Ľudskosť

Máme tu zimu - a časť z nás si asi nevie dosť predstaviť, že by túto sezónu prežila bez auta.  V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Pavlom Koprdom, ktorý je - ako otec dvoch malých detí - aktuálne v rodičovskej službe (známej skôr pod názvom rodičovská dovolenka) a s deťmi ju trávi bez auta.  "Podľa mňa veľmi podceňujeme to, koľko peňazí minieme na autá," hovorí v podcaste. "Jednak sú tam vysoké vstupné náklady, ale potom aj veľa ďalších: poistka, parkovanie, diaľničná známka, benzín, výmena pneumatík, servis. Pre moju rodinu by to znamenalo 500 až 700 eur mesačne. A ja som si povedal, že mi to za to nestojí a že chcem žiť na mieste s dobrou verejnou dopravou a cyklodopravou." Barbora sa ho pýta aj na detstvo. Palo vyrástol v Trnave, v rodine so štyrmi deťmi. Jeho sestra Martinka má od narodenia zdravotné znevýhodnenie, takže potrebuje intenzívnu asistenciu. Palo a jeho rodina sú práve preto za rozvoj cyklodopravy.  "Keď príde správa o tom, ako matka s dieťaťom s detskou mozgovou obrnou skočí pod vlak, všetci sa zhrozíme a hľadáme vinníkov. Mne z tej správy bolo smutno, no prekvapiť ma veľmi neprekvapila," hovorí.  Približuje, ako kvalita verejnej dopravy a cyklodopravy ovplyvňuje životy rodín, ako je tá jeho. A vysvetlí, ako jeho 60-ročnej mame pomohol pri preprave sestry Martinky nákladný bicykel v kombinácii s dobrou sieťou cyklociest v meste Trnava. Hosť odporučil knihy: Město pro každého - Manuál urbanisty začátečníka (Osamu Okamura) Boj o ulicu - Príručka mestskej revolúcie (Seth Solomonow, Janette Sadik-Khan) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:59) O rodičovskej službe (10:00) O sestre (16:56) O cyklodoprave (40:25) O Trnave (53:32) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mali ste niekedy v živote problém uznať si nejaký prešľap alebo chybu, alebo to, že ste niekomu ublížili? Možno vás prekvapí, že my ľudia vieme o svojich nedostatkoch a zlyhaniach hovoriť zvyčajne až vtedy, keď sa sami na seba dokážeme pozrieť súcitne. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Tiňovou o sile súcitu. Mária vyštudovala klinickú psychológiu vo Veľkej Británii a neskôr vrátila na Slovensko a najnovšie preložila, spolu s Elenou Bakošovou, do slovenčiny knihu Odvaha k súcitu.  Mária vysvetlí, ako naša schopnosť súcitiť ovplyvňuje celý náš život: náš vzťah k iným, ale aj k sebe. Vysvetlí, prečo nám súcit nejde vždy sám od seba a prečo je používanie súcitnej mysle pre niektorých z nás ťažšie ako pre iných.  Barbora sa jej pýta aj na hranice súcitu - napríklad na to, či máme súcitiť s každým človekom - vrátane vojnových zločincov a ďalších ľudí, ktorí majú moc a ubližujú iným.  Spomenuté v podcaste: Odvaha k súcitu (Paul Gilbert a Choden) - preložila Mária Tiňová a Zuzana Bakošová 137. Psychologička Tiňová: Najviac nás ovplyvňujú veci, ktoré sme si sami nevybrali (staršia epizóda Ľudskosti so psychologičkou Máriou Tiňovou o jej štúdiu a práci klinickej psychologičky vo Veľkej Británii, a o návrate na Slovensko) Hostka odporučila knihy: Láska žije offline (Lívia Halmkan, Lucia Žiaková) Úzkostná generácia (Jonathan Haidt) Jane Goodall (dokumentárny film - Netflix) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:52) O preklade knihy (09:11) O trénovaní súcitu (24:13) S kým máme súcitiť? (31:29) O sebasúcite (39:28) Kto by si mal knihu prečítať (55:51) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

O pár dní si pripomenieme 17. november 1989 - a jedna z vecí, ktorú sme si vybojovali počas revolúcie je sloboda slova. Vďaka nej môžeme povedať nahlas, čo si myslíme - a nemusíme sa báť, že sa nám pomstí niekto pri moci. Lenže sloboda sloboda slova má aj svoju odvrátenú stránku: využívať ju môžu aj ľudia, ktorých úmysly sú sebecké, vylučujúce, bezohľadné, či kruté. A ako krajina, ktorá má historickú skúsenosť s holokaustom, vieme, kam to môže zájsť, keď v spoločnosti tolerujeme slová, symboly či gestá, ktoré zastrašujú nejakú menšinu, alebo štvú väčšinu proti nej. Každé demokratické spoločenstvo teda stojí pred otázkou: Ako na jednej strane vytvárať občiankam a občanom čo najväčší priestor na prejavenie svojich názorov, no ako tento priestor zároveň limitovať tak, aby sa debata neposúvala smerom k násiliu. