Podcasty ŠPORT.sk

Po jesennej časti sú priamo za majstrovským Slovanom Bratislava, na ktorý strácajú len bod, ale sú mimoriadne hladní po úspechu. Napriek tomu nechcú dávať zbytočne prehnané vyhlásenia. Prečo? Aj to prezradil v 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek.Po 18. kole Niké ligy sú priamo za jeho chrbtom a strácajú len jeden bod. Už po prvom jarnom kole sa môže tento stav zmeniť, pretože ŠK Slovan Bratislava sa v 19. kole – prvom jarnom – predstaví na pôde DAC 1904 Dunajská Streda a po tomto súboji môže mať liga nového lídra.Ako to však bude vyzerať v súboji o titul na jar? V 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatoval s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek, ktorý sa vyjadril k viacerým zaujímavým témam, ako aj k majstrovskej výzve. Podľa Branislava Fodreka nemožno zabúdať na dôležitý fakt. Viac už v tradičnom futbalovom podcaste na ŠPORT.sk.EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 15. januára 2026

Slovenský basketbal píše mnoho príbehov, no len máloktorý je taký unikátny ako ten z Ivanky pri Dunaji. Obec, ktorá sa vymyká štatistikám, už roky vzdoruje gravitácii v najvyššej ženskej súťaži a zároveň produkuje talenty, ktoré prerástli hranice Slovenska. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom vyspovedal Tomáš Kotlárik muža, ktorý je srdcom i dušou tohto basketbalového zázraku – funkcionára BK Klokani a zároveň otca reprezentantov Ivana Malovca.Rozhovor otvára dvere do zákulisia klubu, ktorý funguje na báze rodinnej atmosféry a čistého entuziazmu. Ivan Malovec sa netají tým, že basketbal je pre neho životnou vášňou, ktorá prežila aj nepriazeň osudu či rodičovské zákazy v detstve.Divák sa dozvie, ako sa v skromných podmienkach darí udržať extraligovú príslušnosť v konkurencii veľkých miest a prečo sa v Ivanke preorientovali primárne na dievčenský basketbal. Ivan Malovec v podcaste otvorene hovorí aj o svojej povestnej impulzívnosti na lavičke, ktorú sa s vekom snaží krotiť, hoci nie vždy úspešne.Úsmevne pôsobí historka o tom, ako mu bývalé zverenkyne dali vyrobiť tričká s jeho najčastejšími, často írečitými hláškami. „Ja mám basketbal tak rád, že aj keby sa stalo čokoľvek, budem ho robiť. Ak to nebude v Ivanke, bude to hocikde inde,” priznáva v rozhovore zanietený funkcionár.Najväčším lákadlom epizódy je však nepochybne pohľad do súkromia rodiny, ktorá vychovala dvoch úspešných basketbalistov pôsobiacich v USA – Matúša a predovšetkým Timoteja Malovca, ktorý dnes oblieka dres University of Miami.Otec talentovaného krídelníka, o ktorom sa v zámorí hovorí v súvislosti s draftom do NBA, vnáša svetlo do diskusií o Timotejovej kariérnej ceste. Vysvetľuje, prečo bol odchod zo srbského Mega MIS na americkú univerzitu správnym krokom, hoci to mnohých prekvapilo.V podcaste sa nevyhýba ani citlivej téme financií v NCAA a medializovaným informáciám o ročnom plate na úrovni milióna dolárov. Ivan Malovec tieto špekulácie uvádza na pravú mieru s nadhľadom a zdôrazňuje, že pre jeho syna peniaze nikdy neboli primárnou motiváciou.Podcast ponúka cenný manuál pre športových rodičov. Namiesto tlaku a prehnaných ambícií Malovci stavili na slobodu a podporu. „Všetko, čo oni dosiahli, dosiahli tým, že oni chceli. My sme ich do ničoho netlačili,” hovorí Ivan Malovec o výchove synov a dodáva, že tvrdá ruka mamy Zuzany a absencia tlačenia na pílu boli kľúčom k ich samostatnosti.Ak vás zaujíma, ako vníma otec zápasy svojho syna proti budúcim hviezdam NBA, aký je rozdiel medzi európskym a americkým ponímaním basketbalu a prečo je Ivanka pri Dunaji anomáliou na slovenskej športovej mape, tento rozhovor by ste si nemali nechať ujsť.

