Rozhovory so Zdenom Gáfrikom

Do nášho štúdia sa Adela Vinczeová vrátila po takmer dvoch rokoch a medzitým vo svojom živote stihla urobiť poriadny prievan. Otvorene hovorí o definitívnom odchode z televízie Markíza, o tom, prečo relácia Trochu inak končí na obrazovkách STVR či dynamike manželstva s Viktorom Vinczem. Moderátorka v rozhovore nechala nazrieť aj do súkromia a výchovy trojročného syna Maxa. Priznáva, že sa snaží vyvarovať automatickým vzorcom správania z minulosti a kladie dôraz na vlastnú psychickú pohodu. „Základom pre mňa je, že ak chcem byť dobrým rodičom, musím byť v pohode sama so sebou. Človek, ktorý by potreboval terapiu, nemôže úplne v pohode a bez následkov vychovávať dieťa,“ hovorí Adela a dodáva, že syna vníma ako parťáka, s ktorým sa už dá viesť plnohodnotný dialóg. Detské knihy o tom, „ako ide kravička na výlet“, radšej vymenila za tituly, ktoré bavia aj ju, prezradila. V novej epizóde sa dozviete aj to, či sa nebála o svoju kariéru, keď sa rozhodla presunúť svoj kľúčový projekt Trochu inak do online priestoru, a ako vníma svoj vzťah so Sajfom, s ktorým sa už čoskoro vráti na obrazovky v šou Milujem Slovensko na TV JOJ. Prečo si myslí, že veľa vecí na Slovensku robíme zo strachu a čo by zapriala krajine do roku 2026? To a omnoho viac si môžete pozrieť v priloženom videu alebo vypočuť v podobe podcastu.

Do Bratislavy prišla uviesť novú českú komédiu Na horách, no v rozhovore nás pustila oveľa ďalej než len za hranice filmového plátna či himalájskych vrcholkov. Obľúbená česká herečka a moderátorka Adela Gondíková s humorom sebe vlastným rozpráva o tom, prečo neverí na zmenu partnera a ako v skutočnosti funguje jej manželstvo s hercom Jiřím Langmajerom. Hoci jej manžel mal v minulosti povesť búrliváka či nie práve najpríjemnejšieho kolegu a médiá často pripisujú jeho "skrotenie" práve Adele, ona túto teóriu rázne odmieta. „Myslím si, že nikto sa nezmení. Môžeme sa niekam posunúť, ale ani on mňa nikdy nezmení. Som dubová hlava, rovnaká ako som bola, on tiež,“ hovorí otvorene. Priznáva však, že načasovanie ich vzťahu bolo kľúčové. Stretli sa až okolo štyridsiatky, keď už mali obaja odžité svoje „disko príbehy“. Keby na seba narazili v mladosti, dopadlo by to podľa nej katastrofálne. Herečka v rozhovore zabŕdla aj do rodinného súkromia a výchovy dcéry Nely. Porovnáva dnešné kamarátske vzťahy rodičov a detí s érou svojho dospievania, kedy rodičom volala z telefónnej búdky len preto, aby im oznámila, či príde domov s bielizňou na pranie. S úsmevom opisuje aj „obrátenie Jiřího Langmajera“, ktorý sa z odporcu psov zmenil na človeka, ktorý svoju fenku kŕmi lyžičkou pri raňajkách. V novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa dozviete aj to, prečo herci ako „kaviarenskí povaľači“ zvládajú Himaláje lepšie než trénovaní športovci, ako Adela relaxuje pri dokumentoch o vrahoch napriek tomu, že mala idylické detstvo, a či je vo svojej práci moderátorky rovnako precízna ako pri štúdiu hereckých rolí. Ako sa vyvinul humor, či Gondíkovú zväzuje potreba korektnosti alebo čím si získava svojich hostí vo vlastnej šou? To a mnoho ďalších tém sme s Adelou Gondíkovou prebrali a vy si to môžete pozrieť alebo vypočuť v podobe podcastu.

Zuzana Kubovčíková Šebová patrí bezpochyby k najenergickejším zjavom slovenskej scény. Hoci ju diváci milujú najmä pre komediálny talent, v súkromí je predovšetkým mamou dvoch synov, pri ktorých sa, ako sama hovorí, ani na chvíľu nezastaví. V najnovšom rozhovore otvorene priznala, že výchova chlapcov je celkom iný svet. „Od prvého momentu vidím, že muži majú potrebu adrenalínu. Jedna noha na obrubníku, druhá v kanáli, stále chcú súperiť,“ opisuje so smiechom rodinnú dynamiku. Zároveň však dodáva, že sa konečne naučila nepodliehať tlaku okolia na dokonalé materstvo. „Už sa nenechám valcovať očakávaniami. Chcem len, aby boli deti spokojné a šťastné, a aby sa nebáli povedať čokoľvek, čo ich trápi,“ hovorí úprimne. Okrem rodičovstva sa herečka dotkla aj svojej kariéry, v ktorej si čoraz viac užíva aj vážne polohy. Prezradila kuriózny príbeh o tom, ako získala rolu psychiatričky v českej minisérii Monyová. „Režisérka si ma vybrala vďaka dvom vetám, ktoré ma videla povedať vo filme spred ôsmich rokov. Hrať v tom tichu a vážnosti bolo pre mňa niečo úplne nové a vzácne,“ spomína Zuzana, ktorá sa už čoskoro objaví aj v novej filmovej komédii Šviháci. Diváci ju tiež majú možnosť vidieť v programoch ako Inkognito alebo Dobre vedieť na obrazovke JOJky. V novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa dozviete aj to, prečo má Zuzana stále slabosť pre Žiar nad Hronom a prečo tam nedávno zazvonila cudzím ľuďom pri dverách. Otvorila tému nebezpečenstva sociálnych sietí, pred ktorými svoje deti vedome chráni, a vysvetlila, prečo je podľa nej dnešný tlak na ženy neporovnateľne väčší ako v minulosti. To a ešte omnoho viac v novej epizóde.  