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s ústavným právnikom a akademikom Marekom Káčerom o slobode slova a jej obmedzeniach. Marek Káčer je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity a aj vedecký pracovník na Ústave práva a štátu Slovenskej akadémie vied. Venuje sa témam, ako je demokracia či právna argumentácia a je spoluautorom knihy Obmedzovanie slobody slova v radikalizujúcej sa spoločnosti. Vysvetlí, kto má zasahovať proti nenávisti. Či je lepšie spoľahnúť sa na štát a jeho inštitúcie, alebo sa máme ozývať my všetci. Barbora Mareková sa ho pýta napríklad aj na takzvanú "Cancel culture" (kultúru vymazávania), či na výčitku o údajnej “politickej korektnosti”, ktorú používali najprv konzervatívne kruhy v USA a no postupne sa na ňu začali sťažovať aj naši politici - napríklad Róbert Fico, či Ivan Mikloš. Spomenuté v podcaste: Obmedzovanie slobody slova v radikalizujúcej sa spoločnosti (Marek Káčer, Peter Šajmovič) Hosť odporučil knihy: Čin Čin (Ľudmila Podjavorinská) Free Speech: A Philosophical Enquiry (Frederick Schauer) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (02:19) V čom spočíva sila slov (16:12) Kto má chrániť slobodu slova (38:10) O slobode slova v USA (51:05) Ako sa stavať k diskusiám na sociálnych sieťach (54:36) Ďalšie výzvy súčasnosti (58:31) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Martina Znamenáčková je mladá slovenská herečka žijúca v Prahe. Detstvo prežila v adoptívnej rodine na východe Slovenska a postupne to dotiahla až na štúdium herectva na pražskej DAMU. Dnes má za sebou viacero účinkovaní v pražskom Národnom divadle a aktuálne hrá v pripravovanom seriáli o mladých ľuďoch, ktorý nakrúca komerčná televízia. V novej epizóde Ľudskosti sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o jej detstve: Martina strávila prvé mesiace života v detskom domove a potom si ju - a aj dve ďalšie deti - osvojila jej adoptívna mama. A ako sa díva na svoje biologické korene? A aké to bolo vyrastať v rodine, ktorá vznikla takýmto výnimočným spôsobom? "Veľmi ma baví nemať určené, kto vlastne som z hľadiska etnicity, a môcť tým tak trocha plávať," vraví v podcaste. "Najpravdepodobnejšie je, že som Rómka, lebo som sa narodila na Slovensku. No často sa stretávam s tým, že mi nejaký Ind tvrdí, že som stopercentne ich, a v Maroku mi tiež hovorili, že som na 99 percent z Maroka." Porozprávajú sa aj o tom, ako kariéru herečiek ovplyvňuje ich etnicita či farba pleti. A ako v sebe Martina objavila túžbu ozývať sa a hovoriť o predsudkoch s ľuďmi vo svojej brandži. Hostka odporučila knihu: Na Zemi jsme na okamih nádherní (Ocean Vuong) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00) Úvod (01:31) O inakosti v herectve (18:45) O detstve (34:32) O súčasnom živote (44:20) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kto bol Charlie Kirk? A prečo sa páči aj niektorým slovenským politikom (a ich manželkám)? Chalieho Kirka zavraždil v septembri strelec počas verejnej diskusie na americkej univerzite v Utahu. Jeho vraždu odsúdilo celé politické spektrum, no otvorená zostala otázka, čo robiť s jeho odkazom. Časť ľudí totiž Kirka považovala za kresťanského intelektuála, hľadača pravdy - a po jeho smrti aj za kresťanského martýra. No a iná časť si zas myslí, že to bol manipulátor, ktorý poškodzoval ženy, menšiny a podkopával demokratické hodnoty. Prezident Donald Trump povedal, že Kirk výrazne prispel k jeho víťazstvu vo voľbách, a povedal aj, že chce - spolu s Kirkovou vdovou Erikou Kirk - pokračovať v Charlieho misii. A na Kirkov odkaz sa nedávno odvolal aj slovenský poslanec Marek Krajčí z Matovičovho Hnutia Slovensko, po tom, ako hlasoval za novelu ústavy o dvoch pohlaviach. Ako sa Charlie Kirk dostal k moci? A ako by vyzeral svet, ktorý by sa riadil jeho hodnotami? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s politológom a vysokoškolským pedagógom Pavlom Hardošom, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Venuje sa demokratickej teórii, politickej reprezentácii a modernej politickej filozofii. Okrem toho publikuje napríklad aj v denníku SME. Barbora s ním rozoberá nielen Kirkovu politickú prácu, ale aj to, kam sa v posledných rokoch posúval konzervativizmus a kresťanská politika u nás na Slovensku. A Pavol priblíži, na čo si potrebujeme dať pozor, ak nám záleží na ochrane demokratických hodnôt. Spomenuté v podcaste: Sirens' Call - How Attention Became the World's Most Endangered Resource (Chris Hayes) In the Name of the Conservative People: Slovakia’s Gendered Illiberal Transformation (Pavol Hardoš, Zuzana Maďarová) The Debate Style That Propelled Charlie Kirk’s Movement (New York Times o Kirkových argumentoch a debatách) Hosť odporučil knihy: