ozdravme podcast

20.11.2025 sa v Kafe Scherz konala druhá verejná diskusia ozdravme, ktorá sa venovala tzv. spravodlivému financovaniu nemocníc. Memorandum medzi LOZ a štátom totiž nebolo jediným, ktoré sme za posledný rok podpísali. Počas končiaceho roku 2025 mala verejnosť možnosť vypočuť si viacero analýz z dielne Útvaru hodnoty za peniaze, Najvyššieho kontrolného úradu a na kvartálnej báze zverejňuje dáta o platbách od zdravotných poisťovní do nemocníc aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Najaktívnejšie o svojich zisteniach hovorí Ľubomír Andrassy z NKÚ, no samotná analýza a dáta z nej vyplývajúce, majú pramálo spoločné s tým, čo Andrassy vo svojich mediálnych výstupoch prezentuje. Andrassy bol do tejto diskusie pozvaný, no na pozvánku nereflektoval. Pozvánku mali aj zástupcovia Útvaru hodnoty za peniaze, no ani tí sa diskusie nezúčastnili. Na diskusii o stave slovenského zdravotníctva sa stretli zástupcovia štátu, poisťovní aj nemocníc: Michal Štofko – prvý štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Jozef Koma – generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union Peter Lednický – zástupca Penta Hospitals International Beáta Havelková – zástupkyňa spoločnosti AGE Mongi Msolly – riaditeľ Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a prezident Asociácie štátnych nemocníc Memorandový paradox Diskusia sa začala otázkou memoránd medzi štátom, odbormi a nemocnicami. „Rozpočty sú kryté, ale úspory musíme generovať,“ upozornil štátny tajomník Michal Štofko. Podľa neho mzdový automat stabilizuje personál, no je neudržateľný. Riaditelia nemocníc dodali, že systém krátkodobo funguje, ale „o dva-tri roky už nebude možné rozpočtovo udržať tak radikálne skoky.“ Memorandá tak vytvárajú tlak na štátny rozpočet aj nemocnice, ktoré sa zadlžujú. Viac lekárov, menej výkonov Paradox slovenského zdravotníctva vystihol Peter Lednický: „za 12 % lepšie platených lekárov robíme o 7 % menej výkonov – to je Kocúrkovo.“ Účastníci porovnali situáciu s Českom, kde neexistuje automatické zvyšovanie miezd, ale lekári sú motivovaní bonusmi. „Na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť,“ dodal Lednický. Tento systém odmeňuje prácu bez ohľadu na produktivitu, čo vedie k poklesu hospitalizácií a efektivity. Peter Lednický „…kým v Česku je normálny princíp ako robiť a zarobiť, tak na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť…“ Konflikt názorov sa ukázal najmä medzi Petrom Lednickým a Mongim Msollym. Lednický kritizoval platový automat, ktorý podľa neho demotivuje lekárov: „na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť. Manažment nemocníc nemá žiadne nástroje, ako lekárov motivovať k výkonu.“ Msolly však reagoval odlišne a zdôraznil, že automat je už súčasťou pracovných zmlúv: „lekári majú tieto koeficienty priamo v zmluvách. Nemocnica ich musí rešpektovať, inak by sme riskovali odchod personálu.“ Zatiaľ čo Lednický volal po väčšej flexibilite a bonusovom systéme, Msolly upozornil, že realita štátnych nemocníc je viazaná na legislatívne dohody a kolektívne zmluvy. {{odporucane}} Súčasný platový mechanizmus je neudržateľný. Celá krajina si uťahuje opasok pod vplyvom daňovej vládnej smršti, platy v zdravotníctve rastú. „Ten mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie,“ varoval Štofko. Riaditelia nemocníc dodali, že „osobné náklady rastú v desiatkach percent, zatiaľ čo produkcia len o pár percent.“ Podľa nich je nutné zaviesť motivačné prvky a zefektívniť hospodárenie. Bez transformácie hrozí, že systém skolabuje pod ťarchou dlhov a neefektivity. Michal Štofko: „ten (platový pozn. red.) mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie.“ Odbory a ich vplyv Lekárske odborové združenie sa snaží presadiť väčší vplyv, dokonca aj na menovanie riaditeľov nemocníc. „Nemyslím si, že LOZ má akékoľvek právo definovať, kto bude riaditeľ nemocnice,“ zdôraznil Štofko. Podľa neho majú odbory legitímne právo požadovať plnenie memoránd, ale nie zasahovať do riadenia. Diskutujúci upozornili, že „odborári zasahujú do zmluvných vzťahov medzi poisťovňami a poskytovateľmi,“ čo podľa Jozefa Komu z Unionu narúša rovnováhu systému. Jozef Koma (UNION): „Nemám rád, keď odborári zasahujú do zmluvných vzťahov medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. A to sa nejakým spôsobom deje…“ Financovanie a spravodlivosť Veľká časť debaty sa venovala otázke spravodlivého financovania nemocníc. „Nemocnice dávajú 70 až 90 % príjmov na mzdy,“ pripomenula Beáta Havelková. Podľa nej základná sadzba DRG nezohľadňuje všetky náklady, ktoré nemocnice musia pokryť. Diskutujúci sa zhodli, že systém musí prejsť transformáciou, aby odmeňoval výkon a kvalitu, nie len existenciu pracovného pomeru. {{suvisiace}} Beáta Havelková „my dávame okolo 60 % nášho rozpočtu… No vieme, že sú aj nemocnice, ktoré dávajú okolo 92 %. To sú dve čísla. Deväťdesiat percent je správne číslo, ale treba povedať za čo. Deväťdesiat percent z príjmov a je to okolo 75 až 80 percent z nákladov.“ V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 💰 Automatické zvyšovanie miezd lekárov a jeho udržateľnosť 📉 Viac lekárov, no menej výkonov v nemocniciach 🏥 Zadlžovanie štátnych nemocníc a potreba auditov 📜 Memorandá medzi štátom, odbormi a poisťovňami 👩‍⚕️ Vplyv Lekárskeho odborového združenia na riadenie nemocníc ⚖️ Spravodlivé financovanie a otázka rovnosti vs. kvality 🇨🇿 Porovnanie Slovenska s Českom a krajinami V4 📊 DRG systém a jeho limity pri hodnotení výkonu 🕰️ Krátkodobá stabilizácia vs. dlhodobá neudržateľnosť 🔄 Potreba transformácie: od odmeňovania existencie k odmeňovaniu výkonu ‍

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode. Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky. Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody. V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať: Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať? Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať? Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode   O tom, čo sa s pacientom deje po prekonaní cievnej mozgovej príhody, sme sa rozprávali s doc. MUDr. Zuzanou Košutzkou, PhD, ktorá pôsobí v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Cievna mozgová príhoda je stav, pri ktorom dochádza z dôvodu buď nedokrvenia alebo krvácania k poškodeniu mozgového tkaniva, vysvetľuje docentka. Od uvedeného sa následne odvíjajú aj klinické príznaky. Príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu podľa docentky veľmi líšiť. Môže ísť najtypickejšie o poruchu reči - artikulácie alebo vyjadrovania, pokles ústneho kútika, prípadne môže ísť o ťažkosti s končatinami, ako sú slabosť alebo tŕpnutie. Docentka Košutzká podotýka, že to, čo sa deje s telom po prekonaní cievnej mozgovej príhody, závisí od lokalizácie mozgovej príhody a od veľkosti postihnutia, teda či bola postihnutá reč alebo motorika, prípadne oba deficity súčasne. Pri cievnej mozgovej príhode sa môžu objaviť porucha reči, motoriky, ťažkosti s videním, s tým môžu hlavne v období po prekonaní cievnej mozgovej príhody súvisieť nemotorické príznaky, porucha koncentrácie, rôzne iné kognitívne problémy, nadmerná únava, apatia alebo aj poruchy emotivity. Zmena trendov Prekonanie cievnej mozgovej príhody môže mať vplyv na fyzický stav pacienta. Jedným z kľúčových prvkov terapie je rehabilitácia. Doc Košutzká podotýka, že rehabilitácia je potrebná v každej fáze rekonvalescencie. „Na našej klinike sa snažíme začať s rehabilitáciou prakticky bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, ak to dovoľuje stav pacienta. Rehabilitácia následne pokračuje na rehabilitačnom oddelení, a potom podľa rozsahu postihnutia pacient pokračuje (s rehabilitáciou) aj v ambulantnej sfére“. Docentka zároveň spomína na zmeny v trendoch, kedy je potrebné začať s rehabilitáciou pacienta po prekonaní cievnej mozgovej príhody. „Keď som pred 15 rokmi začínala pracovať na neurologickej klinike, bola skôr tendencia počkať pár dní s rehabilitáciou. Teraz je trend, a myslím, že je to správny postup, začať s mobilizáciou pacienta bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, prakticky na druhý deň, aby pacient stratil čo najmenej z každodenného fungovania rutinných výkonov.“ Následky cievnej mozgovej príhody Očakávateľné následky závisia podľa jej slov od postihnutia. Rekonvalescencia závisí aj od biologických daností a aj od fyzickej kondície, teda či mal pacient pohybovú aktivitu pred cievnou mozgovou príhodou. „U mladších pacientov, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, je rekonvalescencia relatívne úspešnejšia, samozrejme všetko závisí od veľkosti postihnutia,“ podotýka. Medzi najčastejšie trvalé následky uvádza problémy s motorikou, čiže hybnosť horných a dolných končatín, s čím súvisí aj chôdza, a spomínané poruchy reči. Úspešnosť obnovenia funkčnosti organizmu závisí od veľkosti a anatomického umiestnenia cievnej mozgovej príhody. „Niektorí pacienti majú to nešťastie, že majú malú cievnu mozgovú príhodu, ale majú ju lokalizovanú v kritických oblastiach, ktoré majú na starosti hybnosť alebo reč,“ hovorí. Samozrejme, úspešnosť závisí aj od toho, ako pacient chce a vládze rehabilitovať, akú má motiváciu a aké má príležitosti na rehabilitáciu. Slovenské dáta k dispozícii nemáme, ale doc. Košutzká hovorí, že na základe zahraničných štúdií je známe, že približne 50 až 60% pacientov sa podarí vrátiť do zamestnania po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Liečba botulotoxínom Okrem rehabilitácie je možné podstúpiť aj inú liečbu. Na Slovensku je k dispozícii liečba botulotoxínom. „Ide o kontrolované lokálne podanie botulotoxínu do svalov, a to vo veľmi nízkych koncentráciách. Cieľom botulotoxínu je, aby sa sval uvoľnil, a aby bola fyzioterapia čo najľahšie realizovateľná,“ vysvetľuje doc. Košutzká. A dodáva, že je to liečivo, ktoré znižuje svalové napätie a pomáha pacientovi, aby mohol dobre a efektívne využívať končatiny. Táto liečba je podľa jej slov pre každého pacienta po cievnej mozgovej príhode, ktorý má potenciál na zlepšenie funkcie končatiny. Jedno z kritérií je na Slovensku i časové hľadisko, to znamená, že botulotoxínová liečba musí byť indikovaná do dvoch rokov od prekonania cievnej mozgovej príhody. Na druhej strane ale docentka podotýka, že „nedá sa povedať, že po dvoch rokoch by to už nemalo zmysel. Máme pacienta, ktorý prišiel po 10 rokoch, začali sme s botulotoxínovou liečbou a mali sme pekný efekt liečby“. Botulotoxín sa dá aplikovať horných alebo dolných končatín. A podľa doc. Košutzkej dostupnosť špecialistov, ktorí podávajú botulotoxín, naprieč Slovenskom je dobrá. Dodáva však, že okruh špecialistov oprávnených aplikovať botulotoxín by sa mohol rozšíriť. Na Slovensku totiž toto liečivo môžu podávať iba neurológovia (v prípade potreby i urológovia).   V rozhovore hovoríme aj o týchto témach: 🧠 aké sú typické príznaky cievnej mozgovej príhody ⚡ čo sa deje s organizmom po prekonaní cievnej mozgovej príhody 🩺 aké funkcie môžu byť porušené 🌱 čo sa zregeneruje časom samé a čomu treba pomôcť 🤝 aká je následná starostlivosť ⏱️ kedy je potrebné začať s rehabilitáciou 📉 aké sú očakávateľné následky a aké sú najčastejšie trvalé následky cievnej mozgovej príhody 🎯 od čoho závisí úspešnosť obnovenia funkčnosti pacienta 🔄 koľko pacientov sa dokáže vrátiť do „normálneho“ života 👩‍⚕️👨‍⚕️ akí špecialisti by mali byť zapojení do uzdravovacieho procesu 💊 akú liečbu pacient podstupuje 💉 o liečbe botulotoxínom 🫂 akú rolu zohrávajú samotní pacienti a ich príbuzní 📲 majú inovácie a telemedicína priestor v terapii 🛡️ prevencia a pri čom by mal človek spozornieť

