Ľudskosť

Narodil sa v utečeneckom tábore, kde strávil aj celé svoje detstvo. Potom prišiel na Slovensko a je tu už 41 rokov. Ako sa mu žije u nás? A ako prežíva dianie na okupovaných palestínskych územiach? V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Souheilom Gnannamom, Palestínčanom žijúcim na Slovensku. Souheil pracuje v sociálnej sfére a je tiež občasný publicista. Má manželku a dve dospelé deti. V tejto epizóde priblíži históriu svojej palestínskej rodiny a tiež okolnosti svojho presunu na Slovensko. Souheil je moslim a jeho manželka Anna je kresťanka. Ako sa k nemu správali svokrovci? A ako s manželkou vychovávali svoje deti? "Verím v univerzálnosť ľudských práv," vraví v podcaste. "Nemôžem preto akceptovať, keď má niekto negatívny postoj k Rómom, ale popritom solidarizuje s Palestínou. Alebo keď nadáva na židov, len aby sa mi zapáčil. Pre mňa ľudské práva nie sú selektívne. A ani morálka nemá byť selektívna." Rozpráva aj o tom, ako prežíval z diaľky rôzne palestínske povstania a čo by si prial pre palestínsky národ do budúcna. Hosť odporučil knihy: Returning to Haifa (Ghassan Kanafani) Denník všedného smútku (Mahmúd Darwíš) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako si nájsť zdravý vzťah, ktorý funguje? A prečo sa niektorí ľudia opakovane ocitnú vo vzťahoch, kde je prítomná manipulácia či násilie? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Lenkou Uherovou o tom, čo si všímať na partnerovi v období randenia a spoznávania sa. Čo sú dobré signály a čo sú indície toho, že si treba dávať pozor. Lenka má dlhodobý výcvik v psychoterapii zameranej na človeka podľa filozofie Carla Rogersa a má tiež vzdelanie v oblasti z kriminológie a kriminálnej psychológie z univerzity v Essexe. "Manipulátori sú čoraz šikovnejší," vraví v podcaste. "Aj oni čítajú knihy a počúvajú podcasty o vzťahoch, takže zdokonaľujú svoje metódy a vedia, čo chce ich obeť počuť." Hostka odporučila knihy: Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) The Gift of Fear - Survival Signals That Protect Us from Violence (Gavin de Becker) Jedovatá slova - Jak rozpoznat verbální násilí a jak na ně reagovat (Patricia Evans) Spomenuté v podcaste: How to Have Impossible Conversations (Peter Boghossian, James Lindsay) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:59) Prečo máme opakované vzťahy s manipulátormi (00:19:19) Ako rýchlo sa prejaví manipulácia (00:34:43) Ako randiť bezpečne (00:57:25) Čo sú "green flags" (01:01:58) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáte tie narážky našich starých mám, že keď sa od srdca smejú, alebo si idú kýchnuť, majú radšej prekrížené nohy? Poškodené panvové dno žien, ktoré porodili deti, považujeme v našej kultúre za niečo, na čo si treba zvyknúť. V západnej Európe je to inak. Medicínske riešenia existujú a ženy vedia, že si ich zaslúžia. Aké možnosti ponúka súčasná medicína ženám, ktoré majú po pôrode následky, ktoré im zhoršujú kvalitu života? A prečo mnohé z nich nie sú dostupné aj u nás? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s gynekologičkou a pôrodníčkou Denisou Marcišovou, ktorá vyštudovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, pracovala v Bratislave a potom pôsobila sedem rokov vo švédskom zdravotníckom systéme, kde sa stala expertkou na diagnostiku a liečbu porúch panvového dna. „Pred dvadsiatimi rokmi neboli takéto operácie dostupné ani vo Švédsku,“ vraví v podcaste. „Ale [tamojšie] ženy sa začali dožadovať toho, aby sa im pomohlo - išli do médií a zakladali si rôzne online skupiny. A, našťastie, boli vtedy vo Švédsku aj dve veľmi šikovné docentky, ktoré hľadali riešenia a vymysleli vlastné metodiky, ako by sa to dalo dobre zoperovať. Pochopili pritom napríklad úlohu hrádze, a toho, že práve ona vytvára stabilitu v panvovom dne.