Anti-Gender Politics in the Populist Moment (Agnieszka Graff, Elżbieta Korolczuk) The Reactionary Mind: Conservatism from Edmund Burke to Donald Trump 2nd Edition (Corey Robin) Doppelganger - A Trip Into the Mirror World (Naomi Klein) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:13) Kto bol Charlie Kirk (00:24:16) Ako sa Charlie Kirk spojil s Donaldom Trumpom (00:47:32) O Kirkovej agende voči ženám (01:03:50) O iliberizácii demokracie (01:33:34) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aj vás premkne niekedy strach zo smrti? Či obava, že stratíte svojich blízkych? Je to normálne. A je užitočné o tom hovoriť. Lekárka Zuzana Hajster Vozárová sa smrti bála tiež. Jej obavy sa zintenzívnili po tom, čo sa jej narodili deti, lebo ako lekárka poznala všetky možné scenáre toho, čo sa im môže stať. A zvolila si zaujímavú cestu, ako sa so svojim strachom vyrovnať: po materskej začala sprevádzať ľudí, ktorých život sa chýli ku koncu - najprv v občianskom združení Plamienok a potom spoluzaložila mobilný hospic s názvom Most domov. Barbora Mareková sa jej pýta, čo v tejto práci zažíva a aký to má na ňu vplyv. A Zuzana priblíži aj to, prečo sa nemocničné lekárky a lekári boja hovoriť so svojimi pacientmi a pacientkami o smrti - aj keď vidia, že sa blíži. A ako by sa zlepšil - a dokonca ešte aj predĺžil - život nevyliečiteľne chorých ľudí, keby sa zdravotníckemu personálu podarilo tento svoj strach prekonať. Spomenuté v podcaste: Being Mortal (Atul Gawande) Hostka odporučila knihy: Moje milá smrti (Veronika Hurdová) Otázka smrti a života (Irvin D. Yalom, Marilyn Yalom) Umění rozhovoru o konci života (Angelo E. Volandes) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:00) O strachu zo smrti (00:23:32) O mobilnom hospici (00:41:36) O želaniach pred smrťou (00:46:10) O procese umierania (01:05:08) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Izraelská vláda sa dohodla s Hamasom na prímerí - čo je dobrá správa, no cesta k spravodlivosti a bezpečiu ľudí v Palestíne aj v Izraeli sa zďaleka neskončila. Vojenská okupácia palestínskych území, a aparteid, ktorý tu je už po tri generácie, stále pretrváva. Ako a kedy presne sa celý konflikt začal? Prečo sa premenil na genocídu? A aké sú možné riešenia? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s právnikom a filozofom Michalom Liptákom o všetkom, čo potrebuje každý z nás vedieť o Izraeli a Palestíne. "V Gaze sa paralelne rieši to, či celý systém medzinárodného práva a systém ľudských práv, ktorý sme si vybudovali po druhej svetovej vojne - aj v reakcii na jej hrôzy, stále platí, alebo sa vraciame späť do systému, kde silní robia, čo môžu, a slabí trpia, čo musia," vraví v podcaste. Michal vyštudoval právo a filozofiu, z ktorej má doktorát, pôsobí vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa venuje politickej filozofii či filozofii umenia a pracuje aj ako advokát. Popritom píše komentáre ktoré mu vychádzajú v denníkoch SME, N a v magazíne Kapitál. Barbora s ním preberie najčastejšie otázky: či má Izrael právo existovať, či sa s Hamasom dalo dohodnúť, a čo mohol po útoku Hamasu Izrael spraviť inak, tak, aby neporušoval medzinárodné právo. A Michal povie, na čo sa podľa neho treba sústrediť, ak nám záleží na bezpečí oboch národov - Palestínčanov aj Izraelčanov. Spomenuté v podcaste: Israel-Palestine: the real reason there's still no peace - Guardian (Nathan Trall) Hosť odporučil knihy: The Hundred Years' War on Palestine - A History of Settler Colonial Conquest and Resistance (Rashid I. Khalidi) Justice for Some: Law and the Question of Palestine (Noura Erakat) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:43) Je spor o Palestínu skutočne komplikovaný? (00:12:49) Prečo nereflektujeme palestínsku perspektívu (00:16:59) O genocíde v Gaze (00:33:44) Má Izrael právo na existenciu? (00:36:16) Ako inak mohol konať Izrael (00:46:01) Je Hamas teroristická organizácia? (01:05:26) Možné štátne riešenia (01:25:20) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo sa niektorí ľudia obávajú výrazne viac ako iní? A ako vie pomôcť terapia, keď nám obavy zhoršujú kvalitu života? V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Ladislavom Timuľákom, profesorom poradenskej psychológie na Trinity College Dublin, ktorý sa venuje výskumu psychoterapie a publikuje knihy, predovšetkým o terapii zameranej na emócie (EFT). „Ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou sú radšej úzkostní, než by boli na niečo nepripravení,“ hovorí v podcaste. „A tým, že si robia starosti, sa snažia ochrániť pred tým, aby sa udialo niečo zlé. V terapii sa potom učia vzdávať sa svojich obáv tak, že vidia cenu tohto nastavenia - začnú vidieť, že ich to v živote veľa stojí.