Ľudmila Mandžárová je legendou slovenského dabingového sveta. Jej hlas si milióny divákov spájajú s hviezdami ako Meryl Streep či Susan Sarandon. Narodila sa na Silvestra, v rodine režiséra, no jej cesta k herectvu nebola priamočiara – vážne uvažovala o štúdiu fyziky. Osud to však zariadil inak, rovnako ako v prípade jej životnej lásky. S manželom, režisérom Štefanom Mandžárom, tvorili nerozlučný pár v súkromí aj v práci. Ich vzťah nezačal ako blesk z jasného neba, ale vyklíčil z hlbokého priateľstva. Herečka sa v našom rozhovore dotkla najboľavejšej témy svojho života. Obaja manželia skončili v nemocnici s ťažkým priebehom covidu, no z boja sa vrátila len ona. Návrat do života jej uľahčila práca, hoci v seriáli Dunaj stvárnila postavu, ktorá jej bola ľudsky vzdialená. Ako tvrdá a nepríjemná matka jednej z postav v sebe hľadať polohy, ktoré sú jej cudzie. Aktuálne ju však diváci môžu znovu aj počuť. Nahovorila totiž jednu z postavičiek v očakávanom pokračovaní animáku Zootropolis. Premieta sa v kinách od štvrtka. S nostalgiou spomína na éru, keď bol v dabingu čas postavu si naštudovať a prežiť. Dnešná realita je podľa nej uponáhľaná a technokratická. „Je to všetko ako na bežiacom páse. Veľmi obdivujem mladých ľudí, ktorí do toho skočili. Oni len chytajú synchróny, hovoria a hovoria. Je mi ľúto, že nemajú šancu na vývoj citovejšej polohy,“ hodnotí súčasný stav priemyslu, do ktorého sa pomaly tlačí aj umelá inteligencia. V novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa dozviete aj to, ako sa jej podarilo prežiť najťažšie mesiace po strate manžela vďaka technike „žitia v prítomnosti“, prečo si myslí, že sme ako spoločnosť prestali počúvať, a či by si trúfla dabovať Meryl Streep aj po anglicky. To aj mnoho ďalších tém sme s Ľudmilou Mandžárovou prebrali a vy si to môžete pozrieť alebo vypočuť v podobe podcastu.