Až do 6. kola Niké ligy boli absolútne poslední a s klubom to nevyzeralo vôbec dobre. Fanúšikom sa tlačila do myslí otázka, či to „ruža” dokáže v tejto sezóne uhrať. Nakoniec sa pod Čebraťom dokázali vzchopiť. O MFK sme v 66. epizóde podcastu Kam si to kopol? hovorili s Rastislavom Bôžikom, teraz už s bývalým asistentom v Ružomberku.Nakoniec sa dokázali nakopnúť, k čomu prišlo práve v 6. kole, keď Ružomberok získal svoj vôbec prvý ligový bod v sezóne 2025/26. Následne sa podarilo „oranžovo-čiernym” výsledkovo vystreliť až natoľko, že z posledného miesta majú zrazu pred prelínačkou šancu dokonca zabojovať o najlepšiu šestku, od ktorej ich delia 4 body.Prečo sa majster Slovenska z roku 2006 dostal do takej veľkej krízy? Prečo sa z nej následne dokázal dostať a čo stálo za triumfom na pôde Slovana Bratislava po dlhých 11 rokoch? Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s Rastislavom Bôžikom, na jeseň asistentom v MFK Ružomberok, v 66. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Okrem toho sa Rastislav Bôžik vyjadril k svojmu koncu pod Čebraťom, v lige ojedinelej prestupovej politike Ružomberka, ako aj k tomu, či má tento rok niekto silu, aby zosadil ŠK Slovan Bratislava po ôsmich rokoch z majstrovského kresla.EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 8. januára 2026

Verejnosť ho dnes vníma predovšetkým ako talentovaného herca a vnuka legendárneho Štefana Kvietika, no málokto tuší, že Matúš Kvietik mal v detstve našliapnuté na úplne inú kariéru. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk odhodil pomyselnú hereckú masku a nasadil tú brankársku, aby so svojimi niekdajšími spoluhráčmi zaspomínal na časy, keď namiesto potlesku na javisku počúval nárazy pukov o betóny.„Netušil som, že vy ste boli spoluhráči a že Matúš bol brankár,” priznal hneď v úvode prekvapený Rasťo Konečný, čím otvoril dvere do takmer zabudnutej športovej minulosti známeho umelca.Ak si myslíte, že spojenie jemného umeleckého sveta a drsnej hokejovej šatne nejde dokopy, táto epizóda podcastu suSPEAK vás rýchlo vyvedie z omylu. Moderátori Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia nepozvali len známu tvár z televíznych obrazoviek, ale predovšetkým svojho bývalého parťáka z ľadu, s ktorým zdieľali šatňu v Slovane aj v Ružinove.Výsledkom je bezprostredná debata plná nostalgie a sebairónie. Matúš Kvietik otvorene hovorí o svojej mládežníckej kariére a s úsmevom vysvetľuje, prečo ho tréneri a spoluhráči kedysi prirovnávali k legendárnemu Dominikovi Hašekovi.Nebolo to však len pre jeho talent, ale skôr pre jeho absolútne neortodoxný štýl, ktorý pramenil z prozaického dôvodu – v bránke bez okuliarov jednoducho takmer nič nevidel. „Ja som bol vo všetkom odvážny človek,“ smeje sa Matúš Kvietik pri spomienke na to, ako chytal viac intuíciou než zrakom, čo potvrdil aj pri opise svojich zákrokov: „Videl som tieň, tak som tam hodil lapačku... A chytil som to.“Podcast suSPEAK je známy svojou uvoľnenou atmosférou, no tentoraz sa mantinely humoru posunuli ešte ďalej, keď moderátori s hosťom otvorili archív „kabínových” hriechov. Poslucháč sa dozvie exkluzívne detaily z hokejového dospievania, napríklad o tom, prečo a ako Matúš Kvietik vyhodil záchodovú misu do vzduchu.Všetko sa začalo nevinnou stávkou s pyrotechnikou. „Nemáš na to hodiť tú petardu do toho hajzla... A ja že nemám na to?“ opisuje Matúš Kvietik moment, kedy precenil pevnosť keramiky. „My sme si mysleli, že vybuchne voda von,“ dodáva so smiechom k incidentu, ktorý sa zapísal do dejín ich ročníka.Núdza nie je ani o kuriózne zranenia, ako keď Matúš Kvietik počas detskej bitky v šatni hlavou zdemoloval sanitu. „Hlavou som rozbil umývadlo. Mama ma skoro zabila,“ spomína na ťažký týždeň.Rozhovor však nezostáva len pri zábave a dotýka sa aj vážnejších tém, keď Matúš Kvietik úprimne priznáva dôvody, prečo musel lapačku a vyrážačku definitívne zavesiť na klinec. Problémy s kolenami a prudkým rastom v kritickom veku vystavili jeho športovým ambíciám nekompromisnú stopku.„Odpálila sa mi šľacha na kolene... Prišiel som znova, na druhom tréningu zas,“ opisuje koniec nádejnej kariéry.