“ Barbora sa pýta aj na to, ako sa profesor Timuľák dostal z Humenného do Dublinu a ako si tam vybudoval prestížnu akademickú kariéru popri rodine s troma deťmi. Profesor Timuľák približuje, ako sa robí výskum psychoterapie, a povie aj, ako sa terapia zameraná na emócie (EFT) využíva v individuálnej terapii pri problémoch v dôležitých vzťahoch – napríklad medzi rodičmi a dospelými deťmi. Spomenuté v podcaste: Transforming Generalized Anxiety: An emotion-focused approach (Ladislav Timulak, James McElvaney) The Psychotherapeutic Process: A Research Handbook (Leslie S. Greenberg, William M. Pinsof) Hosť odporučil knihy: Lessons In Chemistry (Bonnie Garmus) – dostupná aj ako seriál na Netflixe An Introduction to Counselling and Psychotherapy 7th ed. Edition (John McLeod) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:01) O kariére Laca Timuľáka (00:11:13) O terapii zameranej na emócie (00:42:38) EFT a generalizovaná úzkostná porucha (00:55:01) O empatii terapeuta (01:04:09) O rozdieloch medzi Slovenskom a Írskom (01:15:17) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čo by mala spraviť škola či škôlka, ktorá chce chrániť deti pred zneužívaním? Sexuálne zneužívanie detí je v našej spoločnosti častejšie, než si pripúšťame - z posledného tunajšieho výskumu vyplýva, že takzvané penetratívne formy zneužitia zažilo päť až šesť percent dievčat a jedno percento chlapcov a nepenetratívne dotykové formy zažilo tridsať percent dievčat a dvanásť percent chlapcov. Okrem toho ale výskumy ukazujú aj ďalšiu vec: až v 80 percentách prípadov predchádzal zneužívaniu detí takzvaný grooming zo strany páchateľa či páchateľky. Ide o formu manipulácie dieťaťom, a popri tom aj o manipuláciou dospelých v okolí dieťaťa - napríklad rodičmi alebo učiteľkami, ktoré by za normálnych okolností zasiahli, no pod vplyvom groomingu nedokážu rozpoznať, že sa dieťaťu deje čosi zlé. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Slávkou Karkoškovou, docentkou v odbore sociálnej práce, lektorkou, supervízorkou, výskumníčkou a tiež autorkou publikácie Dieťa ako objekt groomingu - o prevencii sexuálneho zneužívania detí v organizáciách. Slávka priblíži, ako to vyzerá, keď dospelý manipuluje dieťaťom či jeho rodičmi. A povie aj, aké opatrenia má mať zavedené každá škôlka či škola tak, aby deti pred groomingom chránila. Hostka odporučila: Táto izba sa nedá zjesť (Nicol Hochholczerová) Groomed (dokumentárny film, 2021) Spomenuté v podcaste: Dieťa ako objekt groomingu / prevencia sexuálneho zneužívania v organizáciách (odborné postupy v pedagogickej a poradenskej praxi) - Slávka Karkošková Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:50) Kto môže byť groomerom/kou (00:12:51) Ako grooming prebieha (00:48:58) Prečo je dôležité dodržať hranice (00:59:04) Ako môže škola prevziať zodpovednosť (01:08:41) Čo môžu spraviť rodičia (01:17:09) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Narodil sa v utečeneckom tábore, kde strávil aj celé svoje detstvo. Potom prišiel na Slovensko a je tu už 41 rokov. Ako sa mu žije u nás? A ako prežíva dianie na okupovaných palestínskych územiach? V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Souheilom Gnannamom, Palestínčanom žijúcim na Slovensku. Souheil pracuje v sociálnej sfére a je tiež občasný publicista. Má manželku a dve dospelé deti. V tejto epizóde priblíži históriu svojej palestínskej rodiny a tiež okolnosti svojho presunu na Slovensko. Souheil je moslim a jeho manželka Anna je kresťanka. Ako sa k nemu správali svokrovci? A ako s manželkou vychovávali svoje deti? "Verím v univerzálnosť ľudských práv," vraví v podcaste. "Nemôžem preto akceptovať, keď má niekto negatívny postoj k Rómom, ale popritom solidarizuje s Palestínou. Alebo keď nadáva na židov, len aby sa mi zapáčil. Pre mňa ľudské práva nie sú selektívne. A ani morálka nemá byť selektívna." Rozpráva aj o tom, ako prežíval z diaľky rôzne palestínske povstania a čo by si prial pre palestínsky národ do budúcna. Hosť odporučil knihy: Returning to Haifa (Ghassan Kanafani) Denník všedného smútku (Mahmúd Darwíš) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako si nájsť zdravý vzťah, ktorý funguje? A prečo sa niektorí ľudia opakovane ocitnú vo vzťahoch, kde je prítomná manipulácia či násilie? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Lenkou Uherovou o tom, čo si všímať na partnerovi v období randenia a spoznávania sa. Čo sú dobré signály a čo sú indície toho, že si treba dávať pozor. Lenka má dlhodobý výcvik v psychoterapii zameranej na človeka podľa filozofie Carla Rogersa a má tiež vzdelanie v oblasti z kriminológie a kriminálnej psychológie z univerzity v Essexe. "Manipulátori sú čoraz šikovnejší," vraví v podcaste. "Aj oni čítajú knihy a počúvajú podcasty o vzťahoch, takže zdokonaľujú svoje metódy a vedia, čo chce ich obeť počuť." Hostka odporučila knihy: Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) The Gift of Fear - Survival Signals That Protect Us from Violence (Gavin de Becker) Jedovatá slova - Jak rozpoznat verbální násilí a jak na ně reagovat (Patricia Evans) Spomenuté v podcaste: How to Have Impossible Conversations (Peter Boghossian, James Lindsay) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:59) Prečo máme opakované vzťahy s manipulátormi (00:19:19) Ako rýchlo sa prejaví manipulácia (00:34:43) Ako randiť bezpečne (00:57:25) Čo sú "green flags" (01:01:58) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáte tie narážky našich starých mám, že keď sa od srdca smejú, alebo si idú kýchnuť, majú radšej prekrížené nohy? Poškodené panvové dno žien, ktoré porodili deti, považujeme v našej kultúre za niečo, na čo si treba zvyknúť. V západnej Európe je to inak. Medicínske riešenia existujú a ženy vedia, že si ich zaslúžia. Aké možnosti ponúka súčasná medicína ženám, ktoré majú po pôrode následky, ktoré im zhoršujú kvalitu života? A prečo mnohé z nich nie sú dostupné aj u nás? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s gynekologičkou a pôrodníčkou Denisou Marcišovou, ktorá vyštudovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, pracovala v Bratislave a potom pôsobila sedem rokov vo švédskom zdravotníckom systéme, kde sa stala expertkou na diagnostiku a liečbu porúch panvového dna. „Pred dvadsiatimi rokmi neboli takéto operácie dostupné ani vo Švédsku,“ vraví v podcaste. „Ale [tamojšie] ženy sa začali dožadovať toho, aby sa im pomohlo - išli do médií a zakladali si rôzne online skupiny. A, našťastie, boli vtedy vo Švédsku aj dve veľmi šikovné docentky, ktoré hľadali riešenia a vymysleli vlastné metodiky, ako by sa to dalo dobre zoperovať. Pochopili pritom napríklad úlohu hrádze, a toho, že práve ona vytvára stabilitu v panvovom dne.“ Denisa priblíži, v čom bola jej práca gynekologičky vo Švédsku iná ako u nás na Slovensku. Hostka odporučila knihu: Eve - How The Female Body Drove 200 Million Years of Human Evolution (Cat Bohannon) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:59) O odchode zo Slovenska (00:18:43) O práci vo Švédsku (00:41:49) O popôrodnom zdraví žien (01:08:34) Prečo sa pokroky nedostávajú na Slovensko (01:11:14) Pracovné podmienky vo Švédsku (01:24:17) O odchode zo Švédska (01:30:25) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo učiteľky nie sú pre štát väčšou prioritou? A ako súvisí výška učiteľskej výplaty s rodom a so schopnosťou stanoviť si hranice? Podľa všetkých relevantných analýz je pre akademický úspech detí kľúčový dostatok kompetentných a motivovaných učiteliek a učiteľov - no na Slovensku máme v tomto smere dlhodobo problém. Hlavný dôvod nájdeme na učiteľskej výplatnej páske. V porovnaní s priemernou mzdou v ekonomike sú učiteľské platy na základných a stredných školách u nás nižšie, ako je zvykom v ekonomicky rozvinutom svete. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s učiteľkou angličtiny a občianskej náuky Janou Ftáčnik Pastorkovou, ktorá je zároveň aj predsedníčkou Slovenskej komory angličtinárov. Pred desiatimi rokmi bola Jana jednou z tvárí najväčšieho učiteľského štrajku, do ktorého sa zapojilo okolo 15-tisíc učiteliek a učiteľov. Tento štrajk pritom neviedli učiteľské odbory, ale malá, iniciatívna skupinka učiteliek a učiteľov, ktorí chceli dosiahnuť viac. "Väčšina mojich kolegov má druhú prácu, aby sa uživili. Mala som napríklad aj kolegu, ktorý robil popoludní taxikára," vraví v podcaste. Barbora sa jej pýta, prečo majú podľa nej učiteľky na Slovensku problém presadzovať svoj záujem podobne, ako to robia napríklad lekári. "Učiteľky sú v tomto porovnateľné skôr so sestrami. Sú to ženy a sú naučené poslúchať. A sú tiež veľmi preťažené, lebo majú na pleciach prácu aj rodinu," vraví Jana Ftáčnik Pastorková. Rozprávajú sa aj o jej zahraničných skúsenostiach. Jana učila na školách v Indii, v Kanade či na Islande a rozpráva o tom, čo inšpirujúce si tam všimla a čo by rada videla aj na školách u nás na Slovensku. Spomenuté v podcaste: Vystúpenie Jany Ftáčnik Pastorkovej na demonštrácii učiteliek a učiteľov v Bratislave 25. 