Zamyslenia EVS

„Hľa, prosím, v tomto meste je muž Boží, a je to vysoko ctený človek…“ (1Sam 9:6) Cestovateľka sa večer dostala do čínskej dediny. Jej sprievodca, ktorý viedol mulicu, sa išiel popýtať na nocľah. Kresťania boli vždy ochotní pomôcť a ich domy bývali čisté. Ale keď hľadali kresťanskú rodinu, starší v dedine povedal, že v tejto dedine kresťanov niet. „A kde najbližšie býva nejaký kresťan?“ „Ó, najbližší kresťan býva odtiaľto päť dní cesty.“ Ako ďaleko svietilo svetlo tohto kresťana! Vie aj tvoje okolie o tebe, že si kresťan? Svieti tvoje svetlo jasne na záchranu druhých? Tak svieťme ako tie zore nad horami, ako to slniečko, dobrými skutkami. PS 54, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Vskutku, Ty si Boh, ktorý sa skrýva, Spasiteľ, Boh Izraela.“ Izaiáš 45:15 Keď ťa Boh vedie do ťažkostí a trápenia, nedokážeš pochopiť Jeho cesty. V temnote výčitiek svedomia sa môže zdať, že ťa Boh opustil. Môžeš plakať a modliť sa, ale odpoveď neprichádza. Počuj, čo hovorí Božie slovo: Boh sa pred tebou skryl, ale to neznamená, že ťa opustil. Nevidíš Ho, ale je stále s tebou. Nepočuješ Ho, ale On počuje každý tvoj vzdych. Boh sa skrýva. Robí to, aby ťa zachránil. Boh vedie svoje deti na cesty, kde to môže vyzerať, že odišiel. Robí to, aby im v srdci vzbudil hlbokú túžbu po Ňom. Boh ťa chce objať. Ale ty si zvláštne dieťa. Dovolíš Mu, aby ťa zachránil, iba keď si v tiesni. Preto sa Boh pred tebou načas skrýva. Ak sa Boh v tvojom živote stáva skrytým Bohom, si v Božej škole. Je ťažké tam byť, no zároveň je to požehnaním. Boh ťa vychováva, aby ťa pritiahol k sebe. Nechá okolo teba padnúť tmu, aby ťa mohol viesť do svojho nádherného svetla. Neskôr to uvidíš. Tým, že sa Boh pred tebou skryl, znovu ťa požehnal, keď sa ti opäť zjavil. Nemal si nič. Bol si nesmierne chudobný. Potom ale prišiel Boh ako Spasiteľ. Vtedy sa ti otvorili oči a videl si, že aj keď bol Boh skrytý, obkľučoval ťa zôkol-vôkol. Ježiša Boh opustil. Bol opustený namiesto teba. Ak si bezmocný hriešnik, ktorý vo svojej biede priľne k Nemu, nikdy nebudeš musieť volať: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Ježiš tak volal namiesto teba. Mal by si vedieť, že keď sa Boh pred tebou načas skryje, je to preto, aby ťa zachránil. Boh prichádza k tebe s celým bohatstvom svojej milosti. Môže sa stať, že pritom stratíš niečo tu na zemi, ale nie vo vnútri. Tvoj Spasiteľ používa ťažké dni života, aby ťa priviedol do neba. Ten deň je pred tebou — deň, keď stretneš Hospodina so slovami: „Pán môj a Boh môj!“ Hans Erik Nissen

„Milovaní, napomínam vás ako cudzincov a hostí, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši.“ (1Pt 2:11) Všetci vieme, že neexistuje nič také ako úplná sloboda. Nemôžeš sa premávať ulicou rýchlosťou 160 km/h. Nemôžeš sa na mňa zahnať päsťou, pretože tvoja sloboda končí pri špičke môjho nosa. Môžeme povedať, že chceme mať slobodu pri publikovaní pornografie, pretláčaní škodlivých drog, pri neobmedzenom sexe, klamaní a podvádzaní. Ak však budeme pokračovať s takýmto druhom tolerantnej slobody, zničíme sa. Človek dokáže ostať slobodný len dovtedy, pokiaľ má morálnu silu krotiť svoje chute. V podstate je náš problém problémom srdca. Naše srdcia potrebujú byť zmenené… pokoj nikdy nepríde, pokiaľ nezmeníme svoju ľudskú podstatu a pokiaľ ľudia nezačnú namiesto nenávidenia milovať jeden druhého. Modlitba dňa Vo svojom živote potrebujem Tvoje usmernenia, Pane. Milovanie Teba ma oslobodzuje od otroctva mojich svetských chúťok. Billy Graham

„Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba; je to dar Boží…“ (Ef 2:8) Mládenec sa topil. Na brehu stál človek, ktorý vedel dobre plávať. Ľudia na neho volali, aby topiaceho zachránil. Ale ten sa len meravo díval na zápas topiaceho sa, až kým neskončil. V tom okamihu sa plavec hodil do vody a vytiahol ho. Vysvetlil, že keby ho bol ťahal z vody, pokiaľ mal ešte silu brániť sa, bol by aj jeho stiahol do hlbiny. Tak je to aj v duchovnom ohľade. Pokiaľ sa usilujeme sami sa zachrániť, niet pre nás záchrany. Ale akonáhle sme s vlastnými silami na konci, potom prichádza náš Záchranca a vytiahne nás z hučiacich vôd. Vzdajme sa a On nám pomôže. Úplné, voľné spasenie priniesol Ježiš náš! Ó, srdce, ber to zmierenie! V Ňom večné blaho máš! PS 241, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.“ Marek 8:38 Dnešné sociálne médiá povzbudzujú ľudí, aby sa postavili a dali o sebe vedieť – aby bez výčitiek oznamovali a propagovali program, s ktorým sa chcú stotožniť. To, čo presne zastávajú, sa zdá byť druhoradé. Často ma udivuje, aké zvrátené, ba až desivé veci sú ľudia ochotní propagovať a brániť. Naopak, mnohí kresťania sa zdajú byť v rozpakoch z biblických právd, ktoré z nich robia kresťanov. Kristovým nasledovníkom bolo zverené posolstvo, ktoré mení životy – a mení svet. Napriek tomu sa mnohí hanbia za evanjelium. Neochotne šíria slová, ktoré od nich Ježiš chce, aby hovorili. Ale nastal čas, aby veriaci hovorili smelo, bez ohľadu na dôsledky. Aby sa postavili a boli považovaní za Kristových učeníkov – pre dobro sveta a pre svoje vlastné dobro. Ježiš povedal: „Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.“ (Mk 8:38) V prvom storočí nášho letopočtu bola myšlienka Ježišovej smrti na kríži pre židovský národ škandalózna. Gréci, ktorí boli hrdí na svoje kultúrne a intelektuálne úspechy, považovali príbeh o Ježišovom ukrižovaní za smiešny. Apoštol Pavol však napísal: „my však kážeme ukrižovaného Krista – Židom síce pohoršenie, pohanom bláznovstvo, ale povolaným, aj Židom aj Grékom Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť.“ (1Kor 1:23-24) V dnešnej kultúre mnohí kresťania zápasia s Ježišovými slovami v Jánovi 14:6: „Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Myšlienka, že Ježiš je jedinou cestou k Bohu, ich trápi. Presnejšie povedané, trápi ich myšlienka, že majú iným hovoriť, že Ježiš je jedinou cestou k Otcovi – a prostriedkom k večnému životu. Je bezpečnejšie byť inkluzívny a potvrdzovať pravdu všetkých vierovyznaní. Ale Ježiš svojim nasledovníkom túto možnosť nedáva. Hanbíš sa za jednoduché posolstvo evanjelia? Dúfam, že nie, pretože v ňom je zjavená Božia spravodlivosť. A to je dôležité. Všetci máme svoj vlastný zmysel pre spravodlivosť – svoje vlastné názory na to, čo je správne a čo je zlé. Ale Božia spravodlivosť sa líši od našej. Je dokonalá. A je nemožné naplniť jeho spravodlivosť bez Ježišovej obete na kríži. Takže prostredníctvom evanjelia, dobrej zvesti o Ježišovi, sa zjavuje Božia spravodlivosť. Ježišovým nasledovníkom bola zverená táto dobrá zvesť. A žiadne nepohodlie ani rozpaky by nás nemali odradiť od jej šírenia. Greg Laurie

„Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J 16:33) Nemal by si očakávať, že cesta bude jednoduchá, pretože ak to čakáš, určite budeš sklamaný. Každý znalec Biblie vie, že kresťanský život je prirovnávaný k atletickým pretekom alebo k bojisku. Ani jedno z toho nie je jednoduché. Ježiš svojich nasledovníkov varoval, aby si dôsledne prepočítali cenu. To určite nehovorí o jednoduchej ceste. Avšak neexistuje žiadna dobrá vec, ktorá by niečo nestála. Kresťanský život je najuspokojivejší, no len vtedy, keď vždy dávame skutočne všetko. Pre kresťana, ktorý robí kompromisy, je život chatrný, pretože zažíva všetky problémy, no bez spoločenstva, ktoré prichádza práve cez odovzdanie sa. Avšak pre každé trápenie a skúšku má Kristus hojnosť milosti, s ktorou ich môžeme zniesť, a v našej slabosti nás posilňuje. Modlitba dňa Nech nikdy nehľadám jednoduchú cestu, keď Ty, Pane Ježiši, si pre mňa dal všetko. Billy Graham