Vo štvrtok poobede sme spoznali nomináciu Slovenska na hokejový turnaj ZOH 2026 v Taliansku. Prekvapil Vladimír Országh alebo berie do Milána preverených a očakávaných hráčov? Prečo v nej nie sú hokejisti z AHL a koho nominovanie prekvapilo? A ako vyriešiť nezvyčajný presilovkový pretlak? Aj to riešili v najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista Juraj Mikúš.

Do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý hokejista a mládežnícky reprezentant Michal Mrázik. Kariéru musel ukončiť už vo veku 23 rokov zo zdravotných dôvodov, no dnes o tomto období dokáže hovoriť s nadhľadom. Najnovšie vydal knihu, v ktorej otvorene opisuje svoj život.Čo ho priviedlo k písaniu knihy? Ako sa vyrovnával s predčasným koncom hokejového sna? A čomu sa venuje dnes, keď je zrazu slobodnejší než kedykoľvek predtým?„Kniha už bola napísaná. Začal som ju písať asi 5 rokov dozadu. Po tom, ako som ukončil kariéru, som sa ju rozhodol vydať. Chcel som vedieť, či som ako človek schopný vydať knihu,” prezradil v podcaste na ŠPORT.sk rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý svoju knihu vyslal do sveta v slovenskej aj anglickej verzii.V rozhovore sa vrátil aj k rozhodnutiu ukončiť kariéru, ktoré síce neprišlo zo dňa na deň, no nieslo so sebou veľkú vnútornú ťarchu. Hovoril o bolestiach, zraneniach, psychickej neistote aj o tom, ako sa musel naučiť prijať fakt, že sen, ktorý si vysníval ako malé dieťa, sa nenaplní tradičnou cestou.Výraznou témou boli aj formujúce momenty jeho mladosti. Od odchodu do Švédska v mladom veku cez pôsobenie v zámorí až po tragickú smrť Borisa Sádeckého, pri ktorého kolapse bol priamo na ľade. Priznal, že práve tieto skúsenosti ho najviac posunuli po ľudskej stránke a dali mu nový pohľad na život.Na záver podcastu sa vrátil aj k samotnému posolstvu svojej knihy, ktorú nevníma cez čísla či predaje. Dôležitejší bol pre neho ľudský rozmer a osobná skúsenosť. „Pre mňa malo zmysel pomôcť aspoň jednému človeku. Keď sa mi jeden ozval, cítil som, že to celé malo význam,” priznal úprimne. Knihu vníma ako symbolické uzavretie jednej životnej kapitoly a dôstojnú bodku za kariérou.

Slovenská hokejová extraliga má pred Vianocami odohraných 31 kôl. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie bývalého hokejistu a experta JOJ Šport Martina Chovana a prebrali všetkých 12 tímov Tipsport ligy. Pozreli sa aj na to, ako to vyzeralo na každom štadióne na tribúnach.

Patrí medzi futbalistov, ktorí zanechali v najvyššej futbalovej súťaži na Slovensku svoj odkaz a rozhodne má na čo spomínať. V 65. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa pozhovárali s niekdajším ofenzívnym záložníkom Blažejom Vaščákom, s ktorým sme si pospomínali aj na slávne časy Petržalky z Ligy majstrov.Práve s mužstvom spoza Starého mosta totiž zažil jazdu, na ktorú sa spomína dodnes a Petržalka, v tom čase ešte FC Artmedia, ostáva aj naďalej jediným slovenským tímom, ktorému sa podarilo v hlavnej fáze Ligy majstrov vybojovať aspoň nejaké body.„Bielo-čierni” nielenže získali body, ale dokonca sa postarali o senzáciu, keď otočili zápas na pôde úradujúceho víťaza Ligy majstrov FC Porto zo stavu 0:2 a šokovali tým Európu. Nakoniec bola Artmedia len pár centimetrov od vyraďovacej fázy tejto prestížnej súťaže.Dnes 42-ročný bývalý futbalista si zaspomínal na svoje slávne časy, no vyjadril sa aj k súčasnému dianiu v Niké lige, k tomu, kto má podľa neho šancu obrať ŠK Slovan Bratislava o majstrovský titul, či má tréner Vladimír Weiss st. stále rovnaký „drive” ako za jeho čias v Petržalke a čo sa podľa neho slovenská futbalová reprezentácia má šancu prebojovať na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku.Viac sa už dozviete v poslednej tohtoročnej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s Blažejom Vaščákom.