Michal Bahelka, majiteľ RZP Trenčín, opisuje históriu výberových konaní od roku 2003 a porovnáva ich priebeh. Zdôrazňuje, že legislatíva bola podobná, no prax sa menila – a prevádzkovateľov sanitiek už v minulosti prebiehalo priamo pod ministerstvom zdravotníctva, ale prebiehalo aj pod gesciou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa neho súčasný tender priniesol neštandardný postup, keď správne konanie viedlo ministerstvo, ale samotný výber realizovalo Operačné stredisko ZZS. Snahy o zoštátnenie záchraniek sú absurdné RZP patrí medzi etablovaných a na na trhu najdlhšie pôsobiacich poskytovateľov záchrannej ale aj dopravnej zdravotnej služby. Jej majiteľ Michal Bahelka v najnovšom podcaste prvýkrát verejne vystupuje a vyjadruje sa k celému priebehu, pozadiu ako i tomu - ako by povedal klasik - či sa tender stal. Ostatný tender bol zvláštny, o výsledkoch rozhodovalo operačné stredisko, ktoré je však priamo či nepriamo podriadené ministerstvu zdravotníctva. Ak existovali chyby v správe komisie, na základe ktorej minister Kamil Šaško tender zrušil, mali na základe týchto chýb podľa Bahelku zastaviť správne konanie. {{suvisiace}} Celý tender je navyše paradoxný aj preto, že vyvolal novú vlnu snáh o vytlačenie neštátnych poskytovateľov z trhu a nahradiť ich výhradne štátnymi poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby. Tieto nápady sa v éteri objavujú napriek tomu, že dodnes nikto z proponentov tohto riešenia na stôl nepoložil ani jeden argument, ktorý by hovoril o tom, že sú štátne záchranky lepšie ako tie neštátne. Bahelka v podcaste vysvetľuje, prečo tieto tendencie nepovažuje za správne. Zároveň v podcaste kladie rečnícku otázku o tom, či je zoštátnenie záchraniek dostatočné, keďže aj štátne záchranky jazdia na autách, ktoré vyrábajú súkromné firmy a kupujú si materiál či prístroje, ktoré rovnako nevyrába štát, ale predávajú ich súkromné trhy v otvorenej trhovej súťaži. {{odporucane}} Mali by byť záchranky štátne, aby mal štát lepšiu kontrolu? Bahelka odmieta tento argument, keďže štát má plnú kontrolu cez operačné stredisko, ktoré rozhoduje o vyslaní posádok. „Je to scestné tvrdiť, že štát nemá záchrannú službu pod kontrolou. Pacient volá na linku 155, ktorú prevádzkuje stopercentne štát, a o tom, aká posádka pôjde, rozhoduje operačné stredisko,“ vysvetľuje. Podľa neho súkromní poskytovatelia sú len článkom v reťazci, zatiaľ čo štát určuje pravidlá, ceny aj vybavenie. Spor o tender tak otvára zásadnú debatu o transparentnosti, efektivite a budúcnosti záchrannej služby na Slovensku. Kapurkový tender? Bahelka poukazuje na nedostatok transparentnosti počas ostatného tendra. Keďže sa tendrov zúčastňuje ešte od toho prvého počas ministrovania Rudolfa Zajaca, Bahelka v podcaste pripomenul, ako tendre vyzerali v minulosti. Ešte nie tak dávno totiž uchádzači svoje projekty obhajovali pred komisiou, dnes sa podávajú len žiadosti bez verejnej prezentácie. Dôsledkom sú pochybnosti o celom výberovom procese, keďže projekty poznajú len členovia komisie. Tender tak skôr pripomína súťaž krásy, kedy verejnosť navyše nevidela ani tváre osoby, v tomto prípade víťazného projektu. To podľa Bahelku vytvára priestor na svojvôľu komisie. Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil zastavenie správneho konania za nezákonné, čo podporuje aj právna analýza RZP. Bahelka tvrdí, že ministerstvo malo zabezpečiť odstránenie chýb v správe komisie, nie konanie zastaviť. Licencie a budúcnosť RZP Trenčín „Prvé povolenia nám končia v decembri tohto roku a posledné v júni 2026,“ hovorí Michal Bahelka o licencii RZP Trenčín. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ vydáva poverenia na pokračovanie prevádzky, no podľa neho je budúcnosť stále nejasná. „Prvé povolenia nám končia v decembri tohto roku a posledné v júni 2026,“ Nielen podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku nebol tender zrušený v súlade so zákonom, identický postoj má aj firma RZP, ktorá rovnako disponuje svojou právnou analýzou. Vo vzduchu tak visí možnosť, že firmy, ktoré sa tendra zúčastnili, sa budú domáhať potenciálneho ušlého zisku na súde. Túto možnosť nevylučuje ani Bahelka a v podcaste hovorí, „ak bude potrebné sa súdiť, tak sa budeme súdiť. Ale ten dôvod je ten, že teda myslíme si, že záchrannú službu máme prevádzkovať ďalej.“ Michal Bahelka (RZP): „ak bude potrebné sa súdiť, tak sa budeme súdiť. Ale ten dôvod je ten, že teda myslíme si, že záchrannú službu máme prevádzkovať ďalej.“ ‍Ako ďalej dodal, „nám nejde o ušlý zisk. Nám ide o to, aby sme prevádzkovali záchrannú službu,“ zdôrazňuje. Dodáva, že si majitelia RZP nikdy nevyplácali dividendy: „Za 22 rokov sme akcionárom nevyplatili ani cent. Všetky prostriedky sme investovali späť do materiálneho zabezpečenia a platov.“ V podcaste hovoríme aj o týchto témach: ⚖️ Neštandardný priebeh tendra na záchranky 📜 História výberových konaní od roku 2003 👥 Transparentnosť a úloha komisií 🏥 Licencie RZP Trenčín a ich blížiaci sa koniec 🧑‍⚖️ Postoj generálneho prokurátora k zastaveniu konania 💰 Spor o zisk vs. služba pacientom 🏛️ Diskusia o štátnych vs. súkromných záchrankách 📞 Úloha operačného strediska a kontrola štátu