Herečka Petra Dubayová sa za ostatné roky stala jednou z najobľúbenejších tvárí slovenských obrazoviek. Diváci si ju zamilovali ako odvážnu Evu Dušekovú v dobovom seriáli Dunaj, k vašim službám.  Narodenie dcérky Vesny prinieslo do života rodáčky novú dynamiku. Ako sama priznáva, materstvo ju oslobodilo. „Je to hrozne dobré, že si dovolím nebyť na seba možno taká prísna, ako som bola predtým,“ prezradila s úsmevom usadená v kresle v našom štúdiu. Spolu s partnerom, hercom Jakubom Jablonským, tak denne prežívajú nielen výzvy rodičovstva, ale aj nároky života v umeleckej brandži, ktorá ich oboch paradoxne spojila, no zároveň vystavila tlaku verejnosti. V rozhovore pre reláciu Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa herečka dotkla aj veľmi osobných a znepokojivých tém. Jednou z nich bola odvrátená tvár slávy, na ktorú, ako hovorí, nebola pripravená. „Psychicky som na to nebola pripravená. V niečom by som bola radšej, keby ma tí ľudia nepoznali,“ priznala úprimne.  Málokto vie, že Petriným pôvodným snom nebolo herectvo, ale spev, ktorému sa venovala od detstva. Práve táto všestrannosť  ju formuje. Dnes patrí k umelcom, ktorí hľadajú hĺbku v každej postave a prácu pred kamerou a na javisku vníma takmer ako dve odlišné profesie. „Podľa mňa sú to až akoby dve povolania,“ vysvetľuje svoj pohľad. V rozhovore s Petrou Dubayovou otvorili aj ďalšie témy. Ako prežívala natáčanie svojej seriálovej smrti? Prečo považuje divadlo za svoju srdcovku, no filmárčinu za inú profesiu? Ako jej a Jakubovi Jablonskému pomáha spoločné povolanie zvládať tlak médií? Ako vníma spoločenský a politický vývoj v krajine a nad čím sa ako rodičia s partnerom zamýšľajú pri plánoch do budúcnosti. Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Lenka Ježová patrí k tváram politickej publicistiky na Slovensku. Diváci ju poznajú ako nekompromisnú, no zároveň pokojnú moderátorku, ktorá sa nebojí klásť politikom aj nepríjemné otázky. Práca v neustálom napätí, ovplyvnená rýchlosťou sociálnych sietí, si však vyberá svoju daň. Ako sama s úsmevom priznáva, pocit, že jej deň by potreboval viac hodín, je jej dôverne známy. „Každý deň mám pocit, že 24 hodín mi nestačí,“ hovorí v úvode rozhovoru tvár relácie Politika 24. Dôvodom je podľa nej obrovské kvantum práce, ktoré dnes novinárom dávajú samotní politici, najmä vďaka sociálnym sieťam. „Kedysi nám stačilo ísť na tlačovú konferenciu, dnes musíme strážiť oveľa viac zdrojov. Práca je náročnejšia ako v minulosti,“ vysvetľuje zmenu v novinárskej profesii. Intenzita a neustály tlak vedú podľa nej k javu, ktorý je v brandži bežný. „Neexistuje novinár, ktorý by už aspoň trikrát nevyhorel,“ hovorí otvorene s tým, že psychohygiena je pre ňu kľúčová. V náročných diskusiách jej pomáha analytické myslenie a schopnosť nenechať sa vtiahnuť do politického boja. „My tam nie sme od toho, aby sme bojovali s politikom. Sme tam od toho, aby sme kládli otázky za ľudí,“ zdôrazňuje. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sme otvorili aj ďalšie témy. Ako sa postupne prepracovala od recenzií hardvéru a relácií o investovaní až k vrcholovej politike? V čom ju limitujú jej české korene a kedy jej v živom vysielaní „ujde“ čeština? Prečo je podľa nej najhoršie, keď novinár alebo politik uverí sám sebe? A aký odkaz má pre mladé ženy, ktoré o sebe pochybujú? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Herečka Natália Germáni patrí k najobsadzovanejším slovenským herečkám svojej generácie, jej život sa však už niekoľko rokov odohráva na dvoch kontinentoch. Medzi Slovenskom a Amerikou pendluje nielen kvôli rodine, ale aj novým pracovným výzvam, ktoré ju formujú ako umelkyňu aj ako človeka.  Do nášho štúdia priletela priamo z New Yorku, aby predstavila svoj nový film Neporaziteľní a otvorene prehovorila nielen o profesionálnom, ale aj súkromnom živote a jeho smerovaní. Práve rola v novej českej dráme Neporaziteľní ju zasiahla hlbšie, ako čakala. „Po natáčaní som si veľa naplakala,“ priznáva herečka.  Tento rok - krátko pred nástupom Donalda Trumpa do úradu - získala v USA pracovné víza. Podarilo sa jej hrať v predstavení na Broadway a natočiť jeden film. Život v Amerike však nie je len o úspechu. Je to aj o neustálom boji o rolu a každodennom dokazovaní svojich kvalít na jednom z najdrsnejších trhov sveta. „Amerika ma naučila povedať si o svoju cenu a nehanbiť sa pochváliť,“ vysvetľuje. Za rozhodnutím skúsiť šťastie za oceánom stál predovšetkým jej manžel. Natália s úsmevom priznáva, že bez jeho impulzu by pravdepodobne nikdy neopustila svoju komfortnú zónu. V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Ako zvláda výchovu dvoch dcér na dvoch kontinentoch? Aké je to natáčať film v ôsmom mesiaci tehotenstva? Ako vníma politickú situáciu v Amerike a či sa jej dotýka ako umelkyne? A prečo by svoje dcéry bez váhania podporila v umeleckej kariére, aj keby mali byť manikérky? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Ide o nás - Rozhovory so Zdenom Gáfrikom.