Na zimnej olympiáde v Taliansku 2026 nás budú reprezentovať aj traja skialpinisti. Miestenku si vybojovali Rebeka Cully, Jakub Šiarnik a Marianna Jagerčíková, pozvanie do nášho Olympijského videocastu prijali prví dvaja menovaní. Rebeka Cully a Jakub Šiarnik prišli do nášho štúdia hneď po prílete z USA na Slovensko a porozprávali o súťažnom skialpinizme a celej kvalifikácii. Marianna Jagerčíková žije vo Francúzsku a bohužiaľ sa tak na natáčaní nemohla zúčastniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sa kvalifikovali na olympiáduže Jakub Šiarnik mal všetko vypočítanéako im pomohla česká smolaako funguje súťažný skialpinizmus?že sa ho snažia robiť atraktívny pre divákovže sa dá robiť aj na Pezinskej Babeaký je to finančne náročný šport a ako finančne fungujú

Lucia Szabová (27) je klenot slovenského MMA. Doposiaľ neporazená bojovníčka (10-0) je úradujúcou šampiónkou Oktagonu v bantamovej váhe (61,2 kg), vo svetovom rebríčku jej patrí 20. miesto. Môže sa stať prvou Slovenkou v UFC a po Ľudovítovi Kleinovi a Martinovi Budayovi treťou celkovo. Ešte predtým si však stanovila veľkú výzvu v Oktagone, túži sa stať šampiónkou aj v mušej váhe (56,7 kg). Nielen o tom hovorila v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Prečo ide o váhu nižšie a prečo sa toho zároveň obáva?Prečo nateraz odmieta UFC a kedy nastane správny čas?Ako vníma potenciálne zápasy s Pudilovou, Bledou a so Smolkovou?Uživí ju dnes MMA alebo potrebuje zadné dvierka?Prečo nemôže byť súčasťou Dukly, kým Attila Végh áno?Ako vyzerajú Vianoce Lucky Szabovej?

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.’ Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Karol Wimmer, najúspešnejší mládežnícky tréner slovenského basketbalu posledných rokov, sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o práci s talentmi, problémových rodičoch aj o tom, prečo projekt NextGen nedozrel. Rozhovor prináša otvorený pohľad do zákulisia výchovy basketbalových hviezd.Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school’ prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

Slovenská hokejová reprezentácia má za sebou posledné prípravné zápasy pred olympiádou. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie hokejistu Juraja Mikúša a spoločne predebatovali nielen skončený turnaj, no riešili najmä predpokladanú nomináciu a zostavu Slovenska na ZOH 2026. Spoločne si skúsili poskladať aj útoky.

Martin Buday bol po Ľudovítovi Kleinovi iba druhým Slovákom v UFC. V najprestížnejšej MMA organizácii dosiahol impozantnú bilanciu 7 víťazstiev a 1 prehra. Odišiel ako dvanástka rebríčka v ťažkej váhe. UFC s ním nepredĺžilo zmluvu, pretože víťazil na body a chýbali mu ukončenia pred limitom.Rozhodnutie organizácie kritizovali popredné svetové médiá, experti i bojovníci. Ich oči budú teraz upriamené na prvý Budayov krok po konci v UFC. Už 28. decembra ho na turnaji Oktagon 81 v pražskej O2 Aréne čaká súboj o titul v ťažkej váhe proti úradujúcemu šampiónovi Írovi Willovi Fleurymu.Tridsaťštyriročný ťažkotonážnik z Nitry cieli na dominantné víťazstvo, ktorým potvrdí, že patrí medzi svetovú špičku. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril aj o tom, za akých podmienok si vie a naopak nevie predstaviť návrat do UFC.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako spracoval koniec v UFC?Čo všetko skúšal, aby dostal novú zmluvu?Sklamal ho prístup UFC?Ako vnímal kritiku od slovenských fanúšikov?Proti exšampiónovi UFC nastúpil pár dní po smrti otca...Čo ho motivuje a čo chce ešte dosiahnuť v MMA?Bude Will Fleury jeho doposiaľ najťažší súper?Ako sa stavia k prípadnému návratu do UFC?