1. 2016, ktorý odštartoval najväčší učiteľský štrajk v dejinách Slovenska. Hostka odporučila knihy: Teaching the Unteachable (Marie Delaney) Sociopatka (Patric Gagne) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:20) O ceste k učiteľstvu (00:24:35) O ekonomickej situácii učiteľov (00:58:52) O súčasných aktivitách (01:09:51) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vodič električky, ktorý pred pár týždňami v Prahe napadol dedka s vnúčaťom na rukách, už v dopravnom podniku nepracuje a jeho konanie odsúdili aj viacerí politici. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na to, prečo v električke nikto nezasiahol. „Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže,“ vraví český tréner sebaobrany Pavel Houdek. „A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil,“ dodáva. Pavel vedie spolu s manželkou školu s názvom Moderní sebeobrana, ktorá pôsobí v rôznych mestách v Česku, no pobočku už majú aj v Bratislave. V rozhovore vysvetlí, čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. A vysvetlí aj, ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať. „Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať,“ vraví Pavel. Spomenuté v podcaste: kniha Moderná sebaobrana (Jasmína Houdek, Pavel Houdek)  Hosť odporučil knihy: V pasti pohlaví (Silvie Lauder) Když promluvila (Jodi Kantor, Megan Twohey) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:07) O incidente v električke (00:26:49) Ako čeliť násiliu (00:50:30) Ako sa zastať detí (01:14:34) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

“Bola som prekvapená, v akej miere sa veci z nej vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny. Je o vzťahoch v rodine, alkoholizme, traumách, starobe, ale aj o témach, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých. V centre pozornosti je rozprávačka Magda, ktorá vyrástla na sídlisku na východe Slovenska. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania tejto knihy.  “Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.” Rozprávajú sa teda aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla. “Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.” Ivana približuje, čo vie o sebe dnes - aj vďaka odbornej pomoci a čo všetko pre seba spravila, aby sa cítila dobre. V rozhovore zaznie aj téma samovražedných predstáv, preto ak máte vy alebo váš blízky myšlienky na ukončenie života, je dôležité vyhľadať pomoc. Môžete zavolať aj na nonstop linku Nezábudka 0800 800 566 a v akútnej situácii kontaktujte telefonickú linku 155. Hostka odporučila knihu: Sirény (Orsolya Karafiáth) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:15) O knihe Babička (00:21:34) O rodine (00:31:42) O hraničnej poruche osobnosti (00:53:14) O závislosti na alkohole (01:09:04) O reakciách blízkych a otvorenosti v písaní (01:16:11) O štúdiu a tvorbe (01:32:08) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša spoločnosť si v poslednom vyše polstoročí prešla revolučnou zmenou v oblasti práce. Ženy sa postupne presunuli z domácností do platenej práce a začali robiť aj povolania, ktoré v minulosti robili len muži. Naše deti a domácnosti však nikam nezmizli a postarať sa o ne treba aj dnes, keď sú muži aj ženy v platenej práci. Rodiny na Slovensku riešia svoju situáciu rôzne, ale v priemere toho robia ženy v domácnosti a v starostlivosti o deti stále viac ako muži aj vtedy, keď pracujú mimo domácnosti rovnako. A časť párov rieši svoju situáciu najatím si pracovníčky, ktorej za upratovanie, či starostlivosť o deti platí. V zahraničí robia takúto platenú prácu najmä migrantky z iných krajín, no u nás na Slovensku je to inak: do domácností chodia pracovať najmä lokálne ženy – študentky a dôchodkyne. A hoci ide o platenú prácu, robia ju znova len ženy. Prečo je to tak? Zuzana Sekeráková Búriková je sociálna antropologička pôsobí na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a napísala knihu s názvom Panie k deťom a na upratovanie – kde zhrnula svoj výskum o podobách platenej práce v domácnostiach. „Niektorí filozofi a filozofky hovoria, že spôsob, akým poskytujeme starostlivosť o deti, o nevládnych, starých či chorých ľudí, definuje našu kultúru a našu spoločnosť,“ vraví Zuzana v podcaste. Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako v dnešných domácnostiach vyjednávajú ženy a muži o tom, kto čo uprace a kto sa postará o deti. A Zuzana priblíži, v akých podmienkach pracujú tie ženy, ktoré chodia do domácností pracovať za peniaze. Spomenuté v podcaste: Desatoro férového zamestnávateľa - príručka pre ľudí, ktorí si za prácu v domácnosti platia Panie k deťom a na upratovanie (kniha Zuzany Sekerákovej Búrikovej) Hostka odporučila: Dievča s perlovou náušnicou (Tracy Chevalier) - kniha Maid (Stephanie Land) - kniha aj rovnomenný seriál na Netflixe Global Woman: Nannies, Maids and Sex Workers in the New Economy (Barbara Ehrenreich) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:03:05) Prečo riešia deti a domácnosť ženy (00:18:23) Ako to robia rodiny v SR (00:39:40) Aké verejné politiky fungujú (00:47:03) Ako to má doma Zuzka a Barbora (01:01:56) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V našej kultúre máme vo zvyku dávať si navzájom radu, aby sme sa nepretvarovali a boli vždy sami sebou. Psychologické výskumy potvrdzujú, že keď môžeme byť autentickí, má to pozitívny vplyv na naše mentálne zdravie. Lenže ako byť sám sebou? Sebaspoznávanie je celoživotná úloha a nesúvisí len s našim vnútrom, ale aj so vzťahmi, v ktorých žijeme. Práve od nich závisí, ktoré časti svojho ja dokážeme slobodne prejaviť a rozvíjať. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Liberty Blake Simon - aktivistkou, publicistkou, spíkerkou, modelkou a zároveň ženou, ktorá má skúsenosť s tranzíciou. Liberty spolupracuje aj s Ligou za duševné zdravie ako takzvaná peer konzultantka. "Milujem svoje telo. Veľa sme si toho spolu prešli," vraví Liberty v podcaste. Barbora sa jej pýta na univerzitné štúdium v Holandsku a na vzťahy, vďaka ktorým spoznala transrodovú časť svojej identity a Liberty hovorí, aké to pre ňu bolo po návrate na Slovensko. Preberú spolu, čo je to ženskosť - a potom aj, čo všetko musia ženy robiť preto, aby mali dobré pracovné príležitosti a aby ich spoločnosť brala vážne. Hostka odporučila knihy: Pose (seriál r. 2018 - 2021) New Earth (Eckhart Tolle) What happened to you (Bruce Perry, Oprah Winfrey) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:24) O zahraničí a ballroome (00:18:24) O tranzícii (00:40:19) O rodine (00:46:49) O handrách a o mejkape (00:57:52) O iných identitách (01:05:29) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jedine rodina, v ktorej sa o dieťa starajú stabilní, spoľahliví a starostliví dospelí, dokáže dieťaťu poskytnúť dobré podmienky pre zdravý duševný vývin. Na Slovensku dnes žije okolo 4000 detí, ktoré túto potrebu zatiaľ naplnenú nemajú a čakajú na osvojenie, či prijatie do pestúnskej starostlivosti. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou organizácie Návrat Soňou Očkášovou, ktorá sprevádza náhradných rodičov v príprave na ich rolu, venuje sa aj rodinám, ktoré dieťa už prijali - poskytuje im podporu, psychologické poradenstvo a terapiu. No a okrem toho pomáha aj deťom pri spracovaní svojej životnej histórie. Príbeh náhradnej rodiny sa totiž vždy začína stratou - oddelenie od biologickej rodiny je pre dieťa náročná skúsenosť, a to aj v prípade úspešných adopcií, kde sa náhradní rodičia o dieťa starajú veľmi dobre. No vďaka výskumom dnes vieme veľa o tom, ako s takouto adverznou skúsenosťou pracovať tak, aby sa dieťa cítilo pochopené, podporené a prijaté. V tejto epizóde Soňa vysvetlí, čo potrebuje dieťa, ktoré vyrastá v náhradnej rodine - v období keď je bábätkom, predškolákom či predškoláčkou, ale aj v čase dospievania. "Počas dospievania si osvojené dieťa často prechádza otázkou, či by ten pôvodný rodič nebol preň lepší," vraví v podcaste. "A dávajú náhradným rodičom najavo tieto svoje pochybnosti. A ono je to vlastne legitímna otázka a našou úlohou je dieťaťu pomôcť a popátrať, kto ten rodič je. Dieťa ho niekedy potrebuje vidieť a zistiť, že by sa oň naozaj nevedel postarať." A povie aj, čo potrebujú rodičia, ktorí sa oň starajú. "Ľuďom, ktorí si chcú osvojiť dieťa, odporúčame preventívne terapiu, aby si tam zreflektovali svoje motivácie a prípadné traumy. Napríklad traumu z neplodnosti. Lebo takíto rodičia si často sami potrebujú niečo dosýtiť, a to dieťa im to nemôže a ani nevie naplniť.A aj s týmto my v Návrate pomáhame. S takýmto hĺbkovým sebapoznaním a prácou na sebe." Hostka odporučila knihy: Rodič ako detské ihrisko (publikácia Návratu) Publikácie organizácie Návrat o náhradnom