Herečka Aniko Vargová je jednou z najvýraznejších tvárí súčasnej televíznej tvorby. Diváci si ju zamilovali ako Helenku v dobovom seriáli Sľub, no jej herecký register je oveľa širší.  Život Anikó Vargovej sa odohráva na trase medzi Košicami, kde má rodinné zázemie, a Bratislavou, kde ju čaká práca. Neustále cestovanie je pre ňu prirodzenou súčasťou života, no ako priznáva, srdce ju vždy ťahá domov, za manželom a rodinou. "Vždy cestou do Bratislavy navštívim aj mamu v dedinke neďaleko Rimavskej Soboty. Stihla som to aj dnes," prezradila s úsmevom usadená v kresle v našom štúdiu. Jej manželom je vedec Jozef Kačmarčík a takáto kombinácia možno na prvý pohľad vytvára kontrast medzi svetom exaktných čísel a svetom umenia. Aniko Vargová však stereotyp s úsmevom búra. „Je to umelecká duša. Má rád divadlo, dokonca amatérsky hral,“ prezradila. Dodala, že aj jeho kolegovia vedci sú často „veľkí bohémovia“, ktorí milujú kultúru. Manžel je jej veľkou oporou a s humorom sleduje, ako sa jej aktuálne roly premietajú do bežného života. „Niekedy mi s láskavým tónom povie, že či by som nemohla hrať také pozitívnejšie postavy,“ smeje sa herečka. V rozhovore pre reláciu Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa herečka dotkla aj veľmi osobných a citlivých tém. Jednou z nich bola skutočnosť, že s manželom nemajú deti. Priznala, že dlho to vnímala ako hendikep a spoločenský tlak ju ovplyvňoval. Zlom nastal, keď si uvedomila, čo je v živote skutočne dôležité. „Povedala som si, že je dôležité, že keď som stretla taký úžasný vzťah, tak nebudem ho ničiť práve tým, že budem nešťastná z toho, čo nemáme,“ vysvetlila svoj postoj. Naučila sa „variť z toho, čo jej chladnička ponúkne“ – teda tešiť sa z toho, čo má, a menej sa zaoberať tým, čo jej v živote chýba. Diváci si ju zamilovali v Sestričkách, Tajných životoch či seriáli 1890. Anikó sa venuje intenzívne aj divadlu a vlastným projektom. Cesta k úspechu však nebola priamočiara. Na VŠMU sa dostala až na štvrtý pokus. Aby sa uživila, neváhala si privyrobiť na brigádach, hoci aj v pekárni na nočnej smene. „Najhoršia práca v pekárni je, keď vám idú rožky na páse osem hodín a vy ich oddeľujete,“ spomína s humorom na obdobie, keď sa jej spolužiaci čudovali, čo tam robí budúca herečka. Práve táto húževnatosť a schopnosť nevzdať sa ju formovali. Dnes patrí k umelcom, ktoré si svoje postavy nielen osvoja, ale ich aj neustále formujú a dávajú im životnosť. „Sloboda prichádza s vedomosťami a skúsenosťami. Považujem ju za zodpovednosť,“ vysvetľuje svoj herecký prístup. Aj preto sa nebojí do svojich postáv vkladať časť seba a hľadať nové polohy, ktoré neboli v scenári.  V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Kde sa cíti naozaj doma? Ako sa menila jej postava Helenky v seriáli Sľub a čo na to hovorí jej herecký kolega Gregor Hološka? Prečo si myslí, že pre herectvo je dôležité vedieť sa dotknúť cesta? A čo jej v herectve pomáha viac – slovenčina alebo maďarčina? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Stojí za úspechom najväčších hereckých hviezd, no jej práca sa odohráva mimo svetiel reflektorov. Petra Svarinská je herecká agentka, manažérka a strategička, ktorá pomáha formovať kariéry slávnych mien. V zozname klientov nechýba Táňa Pauhofová, Judit Pecháček, Milan Ondrík či Antónia Lišková. Celkom prvou klientkou však bola jej mladšia sestra - hrdinka seriálu Dunaj, k vašim službám Kristína Svarinská. „Ja som to nejak neplánovala. Ono sa to vyvinulo čiste organicky,“ vrátila sa v relácii Ide o nás ku svojim začiatkom Petra. Pôvodne sa orientovala viac na prácu kastingovej režisérky, no po skúsenosti s Kristínou sa začali jazýčky váh preklápať viac smerom k zastupovaniu hercov.  Jej práca však nie je len o dohadovaní zmlúv a honorárov. Je to komplexný proces, v ktorom sa stáva partnerkou herca. Spoločne budujú značku a rozhodujú o tom, akým smerom sa bude kariéra uberať. „Sme vlastne partneri. Som taký sprievodca pri jeho kariére,“ vysvetľuje Svarinská, ktorá rieši všetko od zmluvných podmienok, cez castingy až po dlhodobú stratégiu. Niekedy to znamená aj presvedčiť herca, aby prijal menšiu úlohu vo výnimočnom projekte.  Kľúčom k jej prístupu je jednoduché, no zásadné pravidlo: „Človek musí mať hercov rád.“ Práve tento vzťah jej umožňuje nielen profesionálne, ale aj ľudsky viesť svojich klientov cez nástrahy filmového a televízneho sveta. V posledných rokoch sa výrazne mení – najmä s nástupom dlhodobých seriálov, ktoré si vyžadujú úplne inú stratégiu. Svarinská niekoľko rokov aktívne pracuje aj na tom, aby sa jej herci presadili aj v zahraničí. Spolupracuje s agentmi v Londýne či Amerike a verí, že slovenskí a českí herci majú šancu preraziť. Jednou z najdôležitejších podmienok je podľa nej špičková jazyková vybavenosť. Kto ju má? Aj to sa dozviete v našom rozhovore, ktorý je plný zaujímavých odhalení zo zákulisia filmového priemyslu. Ako vyzerá bežný pracovný deň hereckej agentky? Čo si myslí o umelej inteligencii, ktorá by mohla nahradiť živých hercov? A akú radu by dala svojmu 20-ročnému ja, ktoré stálo na začiatku kariéry? To všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v novej epizóde Ide o nás (Rozhovory so Zdenom Gáfrikom).

Jeho pseudonym Neuer je dnes názvom úspešného kriminálneho seriálu, ktorý vznikol na motívy jeho bestsellerov. Nie každý vie, že autor Václav Neuer, vlastným menom Kincl, nie je len spisovateľom s bujnou fantáziou. Príbehy, ktoré dnes s napätím čítajú tisíce ľudí, kedysi sám vyšetroval ako elitný kriminalista na oddelení vrážd. Autentické skúsenosti z divokých 90. rokov sú základom úspechu jeho kníh. O drsnej realite boja s mafiou, ktorá bola vtedy na vrchole moci, prehovoril otvorene v relácii Ide o nás. Psychický nápor a hrôzy, ktoré videl na miestach činu, sa naučil zvládať absolútnym sústredením na prácu. Dnes tieto zážitky premieňa na napínavé príbehy, v ktorých však, na rozdiel od reality, vždy zvíťazí spravodlivosť. „Moje knihy sú tak trochu rozprávky pre dospelých. V nich je zlo vždy potrestané. V skutočnosti to tak, žiaľ, nebolo,“ dodáva s tým, že jeho cieľom je predovšetkým baviť čitateľa. Cesta od policajta k spisovateľovi bola pre neho prirodzeným naplnením snov. „Mal som obrovské šťastie, že som celý život robil to, čo ma baví, a že sa mi sny plnili tak nejako postupne a nenásilne. Som za to nesmierne vďačný,“ pokračoval autor, ktorého predlohu vzali aj tvorcovia jojkárskeho seriálu Neuer. Prvé oslovanie prišlo už pred troma rokmi a reakcia Václava Neuera bola prekvapivá. Myslel si, že si z neho robia žarty. Nerobili. Na obrazovkách je aktuálne miniséria, v ktorej hrá hlavnú rolu Marián Miezga a sekundujú mu herci ako Marko Igonda, Jana Kvantíková či Ladislav Bédi. Aj o nakrúcaní či rozhovoroch s hercami prehovoril Václav Neuer v našom štúdiu. Dozviete sa tiež, či si spomína ešte na prvú vraždu, ktorú vyšetroval, či má vo vlastnom zozname nevyriešený prípad alebo ako bojoval s pohľadom na krutosť a čo bolo pre neho najdôležitejšie pri práci vyšetrovateľa. Viac si pozrite v relácii Ide o nás.