04.09.2024 sme uverejnili podcast s výkonnou riaditeľkou SK+MED Katarínou Dankovou. V tom čase Danková upozorňovala na to, že štát naďalej nie je schopný uhrádzať svoje záväzky voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Pred rokom bol dlh štátnych nemocníc viac ako 120 miliónov €. Prešiel viac ako rok a preto sme v podcaste ozdravme opäť privítali Katarínu Dankovú. Zrejme nikoho neprekvapí, že dlh štátnych nemocníc je stále identický, aby sme však neklesali na duchu je tu aj jedna dobrá správa: dlhy štátnych nemocníc od minulého roka aspoň nestúpli. Je to zapríčinené aj tým, že Fakultná nemocnica J.A. Reimana Prešov prešla pod ministerstvo obrany, ktoré ich záväzky do značnej miery uhradilo. Dlhy ako súčasť, nie chyba systému V úvode rozhovoru hovoríme o aktuálnom stave dlhov nemocníc voči dodávateľom združených v SK+MED. „Za tretí kvartál máme pohľadávky vo výške 120 miliónov, z toho 91 miliónov po lehote splatnosti,“ uviedla Katarína Danková. Najväčšími dlžníkmi sú Univerzitná nemocnica Bratislava, Martin a Košice. Systémové opatrenia Ministerstvo zdravotníctva už druhý rok po sebe dotuje štátne nemocnice priamo cez programovú vyhlášku, ktorá zdravotným poisťovniam nariaďuje zdravotným poisťovniam zaslať vybraným nemocniciam 191 miliónov €. Časť už odišla v tranžiach do nemocníc. „V júli odišla prvá tranža 25 %, ktorá mala slúžiť aj na úhradu záväzkov voči dodávateľom,“ vysvetľuje Danková. Napriek tomu sa celkový dlh zásadne neznižuje. Kaliňákov efekt Zaujímavým prípadom je nemocnica v Prešove, ktorá sa dostala pod gesciu ministerstva vnútra. „Tam evidujeme výrazný posun, pohľadávky poklesli a nemocnica už nepatrí medzi top dlžníkov,“ dodala Danková. Kým dlh Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana , PREŠOV bol ešte v prvom kvartáli roku 2025 2 053 039,22€, tak dlh ku koncu Q3 2025 klesol na 42 510,06€. Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana , PREŠOV je však naďalej piatym najväčším dlžníkom voči Sociálne poisťovni. Riziká pre dodávateľov Dodávatelia musia čakať na úhradu faktúr v priemere 183 dní po splatnosti, v Martine dokonca až 436 dní. Na otázku, či pod vplyvom neskorých platieb, hrozí predovšetkým menším a stredným firmám združených v SK+MED bankrot Danková uviedla „určite áno, hrozí krach niektorým členom asociácie“. Navyše, príkaz ministra č. 10 zakazuje postúpenie pohľadávok, čo komplikuje financovanie firiem. Danková odpovedá i na to, prečo dodávatelia podpísali dodatok k zmluvám, ktorý im explicitne zakazuje predávať svoje pohľadávky tretím stranám. Mierny pokrok Aj keď sa nové dlhy netvoria tak rýchlo, staré zostávajú. „Ak by sa nám podarilo eliminovať formou oddlženia 91 miliónov po splatnosti, boli by sme relatívne spokojní,“ hovorí Danková. Dodávatelia zároveň apelujú na zníženie DPH na zdravotnícke pomôcky z 23 % na 5 %, čo by pomohlo pacientom aj firmám. ‍V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 💰 Dlhy nemocníc voči dodávateľom – 120 miliónov eur 🏥 Najväčší dlžníci: Bratislava, Martin, Košice 📉 Prešovská nemocnica ako pozitívna výnimka, ALE ⚖️ Prehratý spor Slovenska s Európskou komisiou o oneskorených platbách 📊 Systémové opatrenia ministerstva – 191 miliónov eur v tranžiach ⏳ Priemerná doba splatnosti faktúr – až 436 dní v Martine 🚫 Príkaz ministra č. 10: zákaz postúpenia pohľadávok 🧾 Návrh na zníženie DPH na zdravotnícke pomôcky z 23 % na 5 % ‍

 Reforma nemocníc mala zlepšiť cestu pacienta. Podľa Miriam Letovanec sme to zatiaľ nedosiahli a ani to nedosiahneme bez toho, aby bol jasne zadefinovaný nárok pacienta a rovnako jeho cesta v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Rozdiel medzi stratifikáciou a optimalizáciou siete nemocníc je v tom, že prvá sa snažila merať výsledok,“ hovorí Miriam Letovanec. Stratifikácia chcela nastaviť merateľné ukazovatele výkonu nemocníc, zatiaľ čo optimalizácia dáva ministerstvu zdravotníctva moc určovať profil nemocníc a ich programy. Podľa nej bola pôvodná snaha zastavená politicky, keďže stratifikácia nezískala podporu v parlamente. Optimalizácia sa stala súčasťou plánu obnovy, no jej implementácia je pomalá a komplikovaná. „Za vlády Mareka Krajčího a štátnej tajomníčky Jany Ježíkovej bol práve Oskar Dvořák jedným z ľudí, ktorí nastavili predpoklady realizácie tejto reformy,“ dodáva Letovanec. Zároveň však upozorňuje, že reforma z dielne Dvořáka nebola dobrá: „Vyhláška mala dvetisíc strán, ale výsledkom boli vzdušné zámky – niektoré programy boli nereálne, iné zadefinované minimálne a niektoré dokonca nesúvisiace.“ Reforma ako evolúcia Letovanec zdôrazňuje, že optimalizácia siete nemocníc „nie je revolúcia, ktorá sa dá nastaviť administratívne na základe troch rozhodnutí, ale evolúcia“. Podľa nej rezort zdravotníctva nemá jasnú víziu ani stratégiu, čo brzdí reformu. Cieľom bolo nastaviť cestu pacienta a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, no „za mňa sa cieľ minul výsledku, pretože dneska v súčasnosti to takto nie je“. Reforma sa podľa nej musí hodnotiť v horizonte minimálne piatich rokov, aby sa ukázali reálne výsledky. Dáta máme, chýba interpretácia Jednou z pozitívnych strán OSN je podľa Letovanec zber dát: „Dnes máme o sektore z pohľadu nemocníc pomerne dosť veľa dát.“ Problémom je ich interpretácia – metodológia nie je jednotná a vyhlášky sa menia aj dvakrát ročne. To spôsobuje neistotu v kategorizácii nemocníc. Letovanec upozorňuje, že bez jasného nároku pacienta sa reforma míňa účinku: „Kým v tejto krajine nebude jasne pomenované, na čo má pacient nárok, tak týmito krokmi len fixujeme dieru v systéme.“ Plán obnovy a investície Naviazanie investícií na reformu považuje Letovanec za zásadnú chybu: „Naviazať investície s plánom obnovy na tak ťažkú reformu bolo nesprávne.“ Podľa nej plán obnovy priniesol len približne 10 % potrebných kapitálových výdavkov, čo je skôr jednorazová injekcia než systémové riešenie. „Problém je ten, že dnes plán obnovy priniesol len desatinu toho, čo sektor reálne potrebuje,“ dodáva. Štát tak stojí pred obrovskou výzvou – dobudovať štyri veľké koncové nemocnice v Banskej Bystrici, Martine, Prešove a Bratislave – pričom bez dlhodobého financovania sa reforma môže zmeniť len na administratívny moloch bez reálneho prínosu pre pacienta. V podcaste hovoríme aj o týchto témach 🏥 Rozdiel medzi stratifikáciou a optimalizáciou siete nemocníc 📊 KPI a merateľné ukazovatele výkonu nemocníc 👩‍⚕️ Úloha ministerstva ako regulátora 🗳️ Politické chyby a nedostatok podpory v parlamente 📈 Zber dát o nemocniciach a ich produkcii ❌ Chýbajúca vízia a stratégia rezortu 🚑 Cesta pacienta a dostupnosť zdravotnej starostlivosti 💶 Plán obnovy a podmienky investícií 🏗️ Nedostatok kapitálových výdavkov na modernizáciu nemocníc ⏳ Reforma ako evolúcia, nie revolúcia ‍ ‍ ‍

Rudolf Zajac v najnovšom podcaste upozorňuje na nízku efektivitu nemocníc a na paradox v podobe vyššieho množstva lekárov v nemocniciach, no za to majú kratšiu pracovnú dobu a poskytujú menej zdravotnej starostlivosti.  Rudolf Zajac v podcaste hovorí o záchrannom tendri, ktorý sa stal predmetom sporu medzi generálnym prokurátorom a ministerstvom zdravotníctva. Podľa neho ide o právne pingpongové výmeny, kde sa verejnosť len prizerá, no podstatné detaily chýbajú. Zdôrazňuje, že rozhodnúť musí súd, hoci na Slovensku to môže trvať roky. Tento spor je podľa neho ukážkou, ako sa právne otázky stávajú nekonečným kolotočom bez jasného výsledku. Zajac kritizuje, že mnohí aktéri zdravotníctva odmietajú verejné diskusie. Podľa neho sa lekárske odbory stali hrobármi systému – počet lekárov síce rastie, no počet výkonov klesá. Tvrdí, že lekári získali vyššie platy, ale pracujú menej, čo vedie k zníženej efektivite nemocníc. Oponenti sa podľa neho vyhýbajú konfrontácii, pretože nemajú relevantné argumenty. Zajac zdôrazňuje, že názory treba obhajovať verejne, nie len prezentovať bez oponentov v médiách. Veľkú časť rozhovoru venoval aj optimalizácii siete nemocníc. Podľa Zajaca ide o systém, ktorý bol navrhnutý analytikmi bez reálnej skúsenosti s nemocnicami. Jeden z architektov Optimalizácie siete nemocníc sa len pred niekoľkými hodinami stal tieňovým ministrom zdravotníctva. Pod vplyvom OSN musia špičkové ústavy vykonávať nerentabilné zákroky, aby splnili kritériá, čo ich finančne dusí. Poukazuje na nezmyselnosť viacerých platobných mechanizmov, ktoré komplikujú fungovanie nemocníc. Podľa neho sa tak zdravotníctvo dostáva do stavu, kde sa kombinuje vysoká finančná náročnosť s nízkou efektivitou. Zajac sa dotkol aj politickej roviny. Kritizuje prázdne programy strán, ktoré sľubujú lepšiu starostlivosť, no neuvádzajú konkrétne kroky. Poukazuje na kontrast medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami, kde štátne zaostávajú. Spomenul aj Renátu Blahovú, ktorú označil za osobu bez relevantnej odbornosti, no s výrazným mediálnym vplyvom. Podľa neho slovenské zdravotníctvo trpí nielen finančnými problémami, ale aj nedostatkom odborného vedenia a politickou povrchnosťou. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: ⚖️ Spor o záchranný tender a právne pingpongy 🏥 Úpadok slovenského zdravotníctva 👩‍⚕️ Lekári s vyššími platmi, ale menšou výkonnosťou 🎤 Odmietanie verejných diskusií odborníkmi 📊 Optimalizácia siete nemocníc ako nezmyselný projekt 💸 Vysoké náklady verzus nízka efektivita nemocníc 🗳️ Politické programy plné prázdnych sľubov 🏛️ Kontrast medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami 👩‍💼 Kritika Renáty Blahovej a jej pôsobenia v úrade 🌍 Posun politiky od pravice/ľavice k progresívnym a konzervatívnym blokom

