TREND.sk

Vysoké Tatry sú síce národným symbolom, no desaťročia sú spravované cez tisíce úradníckych výnimiek ročne namiesto jasných pravidiel. Výsledkom je nepredvídateľnosť pre podnikateľov, nedostatočná ochrana prírody a polovičná populácia hlucháňa. Témou tohto vydania TRENDU je zonácia Tatranského národného parku — reforma, ktorú Slovensko odkladá od roku 2010 a ktorú teraz tlačí Európska komisia ako podmienku plánu obnovy.

Majitelia športových klubov sa roky sťažujú, že investovanie do hokeja na Slovensku je len „čierna diera“ na peniaze. Napriek tomu svoje kluby nepredávajú. Je hokej drahým koníčkom alebo môže fungovať ako zdravý biznisový model? Kde končí nadšenie fanúšika a začína chladná ekonomická kalkulácia pri riadení špičkového športového klubu? Viac sa dozviete v rozhovore s majiteľom hokejového klubu Vlci Žilina Rastislavom Chovancom.

Rast cien palív a regulačné obmedzenia vytvárajú tlak na dopravcov. Sektor čelí nedostatku hotovosti, rastúcim nákladom aj neistým dodávkam ropy. Stav ropnej núdze na Slovensku naďalej trvá, pričom vláda ponechala v platnosti limit tankovania na úrovni 400 eur na vozidlo do 19. apríla. Zároveň však zrušila zákaz exportu ropných produktov zo slovenskej rafinérie. Podľa dopravcov ide o čiastočné uvoľnenie pravidiel, ktoré však nerieši ich hlavný problém – obmedzený prístup k lacnejšiemu palivu. Pavol Piešťanský, prezident Česmad Slovakia situáciu označil za zlú až kritickú. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou upozornil, že kombinácia geopolitického napätia, regulačných zásahov a rastúcich vstupov vytvára pre dopravcov mimoriadne náročné prostredie. Zároveň zdôraznil, že slovenský trh má síce jedny z najnižších cien v regióne, no dopravcovia z nich nedokážu profitovať. Limit tankovania im totiž neumožňuje natankovať dostatočný objem paliva na dlhšie trasy. „Nedokážeme natankovať ani toľko, aby sme prešli trasu Bratislava – Košice a späť,“ uviedol. Situáciu zhoršuje aj rast ďalších nákladov. Okrem palív zdražujú pneumatiky, oleje či AdBlue. Súčasne rastie tlak na mzdy a investície do ekologických technológií, ktoré sú násobne drahšie. Dopravcovia tak čelia kumulácii faktorov, ktoré zásadne znižujú ich marže. Firmy reagujú optimalizáciou trás, obmedzovaním prázdnych jázd a prehodnocovaním kontraktov. Čoraz častejšie tiež odmietajú zákazky, pri ktorých nedokážu pokryť náklady. Problémom zostáva aj časový nesúlad medzi okamžitými výdavkami na palivo a úhradou faktúr, ktorá prichádza až o dva až tri mesiace. Viac si vypočujete v podcaste.

Dopyt po logistických parkoch oslabili geopolitické faktory aj ceny energií. Trh sa však stabilizuje a developeri očakávajú postupné oživenie podporené novými projektmi- Dopyt po logistických a priemyselných parkoch v posledných rokoch výrazne ovplyvnila geopolitická situácia, rast cien energií aj inflácia. Podľa Stanislava Pagáča, development directora spoločnosti Logis One, boli uplynulé dva roky citeľne slabšie. „Dopyt v posledných dvoch rokoch klesol približne na polovicu oproti obdobiu rokov 2022 a 2023,“ uviedol. Pokles súvisí aj s neistotou v automobilovom priemysle, ktorý je pre Slovensko kľúčový.Prechod na elektromobilitu spôsobil, že firmy odkladali investičné rozhodnutia. „Neistota je najväčším nepriateľom plánovania. Firmy potrebujú vedieť, čo príde o rok či dva,“ zdôraznil S. Pagáč. Pri rozhodovaní o nových projektoch zohráva podľa neho zásadnú úlohu lokalita. „Pri logistike je najdôležitejšia poloha. Ak je lokalita kvalitná, development dáva zmysel bez ohľadu na krátkodobé výkyvy dopytu,“ vysvetlil. Slovensko si pritom dlhodobo udržiava pozíciu významného logistického uzla nielen v rámci strednej Európy. Viac informácií v podcaste.