Bývalý futbalový reprezentant Ján Ďurica má za sebou úspešnú kariéru, počas ktorej si zahral na Majstrovstvách sveta v Afrike aj na Majstrovstvách Európy vo Francúzsku. Koniec profesionálneho športového života však pre neho nebol jednoduchý. V relácii Ide o nás po prvýkrát otvorene prehovoril o strate identity, psychických pádoch aj o tom, ako v sebe našiel silu začať odznova a pomáhať iným. Napríklad najnovšie aj ako ambasádor kampane o.z. Divé maky Pomôžte talentom. V rozhovore s bývalým futbalistom Jánom Ďuricom sa dozviete: - ako prežíval koniec profesionálnej kariéry a prečo hovorí o „páde úplne na dno“. - prečo mal pocit, že stratil samého seba a svoju identitu. - o najťažších momentoch, keď bojoval s psychikou a mal aj tie najčiernejšie myšlienky - ako vníma tlak verejnosti na výkony futbalistov - myslí si, že existuje dostatočná psychologická podpora v slovenskom športe - čo si myslí o neúčasti Dávida Hancka a Dominika Greifa na zápasoch v Severnom Írsku - prečo je pre neho reprezentácia cťou a nie prácou za peniaze - ego jednotlivca verzus tím v športe - ako mu skúsenosti z detstva, keď prespával na štadióne, pomohli prekonať najťažšie obdobie - prečo podporil rómskych chlapcov v projekte Pomôžte talentom - o tom, ako sa ako jediný Slovák v maďarskom tíme postavil za spoluhráčov a prečo je dôležité búrať predsudky. - ako vedie vlastnú dcéru a čo tvorí základy jeho výchovy - o jeho novej ceste mentora a kouča mladých športovcov - čo by dnes odkázal svojmu mladšiemu ja

Jej herecká dráha sa začala prirodzene už v detstve, no osud jej do cesty postavil aj náročné životné skúšky. Dnes je mladá herečka Viktória Harkabus Jurištová nielen tvárou úspešných filmov a seriálov, ale aj spoluzakladateľkou vlastného divadla a ženou, ktorá presne vie, aké úlohy chce stvárňovať. „Myslím, že ma to veľmi v dobrom sformovalo,“ priznala otvorene v relácii Ide o nás na margo smrti svojho otca, ktorému musela dať zbohom, keď mala rovných osemnásť. Skúsenosť, hoci bolestivá, ju podľa jej slov posunula ako človeka a zmenila jej pohľad na životné priority. Diváci ju poznajú z úspešných rozprávok ako Čarovné jablko či Zlatovláska. Jej najnovším filmovým počinom je však veľkolepý dobrodružný rodinný film Fichtelberg, ktorého natáčanie bolo podľa jej slov plné adrenalínu a nebezpečných momentov. Popri práci si buduje aj osobný život. Vydala sa za kameramana Adama Harkabusa, ktorý má pre jej povolanie a časovú náročnosť projektov plné pochopenie. „Vlastne má úplné pochopenie pre všetko, čo robím a je obrovskou podporou,“ prezradila pre Pravdu.  S Viktóriou Harkabus Jurištovou sme sa rozprávali aj o tom, ako jej podnikateľský duch z rodiny pomohol pri zakladaní divadla, o jej priateľstve s hereckou kolegyňou Katkou Krajčovičovou, ale aj o jej profesionálnych snoch a o tom, aké postavy ju najviac lákajú. Viac už sa dozviete v relácii Ide o nás.

Jej kariérna cesta viedla od folklórnych súborov a štúdia na konzervatóriu až na svetové pódiá prestížneho Cirque du Soleil. Slovenka Tamara Dikyová je dôkazom, že sny sa môžu stať skutočnosťou, aj keď človek pochádza z malej krajiny. Vyrastala v hudobníckej rodine na východnom Slovensku, kde bol spev prirodzenou súčasťou života. „V podstate tak kultúrne na východnom Slovensku spievame všetci,“ zasmiala sa. Jej cesta viedla cez folklór, štúdium hry na klavíri a napokon spev na konzervatóriu, kde sa naučila tvrdej práci a disciplíne. Najväčšou skúškou však bola cesta do zahraničia a prijatie do Cirque du Soleil. Hoci bola talentovaná, musela bojovať s vlastnými predsudkami. „Úprimne, moje hranice kedysi tiež nesiahali ďaleko. Sama mám občas ešte kontrolku, ktorá mi blikne a zasvieti sa: Si východniarka zo Slovenska z malej krajiny. A človek si skrátka menej verí. Ale nemali by sme to robiť,“ skonštatovala pre Pravdu Dikyová. Dnes verí, že predsudky o pôvode už strácajú na intenzite, čo vníma ako skvelé. Práve skúsenosti z medzinárodného prostredia ju naučili nielen profesionalite, ale aj mentálnej odolnosti. „Predošlá šou Bazzar ma naučila nebyť na seba taká prísna, až prehnane striktná. Pochopila som, že chyba vás môže posunúť vpred,“ vysvetlila umelkyňa, ktorá ročne odohrá približne tristo predstavení. Disciplína je pre ňu kľúčová. „Práca pre súbor ma naučila veľkej sebadisciplíne a režimu. Je tam obrovská zodpovednosť postaviť sa každý deň na javisko a podať výkon.“ S Tamarou Dikyovou sme sa rozprávali aj o tom, ako prebieha konkurz do Cirque du Soleil, prečo sa každý umelec musí líčiť sám, či v zákulisí vznikajú lásky a aké sú jej ďalšie sny. Viac sa už dozviete v relácii Ide o nás.

