej vojny v Rusku. Čo robiť, keď sa vzdelanie, po ktorom človek celý život túži, stane odrazu biľagom? Keď sa vedomosti stanú nástrojom ovládania a utláčania? Keď je človek podozrivý už len tým, že nosí okuliare? Hosťami dnešného podcastu sú dramaturg inscenácie Daniel Majling a predstaviteľka titulnej role Jana Kovalčiková. Dozviete sa, že inscenácia skúma mechanizmus toho, ako sa počas revolúcie ľudia zrazu menia, ako človeka vynesie z nuly na hrdinu, ako niekto, kto sa javil statočný, sa ukáže ako úplný zbabelec. V revolúcii totiž niekedy ide o spravodlivý hnev, ale inokedy sú to už len orgie osobnej pomsty, ktorá sa zaodeje do revolúcie a vznikne len chaos, ktorý vyústi k tomu, že príde niekto, kto spraví poriadok tvrdou rukou. Pri inscenovaní silných tém alebo príbehov, ktoré sa odohrávajú v zložitých dobách ako revolúcia, vojna, holokaust či genocída, zároveň vždy hrozí nebezpečenstvo, aby inscenátor len nekopil krutosť na krutosť, aby to nerobil len ako breviár krutosti alebo encyklopédiu toho, akým ešte spôsobom dokáže človek človeku ublížiť. Na jednej rodine nám inscenátori ukázali, čo sa dialo tisíckam rodín. A na tom uvidíme, aký je svet, v ktorom sa príbeh odohráva.

Komorné koncerty členov orchestra SND sa v poslednom období stali nielen príjemným spestrením nedeľného popoludnia pre našich divákov, ale zároveň aj veľmi príjemnou zmenou a príležitosťou pre samotných hráčov. Členovia orchestra sa zrazu prezentujú ako komorní hráči v mnohých netradičných nástrojových zoskupeniach. Program si často vyberajú podľa vlastných preferencií, čo sa v konečnom dôsledku pretaví do ešte väčšieho nadšenia z hry. O tom, aký je rozdiel medzi sólovou, komornou a orchestrálnou hrou, aký je vtedy rozdiel v ladení a intonácii, ale aj o tom, ako nový šéfdirigent Kevin Rhodes inak presadil orchester a dosiahol novú kvalitu zvuku, sa dramaturg opery Jozef Červenka zhováral s violončelistkou Katarínou Zajacovou, huslistom Adamom Novákom a klarinetistom Jurajom Pivoluskom. A dozviete sa tiež, čomu sa medzi členmi orchestra hovorí kukurica! Autor: Jozef Červenka

Je hrdinkou a zároveň antihrdinkou. Je krásna, ale vypočítavá a manipultatívna. Sebavedomá a vášnivá, no nič jej nie je sväté. Taká je Carmen, jedna z najfascinujúcejších postáv v histórii opery. Keď skladateľ Georges Bizet dostal v roku 1872 zákazku na novú komickú operu, za námet si vybral novelu od francúzskeho spisovateľa Prospera Meriméeho. Dej rozpráva príbeh andalúzskej Cigánky Carmen a španielskeho vojaka dona Josého, ktorý pre lásku ku krásnej Carmen obetuje všetko, čo má, no jej vrtkavú priazeň si aj tak nedokáže udržať. Bizeta príbeh temperamentnej Carmen očaril natoľko, že z nej vytvoril prototyp nedosiahnuteľnej femme fatale. No namiesto romantického ľúbostného príbehu v opere rozohral drsnú drámu, v ktorej zobrazil svet bez príkras a kde sa hlavná hrdinka neštíti ničoho. Robotníčky v tabakovej továrni, pašeráci a vražda hlavnej hrdinky však akosi nesedeli do konceptu komickej opery, ktorú Georges Bizet dostal ako zadanie. Chcel zobraziť skutočnosť, pravdu a reálne osudy svojich súčasníkov. Chcel priniesť realistické prostredie a kostýmy, naozajstný život, ku ktorému patrí aj smrť. Dnes patrí Carmen spolu s Aidou a Bohémou k trojici najčastejšie uvádzaných opier vôbec. O jej pripravovanej premiére sme sa v dnešnej podcastovej epizóde zhovárali s jej režisérom Luborom Cukrom, šéfdramaturgom Opery SND Jozefom Červenkom a predstaviteľkou Carmen sopranistkou Katarínou Hano Flórovou. Autor: Natália Dadíková