Medicína napreduje obdivuhodne rýchlym tempom. Sci-fi filmy, ktoré sme len pred niekoľkými rokmi či dekádami videli, sú dnes žitou realitou. Dnes dokážeme diagnostikovať, liečiť či konzultovať na diaľku. Zakladateľ Dr. Digital Ondřej Svoboda v podcaste opisuje svoj príbeh, ako sa dostal k telemedicíne. Stalo sa to vďaka covidu-19 a jeho osobnej skúsenosti, ktorá mala bohužiaľ negatívny koniec. Korene „Ja som v zdravotníctve viac než 13 rokov a uvedomil som si, že distribúcia prístrojov nestačí,“ hovorí Ondřej Svoboda. Impulzom pre zmenu bola osobná skúsenosť, keď jeho starí rodičia nedostali potrebnú starostlivosť. „To ma prinútilo premýšľať, že nestačí predávať jeden prístroj. Potrebujeme celý ekosystém, ktorý zasiahne seniorov, deti, športovcov aj rodičov.“ Tak vznikla myšlienka telemedicíny ako komplexného riešenia, ktoré dokáže prekonať limity tradičného zdravotníctva. Aj preto vznikol Dr. Digital. „Lekári nám spočiatku hovorili: mňa to nezaujíma, pacient musí prísť osobne,“ spomína Svoboda. Podľa neho nešlo o neochotu, ale o preťaženie a nedostatok skúseností s novými dátami. „Zistil som, že to nie je o peniazoch, ale o strese. Lekári nevedeli, čo s množstvom údajov, ktoré sme im posielali.“ Preto Doctor Digital začal filtrovať informácie a lekárom poskytovať len jasné odporúčania. „Zrazu to začalo fungovať a spolupráca sa zlepšila.“ Virtuálna poliklinika pod digitálnou strechou Doctor Digital nie je len technologická platforma, ale aj plnohodnotný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. „Uvedomili sme si, že nestačí pacientom len merať vitálne funkcie či zhromažďovať dáta. Potrebovali sme byť schopní vystaviť recept, žiadanku alebo „neschopenku“ – jednoducho dotiahnuť starostlivosť do konca,“ vysvetľuje Ondřej Svoboda. Práve preto sa projekt transformoval na virtuálnu polikliniku, kde lekári rôznych odborov spolupracujú a pacient dostáva komplexnú starostlivosť pod jednou digitálnou strechou. Tento krok umožnil prepojiť technológie s reálnou medicínou a priniesť pacientom riešenia, ktoré sú praktické a okamžite využiteľné. „Dnes máme prístup k štvrť miliónu ľudí a využiteľnosť našich služieb je nad 10 %, čo je viac než priemer,“ hovorí Svoboda. Spolupráca s poisťovňami umožnila škálovať projekt a priniesť telemedicínu širokej verejnosti. „Ľudia často odkladajú návštevu lekára, lebo sa boja alebo nemajú čas. My im pomáhame prekonať bariéry a dostať sa k starostlivosti skôr.“ Podľa neho je budúcnosť v prevencii a efektívnom manažovaní pacienta – a práve to Doctor Digital prináša. Dostupnosť na Slovensku Firma pôsobí v Česku, na Slovensku a postupne vstupuje aj na ďalšie európske trhy. „Naším kľúčovým partnerom sú komerčné poisťovne, ktoré majú prirodzený záujem na prevencii a efektívnej starostlivosti. Vďaka nim vieme osloviť desaťtisíce klientov a zabezpečiť škálovateľnosť našich služieb,“ dodáva Svoboda. Doctor Digital už expanduje aj na Slovensko. „Našou ambíciou je, aby mali pacienti rovnaký prístup k virtuálnej starostlivosti ako v Česku. Postupne rozširujeme odbornosti a chceme, aby služba bola dostupná pre rodiny, seniorov aj zamestnancov firiem,“ vysvetľuje Ondřej Svoboda. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🏥 Rozvoj telemedicíny v Česku a na Slovensku 👨‍⚕️ Príbeh Ondřeja Svobodu a vznik Doctor Digital 📱 Ako seniori zvládajú moderné technológie ⚖️ Prekážky v legislatíve a konzervatívny prístup regulátorov 💡 Pandémia ako akcelerátor inovácií v zdravotníctve 🤝 Spolupráca s poisťovňami a škálovanie služieb 🧑‍🤝‍🧑 Integrovaný tím lekárov pod jednou virtuálnou strechou 🧠 Význam prevencie a mentálneho zdravia v telemedicíne ⏱ Úspora času pacientov a efektívnejšia cesta k lekárovi 🌍 Vízia budúcnosti zdravotnej starostlivosti dostupnej pre všetkých

Kamil Šaško je vo funkcii už rok a niekoľko dní a súčasná vládna garnitúra nás smelo ťahá na východ. V inak príčetných médiách počúvame volania po vyvlastnení, zoštátnení či zákaze zisku. V najnovšom podcaste s Rudolfom Zajacom sa (ne)pravidelne venujeme aktuálnym témam v zdravotníctve, ktoré ovplyvňujú aj celospoločenské dianie. Štátny rozpočet na rok 2026 je známy. Do zdravotníctva síce pôjde viac peňazí, no z nárastu sa môžu tešiť najmä zdravotníci – predovšetkým lekári pracujúci v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vo financovaní zdravotníctva opäť nastáva zmena, a nie práve k lepšiemu. Štát už nebude za každého svojho poistenca platiť mesačne stanovenú sumu. Do sektora pošle len určitý balík peňazí, ktorý cez programové vyhlášky rozdelí zdravotným poisťovniam – určí, komu majú koľko zaplatiť. Týmto krokom cielene oslabuje ich rolu v systéme. V podcaste Rudolf Zajac zároveň porovnáva české a slovenské zdravotníctvo z čias pred rozpadom spoločnej republiky. Kým Česko budovalo excelentnosť – a stále ju má, Slovensko sa sústredilo na základnú nemocničnú infraštruktúru. V lete 2025 sa údajne tender na záchranky neuskutočnil, nový nebol vyhlásený a poskytovatelia jazdia v rozpore so zákonom. V princípe to však nikoho neprekvapuje ani veľmi neštve. Opozíciu určite nie – najväčšiu kauzu v zdravotníctve za posledné dva roky nechala vychladnúť a vyšumieť dostratena.

Poslanec SaS Tomáš Szalay v podcaste Zdravíme hovorí o stagnácii zdravotníctva, nejasnom riešení poplatkov, kolabujúcom očkovaní a rozpočte, ktorý je rekordný, no bez jasnej vízie. Nezriedka sa v zdravotníctve javí, že najbližší potenciálny koaličný partner pre stranu SaS, minimálne v zdravotníctve je niekto iní, ako tí, ktorí stoja na protestoch po boku SaS. Tomáš Szalay aj Janka Bittó Cigániková občas hlasujú pri zdravotníckych zákonov s vládnou koalíciou. Optika, ktorou na zdravotníctvo nazerá SaS je diametrálne odlišná ako tá, ktorou na zdravotníctvo nazerá Progresívne Slovensko, KDH ale aj Demokrati a OĽaNO. S tým SaS vládnuť odmieta, no pred nedávnom z povolebnej spolupráce vylúčili aj SMER. SaS má teda zjavne problém s bazálnymi počtami, keďže na vládu potrebujú 76 poslancov, ktorých nemajú ani omylom. Stav zdravotníctva po dvoch rokoch vlády Súčasná vládna garnitúra je pri kormidle už o niečo viac ako dva roky. Do ministerského kresla pôvodne zasadla Zuzana Dolinková, no tá vo funkcii skončila po menej ako roku. Nahradil ju Kamil Šaško, ktorý musel hneď od prvých dní vo funkcii čeliť obrovskému tlaku Lekárskeho odborového združenia na čele so zrejme najúspešnejším a najvplybnejším odborobvým predákom Petrom Visolajským. Petra Visolajského sme pred niekoľkými dňami verejne pozvali do diskusie pred divákmi, keďže nás mimoriadne zaujíma jeho recept na lepšie financovnie zdravotníctva. S napätím očakávame, že prezident LOZ naberie odvahu a príde do verejnej diskusie, kde však nebude bez oponentov. Szalay v podcaste hovorí „nikam moc sme sa neposunuli dopredu ani dozadu. Prešľapujeme,“. Podľa neho sa vláda síce odvoláva na výstavbu nemocníc, no ani to nie je zásluha rezortu zdravotníctva, ale skôr ministerstva obrany, ktoré túto tému posunulo dopredu. Zdravotníctvo sa podľa neho stalo oblasťou, kde sa namiesto riešení hromadia odklady a prázdne sľuby. Aj keď strana Hlas pred voľbami tvrdila, že má plán a víziu, realita podľa Szalaya ukazuje, že za deklaráciami sa skrýva „obrovská prázdnota“. Poplatky v ambulanciách „Jedna štvrtina ambulantných návštev na Slovensku končí nejakým poplatkom,“ upozorňuje Szalay. Tento fenomén sa netýka len veľkých miest, ale všetkých regiónov. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho namiesto riešenia pripravuje ďalšiu analýzu, hoci problémy sú známe už roky. „Jediné férové riešenie je priznať, že poplatky existujú a dať im pravidlá,“ dodáva. Obáva sa však, že politická odvaha chýba, pretože akákoľvek legalizácia by vyvolala silnú kritickú reakciu a populisti by ju využili proti vláde. Očkovanie a jeho manažment Szalay kritizuje aj prístup k očkovaniu. „Treba spáliť plameňom do tla NCS, lebo je to úplne nanič,“ hovorí o systéme objednávania. Podľa jeho výpočtov až milión obyvateľov Slovenska žije ďalej ako 60 kilometrov od najbližšieho očkovacieho miesta, čo výrazne znižuje dostupnosť. Ako príklad uvádza Novú Sedlicu, kde je najbližšie očkovanie vzdialené 137 kilometrov. Tvrdí, že štát nemá záujem proces zlepšiť a že poskytovatelia sú často stratoví, keďže poisťovne platia za očkovanie len 2,40 eura, čo nepokrýva ani základné náklady. Rozpočet a vízia do budúcnosti „Rozpočet je rekordný, ale to môžeme povedať každý rok,“ konštatuje Szalay. Podľa neho je prirodzené, že s infláciou a valorizáciou rastie aj objem peňazí, no skutočným problémom je absencia vízie. Ministerstvo podľa neho len „hasí požiare“ a reaguje na najhlasnejšie problémy, pričom chýba dlhodobý investičný plán. „Nevidím žiaden zásadnejší rozvojový zámer, nechávajú zdravotníctvo bežať samospádom,“ dodáva. Aj keď rozpočet mohol byť horší, Szalay zdôrazňuje, že bez jasnej stratégie zostane len číslom bez reálneho dopadu na pacientov. V podcaste hovoríme aj, no nielen o týchto témach: 🏥 Stav zdravotníctva po dvoch rokoch vlády 💶 Poplatky v ambulanciách a ich regulácia 📊 Audit poplatkov a úloha ombudsmana Dobrovodského 💉 Očkovanie, problémy s dostupnosťou a objednávkovým systémom 🔥 Kritika NCS a manažmentu očkovania ⚖️ Trestné oznámenie na splnomocnenca Kollára 📈 Rekordný rozpočet pre zdravotníctvo, ale bez vízie 🧓 Potreba investícií do dlhodobej a následnej starostlivosti