Potom vošli do Kafarnaumu. A hneď v sobotu vstúpil do synagógy a učil. I veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo ich učil, ako kto má moc, a nie ako zákonníci. V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol takto: Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží! Mk 1,21-24 Drahý priateľ, Boh nie je hrozbou pre tvoj život. Je to hriech. S hriechom prichádza nepokoj, beznádej, prázdnota a strach. Hriech nikdy nedá to, čo sľubuje. Len kradne radosť, pokoj a život. Kradne samotný zmysel života! Príbeh o človeku posadnutom nečistým duchom je presným obrazom našej doby, kde sa Boh v našej egoistickej kultúre vyčleňuje zo všetkých oblastí a vedomosť o Bohu sa znižuje na minimum. A to málo, čo človek o Bohu vie, je žiaľ chybné. Farizeji, zákonníci, náboženskí vodcovia ľudu nevedeli, kto je Ježiš. Ale nečistý duch ani chvíľu neváhal. Vedel, kto je Ježiš. Keď je obraz Boha tak pokrivený,až si človek myslí, že spása a posvätenie ohrozujú život, budúcnosť a šťastie, tak je človek stratený. Píšem tebe, kto si uvedomuješ, že hriech nedáva to, čo ponúka. Len ťa klame a ničí tvoju vedomosť o Bohu. Pán Ježiš má však moc odpúšťať hriechy. Cez svoje slovo a s pomocou Svätého Ducha ti môže ukázať kým v skutočnosti je. Môže ti zjaviť nebeského Otca, ktorý ťa miluje. Nechce ti dať len ten pravý obraz Boha, chce ti dať aj pravý obraz ľudí v tvojom okolí a pravý obraz o tebe samom. Drahý človek, ja ťa nemôžem prinútiť, aby si žil v Ježišovej blízkosti. Prosím ťa ale, prečítaj si pozorne Novú zmluvu aspoň tri krát. V ten deň, keď skončíš, choď do izby, zatvor dvere a v tichu sa spýtaj: „Kto je v skutočnosti hrozbou môjmu životu?“ Kto je hrozbou môjmu šťastiu a pokoju? Je to Ježiš…? Alebo sú tou hrozbou hlasy, ktoré mi hovoria, že Ježiš chce môj život zničiť? Boh je dobrý. Pane pomáhaj nám spoznať pravý obraz o Tebe, aby sme si uvedomili a rozumeli, aký si dobrý a čo dokážeš v našich životoch spraviť, keď Ti to dovolíme. Nech Božia milosť a moc Kristovho vzkriesenia vykoná svoje dielo v situáciách, ktoré sú z ľudského pohľadu beznádejné. Ježiš neohrozuje tvoj život. Je Božou príležitosťou ku zmene. Počuj slovo proroka: Odo dneška budem požehnávať. (Ag 2,19b) Toto nie je hrozba, ale ponuka pomoci! Curt Westman

„Neboj sa! Ja som prvý a posledný a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti.“ (Zjav 1:17-18) William Carr navštívil Georga Müllera a potom bol na jeho kázni. Po kázni ho vzal za ruku a povedal: „Vaša kázeň ma veľmi povzbudila. Možno, že vás tu dolu už nikdy neuvidím, ale stretneme sa hore.“ Starý muž zdvihol hlavu, ktorá žiarila svetlom z neba a povedal: „Uvidím Ho a bozkám Jeho nohu.“ Je aj pre teba tvoj Spasiteľ všetkým a tým najžiaducejším? Až príde hodina, v nejž strasú sa hroby, oznámi trúby hlas príchod slávnej doby, zavíta Ježiš Kráľ: ó, kto Ho miloval, kto vďačne i život Jemu obetoval: ach, ten rád vstávať bude! PS 110, 3 MUDr. Viera Roháčková