Hlavný rozhodca Peter Kráľovič pískol trikrát a jesenná časť Niké ligy sezóny 2025/26 je definitívne minulosťou. Aj pre tento rok máme na čele celkového pelotónu majstrovský ŠK Slovan Bratislava, a to napriek kríze, v ktorej sa aktuálne nachádza. Nielen o tom sme debatovali v 64. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk!Tretí adventný víkend nám zároveň uzavrel prvú časť sezóny 2025/26 v Niké lige a ani tento rok sme nemali núdzu o množstvo drámy, nečakaných prekvapení a veľa ďalšieho. Iný nebol ani tento víkend, počas ktorého sa na slovenských ligových štadiónoch odohralo 18. kolo našej najvyššej futbalovej súťaže.Po nej už vieme, že aj pre tento rok si môže najviac vychutnať zimný spánok ŠK Slovan Bratislava, aj keď konkurencia mu tento rok dýcha na chrbát oveľa viac ako po minulé sezóny. Nuž a na poslednom mieste nakoniec nebude tím FC Košice. Výberu Petra Černáka sa totiž na poslednú chvíľu podarilo odlepiť z dna a odsunúť tam Skalicu.Počas víkendového 18. kola Niké ligy sa toho udialo naozaj mnoho. O tých najdôležitejších veciach sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 64. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a bývalým skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom.

Do novej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý extraligový útočník, dnes 44-ročný veterán pôsobiaci v tretej najvyššej súťaži v drese HC Dukla Senica René Jarolín.Čo ho drží pri hokeji tak dlho? Ako zvláda kombináciu práce, rodiny, tréningov, zápasov a rekreačného futbalu? A prečo sa stal novým predsedom futbalového klubu v obci, kde trávi voľný čas?V podcaste na ŠPORT.sk rodák zo Skalice priblížil, že hoci už „päť rokov končí”, motivácia stále nehasne. V Senici pravidelne vtipkujú, či bude aj naďalej pokračovať, a kým dokáže strieľať góly či pomôcť prihrávkou, nevidí dôvod prestať. „Stále ma to baví. Je to síce amatérska liga, ale korčuľovať treba aj tam. Som rád, že sa popri práci aj hýbem,” hovorí s úsmevom.V rozhovore zároveň odkrýva aj svoj futbalový život. Popri hokeji hráva za TJ Družstevník Prietrž a od januára sa stal dokonca predsedom klubu. S manželkou pracujú na vynovení zázemia a snažia sa posunúť miestny futbal o krok vyššie.Reč prišla aj na syna, ktorý si síce príde pozrieť zápasy v Senici, no hokej ako divák veľmi neprežíva. Zato o to viac kritizuje. „On príde, pozrie a povie: ‚Mňa to nebaví.’ On je takýto kritik. V sedemnástich rokoch už sa radšej bude túlať po meste,” smeje sa René Jarolín.V podcaste nechýbali ani úsmevné spomienky na roky v Skalici a na pamätné súboje s Popradom. Nezabudol ani na svoju pestrú hokejovú cestu po Európe. Zaspomínal si na pôsobenie v Edinburghu Capitals, kde zažil typický britský hokej s vášnivými fanúšikmi, ako aj na angažmány v ďalších kluboch na ostrovoch. Priblížil aj svoje obdobie v Marseille, ktorú dodnes označuje za jednu z najšpecifickejších zastávok kariéry.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo skúseného komentátora a dlhoročného televízneho novinára Miroslava Michalecha. Otvorene hovoril o svojich začiatkoch v televízii, fenoméne relácie Tango či o tom, ako sa za 3 dekády v médiách zmenil športový svet.Miroslav Michalech prezradil, že do televízie vstúpil ešte pred rokom 1989, keď sa venoval dokumentaristike. „Bol som tam pätnáste koleso na voze a keďže som vedel, že cez tie vtedajšie ikony sa nikam nedostanem, v podstate som robil dokumentaristiku,” spomína. Komentovať začal až po revolúcii a neskôr zakotvil v spravodajstve v TA3, kde pôsobí už dve desaťročia.Osobitne sa vrátil k reláciám Šport Extra a Tango, ktoré označil za vrchol svojej tvorivej kariéry. Na Tango spomína ako na fenomén, s ktorým „zaspával aj vstával”. Pripomenul obrovský záujem divákov, sponzorov aj tisíce korešpondenčných lístkov, ktoré v redakcii ručne spracúvali.Za najväčšie osobnosti slovenského futbalu 90. rokov označil trojicu Dušan Tittel, Ladislav Molnár a Marek Mintál, pričom vyzdvihol aj strelecké kvality Pavla Diňu. Podotkol, že hoci bolo toto obdobie často označované za „divoké deväťdesiatky”, realita podľa neho nebola až taká prehnaná, ako si ju dnes mnohí idealizujú.Silné spomienky má aj na cestovanie s reprezentáciou, najmä na unikátne turné v Južnej Amerike, ktoré by sa podľa neho dnes už nedalo logisticky zopakovať. S úsmevom vypichol, že v lietadlách sa vtedy ešte fajčilo.Osobnou srdcovkou zostávajú pre skúseného novinára majstrovstvá sveta 1994 v USA. V podcaste okrem iného opísal staré štadióny, improvizované podmienky aj nečakanú reakciu rádia Hlas Ameriky, ktoré ho pochválilo za jeho otvorenú kritiku. Pridal aj pár bizarných zážitkov, ako napr. stretnutie Slováka v Bostone, ktorý odkopíroval lístok na zápas až 6-krát.