rodičovstve a o potrebách detí Čo je to attachment (publikácia českej organizácie Natama) Jaké jsou následky chybějícího primárního pečovatele v kojeneckém období? (publikácia českej organizácie Natama) Rozvíjejte naplno mozek svého dítěte (Daniel J. Siegel, Tina Payne Bryson) Rozbouřený mozek dospívání, teenageři a jejich výchova(Daniel J. Siegel) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:03) O rumunských dojčenských ústavoch (00:08:44) Prečo deti nevyrastajú v biologickej rodine (00:15:39) Potreby detí v náhradnej starostlivosti (00:37:37) Potreby náhradných rodičov (00:54:40) Ako podporiť náhradné rodičovstvo v spoločnosti (01:10:13) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako rodičia nemusíme byť bezchybní. Vďaka výskumom z oblasti detského vývinu či vzťahovej väzby vieme, že deťom stačí, ak sme vo vzťahu k nim dosť dobrí. Čo to ale znamená konkrétne? Dosť dobré rodičovstvo nie je tak celkom vecou osobného vkusu. Pojem "dosť dobrý rodič" má svoju odbornú a filozofickú históriu. Prvýkrát ho pred sedemdesiatimi rokmi zadefinoval londýnsky pediater a psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý skúmal vzťahovú väzbu matiek s deťmi. V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s rodičovskou poradkyňou Zuzanou Vaškovou o tom, ako pojem "dosť dobrá matka" definoval svojho času Donald Winnicott a ako táto definícia obstála v časovom teste. Zuzana Vašková sprevádza deti v materskej škole a rodičov v rodičovskom poradenstve. Má ukončený výcvik v práci s rodinou a vzťahovou väzbou a pôsobí v občianskom združení Metanoia Centrum, ktoré sa venuje Montessori pedagogike a duševnému zdraviu. A okrem toho je aj sama mamou. V rozhovore priblíži, na základe čoho vieme povedať, či sme dosť dobrým rodičom. A povie aj, čo môžeme robiť, keď sme ako rodičia spravili chyby. Spomenuté v podcaste: Keď je dieťa v emočne vypätej situácii, našou úlohou je vtiahnuť ho do nášho pokoja (staršia epizóda Ľudskosti so Zuzanou Vaškovou o tom, ako stanovovať deťom hranice a ako mať s nimi viac pohody.) Komentár o dosť dobrom rodičovstve v denníku SME (Barbora Mareková) Hostka odporučila knihy: Objavte v sebe dobrého rodiča (Becky Kennedy) Hranie a realita (Donald Winnicott) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:33) Aký je "dosť dobrý rodič?" (00:10:30) História pojmu (00:27:29) Ako bojovať s perfekcionizmom? (00:32:22) Môže dost dobrý rodič použiť fyzické násilie? (00:40:08) Ako vyzerá náprava? (00:59:20) O zodpovednosti spoločnosti (01:06:34) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jedna z prvých vecí, ktorú sa o menštruácii naučia dievčatá v našej spoločnosti, je, že sa má skrývať. Hoci s ňou žije polovice populácie, očakávame, že patrí do súkromia človeka, ktorého sa osobne týka. Tabuizácia menštruácie má však dôsledky. Menštruáciu potrebujú zvládať už aj deti na základnej škole. A mnohé nedostanú kvalitné informácie včas, a to ani od dospelých doma a ani v samotnej škole. Chlapci sú od vzdelávania o téme menštruácie neraz odstrihávaní úplne, takže o nej neskôr, ako dospelí, nedokážu komunikovať s partnerkou či s deťmi, za ktoré majú zodpovednosť ako otcovia. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Natáliou Blahovou z organizácie InTYMYta, ktorá je spoluzakladateľkou a koordinátorkou iniciatívy Dôstojná menštruácia. Natália vysvetlí, prečo máme v našej spoločnosti problém hovoriť o menštruácii otvorene a aj verejne, a priblíži, aké to má dôsledky. Ako menštruačná stigma ovplyvňuje spolužitie ľudí v domácnostiach a ako ovlyvňuje verejné politiky ktoré by mohli ľuďom pomôcť. Napríklad rozoberú to, čo sa deje na základných a stredných školách, v ktorých deti nemajú prístup k menštruačným potrebám. Spomenuté v podcaste: 100 tampons - Proof That NASA Doesn’t Know Anything About Women (Marcia Belsky) - skladba Hostka odporučila knihy: Cash Flow: The Businesses of Menstruation (Camilla Mørk Røstvik) Own Your Period (Chella Quint) Born Poor - early childhood development and health in marginalised Roma communities (Shoshana Chovan) Menštruačná chudoba na Slovensku (Dôstojná Menštruácia) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:00) O Dôstojnej menštruácii (00:13:36) O menštruačnej stigme (00:23:37) Prvé informácie o menštruácii (00:39:32) Menštruačné vylúčenie a chudoba (00:48:45) O menštruačnej skrinke (01:04:31) Ďalšie riešenia (01:17:01) O reakciách spoločnosti (01:26:00) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.