 „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.“ Marek 10:45 Viete si spomenúť na film, ktorý pokazil jeho koniec? Možno boli záverečné scény príliš srdcervúce. Alebo príliš šťastné. Alebo príliš neuveriteľné. Alebo príliš predvídateľné. Alebo príliš mätúce. Alebo príliš náhle. Keď som bol mladý, mal som podobné pocity z príbehu o Ježišovi. Od detstva som vždy veľmi obdivoval historickú postavu známu ako Ježiš. Videli som všetky filmy o ňom. Mal som o ňom veľmi vysokú mienku. Ako chlapec som niekoľko rokov žil so svojou babičkou. Listoval som v jej veľkej rodinnej Biblii a pozeral som si ilustrácie Ježiša. Na stene mala tiež jeho obraz. Zízal som naň a premýšľal: „Kiež by som mohol poznať toho muža, Ježiša.“ Jedna vec, ktorá sa mi na Ježišovom živote nepáčila, bol koniec príbehu. Myslel som si, že by mal byť prepísaný s šťastnejším koncom. Časť o jeho ukrižovaní mi všetko pokazila. Veď mal veľký úspech, uzdravoval ľudí, učil ich, menil ich životy. Ale potom to všetko náhle skončilo. Prečo ho museli ukrižovať a zabiť? Až keď som sa stal kresťanom, uvedomil som si, že ukrižovanie bol presne ten dôvod, prečo vôbec Ježiš prišiel na zem. To, čo Ježiš dokázal za tridsaťtri rokov, je takmer nepredstaviteľné. Apoštol Ján zakončil svoje evanjelium týmito slovami: „Je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.“ (J 21:25) Nemýľte sa: Ježiš prišiel, aby zomrel. So svojimi učeníkmi často a podrobne hovoril o svojej smrti. Jeho zatknutie a ukrižovanie ho neprekvapili. Ježiš to výstižne zhrnul, keď svojim učeníkom povedal: „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10:45) Musíme si tiež pamätať, že Ježišov príbeh nekončí ukrižovaním. Na tretí deň vstal z mŕtvych. Keby Ježiš nezomrel, nevstal by z mŕtvych. Keby nevstal z mŕtvych, nebolo by dôvodu pre túto oddanosť. Ani pre Harvest Christian Fellowship, pokiaľ ide o to. Apoštol Pavol napísal: „A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera.“ (1Kor 15:14) Ježiš sa narodil, aby zomrel, aby sme my mohli žiť. Prijal si dar večného života, ktorý Ježiš získal svojou smrťou? Ak nie, môžeš tento dar prijať dnes. Ak áno, hovoríš o tom aj iným ľuďom? Ako napísal Pavol veriacim v Ríme: „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“ (Rím 10:14). Greg Laurie

„A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným.“ (R 8:26) John Knox sa so záujmom o každú dušu vo svojej krajine modlil nasledovne: „Daj mi Škótsko, inak zomriem!“ Jeho najúprimnejšiu snahu Boh odmenil duchovným prebudením v krajine. Knoxova modlitba predstavuje „modlitbu v Duchu“. Je to prejav hlbokého duchovného záujmu o ostatných a je vzbudený Božím Duchom. Takýto druh modlitby môže preskočiť oceány, uháňať naprieč spaľujúcou púšťou, preskočiť hory, bežať cez džungle a priniesť uzdravenie a nápomocnú silu evanjelia predmetu modlitby. To, že „Duch sa prihovára,“ naznačuje skutočnosť, že sa cez nás prihovára, modlí a trúchli Boh. Tak sa stávame Božími spolupracovníkmi, Jeho skutočnými partnermi. Naše životy sú pozdvihnuté z nízkej úrovne sebectva na vysokú úroveň kreativity s Bohom. John Knox sa úprimne modlil a cirkev v Škótsku prešla do nového života. Modlitba dňa Volanie môjho srdca je vypočuté − ďakujem Ti, Pane Ježiši! Billy Graham

„Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.“ List Efezským 1:3 Mnohí kresťania sú viac zaneprázdnení zemským požehnaním ako nebeským. Porozmýšľaj, koľko našich modlitieb je o živote tu na zemi. Nie je zlé modliť sa k Bohu za denný chlieb. Sám Ježiš nás to naučil. Povedal tiež, že vie, čo potrebujeme, a že sa o nás stará. Avšak požehnanie, ktoré Boh dáva svojim deťom, je v prvom rade duchovným požehnaním v nebeských oblastiach. Áno, Boh často zadrží niečo zo zemského požehnania, aby v ľudskej mysli a srdci vytvoril priestor pre to nebeské. Boh sa na veci díva komplexne. Vidí, ako ľahko sa necháme chytiť všetkým, čo tento svet ponúka. Vie, aké prirodzené je pre človeka uspokojiť sa, že má dosť na mnoho rokov, keď má hojné zásoby na život. Preto nás Boh varuje, že život je krátky. Musíš byť pripravený odísť. Bohatstvo netrvá naveky. Boh ti nedáva, o čo žiadaš, ak túžiš po živote, v ktorom stále svieti slnko. Ten patrí večnosti. Tu na zemi nedozrieva ovocie Ducha len zo slnka a čistej radosti. Ak sa doplna nasýtiš tým, čo ponúka tento svet, budeš mať chladné srdce voči duchovnému požehnaniu nebeských vecí. Preto ťa Boh vedie životom tak, že si hladný a smädný po spravodlivosti. Vtedy si schopný prijať Jeho duchovné požehnanie. Boh chce, aby bohatstvo v Ježišovi bolo pre teba najväčším a jediným pokladom. Ak je to tak, budeš šťastný aj na zemi. Tu dole existuje len jediné dobro, ktoré by si nikdy nemal stratiť. Je ním Ježiš a všetko, kým je pre teba. Poklad, ktorý máš v Ňom, nikdy nestráca hodnotu. Čím dlhšie sa na Neho pozeráš, tým je pre teba vzácnejší. Spôsobuje, že veci sveta blednú. Vytvára potešenie v tvojom srdci, takže musíš vyznať: Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý ma v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním. Hans Erik Nissen

„… aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1K 2:5) Slovo „tajomstvo“ je v Biblii použité mnohokrát. Niektorým tajomstvám minulosti prišla veda na koreň. Ostatné ľudstvo vždy vyvádzajú z miery. Tento fakt ostáva: Všetka zozbieraná múdrosť vekov je len škrabancom na povrchu ľudského hľadania vedomostí o vesmíre. Boh si z veľkej časti uchováva svoje tajomstvá a človek, ktorý stojí na svojich intelektuálnych špičkách dokáže pochopiť len malý zlomok Božieho konania. Táto neschopnosť plne pochopiť Božie tajomstvá v nijakom smere neobmedzuje kresťanskú vieru. Práve naopak, našu vieru posilňuje. Nerozumieme spletitému vzorcu hviezd na ich dráhach, ale vieme, že ten, ktorý ich utvoril, tomu rozumie, a práve tak isto ako riadi ich, monitoruje aj bezpečnú cestu pre nás. V Biblii je „tajomstvo“ predtým skrytá pravda, ktorá sa teraz božsky zjavuje, ale v ktorej nadprirodzený prvok ostáva napriek zjaveniu neznámy. Modlitba dňa Práve tak ako si v minulosti viedol všetkých, ktorí ťa milovali, viem, že aj môj život láskyplne smeruješ. Moja viera je malá, Bože, ale Ty si mojou silou. Billy Graham

„Potom, privolávajúc zástup aj svojich učeníkov, povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Marek 8:34 Kríž nie je niečo, čo by sa malo brať na ľahkú váhu, ani v bežnej konverzácii. Niekedy ľudia hovoria: „Všetci máme svoje kríže, ktoré musíme niesť“ alebo „Môj kríž je môj nadriadený v práci“, alebo „Môj kríž je tento zdravotný problém“, alebo „Môj kríž je tento príbuzný“. Mýlia si kríž a to, čo predstavuje, s malou nepríjemnosťou alebo drobnou záležitosťou. A tým strácajú význam kríža. Keby si žil v Jeruzaleme v prvom storočí a videl by si niekoho obklopeného rímskymi strážcami, ako nesie kríž ulicami, vedel by si presne, čo sa deje. Vedel by si, že táto osoba je na ceste k ukrižovaniu. Ten, kto nesie kríž, čoskoro zomrie. Keď teda Ježiš povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8:34), jeho učeníci presne pochopili, čo tým myslel. Vziať na seba kríž znamená zomrieť sám sebe a chcieť Božiu vôľu viac ako svoju vlastnú. Neznamená to, že keď sa rozhodneš kráčať s Bohom, tvoj život je zničený. To vôbec nie. Ježiš povedal: „a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere“ (J 10:10). Ale bude to podľa jeho podmienok, nie podľa našich. Nemyslel tým: „Mojím cieľom je splniť každé ich želanie.“ Skutočnosťou je, že okrem Ježiša nikto nevie, čo je bohatý a uspokojujúci život. Tí, ktorí sa o to snažia, zvyčajne skončia tak, že nasledujú svoje sebecké inštinkty. A to nikdy neviedlo k trvalému bohatstvu alebo uspokojeniu. Ježiš mal na mysli: „Mojím cieľom je pomôcť im zažiť život, o ktorom nevedeli, že je pre nich dostupný.“ A spôsob, ako zažiť takýto život, je túžiť po Božej vôli viac ako po svojej vlastnej. Ježiš povedal: „Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8:35) To znamená prispôsobiť svoje očakávania. Uvedomiť si svoje obmedzené pohľady na to, aký môže byť život. Prehodnotiť priority toho, čo je pre mňa dôležité. Prijať život, ktorý ponúka Ježiš, aj keď nevieš, kam ťa zavedie a čo od teba bude vyžadovať. Vziať na seba svoj kríž znamená vzdať sa svojich predstáv o tom, čo je bohatý a uspokojujúci život. Vziať svoj kríž si nakoniec vyžaduje obrovský skok mimo svojej komfortnej zóny. Berieš svoj kríž a nasleduješ Ježiša? Ak áno, zistíš, že to ovplyvňuje a zasahuje do každého aspektu tvojho života. Výsledkom bude život taký, aký má byť: v dokonalej Božej vôli. Greg Laurie