Rast cien energií a prísnejšie normy posúvajú energetickú efektívnosť do centra pozornosti developerov aj kupujúcich. Kľúčové zostáva kvalitné prevedenie stavby S energetickou efektívnosť budov musia developeri počítať už v úvode projektovania. Zásadný posun nastal aj v dôsledku rastu cien energií. Kým v minulosti bola rozhodujúca najmä cena výstavby, v súčasnosti sa pozornosť presúva na prevádzkové náklady. „Kupujúceho zaujíma nielen vzhľad nehnuteľnosti, ale aj to, koľko zaplatí za energie. To priamo súvisí s kvalitou projektu a realizácie,“ hovorí Matej Benko, technický riaditeľ spoločnosti Axa Property. Zároveň zdôrazňuje, že samotná cena energií nie je pri návrhu rozhodujúca. Dôležitejšia je kvalita prevedenia. „Naším cieľom nie je riešiť, koľko stoja energie, ale urobiť stavbu čo najlepšie podľa noriem. Ak je konštrukcia správne navrhnutá a realizovaná, funguje efektívne bez ohľadu na vývoj cien.“

V logistických a priemyselných prevádzkach zohrávajú manipulačné vozíky zásadnú úlohu. Ich spoľahlivosť je priamo závislá od kvality údržby a dodržiavania servisných postupov. „Základom je denná kontrola pred zmenou, keď obsluha vizuálne preverí stav vozíka a jeho bezpečnostné prvky,“ hovorí regionálny servisný manažér spoločnosti STILL Eduard Šima. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Firmy čelia rastúcemu daňovo-odvodovému zaťaženiu a prísnejším kontrolám. Zvyšuje sa aj zdanenie majetku naprieč Európou. Marcové obdobie tradične patrí daňovým priznaniam, no tento rok prináša podnikateľom aj širší balík výziev. Konsolidácia verejných financií sa premietla do vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia, zmien v DPH aj do zavedenia dane z finančných transakcií Daňový poradca Martin Kiňo za jednu z najkontroverznejších noviniek označuje práve transakčnú daň. Tá zatiaľ neprináša jednoznačné výsledky ani z pohľadu kontrolnej praxe. „Zatiaľ evidujeme len jednotky kontrol, čo je vzhľadom na počet podnikateľov zanedbateľné číslo. O to viac sa vynára otázka efektívnosti tejto dane,“ upozorňuje M. Kiňo. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, aké výzvy prináša pre firmy transferové oceňovanie. Upozorňuje aj na tlak na zavádzanie majetkových daní, ktorý rastie v celej Európe. Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=FRNY8jiEXeM&t=2034s

Štátne orgány vo svojich analýzach uvádzajú, že na Slovensku pôsobí viac ako 100-tisíc fiktívnych živnostníkov. Zistenia inšpektorátu práce však naznačujú niečo iné. Pracuje štát so správnymi dátami? A je téma fiktívnej živnosti skutočným problémom alebo len politickou agendou? Viac sa dozviete v rozhovore s prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Jánom Solíkom.

Svet plný neistoty prináša nové výzvy pre poisťovne aj cestovateľov. S IT riaditeľom spoločnosti Finportal Petrom Jureckým rozoberáme vplyv konfliktov na Blízkom východe či na Ukrajine na produkty cestovného poistenia. Kto platí náklady pri uzavretí vzdušného priestoru? A kedy sa poistka mení na bezcenný papier kvôli vojnovej výluke? Zmenia vojny cestovné poistenie?

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom vlastníctva nehnuteľností v Európe – až 93 % ľudí býva vo vlastnom. No tento rekord sa možno blíži svojmu koncu. Ceny bytov za posledných 10 rokov vzrástli o 160 %, platy len o 100 % a mladí ľudia v veľkých mestách si kúpu nehnuteľnosti čoraz menej môžu dovoliť.

Najväčší európsky program podpory výskumu a inovácií dáva firmám šancu získať granty aj investície. Kľúčom je prelomová technológia . Program Horizont Európa predstavuje najväčšiu schému podpory vedy, výskumu a inovácií v Európskej únii. Je otvorený pre výskumné inštitúcie, vedcov aj podniky vrátane startupov. „Je postavený na dvoch pilieroch – inovatívnosti projektu a networkingu, teda schopnosti vytvárať partnerstvá,“ vysvetľuje Peter Szuttor, národný kontaktný bod pre oblasť Inovatívna Európa z Centra vedecko-technických informácií SR. Pre malé a stredné podniky ide často o podceňovanú príležitosť. Program ponúka najmä nenávratné financovanie technologicky náročných projektov, ktoré by banky považovali za príliš rizikové. „Pre mnohé firmy je to jedinečná možnosť, ako získať zdroje na projekty, na ktoré by komerčné financovanie nedosiahli,“ hovorí P. Szuttor. Viac si vypočujete v podcaste.

Za nízke platy na Slovensku nemôžu len firmy či štát, ale aj samotní zamestnanci. Prečo ľudia často nezakladajú odbory a akú rolu zohráva minimálna mzda? A čo by sa muselo zmeniť, aby sa vyjednávacia pozícia zamestnancov posilnila a platy rástli rýchlejšie? Odpovede ponúka rozhovor s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov SR Monikou Uhlerovou.

Rastúce ceny a klesajúci ekonomický rast — kombinácia, ktorú svet naposledy zažil v sedemdesiatych rokoch, sa vracia na scénu.