MUDr. Jana Bendová prevzala 20. septembra 2025 v Lisabone od Svetovej organizácie rodinných lekárov prestížne ocenenie Five Star Doctor Award. Znamená to, že je lekárka najvyššej kvality. Ako sa uvádza v tlačovej správe SSVPL „Zaužívaný názor, že najlepší lekári sú za hranicami Slovenska, dostal vážnu trhlinu. V oblasti všeobecného lekárstva dokonca prestal platiť úplne. Ak by ste hľadali najlepšiu všeobecnú lekárku v Európe, mali by ste sa vybrať do ambulancie  MUDr. Jany Bendovej vo Veľkom Bieli. Výnimočné ocenenie Five Star Doctor Award udeľuje Svetová organizácia rodinných lekárov (WONCA) za excelentnosť v zdravotnej starostlivosti. V roku 2025 ho získalo len sedem všeobecných lekárov z celého sveta. Sú z Južnej Afriky, Taivanu, Iránu, Maďarska, Spojených štátov amerických, Sri Lanky a patrí k nim aj MUDr. Jana Bendová, PhD., MPH, MBA  zo Slovenska. „Pani doktorka Bendová je excelentná lekárka po odbornej aj ľudskej stránke, v ambulancii aj mimo nej“, vysvetľuje MUDr. Peter Makara, MPH, prezident Slovenskej slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a dodáva: „Je empatická a dokáže zrozumiteľne vysvetliť zložité súvislosti zdravia, životného štýlu i nastavenia spoločnosti v komplexnej starostlivosti o ľudí. Robí tak konzistentne, mnoho rokov a na všetkých úrovniach. V lokálnej komunite, medzi kolegami, študentmi, odborníkmi, či v inštitúciách na národnej aj medzinárodnej úrovni. Ako skvelá tímová hráčka v našej odbornej spoločnosti i výnimočná osobnosť rozvíja všeobecné lekárstvo a zlepšuje systém zdravotnej starostlivosti. Aj týmto mimoriadnym úspechom Jana Bendová zviditeľnila Slovensko a slovenských všeobecných lekárov v najlepšom možnom svetle. Môže byť našou inšpiráciou a signálom akým smerom sa má uberať celé slovenské zdravotníctvo.“ Pri príležitosti tohto ocenenia sme sa opäťovne stretli a nahrali s Janou Bendovou nový podcast. Čo sa deje, keď lekár povie, že lieči srdcom? MUDr. Jana Bendová otvorene hovorí o tom, prečo pacienti nielen na Slovensku „môžu všetko a nemusia nič“, ako vyzerá realita v ambulanciách a prečo je prevencia silnejšia než tisíc receptov. ‍ Prevencia ako základ Podľa Jany Bendovej je prevencia kľúčom k zdravšiemu Slovensku. V jej ambulancii absolvuje preventívnu prehliadku až 70 % pacientov, čo je nadštandardné číslo. Sama zdôrazňuje, že prevencia šetrí nielen zdravie, ale aj financie zdravotného systému. Platí, že pacienti môžu všetko a nemusia nič? Na Slovensku podľa nej stále platí, že pacienti nemajú žiadnu povinnosť dodržiavať liečebný režim. Môžu prísť s banálnymi problémami, zanedbať prevenciu či ignorovať odporúčania, a pritom im nehrozí žiadna sankcia. K dispozícií majú totiž rozprestrené švédske all you can eat stoly a pacienti „jedia" zdravotnú starostlviosť čo im hrdlo ráči. Potreba podpory a vzdelávania Bendová upozorňuje, že nestačí apelovať na „pevnú vôľu“. Mnohí pacienti síce vedia, čo majú robiť, no nedokážu to udržať bez podpory. Preto by v tímoch všeobecných lekárov mali byť aj psychológovia, výživoví poradcovia či fyzioterapeuti. Zmena paradigmy Ak sa má zdravotníctvo posunúť, pacient musí niesť väčšiu zodpovednosť za svoje zdravie. To však neznamená trestať, ale vytvárať podmienky, ktoré podporia zdravý životný štýl a motivujú ľudí k prevencii. Bendová verí, že práve tu je budúcnosť všeobecného lekárstva. V podcaste hovoríme aj o týchto témach 🏆 Ocenenie Five Star Doctor pre MUDr. Janu Bendovú ❤️ Všeobecný lekár musí „liečiť srdcom“ 🧑‍⚕️ Potreba väčších kompetencií pre všeobecných lekárov 💉 Očkovanie a boj s dezinformáciami 🧠 Prevencia a zodpovednosť pacientov za vlastné zdravie 📉 Nedostatok lekárov a starnutie odboru 🏥 Nerovnováha medzi nemocnicami a ambulantným sektorom 💶 Kapitačné platby a financovanie všeobecných lekárov 📊 Nárast civilizačných ochorení – diabetes, hypertenzia, obezita 🌍 Inšpirácie zo zahraničia a potreba systémových zmien na Slovensku ‍

Tri zásadné publikácie Od roku 2023 vznikli tri zásadné publikácie či monografie, ktoré sa venujú poplatkom v zdravotníctve. Ešte v roku 2023 uverejnila autorská dvojica Henrieta Tulejová & Dominika Šebová (obe Advance Institute) publikáciu Koľko platia pacienti v bezplatnom zdravotníctve a aké riešenia preferujú? Henrieta Tulejová navyše realizovala už dve kolá prieskumov, v ktorých hľadala odpovede na otázky - koľko, kedy a či platia pacientov v tzv. bezplatnom zdravotníctve. V roku 2025 Pažitný & Kandilaki publikovali hneď dve monografie, ktoré sa venujú téme poplatkov. Prvou z nich je monografia Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve (autori: Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler, Karolína Marková, Mária Pourová, Vladimír Heriban, Rudolf Zajac), druhou ešte stále čerstvá publikácia Priame platby u špecialistov (autori: Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Noemi Macko-Forgáčová, Ľubica Löffler, Rudolf Zajac).. „Domácnosti platia z vlastného vrecka 1,7 miliardy eur ročne.“ Na to nadviazala Henrieta Tulejová s poznámkou, že hoci sa politici radi tvária, že systém je zadarmo, realita je iná – pacienti platia čoraz viac a čoraz častejšie. Peter Pažitný pripomenul, že Ústavný súd v minulosti potvrdil ústavnosť poplatkov a že dnes už nemožno hovoriť o bezplatnom zdravotníctve. Na jeho slová nadviazala Henrieta Tulejová s čerstvými dátami: „Pred dvoma rokmi platilo u špecialistu 40 % pacientov, dnes je to už polovica.“ Čísla ukazujú, že realita je ďaleko od politických sloganov. V diskusii hovoríme aj o týchto témach: 1️⃣ 📜 Reformné korene – Peter Pažitný pripomenul reformy z rokov 2002–2006 a rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré potvrdili ústavnosť poplatkov. 2️⃣ 💶 Realita platieb – Domácnosti dnes platia 1,7 miliardy eur z vlastného vrecka, zdravotníctvo nie je, nebolo a nikdy nebude bezplatné. 3️⃣ 📊 Dáta z prieskumov – Henrieta Tulejová ukázala, že u špecialistov platí už 50 % pacientov, priemerný poplatok stúpol na 21 €. 4️⃣ 🧾 Bločky a transparentnosť – Tretina pacientov nedostáva doklad o zaplatení, čo predstavuje stovky miliónov eur v „šedej zóne“. 5️⃣ 🏥 Ambulancie v kríze – Naďa Trenčanská-Bedušová zdôraznila, že mnohé poplatky vznikli ako „výkrik zúfalstva“ počas energetickej krízy. 6️⃣ ⚖️ Pohľad poisťovní – Martin Kultan: „Čím menej peňazí pod kontrolou štátu, tým lepšie.“ Poplatky treba legalizovať a nastaviť jasné pravidlá. 7️⃣ 📅 Objednávanie na termín – Rezervačné systémy vznikli ako trhová odpoveď na zákaz vyberať poplatky za presný čas vyšetrenia. 8️⃣ ⏰ Doplnkové ordinačné hodiny – Diskusia ukázala, že by mali byť voľnejšie regulované, aby lekári mohli ponúkať večerné či víkendové služby. 9️⃣ 🛡️ Ochranný limit – Potrebné je nastaviť strop, koľko pacient zaplatí ročne, aby sa zachovala dostupnosť starostlivosti. 🔟 🚨 Budúcnosť bez zmien – Ak sa poplatky neupravia, hrozí, že zdravotná starostlivosť bude len pre tých, ktorí si ju môžu dovoliť.