„Pýcha človeka ponižuje ho…“ (Pr 29:23) Profesor Smith vystupoval na vysoký končiar vo Švajčiarsku. Keď boli blízko vrcholu, sprievodca ustúpil nabok, aby mal hosť prednosť vystúpiť prvý. Unesený nádherným pohľadom nevšimol si povíchricu, vyskočil a zastal na vrchole. Jeho sprievodca ho stiahol a zvolal: „Na kolená, pane, len na kolenách ste bezpečný.“ A tak aj výšiny vedy, lásky a úspechu sú plné nebezpečenstiev. Najistejší sme v nich na kolenách. Slabý som, Pane, Ty sily dosť máš; Ty v boji víťazstvo vždycky mi dáš. Ty si môj a ja Tvoj; iste to viem; nikdy ťa neodídem. PS 338, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Lebo ja už mám byť obetovaný a nastal mi čas odchodu!“ 2. list Timoteovi 4:6 Chodiť po cintoríne je poučné. „Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov.“ Zároveň sa človek čuduje, koľkí musia odísť skôr, ako dovŕšia tento vek. Preto vzniká otázka: Kedy ja musím odísť? Je dobre byť pripravený. Čas odchodu môže byť bližšie, než si myslím. Čo znamená byť pripravený? Znamená to mať v poriadku vzťah s Bohom a ľuďmi. Je tvoj vzťah s Bohom v poriadku? Sú medzi tebou a Ním nejaké tiene? Odpustený hriech už nie je tieňom. Ani slabosť a krehkosť. Ak ale žiješ v neodpustenom hriechu, musíš ho vyznať. Musíš si dať účty s Bohom do poriadku. Musíš sa poddať, činiť pokánie a napraviť svoje cesty, keď ťa Duch volá pred Jeho tvár. Je tvoj vzťah s ľuďmi v poriadku? Odpustil si všetkým? Potrebuješ si s niektorými vyjasniť veci skôr, než budeš musieť odísť? Nesmieš zabúdať, že tvoj odchod môže nastať skoro. Si šťastný človek, ak máš svoj vzťah s Bohom a ostatnými v poriadku. Vieš, že nie je nič, čo by si mal pred svojim odchodom ešte vysporiadať. Si pripravený. Ježiš môže prísť a vziať ťa kedykoľvek bude chcieť. S radosťou k Nemu vystrieš ruky. Tvoja cesta vedie do krajiny, v ktorej je tvoje srdce už mnoho rokov. Teraz prevezmeš príbytok, ktorý pre teba pripravil. Smrť pre kresťana nie je tou najhoršou vecou. Ježiš zničil osteň smrti, keď do nej vstúpil. Spravil z nej cestu domov. Prečo vlastne musíš odísť? Je to nebeská svadobná hostina. Mal by si žiť vo svetle tejto skutočnosti. Jedna vec je istá: Ak patríš medzi ľudí, ktorí sú pripravení stretnúť sa so svojím Bohom, dnešný deň ťa privádza bližšie k cieľu. Hans Erik Nissen