Jej kariérna cesta viedla od novinárčiny cez prácu pre energetický koncern až do prestížneho aukčného domu Christie’s v Londýne. Dnes sprievodkyňa svetom umenia Barbora Půlpánová búra mýty a ukazuje, že zbieranie umenia nie je len výsadou bohatých. Je zakladateľkou programu Edu Art Experience, v rámci ktorého nadšencom a milovníkom umenia ukazuje spôsob,ako sa ním obklopiť, ako ho poznať, nakupovať a dokonca aj zhodnotiť. Najsilnejšie základy na ceste k tejto profesii skĺbenej vášňou jej ponúkol život v Londýne, kde pôsobila v slávnom aukčnom dome Christie's. Práve tam zažila atmosféru najväčších svetových dražieb. „Asi ten najväčší highlight bola dražba pozostalosti Rockefellerovcov. To sa dá prirovnať k turné rockovej hviezdy,“ spomína na prácu pre londýnsky aukčný dom. Najlepšou školou však bola možnosť pozrieť sa priamo do jeho depozitárov a tiež absolvovať niekoľko programov, ktoré zavŕšili medzinárodné certifikáty. "Keďže som pôsobila v oddelení Christie´s Education, absolvovala som všetky programy, ktoré ponúkali. Preberali sme jednotlivé aspekty umenia, čo veľmi pomôže aj v tom umeniu rozumieť. Najviac vás však naučí samotná prax," skonštatovala pre Pravdu Půlpánová. Práve skúsenosti zo zahraničia ju priviedli k založeniu vlastného programu, v ktorom učí, ako investovať do umenia a ako mu porozumieť. „Umenie je len pre bohatých? Túto bariéru máme často len v hlave,“ priznala sprievodkyňa svetom umenia, ktorá však vzápätí dodala, že začať sa dá aj s menším rozpočtom a netreba sa nechať odradiť mýtami. S Barborou Půlpánovou sme sa rozprávali aj o tom, či umenie podlieha trendom, ako naň vplýva spoločenská situácia alebo aký je začiatočný rozpočet pre nového zberateľa. Prezradila tiež, prečo je umenie ako terapia a ako nás dokáže zmeniť. Viac už sa dozviete v relácii Ide o nás.

Milan Ondrík patrí k najobsadzovanejším a najoceňovanejším slovenským hercom. Len nedávno sa vrátil z festivalu v Benátkach, kde uviedol film Terezy Nvotovej Otec. Ten bude bojovať za Slovensko o Oscara, rozhodli členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. „Keď som prijal ponuku na film Otec, vedel som, že to sa zahrať nedá. Vedel som, že to môžem len prežiť,“ priznal v relácii Ide o nás. Práca na filme ho emočne zasiahla natoľko, že sa mu stierali hranice medzi rolou a realitou. „Cestou domov som musel zastať, pretože som nevidel na cestu. Nevedel som, či je to plač, alebo smiech, a zľakol som sa, že sa otvorila nejaká brána, ktorá zašla ďaleko,“ opísal silný zážitok.   Pre Milana Ondríka je herectvo hľadaním pravdy. Práve to je kľúčom k jeho práci aj k tomu, ako si vyberá úlohy. Drží sa pritom myšlienky, ktorá ho sprevádza. „To, čo je pravdivé a presné, je krásne,“ cituje režiséra Ingmara Bergmana. „Môže to byť aj negatívne, aj pozitívne. A toho sa držím.“ V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Ako sa vyrovnáva s nenávistnými reakciami po stvárnení Mikuláša Černáka? Prečo si myslí, že je v herectve dôležité „nahrávať“ kolegom, a nie len „strieľať góly“? Ako si vyberá úlohy a prečo zásadne netočí viacero projektov naraz? Čo ho naučil svet zápasníkov a ako doma rozoberá jednotlivé úlohy, ktoré sa rozhodne prijať. Dozviete sa ešte omnoho viac – v novej epizóde Ide o nás.