Primárka onkohematológie Eva Mikušková: Vakcína na ľudskú hlúposť bohužiaľ neexistuje. A ak by aj existovala v našom štáte by sme ju nepoužili. Slovensko je zvláštna krajina. Plná kontrastov, v najnovšom podcaste bola hosťkou MUDr. Eva Mikušková, PhD., primárka Oddelenia onkohematológie II. na Klinike onkohematológie LFUK a NOÚ v Bratislave. Počas jej rozhovoru mi letelo hlavou, že na Slovensku máme množstvo excelentných lekárov a vedcov za ktorých môžme byť úprimne vďační. Namiesto ich hlasu však vo verejnom diskurze počúvame mizerného ortopéda a „nedouka" vďaka ktorému sa očkuje proti covidu-19 len na niekoľkých miestach na Slovensku. Obdobie spred niekoľkých rokov- kedy sme svojich zraniteľných blízkych vozili na očkovanie niekedy desiatky, nezriedka aj viac ako sto kilometrov- je späť. Zrejme preto, že to tak ľudia chcú. Primárka Eva Mikušková hovorí o prevencii, akútnych leukémiách a inovatívnej liečbe. Najsmutnejšia je podľa nej ľudská hlúposť – na tú vakcína neexistuje. Inovatívna liečba v onkohematológii stojí na presnej diagnostike a cielenej terapii, ktorá vychádza z genetických a molekulárnych analýz. Moderné postupy umožňujú prispôsobiť liečbu konkrétnemu pacientovi a zvýšiť jej účinnosť pri menšej záťaži organizmu. Dôležité je však zdôrazniť, že nie každý nový liek je automaticky inovatívny – skutočná inovácia prináša zásadnú zmenu v prognóze alebo kvalite života pacienta. Preto je nevyhnutné odlišovať medzi skutočne prelomovými terapiami a len mierne upravenými verziami existujúcich liekov. Prevencia a zodpovednosť Na Slovensku ročne pribudne 30-tisíc nových prípadov rakoviny. Podľa Evy Mikuškovej je kľúčové, aby pacienti chodili na preventívne prehliadky a dodržiavali odporúčania lekárov vrátane plnenia liečebného režimu. Bohužiaľ však stále platí, že „pacient môže všetko a nemusí takmer nič.“  Mikušková dodáva, že strata zdravia sama osebe ľudí často nemotivuje. Prevencia je pritom najlacnejšia a najúčinnejšia forma boja proti rakovine. Akútne leukémie – boj s časom Akútne leukémie patria medzi najrýchlejšie a najnebezpečnejšie ochorenia. „Akútna leukémia je metabolický upír – dokáže pacienta pripraviť o zdravie v priebehu dní,“ vysvetľuje Mikušková. Včasná diagnostika a rýchly transport do špecializovaného centra sú rozhodujúce. Dnes sa darí vyliečiť viac než polovicu pacientov, čo je výrazný pokrok oproti minulosti. Pokrok v liečbe a genetike Vývoj v genetike a precíznej medicíne priniesol nové možnosti. „Onkológia zažila nebývalý rozmach – dnes vieme pacientom ponúknuť cielenú liečbu,“ hovorí lekárka. Moderné diagnostické metódy umožňujú odhaliť mutácie a prispôsobiť terapiu konkrétnemu pacientovi. Aj keď nie všetky lieky sú kategorizované, poisťovne často vychádzajú v ústrety a umožňujú prístup k inovatívnym terapiám. Zdravotné poisťovne však musia pozerať aj na to, či si liečbu môžeme dovoliť preplatiť, keďže slovenské zdravotníctvo je stále vo forme švédskych bufetových stolov, kde nie je jasne zadefinovaný ani nárok ani cesta pacienta. Prístup štátu k zdravotným poisťovniam nie je navyše identický a platí delenie na „naše" a tie zvyšné poisťovne. Leukémia má mnoho podôb Leukémie sa delia na akútne a chronické, pričom každá má odlišný priebeh aj možnosti liečby. Akútne formy, ako akútna myeloidná či lymfoblastová leukémia, postupujú veľmi rýchlo a vyžadujú okamžitý zásah. Chronické leukémie, napríklad chronická myeloidná alebo lymfocytová, môžu mať pomalší priebeh, no aj tu je včasná diagnostika rozhodujúca. Leukémia nie je jedna choroba – má mnoho podôb a len presná diagnostika určí, akú liečbu pacient potrebuje. Najväčšia hrozba – ľudská hlúposť Napriek medicínskemu pokroku zostáva podľa Mikuškovej najväčším problémom ľudský faktor. „Najsmutnejšia je ľudská hlúposť – nevyliečiteľná a bez vakcíny,“ hovorí otvorene. Hlúposť sa prejavuje v zanedbávaní prevencie, v neochote lekárov spolupracovať či v nedôvere k vede. Preto zdôrazňuje význam edukácie, komunikácie a budovania dôvery medzi pacientmi a odborníkmi. V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🩸 Akútne leukémie – ich rýchly priebeh a potreba okamžitej diagnostiky 🧬 Pokrok v liečbe: transplantácie, cielené molekuly a precízna medicína 💊 Problémy dostupnosti liekov a kategorizácie na Slovensku 🤝 Spolupráca medzi lekármi a potreba rýchlej komunikácie v prospech pacienta ⚠️ Kritika ľahostajnosti a „ľudskej hlúposti“, ktorá brzdí efektívnu starostlivosť ‍

Rudolf Zajac o novele Ústavy, daňovej smršti číslo 3 a karpatských génioch v mediálnom éteri. Tak nám zabili Ferdinanda, alebo v slovenskej verzii, tak nám schváli novelu Ústavy. 90 poslancov dnes za tieto zmeny hlasovalo, medzi nimi aj poslanci KDH - s výnimkou Františka Mikloška a Františka Majerského - ako i traja poslanci OĽaNO, medzi nimi aj exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Ústavná zmena a spiatočníctvo V podcaste sa tejto téme samozrejme venujeme. „Ústava síce môže poznať muža a ženu, ale život pozná aj všeličo iné,“ hovorí Rudolf Zajac. Podľa neho ide o krok späť, ktorý znemožní registrované partnerstvá a výchovu detí v rôznorodých rodinách. Zajac upozorňuje, že Slovensko sa týmto stáva jednou z mála krajín, ktoré sa rozhodli pre legislatívnu spiatočku. A táto spiatočka nie je jediná, o ktorej v podcaste hovoríme. František Mikloško ako výnimka Zajac vyzdvihuje Františka Mikloška ako výnimočného politika, ktorý si zachoval hodnoty. „František Mikloško je veľký politik, jeden z najväčších, aké Slovensko má,“ tvrdí. Oceňuje jeho vieru a zásadovosť, aj keď upozorňuje na dilemu, pred ktorou Mikloško stojí v súvislosti s KDH. Podľa Zajaca je Mikloško jedným z posledných bardov duchovnej politiky, ktorý kontrastuje s materiálnym oportunizmom dnešných elít. Médiá bez odbornosti Novinári majú v demokracii mimoriadne dôležitú úlohu, no Zajac zároveň upozorňuje na nízku odbornosť novinárov pri informovaní o zdravotníctve. Rudolf Zajac ale aj moderátor Šimon Jeseňák v podcaste kritizujú selektívne správy, polopravdy a demagógiu, ktoré sa objavujú aj v etablovaných médiách. Slovensko trpí stratou pamäti – verejnosť si už ani nepamätá, čo sa dialo pred pár rokmi, teda v čase, kedy ministerstvo zdravotníctva viedli tí, ktorí zažívajú mediálne ovácie. Peniaze, ktoré chýbajú V najnovšom podcaste exminister Zajac podrobne rozoberá, ako štát škrtá financie v zdravotníctve a za svojich poistencov bude platiť o 350 miliónov € menej, ako to robil doteraz. Poistenci štátu sú pritom najpočetnejšia a najdrahšia skupina pacientov, keďže sú medzi nimi aj deti a seniori. Tí spotrebovávajú najviac zdravotnej starostlivosti. 🏛️ Kritika ústavnej zmeny o pohlaviach a jej spoločenské dôsledky 🕊️ Reflexia politickej integrity Františka Mikloška v kontexte KDH 🩺 Hodnotenie Mareka Krajčího a jeho vplyvu na zdravotníctvo 📰 Analýza mediálnej manipulácie a nedostatku odbornosti v žurnalistike 💸 Diskusia o financovaní zdravotníctva, ročnom zúčtovaní a systémových chybách

Počas štúdia medicíny nebol spokojný s výučbou, tak začal organizovať semináre. Dnes pracuje na vzdelávaní absolventov medicíny v spoločnosti Mladí lekári. Hundranie je slovenský národný šport, v ktorom excelujeme a ak by to bola disciplína na olympiáde, sotva by sme našli adekvátneho súpera. Niektorým však frflať nestačí. Dnešný hosť ozdravme podcastu nebol spokojný s výukou na Lekárskej fakulte UK, tak začal organizovať odborné a vzdelávacie semináre pred medikov. Nebál sa byť ticho a hovoriť o tom, čo síce všetci vidia, no len málokto artikuluje nahlas. Zakladateľ Mladí lekári: Tomáš Havran. Korene Mladých lekárov Tomáš Havran v podcaste opisuje, že si uvedomil, aké neefektívne a demotivujúce sú prijímačky z chémie a biológie, ktoré často neodrážajú reálne schopnosti, ktoré budú lekári potrebovať pre výkon medicíny v 21. storočí. Z tejto reflexie vznikla najprv študentská iniciatíva, ktorá sa snažila zlepšiť podmienky prijímacieho konania – napríklad sprístupňovaním kvalitných prípravných materiálov, mentoringom či diskusiami o tom, čo by mal lekár vedieť. Táto aktivita sa postupne rozšírila do formátu podcastu, kde sa začali otvárať širšie témy medicínskeho vzdelávania, pracovných podmienok, etiky a profesijného rozvoja. Neskôr sa z nej vyprofilovala organizácia Mladí lekári, ktorá dnes funguje ako komunitná platforma, vzdelávací inkubátor a advokačná skupina pre študentov medicíny a mladých lekárov. Strach ako železná guľa Na Slovensku často funguje systém „primariokracie", ktorá je nezriedka dedičná a predáva sa ako léno z pokolenie na pokolenie. „Lekári sa boja ozvať. Najmä mladí, ktorých držia garanti v hrsti.“ Podľa Havrana je systém nastavený tak, že kritika môže ohroziť kariéru, a preto sa mnohí radšej prispôsobia, než by otvorene pomenovali problémy. Sestričky učia lekárov odoberať krv Predstaviť si, že by mechanik v autoservise počas štúdia nevymenil olej alebo sviečky na aute, je bizarné. No v medicíne platí, že „môžeš skončiť lekársku fakultu bez toho, aby si odobral krv.“ Havran kritizuje, že fakulty kladú dôraz na memorovanie namiesto praktických zručností a kritického myslenia. Podľa neho je potrebné jasne definovať kompetencie absolventov. Únava a zlé pracovné podmienky zdravotníkov Pred niekoľkými dňami o.z. Práve preto spustila kampaň Spolu proti únave. Často totiž zabúdame na to, že zdravotníci sú rovnako ako my „len" ľudské bytosti. „Nemôžeme chcieť od lekára, aby robil 36 hodín vkuse,“ prizvukoval v podcaste Havran. V diskusii o work-life balance zdôrazňuje, že únava vedie k chybám a odchodu lekárov zo systému. Riešením sú lepšie podmienky, digitálne nástroje a podpora nemocníc. 🎙️v podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🧩 Vznik iniciatívy Mladí lekári a jej poslanie 🫥 Strach mladých lekárov ozvať sa a tlak zo strany garantov 📚 Nedostatky medicínskeho vzdelávania – memorovanie vs. prax 🎯 Potreba jasne definovaných kompetencií absolventov 🛌 Work-life balance a problém vyčerpania lekárov 🤖 Budúcnosť medicíny – AI, digitálne nástroje a nové zručnosti