„Hľadajte Hospodina, dokiaľ ho možno nájsť! Volajte na neho, dokiaľ je blízko!“ (Iz 55:6) „Len minútu! Ešte jednu minútu! Dám milióny za minútu!“ volala 24. marca 1603 na smrteľnej posteli anglická kráľovná Alžbeta. Biedna, hoci jej ležalo kráľovstvo pri nohách. Všetko bohatstvo jej nemohlo pridať život. Využi dnes svoj čas. Máš viac ako minútu, ale tiež nezadržateľne kráčaš do večnosti. Hodina za hodinou zaletujú preč, čas života uteká, ako prudká reč. Aj ty, duša, zaletíš, zájdeš; ale kam? K výšinám, či k hlbinám? Kam zaletíš, kam? PS 348, 1   MUDr. Viera Roháčková

„A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.“ Marek 11:25 V správach sa často objavujú príbehy o obrovských problémoch, ktorých príčiny možno vysledovať až k malým, zdanlivo nepodstatným udalostiam. Napríklad počítačová porucha, ktorá spôsobí meškanie letov na jednom letisku, môže viesť k celonárodnej dopravnej kríze. V Markovi 11:25 Ježiš vysvetľuje významný duchovný problém – nezodpovedanú modlitbu – ako dôsledok zdanlivo nesúvisiaceho problému. „A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.“ Ak máš pocit, že tvoje modlitby nie sú vyslyšané, môže to byť spôsobené duchom neodpustenia v tvojom srdci. Biblia jasne hovorí, že nevyriešené konflikty s inými ľuďmi môžu brániť nášmu vzťahu s Bohom. V kázni na vrchu Ježiš povedal: „Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar.“ (Mt 5:23-24) Neriešené konflikty bránia modlitbe – a požehnaniam, ktoré z nej vyplývajú –, pretože odhaľujú srdce, ktoré nie je v súlade s Božím srdcom. Apoštol Pavol napísal: „Každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik i rúhanie so všetkou zlosťou nech sú vám vzdialené. Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi.“ (Ef 4:31-32) Boh odpustil kresťanom neuveriteľný dlh. Zotrel všetky naše hriechy. Ak v sebe živíme neodpustenie voči niekomu inému, je to urážka voči nemu. Pretože chápeme, aké veľké odpustenie sme dostali, mali by sme byť najodpúšťajúcejšími ľuďmi na zemi. Namiesto toho mnohí z nás aktívne hľadajú veci, ktorými sa môžu uraziť. Veci, za ktoré v sebe môžu prechovávať zášť. Potrebujeme „niekoho iného“. Niekoho, koho môžeme obviňovať. Niekoho, na koho môžeme hľadieť zhora. Niekoho, koho môžeme súdiť. Niekoho, koho môžeme obviňovať za naše nešťastie. Existuje niekto, koho práve teraz nenávidíš? Existuje niekto, voči komu cítiš horkosť? Existuje niekto, kto ťa rozčuľuje zakaždým, keď ho vidíš? Existuje niekto, koho nemôžeš vystáť? Existuje niekto, komu plánuješ pomstu? Existuje niekto, o kom klebetíš? Ak áno, teraz je čas vyrovnať sa so svojím duchom neodpustenia. V závislosti od okolností to môže znamenať ospravedlnenie sa niekomu, komu si ublížil – alebo niekomu, kto si myslí, že si mu ublížil. Môže to znamenať, že sa budeš musieť obrátiť na niekoho, s kým si sa odcudzil. Môže to znamenať, že budeš musieť začať ťažký, ale liečivý rozhovor s priateľom alebo milovanou osobou. Čím úprimnejšie sa zmieriš s odcudzenými, nahnevanými a zranenými ľuďmi vo svojom živote, tým účinnejšie budú tvoje modlitby. Greg Laurie

„… majúc čisté svedomie…“ (1Pt 3:16) Čo je svedomie? Boh vložil do každého jedného z nás niečo, čo hlasno kričí proti nám, kedykoľvek robíme to, čo vieme, že nie je správne. Svedomie je detektívom, ktorý pozoruje smer našich krokov a kritizuje každé vedomé prestúpenie. Svedomie je bdelé oko, ktorému sa podrobuje pre odsúdenie či súhlas každá predstava, myšlienka a skutok. Verím, že v dnešnom svete neexistuje pre existenciu Boha lepší argument ako svedomie. Vo vesmíre neexistuje väčší dôkaz morálneho zákona a jeho Zákonodarcu než toto malé svetielko duše. Je to Boží hlas prehovárajúci k vnútru človeka. Svedomie je naším najmúdrejším radcom a učiteľom a najvernejším a najtrpezlivejším priateľom. Modlitba dňa Ďakujem, Otče, za svoje svedomie, ktoré ma kontroluje a vedie moje skutky. Pomôž mi skrze Tvojho Svätého Ducha pozorne vnímať jeho nabádanie. Billy Graham

„Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania.“ Marek 12:29-31 Podľa Marka 12:28 sa „jeden zo zákonníkov“ spýtal Ježiša: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Chcel Ježiša vyskúšať. V tej dobe židovskí náboženskí vodcovia uznávali viac ako 600 rôznych zákonov. A strávili veľa času ich zoradením podľa dôležitosti. Otázka bola položená s úmyslom, aby Ježiš povedal niečo kontroverzné, čo by jeho nepriatelia mohli použiť proti nemu. Namiesto toho mu Ježiš dal múdrosť vekov. „Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania.“ (Mk 12:29-31) Týmito slovami Ježiš zdôraznil spojitosť medzi milovaním Boha a životom, ktorý sa mu páči. Vytvoril vzor kresťanského života. Ak naozaj miluješ Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, potom nebudeš chcieť porušiť ostatné prikázania. Ak naozaj miluješ Boha tak, ako máš, potom nebudeš brať Jeho meno nadarmo, nebudeš mať iných bohov pred Ním ani nebudeš vytvárať modly, pred ktorými sa budeš klaňať. A ak naozaj miluješ svojho blížneho ako seba samého, nebudeš ho okrádať. Nebudeš túžiť po tom, čo mu patrí. A určite ho nezabiješ. Ak teda zvládneme základy milovania Boha a milovania druhých tak, ako máme, potom bude dodržiavanie ostatných prikázaní prirodzené. V každodennom živote to vyzerá ako odolávanie pokušeniu namiesto toho, aby sme si vyberali to, čo sa nám v danej chvíli páči. V skutočnosti to vyzerá ako každodenné rozhodnutia, ktoré ťa držia ďalej od pokušení. Vyzerá to ako úmyselné štúdium Božieho slova, aby si sa zoznámil s tým, čo sa mu páči. Vyzerá to ako udržiavanie otvorenej komunikácie s Ním – každodenná modlitba, prostredníctvom ktorej dostávaš vedenie, usmernenie a povzbudenie. Augustín povedal: „Miluj a rob, čo chceš.“ Je to provokatívne vyhlásenie, ale dáva zmysel. Ak naozaj miluješ Boha tak, ako by si mal – celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou –, potom prirodzene budeš robiť to, čo On chce, aby si robil. Greg Laurie

„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše.“ Evanjelium podľa Matúša 11:29 Ježiš hovorí, že Jeho jarmo je lahodné. To dokážeme pochopiť. Ťažšie je pochopiť, že Jeho bremeno je ľahké. Ale je to tak. Keď súhlasíš, že sa od Neho budeš učiť, dostávaš bremeno. Zároveň dostávaš do života niečo, vďaka čomu je ľahšie. Bremenom je učiť sa od Ježiša krotkosti a pokore. V tomto svete si vychovávaný tak, aby si splnil svoje povinnosti a dožadoval sa svojich práv. Ježiš to nerobil. Naplno sa odovzdal povolaniu, ktoré Mu zveril Otec. A dokonal ho. Napriek tomu sa nedožadoval svojich práv. Všetko zveril Otcovi. V tomto hriešnom svete je veľa nespravodlivosti. Kresťan má na nej svoj podiel. Našou prirodzenou reakciou je protestovať. Ježiš to nerobil. Pokarhal veľkňazovho sluhu, ale nie preto, aby dokázal že má pravdu. Dokonca aj v posledných hodinách svojho života zachraňoval iných. V každom človeku videl brata, ktorého má priviesť na cestu pravdy. A keď veľkňazov sluha udrel bez príčiny, v jeho záujme ho musel zastaviť. Môže sa zdať, že prevláda nespravodlivosť, ale nie je to tak. Boh je Sudcom celého sveta a nič nie je rozhodnuté, kým On nepovie posledné slovo. Božie dieťa má čas čakať. S dôverou vkladá záležitosť do Božej ruky. Nik to nedokáže riadiť tak ako Boh. Všetko vie dokonale. Všetko je odkryté a obnažené Jeho očiam. Boh pozná aj tvoje srdce. Možno tvoje ruky nie sú také čisté, ako si myslíš. Ak sa máme brániť, nie vždy samých seba posudzujeme správne. Je dobré prísť pred Pána s krotkosťou a pokorou. Potom to vždy končí tak, že musíme prosiť o milosť pre seba. Milosť rozžiari naše srdce a myseľ. Je dobré učiť sa od Ježiša. Hans Erik Nissen