Režisérka Tereza Nvotová je podpísaná pod troma celovečernými filmami. S tým posledným - snímkou Otec - sa len pred pár dňami predstavila na filmovom festivale v Benátkach. Vracia sa k príbehu jednej tragédie - skutočnému prípadu otca, ktorý zabudol svoju dcérku v aute. Nechce súdiť, bagatelizovať, ani ospravedlňovať.  "Najprv som sama v sebe odmietla, keď prišli za mnou s návrhom na tento film," priznala sa v Ide o nás Nvotová. "Hovorila som si: to sa ani nedá natočiť. Nevedela som si príbeh predstaviť vo filme. Lenže myšlienka mi nechcela odísť z hlavy. Nemyslela som na knihu, skôr na samotnú udalosť a na deň, keď sa to stalo. Deň, ktorý je vlastne veľmi banálny. Deň, aké prežívame opakovane a nie sú vlastne ničím výnimočné - a potom v jednej sekunde sa všetko zmení. Nielenže život sa obráti naruby, ale aj vy prestávate existovať ako osoba, o ktorej ste si mysleli, že ste," pokračovala v rozhovore o snímke, prvé reakcie na ktorú sú veľmi pozitívne. Režisérka sa pokúša vo filme, v ktorom hlavné úlohy stvárnil Milan Ondrík a Dominika Morávková, otvárať hlboké otázky o tom, kto sme, čo máme pod kontrolou a čo znamená byť dobrý človek, keď sa nám môžu stať také strašné veci, ktoré sami spôsobíme. "Pýtala som sa samej seba: Ako sa to môže stať? Čo sa v tej chvíli udeje v mozgu? Uvedomila som si, že nemusím natočiť klasický film, ktorý by bol len ťažký, depresívny a smutný. Že môžem natočiť film, ktorý bude, naopak, klásť tieto otázky a navedie diváka, aby si ich kládol tiež," uviedla v relácii, ktorá vznikla len pár dní po premiére filmu v Benátkach.  V rozhovore sme otvorili aj ďalšie témy. Ako pracovala s príbehom, ktorý sa "skutočne niekomu stal", aby zachovala citlivý prístup voči pozostalým? Prečo máme tendenciu okamžite súdiť a vyrieknuť verdikty? Dokážeme sa zmeniť? Tereza odpovedala aj na otázku, ako vidí budúcnosť filmov (a kultúry, ktorá potrebuje podporu) na Slovensku či na to, či si stále musí obhajovať svoju pozíciu. Dozviete sa ešte omnoho viac - v novej epizóde Ide o nás. 

Diváci ju poznajú z televíznych obrazoviek, filmov, ale aj divadelných dosiek. Herečka Eva Mores sa otvorila v úprimnom rozhovore v najnovšej epizóde relácie Ide o nás. V seriáli Sľub aktuálne stvárňuje postavu sudkyne Ivany Sklenárovej, ktorú považuje za vrchol svojej doterajšej práce. Práve táto úloha, plná morálnych dilem a vnútornej sily, je pre ňu splnením hereckého sna. "Je to najkrajšia rola, akú som kedy hrala," uviedla bez zaváhania. Herečka sa však netají ani skúsenosťami, ktoré ju viedli urobiť odvážne kariére rozhodnutie. Pred časom odišla zo seriálu Nemocnica. Dočasne.  Ako priznala v relácii Ide o nás, jej odchod zo seriálu Nemocnica nebol rozmarom, ale principiálnym postojom. Kvalita scenárov a nelogický vývoj postáv klesli pod úroveň, ktorú bola ochotná akceptovať. „Bola som veľmi nahnevaná a a odišla som. Nešlo len o moju postavu, ale koncept samotný. V scenároch sa nedržali charaktery, v každom dieli bola moja postava iný človek. Ja si divákov vážim a cítim voči nim zodpovednosť. Myslím si, že slovenský divák si zaslúži viac," uviedla tiež v relácii. Do projektu sa neskôr vrátila - stalo sa tak so zmenou na poste hlavnej scenáristky. Kormidlo prevzala Hana Lasicová a podľa Moresovej sa aj kvalita opäť výrazne zdvihla. Rovnakú úprimnosť ako pri konverzácii o práci však 32-ročná rodáčka zo Žiliny prejavuje aj pri témach zo súkromia. Jedným z najdiskutovanejších aspektov jej života je rozhodnutie nemať vlastné deti, ktoré, ako priznáva, zásadne ovplyvnilo jej partnerské vzťahy. „Už som zažila, že som niekoho naozaj milovala a vedela som, že sa s ním musím rozísť, lebo on sa so mnou nikdy nerozíde. Ale ja mu tie deti proste nedám a viem, že on si zaslúži tdeti mať - proste už len preto, že to chce,“ odhalila otvorene osobnú spomienku. Práve táto životná filozofia a prežité skúsenosti formujú jej jedinečný pohľad na svet a empatiu voči ostatným. Pre Evu Mores nie je svet čierno-biely a snaží sa vyhýbať rýchlym súdom. V našom rozhovore sa dozviete aj to, že Eva Mores píše poéziu a krátke poviedky a sníva o vlastnej knihe. Na jej vydanie zbiera odvahu. A prečo hrdinka populárnych televíznych projektov ako Sľub, Vina či Nemocnica neznáša leto? Ako jej práca v seriáloch pomáha zvládať vlastné emócie a prečo je pre ňu súcit jednou z najdôležitejších hodnôt? A dokáže odovzdať absolútnu dôveru do rúk režiséra? To všetko a omnoho viac sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás

Je tvárou na obrazovkách, ktorú si diváci všímajú čoraz viac. Herec Ladislav Bédi je označovaný za vychádzajúcu hviezdu, no v sľubne sa rozbiehajúcej kariére razí cestu, ktorá je v dnešnej dobe takmer raritou. Ako priznal v novej epizóde relácie Ide o nás, rozhodol sa ísť proti prúdu, pretože odmieta, aby jeho hodnotu určoval online svet. Vo svete, kde počet sledovateľov na sociálnych sieťach často ovplyvňuje aj herecké obsadenie, urobil radikálny krok – zrušil si Instagram. Jeho cesta k herectvu bola rovnako netradičná ako jeho postoj k sláve. Až do svojich šestnástich rokov sa venoval profesionálne futbalu a o hereckej dráhe ani nesníval. Všetko zmenil jeden zdanlivo obyčajný rozhovor. „Jedného dňa som sa stretol so spolužiakom zo základnej školy, ktorý mi povedal, že chodí na dramatický krúžok. A vo mne v tom momente niečo bliklo,“ spomína na kľúčový moment, ktorý ho nasmeroval na dosky, ktoré znamenajú svet. Napriek opatrným reakciám okolia si povedal, že nemá čo stratiť a šiel na prijímačky. Zvyšok je už história. Najväčšou oporou a inšpiráciou je pre neho manželka, herečka Emília Bédi. Ich vzťah je pre neho nielen osobným, ale aj profesionálnym motorom. Bez jej podpory by podľa vlastných slov nezvládol ani náročné natáčanie nového kriminálneho seriálu Neuer, ktorý príde na obrazovky TV JOJ v septembri. „Ja mám najlepšiu manželku na svete a poviem to naozaj tak, ako to je,“ hovorí s neskrývanou láskou. „Bez jej opory, podpory a bez jej lásky by to nešlo,“ komentoval a prezradil tiež, ako (veľmi netradične) sa zoznámili a či akú veľkú časť ich vzťahu zaberá práca. Prečo je pre Bédiho dôležité trápiť sa a vychádzať z komfortnej zóny? Ako funguje manželstvo dvoch hercov, ktorí si navzájom analyzujú postavy aj pri varení? A aký je jeho najväčší životný sen, ktorý sa mu už vlastne splnil? Viac už v novej epizóde relácie Ide o nás

Hoci ho fanúšikovia poznajú vďaka energickým koncertom a úspešným hitom, jeho cesta nebola vždy jednoduchá. Raper a influencer Michael „Majself“ Švehla v novej epizóde relácie Ide o nás odhalil nielen pozadie svojej kariéry, ale aj hlboko osobný príbeh o boji s chorobou, ktorá mu paradoxne zmenila život k lepšiemu. Hovorili sme o jeho rodine, manželke Júlii, ktorá ho podržala v najťažších chvíľach, ale aj o synovi, tvorbe videí pre sociálne siete či hudobné premeny. To všetko v novom rozhovore v relácii Ide o nás.  V rozhovore sa dozviete: - Majself hovorí o koncerte Drake v Manchestri - prezradil, v ktorom tíme je dnes - Kendrick Lamar alebo Drake? - akú rolu hrá hudba v Majselfovej rodine - prečo je manželka Júlia človekom číslo jeden a za čo jej bude vďačný celý život - ako prežíval pochybnosti o tom, či rapová hudba je správna cesta - žiaden raketový úspech, prezradil v rozhovore Majself. Všetko som si musel zaslúžiť - dnes žijeme luxusný život, opisuje raper. Čo to pre neho znamená - čo je podľa Majselfa základom dobrého vzťahu dvoch partnerov - ako vychovávajú svojho syna a čo ho sa snažia naučiť - ako sa zmenil Majselfovi život, keď mu diagnostikovali Crohnovu chorobu - ako vníma prístup lekárov k pacientom s Crohnovou chorobou - dá sa potlačiť stres pri profesii rapera a hudobníka? - skončil nadobro s rapovou hudbou a hip-hopom? - najväčší sen? Mám a verím, že si ho splním, uzatvára Majself

Spisovateľka a scenáristka Hana Lasicová patrí k najvyťaženejším autorkám na slovenskej televíznej scéne. Podpísaná je pod úspešnými seriálmi ako Oteckovia a aktuálne vedie scenáristický tím populárnej Nemocnice na TV JOJ. Práve práca v komerčnom prostredí jej, možno prekvapivo, prináša veľkú mieru slobody. „Našťastie tam je tá miera tej slobody veľmi veľká, čo si veľmi cením,“ hovorí v relácii Ide o nás. Okrem toho prezradila aj detaily o novom komediálnom seriáli z prostredia východného Slovenska, ktorý je už natočený a diváci sa naň môžu tešiť. Ako sa tvorí seriál z nemocničného prostredia, keď ste hypochonder? Prečo je jej najobľúbenejším projektom formát ako Rodinné prípady a prečo je zábavné písať „hovoriace hlavy“? Scenáristka sa však nevyhla ani veľmi osobným témam. V súčasnosti pracuje na scenári k dokumentárnemu filmu o svojom otcovi Milanovi Lasicovi. Natáčanie je pre ňu často emotívne. „Sama som bola prekvapená, ako emotívne to na mňa celé pôsobilo. Rozprávali sme sa s otcovou sestrou a zatiaľ čo ona vôbec neplakala, ja som celý čas plakala,“ priznala otvorene. V relácii Ide o nás sa dozviete aj to, prečo bolo obdobie práce na seriáli Oteckovia tým najkrajším v jej kariére, aké je to naskočiť do rozbehnutého projektu a či v sebe vidí viac z glosátorského otca alebo angažovanej mamy. A prečo v poslednom čase čoraz viac uvažuje o návrate do Viedne, kde vyrastala? Viac sa dozviete v epizóde relácie Ide o nás.