V posledných týždňoch sa toho v extralige udialo viac než dosť. Najviac sa hovorilo o Martinovi Réwayovi a jeho (ne)konci v Liptovskom Mikuláši. V najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali s bývalým hokejistom Michalom Handzušom nielen o Réwayovi, ale aj o zapracovaní mladých hráčov do ligy, Brankovi Radivojevičovi či o Daliborovi Dvorskom, ktorého Michal Handzuš trénoval vhadzovania.

Čo hovorí o Niké lige fakt, že Slovan je na čele tabuľky, aj keď v posledných dvoch zápasoch nezískal ani bod? Aj o tom sme sa rozprávali v 63. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Niké liga je po 17. kole prakticky v polovici sezóny a víkendové kolo uzavrie jej jesennú časť. Na čele tabuľky je stále Slovan Bratislava pred DAC, ktorý sa cez víkend dostal pred Žilinu. Na MŠK čaká v najbližšom kole práve úradujúci šampión Slovan.Cez víkend sa odohrá priamy boj o hornú šestku – Michalovce privítajú Prešov. Nováčik môže v prípade víťazstva preskočiť svojho súpera a dostať sa do top 6.Futbalisti Ružomberka uspeli aj na pôde MŠK Žilina. Po víťazstve v dohrávke na ihrisku Slovana zdolali aj dovtedy druhý tím tabuľky, pre ktorý išlo už o druhú prehru v rade.Víkend priniesol opäť poriadnu dávku futbalových tém a v 63. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme ich rozobrali s futbalovým trénerom Norbertom Hrnčárom.

Vyhrala zlato na motošportovej olympiáde, má titul majsterky Slovenska či najrýchlejšej ženy zo svetového finále. Michaela Dorčíková začala s motoršportom netradične neskoro, no o to viac toho chce teraz dosiahnuť. Na natáčanie Olympijského videocastu cestovala 5 hodín autom a aj to brala ako tréning. Ako? Aj to sme sa jej okrem mnohého iného pýtali. Dozviete sa napr. aj to, prečo ženy vedia šoférovať a prečo patria do motoršportu.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako vie trénovať počas bežného šoférovaniaako ideálne prejsť zákrutučo všetko robí a prečo je slalom podceňovaná disciplínaako ju prekvapili preteky na elektrickom autev čom je olympijská víťazkaako vníma F1 a čomu pomáhav čom spočíva jej práca manažérky a prečo kvôli nej premenovali ocenenieprečo ženy patria do motoršportu a prečo vedia šoférovaťčo ju vie najviac vytočiťkedy vzniká najviac krízových situácií