Čo sa stane, keď dostanú AI agenti vlastnú sociálnu sieť a začnú si medzi sebou vymieňať informácie bez toho, aby ich niekto sledoval? Moltbook bol virálny experiment, ktorý za pár hodín zaregistroval 1,5 milióna agentov, vyvolal debatu o singularite a nakoniec skončil v rukách Marka Zuckerberga. Matej Mihalech zo TOUCH4IT vysvetľuje, čo sa za tým skutočne skrýva, prečo by firmy nemali svojich agentov na túto sieť púšťať — a kde AI agenti naozaj menia pravidlá hry.

Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu Peter Šoltys o tom, prečo sú štátne dlhopisy bezpečným prístavom aj v čase geopolitickej neistoty.

Peter Kalman z Greenlogy vysvetľuje, ako funguje výkup zelenej elektriny a čo najviac ovplyvňuje rozhodovanie investorov. Výkup elektriny z obnoviteľných zdrojov na Slovensku funguje najčastejšie prostredníctvom kontraktu medzi výrobcom elektriny a obchodníkom. „Najbežnejším modelom na Slovensku je kontrakt medzi výrobcom elektriny a obchodníkom. Dohodnú si trvanie zmluvy aj cenový model, pričom výrobca prirodzene preferuje čo najdlhší kontrakt, pretože je to výhodnejšie aj z pohľadu financovania projektov,“ vysvetľuje CEO a spoluzakladateľ spoločnosti Greenlogy Peter Kalman. Viac si vypočujete v podcaste.

Európa je závislá od námornej dopravy – do jej prístavov smeruje približne 75 miliónov lodných kontajnerov ročne. Ak sa zvýšia náklady na prepravu v dôsledku uzavretého Hormuzského prielivu, premietne sa to aj do cien tovarov Uzavretie Hormuzského prielivu po americko-izraelských útokoch na Irán zasiahlo globálnu logistiku. Podľa prezidenta Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky a predsedu sekcie námorných prepráv Stanislava Michaličku má situácia okamžitý dopad na celý systém námornej prepravy. „Hormuzský prieliv je jediná vstupná brána do Perzského zálivu. Keď Irán avizoval, že nepovolí prepravu cez tento úsek, lode ostali stáť na oboch stranách. V tomto momente tam nemáme prakticky žiadny pohyb,“ vysvetľuje v rozhovore. Bežne pritom týmto strategickým miestom prejde približne 140 kontajnerových lodí denne. Prepravné spoločnosti reagovali okamžite a klientom ponúkajú tri základné scenáre riešenia. Viac podrobností si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=7vg4UMjrbvM&t=4s

„Slobodný trh v energetike? Nikde na svete nefunguje. Len Európa skúša experiment. V USA, Číne či Južnej Kórei zostáva energetika oveľa viac koordinovaná štátom,“ upozorňuje energetický expert Milan Garbiar v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Energetika nie je bežný trh a elektrina nie je len komodita. „Bez stabilných zdrojov energie nemôže fungovať priemysel, potravinová bezpečnosť ani samotná suverenita krajiny,“ pripomína energetický expert Milan Garbiar. Liberalizácia európskych energetických trhov, ktorú mnohí vnímajú ako vzor slobodného trhu, je podľa neho skôr extrémom – nikde inde vo svete sa to neudialo v takej miere ako v Európe. V rozhovore sa podrobnejšie vyjadruje aj k rozhodnutiam o výstavbe nového jadrového zdroja, cene elektriny či emisným povolenkám. Slovensko sa pripravuje na výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Vláda odhaduje základné náklady projektu na trinásť až pätnásť miliárd eur a zároveň počíta so spoluprácou viacerých krajín vrátane USA, Južnej Kórey či Francúzska. Podľa energetického experta M. Garbiara je však pri hodnotení takéhoto projektu potrebné pozerať sa ďalej než iba na samotnú cenu výstavby. „Elektrická energia nie je obyčajná komodita. Patrí k základnej infraštruktúre štátu,“ upozorňuje. Viac si vypočujete v podcaste,. Celý videorozhovor aj na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=u3mooDftECs&t=31s

Slovensko starne a dôchodkový systém čelí tlaku, aký tu ešte nebol. Dôchodkový vek preto bude rásť a budeme pracovať čoraz dlhšie. Bude to však stačiť na udržanie systému? V novej časti podcastu sa o budúcnosti dôchodkov rozprávame s riaditeľom kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktorom Novysedlákom.

Konflikt, ktorý mnohí čakali roky, je tu – a jeho dôsledky siahajú ďaleko za hranice Blízkeho východu. V novom podcaste TREND šéfredaktor Ronald Ižip rozoberá, prečo je táto vojna iná než všetky predchádzajúce – a prečo Trumpov scenár „rýchla akcia, zmena režimu, hotovo" narazil.