🗓️ 16. septembra 2025 sa oficiálne spustila kampaň Vyčerpaní? Spolu proti únave!, za ktorou stoja dve výrazné osobnosti – Mirka Čikkelová a Martina Antošová. Pri tejto príležitosti sa Šimon Jeseňák v podcaste Ozdravme rozprával s oboma autorkami iniciatívy. Občianske združenie Práve preto v spolupráci s Európskou nadáciou pre bezpečnosť pacienta (EUPSF) spúšťa osvetovú kampaň Vyčerpaní? Spolu proti únave!. Jej cieľom je otvoriť diskusiu o únave ako legitímnej téme v zdravotníctve, posilniť kultúru bezpečnosti a starostlivosti nielen o pacientov, ale aj o zdravotníkov, aktívne vzdelávať o únave, jej dôsledkoch, zvládaní stresu a vytvoriť systém podpory a starostlivosti pre zdravotníkov. Únavu a vyhorenie zažila aj líderka kampane Martina Antošová: „Takmer 20 rokov som dávala zdravotníctvu všetko. Sama viem, aké to je, keď sa človek doslova rozpadáva od únavy, a desí ma, ako sa tento efekt prejavuje aj v slovenskom zdravotníctve. Zdravotníci sa starajú o to najcennejšie, čo máme – naše zdravie a život. Ale kto sa stará o nich? Roky som sa pozerala na to, ako sa snažíme ich vyčerpanie riešiť len peniazmi, ale oni potrebujú viac – rešpekt, pochopenie a zmenu systému. Uzdravovanie nášho zdravotníctva začína práve pri pomoci zdravotníkom. Musíme sa sústrediť na ich únavu ako na volanie o pomoc, ktoré si zaslúži našu odpoveď,“ vysvetľuje motívy kampane. „Vyzývame zdravotnícke zariadenia, profesijné organizácie, pacientske združenia, médiá a všetkých občanov, aby sa pridali k iniciatíve Vyčerpaní? Spolu proti únave! a podporili kroky, ktoré povedú k zdravšiemu a bezpečnejšiemu pracovnému prostrediu pre zdravotníkov, vyššej kvalite a bezpečnosti poskytovanej starostlivosti, udržateľnému a ľudskejšiemu zdravotníctvu a k spoločnosti, ktorá si váži a chráni svojich zdravotníkov,“ uzatvára Miroslava Čikkelová, generálna tajomníčka EUPSF. 🩺 Únava zdravotníkov ako systémový problém Únava zdravotníkov nie je len individuálny pocit, ale vážny systémový problém. Dlhé služby, nedostatok personálu a tlak na výkon vedú k vyčerpaniu, ktoré sa prejavuje zníženou pozornosťou či chybami v rozhodovaní. „Únava je rizikový faktor, ktorý musíme brať rovnako vážne ako infekcie či technické zlyhania,“ zaznieva v podcaste. 🌍 Zrod kampaní proti únave zdravotníkov v Európe Impulzom pre vznik kampane bola tragédia mladého anestéziológa vo Veľkej Británii, ktorý po nočnej službe zahynul pri nehode spôsobenej mikrospánkom. Tento prípad ukázal, že únava nie je len osobný problém, ale spoločenská hrozba. „Keby sme o únave hovorili otvorenejšie, možno by sa podobným tragédiám dalo predísť,“ pripomína Mirka Čikkelová. 🇸🇰 Slovenský kontext a výzvy Na Slovensku je únava zdravotníkov ešte vypuklejšia pre chronický nedostatok sestier a lekárov. Pracovné podmienky často neumožňujú dostatočný oddych, čo vedie k preťaženiu a vyhoreniu. „Zdravotníci nie sú stroje, aj oni potrebujú regenerovať,“ zdôrazňuje Čikkelová. Kampaň preto apeluje, že priznať únavu nie je slabosť, ale krok k bezpečnejšiemu zdravotníctvu. ⚠️ Únava a bezpečnosť pacientov Únava zdravotníkov priamo ovplyvňuje kvalitu starostlivosti. Štatistiky ukazujú, že najviac medicínskych chýb vzniká práve v čase, keď je personál najviac vyčerpaný. „Pacient má právo na lekára, ktorý je čerstvý a sústredený,“ hovorí Antošová. Jednoduché organizačné zmeny, ako presun podávania liekov na ranné služby, môžu výrazne znížiť riziko chýb, ktoré môžu mať aj fatálne dôsledky. 🤝 Spoločná zodpovednosť a riešenia Riešenie nie je len na zdravotníkoch – do procesu sa musia zapojiť manažmenty nemocníc, pacienti aj verejnosť. Potrebné sú systémové zmeny – od lepšej organizácie služieb až po podporu duševného zdravia. „Ak dokázalo letectvo nastaviť pravidlá proti únave, dokáže to aj zdravotníctvo,“ zaznieva v diskusii. Cieľom je, aby zdravotníci mali podmienky pracovať bezpečne a pacienti dostávali kvalitnú starostlivosť.     🎧 O kampani Spolu proti únave a jej európskom kontexte 🕯️ O tragédii, ktorá odštartovala diskusiu o únave zdravotníkov 🇸🇰 O špecifikách slovenského zdravotníctva a jeho problémoch ⚠️ O vplyve únavy na bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti 🗣️ O stigme priznať únavu a potrebe meniť kultúru v zdravotníctve 🏥 O konkrétnych príkladoch systémových zlyhaní a možnostiach riešení 🌍 O zahraničných skúsenostiach a inšpiráciách pre Slovensko 🤝 O spoločnej zodpovednosti zdravotníkov, pacientov a manažmentu

Čo má spoločné auto, ktoré nemá brzdy a riadenie a silný motor, so slovenským zdravotníctvom? Mnohé. Riadiť takéto auto a rovnako riadiť rezort bez bŕzd a volantu, ergo vedenia, nemá ako dopadnúť dobre. Hovorí v podcaste exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. Leto je za nami, jeseň začala a hneď na úvod oznámil minister financií Ladislav Kamenický budúcoročnú daňovo-odvodovú smršť. Zdravotné odvody sa dvihnú, tentokrát na strane zamestnancov, čo má do zdravotníctva priniesť stovky miliónov €. Gaťafalš však takmer s určitosťou bude v tom, že o čo viac zaplatia zamestnanci, o to menej pravdepodobne zaplatí štát za svojich poistencov. Isté je to, že tém, ktoré budeme aj v novej podcastovej sezóne rozoberať a glosovať s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, bude ako obvykle viac než dosť. Ekonomika a odvody Zajac varuje pred dôsledkami zvyšovania odvodov: „Zdraženie ceny práce znamená zníženie konkurencieschopnosti.“ Kritizuje konsolidačný balíček ministra Kamenického, ktorý podľa neho poškodí ekonomiku a neprinesie reálny prínos pre zdravotníctvo. Upozorňuje, že štát šetrí na nesprávnych miestach a vytvára dlh, ktorý budú musieť zaplatiť občania. Aktuálny stav zdravotníctva „Odpálili sme riadenie a strašne sa čudujeme, že z toho je neriadená strela," hovorí Zajac, keď prirovnáva systém k autu bez bŕzd a riadenia. Kritizuje rozpad regulačných mechanizmov a nefunkčnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa neho sa zdravotníctvo rúti do havárie, pričom štát ignoruje základné princípy fungovania systému. O politickej kultúre a opozícii Kritizuje politickú kultúru, kde chýba odbornosť a zodpovednosť. Opozícii vyčíta pasivitu a nedostatok programu. Tvrdí, že bez kvalifikovaných lídrov a jasných hodnôt nemôže dôjsť k ozajstnej zmene. Politika sa podľa neho zmenila na chaos bez vízie. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Kritika konsolidačného balíčka a jeho dopad na ekonomiku Stav slovenského zdravotníctva a jeho systémové zlyhania Rozpad regulačných mechanizmov a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Politická kultúra, populizmus a nedostatok odbornosti Opozícia bez programu a pasivita politických lídrov Financovanie zdravotníctva a potreba transparentnosti O dianí v SaS a Jane Bittó Cigánikovej

V ozdravme máme viacero noviniek. Prvou je nový web, na ktorom sme pracovali v priebehu leta.  Druhou novinkou je, že každý mesiac budeme venovať jednej špecifickej téme. September bude venovaný Alzheimerovej chorobe a postupne vám na našich stránkach uverejníme sériu rozhovorov, článkov a dátových setov, ktoré sa tejto téme venujú.  V najnovšom podcaste sme sa rozprávali s riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV Norbertom Žilkom, ktorý sa venuje výskumu pokročilej diagnostike Alzheimerovej choroby. Žilka vysvetľuje, že Alzheimerova choroba je len jednou z desiatok foriem demencie. Diagnostika sa posunula od klinických príznakov k biologickým markerom: „Dnes hovoríme, že to je klinicko-biologická entita.“ Vďaka novým technológiám je možné identifikovať patologické zmeny v mozgu už z krvi, čo otvára cestu k skoršej a presnejšej diagnostike. Prevencia, optimizmus a budúcnosť liečby Prevencia Alzheimerovej choroby sa čoraz viac spája s ovplyvňovaním imunitného systému. Norbert Žilka upozorňuje, že „my hovoríme, že si v riziku. Skús urobiť teraz všetko pre to, aby sa tá demencia u teba neprejavila.“ Moderné prístupy zahŕňajú krvné testy, ktoré dokážu identifikovať prvé zmeny v mozgu ešte pred klinickými príznakmi. Kľúčovými faktormi sú zdravý životný štýl, optimizmus, fyzická aktivita a dokonca aj kúpeľná liečba, ktorá môže podporiť rovnováhu imunitného systému a znížiť zápalové procesy v mozgu.  Norbert Žilka je optimistický, pretože vývoj v oblasti Alzheimerovej choroby zažíva zásadný obrat. Po rokoch neúspešných klinických štúdií sa objavujú prvé prelomové výsledky, ktoré prinášajú nádej. „Tie prvé lastovičky, ktoré dnes vidíme, tie sú veľmi dôležité, lebo prinášajú ten optimizmus,“ hovorí. Vidí návrat investícií, zdieľanie dát medzi výskumníkmi a rýchly pokrok v imunoterapii. Každý rok sa objavujú nové technológie, ktoré posúvajú liečbu míľovými krokmi vpred. Podľa neho sa blížime k zásadnému riešeniu. Diagnostika Alzheimerovej choroby Diagnostika Alzheimerovej choroby prešla zásadnou transformáciou. Kým v minulosti sa spoliehala najmä na klinické príznaky a magnetickú rezonanciu, dnes sa opiera o biomarkery a krvné testy. Vďaka novým technológiám dokážeme identifikovať patologické zmeny v mozgu ešte predtým, než sa prejavia symptómy. To umožňuje skorší zásah a lepšiu prognózu pre pacientov. Kedy budeme vedieť Alzheimerovu chorobu vyliečiť Norbert Žilka verí, že liečba Alzheimerovej choroby je na dosah. Imunoterapia už dokáže „vyčistiť“ mozog od patologických štruktúr, no kľúčom je včasné nasadenie. Žilka je optimistcký, čo sa týka doby, kedy budeme vedieť Alzheimerovu chorobu vyliečiť. Výzvou zostáva zachytiť ochorenie v bezpríznakovom štádiu, kedy ešte nedošlo k nezvratnému poškodeniu nervových buniek. Prevencia a skríning budú hrať zásadnú rolu. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: • Postoj Slovenskej akadémie vied k pandemickým otázkam • Dôvera v regulačné orgány a vedecký výskum vakcín • Problém klesajúcej dôvery v očkovanie a jeho dôsledky • Alzheimerova choroba ako najčastejšia forma demencie • Nové metódy diagnostiky – biomarkery, krvné testy, PET • Etické otázky preventívneho testovania a liečby • Význam životného štýlu, optimizmu a kúpeľnej liečby v prevencii

Diabetes mellitus alebo cukrovka. Jedná sa o civilizačnú chorobu, ktorou trpia stovky miliónov pacientov na celom svete a ďalšie milióny o tom, že ňou trpia, nemusia vedieť. Počet diabetikov na Slovensku stále rastie a náklady na liečbu tejto civilizačnej choroby dosahujú sumu 800 miliónov € ročne. Ako sa uvádza v článku Zdravotníckeho denníka: „Na Slovensku bolo ku koncu roka 2022 takmer 311-tisíc diabetikov, z toho 20-tisíc ľudí má cukrovku 1. typu. Ich počet každý rok stúpa, pričom v roku 2015 diabetológovia evidovali necelých 272-tisíc pacientov. Uvádza to štúdia Inštitútu zdravotných analýz (IZA) pri ministerstve zdravotníctva, ktorá vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Slovákov, u ktorých bol zistený predbiabetes, je takmer 140-tisíc“.  Pacientka s diabetom V najnovšom podcaste sme v štúdiu privítali Dominiku Hozdekovú, ktorá je pacientkou s diabetom typu I. Dominika otvorene rozpráva o svojej ceste s diabetom 1. typu – od prvých nenápadných príznakov, cez dramatickú hospitalizáciu, až po modernú liečbu pomocou inzulínovej pumpy. Jej príbeh ukazuje, že aj s chronickým ochorením sa dá žiť plnohodnotne, no kľúčové je, aby sa pacient správal zodpovedne a dodržiaval naordinovaný liečebný režim. Predtým než Dominika zistila, že má cukrovku, jej život vyzeral ako u väčšiny mladých ľudí – štúdium, cestovanie, voľnočasové aktivity. Príznaky ako únava, smäd či časté močenie si spájala so stresom a vyčerpaním. Nevedomosť a podceňovanie symptómov ju však priviedli až k hospitalizácii, ktorá sa stala zlomovým bodom. Liečba diabetu 1. typu je finančne náročná, najmä ak človek chce využívať moderné technológie. Dominika hovorí, že inzulínová pumpa a senzor sú síce dostupné, ale spoluúčasť je vysoká – stovky eur ročne. Nie všetko prepláca poisťovňa, a tak si musí starostlivo plánovať výdavky, aby si mohla dovoliť kvalitnú starostlivosť. V podcaste s Dominikou hovoríme aj o týchto témach: Život s cukrovkou 1. typu Prvé príznaky a diagnostika Liečba a technológie Finančná záťaž Spoluúčasť pacienta Psychická stránka ochorenia Motivácia a odkaz ostatným  

A takto je to podľa mňa najlepšie: Miroslav Kalousek v jednom zo starších rozhovorov povedal: „Svojich politických súperov som si niekedy mohol aspoň vážiť“. Minulý týždeň umrela Anna Záborská, jedna z najvýraznejších tvárí kresťanských demokratov v ponovembrovej ére a politik, ktorého si vážili jej súputníci aj oponenti. Pravidelný hosť podcastu ozdravme Rudolf Zajac Annu Záborskú poznal osobne. Počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu bola Záborská prvou predsedníčkou zdravotníckeho výboru, v čase kedy bol Zajac ministrom zdravotníctva. V tom čase KDH ako jeden muž podporovali reformné zdravotnícke zákony. „Anku Záborskú som poznal v podstate od roku 90. Spolupracoval som s ňou,“ hovorí Rudolf Zajac v podcaste, kde si pripomíname život a politické pôsobenie jednej z najvýraznejších osobností slovenského konzervativizmu. Anna Záborská bola nielen poslankyňou v dvoch vládach Mikuláša Dzurindu, ale aj europoslankyňou, ktorá sa nikdy nebála presadzovať hodnoty, ktoré považovala za posvätné – ochranu života, matky a rodiny. Podcast je zároveň reflexiou o tom, ako sa slovenská politika mení a ako sa menia aj jej aktéri. „Vážil som si ju za jej konzistentné postoje,“ uzatvára Zajac. V čase, keď sa hodnoty často ohýbajú podľa politickej výhodnosti, Anna Záborská zostávala verná svojmu presvedčeniu – aj za cenu nepopulárnych rozhodnutí.

Ak štát nevie definovať, čo má pacient dostať, nemôže vedieť, čo má platiť. Slovenské zdravotníctvo nepadá pre nedostatok peňazí, ale pre prebytok nevedomostí a politického egoizmu. Reforma sa zmenila na deformu, kde kvalita ustupuje populizmu. V poslednom týždni sa kdekto vyjadruje k tomu, či sa má pri záchrankách súťažiť aj cenou. Argumentuje sa tým, že odmena pre prevádzkovateľov sanitiek je pevná a v pseudotendri o ne sa nesúťaží cenou. To má byť dôkazom toho, že v zdravotníctve nie je trh. Istá časť politického spektra je otvorene antitrhová a volá rovno po zoštátnení. Pre začiatok len záchraniek.  Rudolf Zajac v podcaste hovorí o tom, kde je trh a cenová konkurencia žiadúca a kde naopak nie a prečo. Rudolf Zajac v rozhovore upozorňuje, že záchranná služba nemôže fungovať na princípe trhu, pretože dopyt je nepredvídateľný. „Pre mňa by bolo ideálne, aby bol nulový dopyt. Napriek tomu tam za tých 250 miliónov musia byť.“ Podľa Rudolfa Zajaca je kľúčové garantovať kvalitu a dostupnosť, nie súťažiť o najnižšiu cenu. V ambulantnom sektore však trh existuje, no je deformovaný nedostatkom ponuky. Zajac tvrdí, že lekári vyberajú poplatky nie preto, že sú elitní, ale preto, že systém ich k tomu tlačí. Regulácia poplatkov by mala byť jasne definovaná zákonom a pacient má vedieť, na čo má nárok, no ten by musel byť najskôr jasne definovaný a redefinovaný či revidovaný. Politici podľa Zajaca nerozumejú funkcii štátu v zdravotníctve. Namiesto tvorby pravidiel sa snažia systém riadiť. „U nás štát nič nerobí, len píše voloviny do tých noviel jednu väčšiu za druhou.“ Reforma podľa neho nefunguje, lebo sa deformuje politickými zásahmi, ktoré ignorujú odborné a ekonomické kritériá. V podcaste hovoríme o týchto témach: Záchranná služba ako verejná služba: Nemá fungovať na princípe trhu, ale na garantovanej kvalite a dostupnosti. Konkurencia v zdravotníctve: Funguje len tam, kde je vyrovnaný pomer ponuky a dopytu – najmä v ambulanciách a lekárňach. Poplatky v ambulanciách: Vyberajú sa kvôli nedostatku financovania a pracovnej sily, nie kvôli elitárstvu lekárov. Politické zásahy do systému: Reformy sú deformované neodbornými rozhodnutiami a centrálnym plánovaním. Úloha štátu: Nemá poskytovať služby, ale vytvárať a vymáhať pravidlá hry – kvalitné zákony a indikátory kvality.