“ Denisa priblíži, v čom bola jej práca gynekologičky vo Švédsku iná ako u nás na Slovensku. Hostka odporučila knihu: Eve - How The Female Body Drove 200 Million Years of Human Evolution (Cat Bohannon) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:59) O odchode zo Slovenska (00:18:43) O práci vo Švédsku (00:41:49) O popôrodnom zdraví žien (01:08:34) Prečo sa pokroky nedostávajú na Slovensko (01:11:14) Pracovné podmienky vo Švédsku (01:24:17) O odchode zo Švédska (01:30:25) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo učiteľky nie sú pre štát väčšou prioritou? A ako súvisí výška učiteľskej výplaty s rodom a so schopnosťou stanoviť si hranice? Podľa všetkých relevantných analýz je pre akademický úspech detí kľúčový dostatok kompetentných a motivovaných učiteliek a učiteľov - no na Slovensku máme v tomto smere dlhodobo problém. Hlavný dôvod nájdeme na učiteľskej výplatnej páske. V porovnaní s priemernou mzdou v ekonomike sú učiteľské platy na základných a stredných školách u nás nižšie, ako je zvykom v ekonomicky rozvinutom svete. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s učiteľkou angličtiny a občianskej náuky Janou Ftáčnik Pastorkovou, ktorá je zároveň aj predsedníčkou Slovenskej komory angličtinárov. Pred desiatimi rokmi bola Jana jednou z tvárí najväčšieho učiteľského štrajku, do ktorého sa zapojilo okolo 15-tisíc učiteliek a učiteľov. Tento štrajk pritom neviedli učiteľské odbory, ale malá, iniciatívna skupinka učiteliek a učiteľov, ktorí chceli dosiahnuť viac. "Väčšina mojich kolegov má druhú prácu, aby sa uživili. Mala som napríklad aj kolegu, ktorý robil popoludní taxikára," vraví v podcaste. Barbora sa jej pýta, prečo majú podľa nej učiteľky na Slovensku problém presadzovať svoj záujem podobne, ako to robia napríklad lekári. "Učiteľky sú v tomto porovnateľné skôr so sestrami. Sú to ženy a sú naučené poslúchať. A sú tiež veľmi preťažené, lebo majú na pleciach prácu aj rodinu," vraví Jana Ftáčnik Pastorková. Rozprávajú sa aj o jej zahraničných skúsenostiach. Jana učila na školách v Indii, v Kanade či na Islande a rozpráva o tom, čo inšpirujúce si tam všimla a čo by rada videla aj na školách u nás na Slovensku. Spomenuté v podcaste: Vystúpenie Jany Ftáčnik Pastorkovej na demonštrácii učiteliek a učiteľov v Bratislave 25. 1. 2016, ktorý odštartoval najväčší učiteľský štrajk v dejinách Slovenska. Hostka odporučila knihy: Teaching the Unteachable (Marie Delaney) Sociopatka (Patric Gagne) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:20) O ceste k učiteľstvu (00:24:35) O ekonomickej situácii učiteľov (00:58:52) O súčasných aktivitách (01:09:51) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vodič električky, ktorý pred pár týždňami v Prahe napadol dedka s vnúčaťom na rukách, už v dopravnom podniku nepracuje a jeho konanie odsúdili aj viacerí politici. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na to, prečo v električke nikto nezasiahol. „Efekt prizerajúceho sa nám hovorí, že čím viac ľudí je prítomných na verejnom mieste vo chvíli, keď je niekto terčom násilia, tým nižšia je šanca, že tomu človeku niekto pomôže,“ vraví český tréner sebaobrany Pavel Houdek. „A ďalšia vec je, že ľudia vlastne ani nevedia, ako môžu pomôcť. Nikto ich to neučil,“ dodáva. Pavel vedie spolu s manželkou školu s názvom Moderní sebeobrana, ktorá pôsobí v rôznych mestách v Česku, no pobočku už majú aj v Bratislave. V rozhovore vysvetlí, čo sa deje v našom tele a mozgu, keď sme v prítomnosti násilia a ako to môže ovplyvniť naše správanie. A vysvetlí aj, ako sa môžeme učiť tvoriť spoločnosť, ktorá vie rozpoznať nebezpečie a dokáže aj konať. „Ten efekt prizerajúceho sa má aj svoju druhú stránku, funguje aj opačne: keď raz niekto začne pomáhať, ľudia sa chcú pridať,“ vraví Pavel. Spomenuté v podcaste: kniha Moderná sebaobrana (Jasmína Houdek, Pavel Houdek)  Hosť odporučil knihy: V pasti pohlaví (Silvie Lauder) Když promluvila (Jodi Kantor, Megan Twohey) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:07) O incidente v električke (00:26:49) Ako čeliť násiliu (00:50:30) Ako sa zastať detí (01:14:34) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

“Bola som prekvapená, v akej miere sa veci z nej vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny. Je o vzťahoch v rodine, alkoholizme, traumách, starobe, ale aj o témach, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých. V centre pozornosti je rozprávačka Magda, ktorá vyrástla na sídlisku na východe Slovenska. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania tejto knihy.  “Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.” Rozprávajú sa teda aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla. “Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.” Ivana približuje, čo vie o sebe dnes - aj vďaka odbornej pomoci a čo všetko pre seba spravila, aby sa cítila dobre. V rozhovore zaznie aj téma samovražedných predstáv, preto ak máte vy alebo váš blízky myšlienky na ukončenie života, je dôležité vyhľadať pomoc. Môžete zavolať aj na nonstop linku Nezábudka 0800 800 566 a v akútnej situácii kontaktujte telefonickú linku 155. Hostka odporučila knihu: Sirény (Orsolya Karafiáth) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:15) O knihe Babička (00:21:34) O rodine (00:31:42) O hraničnej poruche osobnosti (00:53:14) O závislosti na alkohole (01:09:04) O reakciách blízkych a otvorenosti v písaní (01:16:11) O štúdiu a tvorbe (01:32:08) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša spoločnosť si v poslednom vyše polstoročí prešla revolučnou zmenou v oblasti práce. Ženy sa postupne presunuli z domácností do platenej práce a začali robiť aj povolania, ktoré v minulosti robili len muži. Naše deti a domácnosti však nikam nezmizli a postarať sa o ne treba aj dnes, keď sú muži aj ženy v platenej práci. Rodiny na Slovensku riešia svoju situáciu rôzne, ale v priemere toho robia ženy v domácnosti a v starostlivosti o deti stále viac ako muži aj vtedy, keď pracujú mimo domácnosti rovnako. A časť párov rieši svoju situáciu najatím si pracovníčky, ktorej za upratovanie, či starostlivosť o deti platí. V zahraničí robia takúto platenú prácu najmä migrantky z iných krajín, no u nás na Slovensku je to inak: do domácností chodia pracovať najmä lokálne ženy – študentky a dôchodkyne. A hoci ide o platenú prácu, robia ju znova len ženy. Prečo je to tak? Zuzana Sekeráková Búriková je sociálna antropologička pôsobí na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied a napísala knihu s názvom Panie k deťom a na upratovanie – kde zhrnula svoj výskum o podobách platenej práce v domácnostiach. „Niektorí filozofi a filozofky hovoria, že spôsob, akým poskytujeme starostlivosť o deti, o nevládnych, starých či chorých ľudí, definuje našu kultúru a našu spoločnosť,“ vraví Zuzana v podcaste. Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako v dnešných domácnostiach vyjednávajú ženy a muži o tom, kto čo uprace a kto sa postará o deti. A Zuzana priblíži, v akých podmienkach pracujú tie ženy, ktoré chodia do domácností pracovať za peniaze. Spomenuté v podcaste: Desatoro férového zamestnávateľa - príručka pre ľudí, ktorí si za prácu v domácnosti platia Panie k deťom a na upratovanie (kniha Zuzany Sekerákovej Búrikovej) Hostka odporučila: Dievča s perlovou náušnicou (Tracy Chevalier) - kniha Maid (Stephanie Land) - kniha aj rovnomenný seriál na Netflixe Global Woman: Nannies, Maids and Sex Workers in the New Economy (Barbara Ehrenreich) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:03:05) Prečo riešia deti a domácnosť ženy (00:18:23) Ako to robia rodiny v SR (00:39:40) Aké verejné politiky fungujú (00:47:03) Ako to má doma Zuzka a Barbora (01:01:56) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V našej kultúre máme vo zvyku dávať si navzájom radu, aby sme sa nepretvarovali a boli vždy sami sebou. Psychologické výskumy potvrdzujú, že keď môžeme byť autentickí, má to pozitívny vplyv na naše mentálne zdravie. Lenže ako byť sám sebou? Sebaspoznávanie je celoživotná úloha a nesúvisí len s našim vnútrom, ale aj so vzťahmi, v ktorých žijeme. Práve od nich závisí, ktoré časti svojho ja dokážeme slobodne prejaviť a rozvíjať. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Liberty Blake Simon - aktivistkou, publicistkou, spíkerkou, modelkou a zároveň ženou, ktorá má skúsenosť s tranzíciou. Liberty spolupracuje aj s Ligou za duševné zdravie ako takzvaná peer konzultantka. "Milujem svoje telo. Veľa sme si toho spolu prešli," vraví Liberty v podcaste. Barbora sa jej pýta na univerzitné štúdium v Holandsku a na vzťahy, vďaka ktorým spoznala transrodovú časť svojej identity a Liberty hovorí, aké to pre ňu bolo po návrate na Slovensko. Preberú spolu, čo je to ženskosť - a potom aj, čo všetko musia ženy robiť preto, aby mali dobré pracovné príležitosti a aby ich spoločnosť brala vážne. Hostka odporučila knihy: Pose (seriál r. 2018 - 2021) New Earth (Eckhart Tolle) What happened to you (Bruce Perry, Oprah Winfrey) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:24) O zahraničí a ballroome (00:18:24) O tranzícii (00:40:19) O rodine (00:46:49) O handrách a o mejkape (00:57:52) O iných identitách (01:05:29) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jedine rodina, v ktorej sa o dieťa starajú stabilní, spoľahliví a starostliví dospelí, dokáže dieťaťu poskytnúť dobré podmienky pre zdravý duševný vývin. Na Slovensku dnes žije okolo 4000 detí, ktoré túto potrebu zatiaľ naplnenú nemajú a čakajú na osvojenie, či prijatie do pestúnskej starostlivosti. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou organizácie Návrat Soňou Očkášovou, ktorá sprevádza náhradných rodičov v príprave na ich rolu, venuje sa aj rodinám, ktoré dieťa už prijali - poskytuje im podporu, psychologické poradenstvo a terapiu. No a okrem toho pomáha aj deťom pri spracovaní svojej životnej histórie. Príbeh náhradnej rodiny sa totiž vždy začína stratou - oddelenie od biologickej rodiny je pre dieťa náročná skúsenosť, a to aj v prípade úspešných adopcií, kde sa náhradní rodičia o dieťa starajú veľmi dobre. No vďaka výskumom dnes vieme veľa o tom, ako s takouto adverznou skúsenosťou pracovať tak, aby sa dieťa cítilo pochopené, podporené a prijaté. V tejto epizóde Soňa vysvetlí, čo potrebuje dieťa, ktoré vyrastá v náhradnej rodine - v období keď je bábätkom, predškolákom či predškoláčkou, ale aj v čase dospievania. "Počas dospievania si osvojené dieťa často prechádza otázkou, či by ten pôvodný rodič nebol preň lepší," vraví v podcaste. "A dávajú náhradným rodičom najavo tieto svoje pochybnosti. A ono je to vlastne legitímna otázka a našou úlohou je dieťaťu pomôcť a popátrať, kto ten rodič je. Dieťa ho niekedy potrebuje vidieť a zistiť, že by sa oň naozaj nevedel postarať." A povie aj, čo potrebujú rodičia, ktorí sa oň starajú. "Ľuďom, ktorí si chcú osvojiť dieťa, odporúčame preventívne terapiu, aby si tam zreflektovali svoje motivácie a prípadné traumy. Napríklad traumu z neplodnosti. Lebo takíto rodičia si často sami potrebujú niečo dosýtiť, a to dieťa im to nemôže a ani nevie naplniť.A aj s týmto my v Návrate pomáhame. S takýmto hĺbkovým sebapoznaním a prácou na sebe." Hostka odporučila knihy: Rodič ako detské ihrisko (publikácia Návratu) Publikácie organizácie Návrat o náhradnom rodičovstve a o potrebách detí Čo je to attachment (publikácia českej organizácie Natama) Jaké jsou následky chybějícího primárního pečovatele v kojeneckém období? (publikácia českej organizácie Natama) Rozvíjejte naplno mozek svého dítěte (Daniel J. Siegel, Tina Payne Bryson) Rozbouřený mozek dospívání, teenageři a jejich výchova(Daniel J. Siegel) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:03) O rumunských dojčenských ústavoch (00:08:44) Prečo deti nevyrastajú v biologickej rodine (00:15:39) Potreby detí v náhradnej starostlivosti (00:37:37) Potreby náhradných rodičov (00:54:40) Ako podporiť náhradné rodičovstvo v spoločnosti (01:10:13) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako rodičia nemusíme byť bezchybní. Vďaka výskumom z oblasti detského vývinu či vzťahovej väzby vieme, že deťom stačí, ak sme vo vzťahu k nim dosť dobrí. Čo to ale znamená konkrétne? Dosť dobré rodičovstvo nie je tak celkom vecou osobného vkusu. Pojem "dosť dobrý rodič" má svoju odbornú a filozofickú históriu. Prvýkrát ho pred sedemdesiatimi rokmi zadefinoval londýnsky pediater a psychoanalytik Donald Winnicott, ktorý skúmal vzťahovú väzbu matiek s deťmi. V najnovšej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s rodičovskou poradkyňou Zuzanou Vaškovou o tom, ako pojem "dosť dobrá matka" definoval svojho času Donald Winnicott a ako táto definícia obstála v časovom teste. Zuzana Vašková sprevádza deti v materskej škole a rodičov v rodičovskom poradenstve. Má ukončený výcvik v práci s rodinou a vzťahovou väzbou a pôsobí v občianskom združení Metanoia Centrum, ktoré sa venuje Montessori pedagogike a duševnému zdraviu. A okrem toho je aj sama mamou. V rozhovore priblíži, na základe čoho vieme povedať, či sme dosť dobrým rodičom. A povie aj, čo môžeme robiť, keď sme ako rodičia spravili chyby. Spomenuté v podcaste: Keď je dieťa v emočne vypätej situácii, našou úlohou je vtiahnuť ho do nášho pokoja (staršia epizóda Ľudskosti so Zuzanou Vaškovou o tom, ako stanovovať deťom hranice a ako mať s nimi viac pohody.) Komentár o dosť dobrom rodičovstve v denníku SME (Barbora Mareková) Hostka odporučila knihy: Objavte v sebe dobrého rodiča (Becky Kennedy) Hranie a realita (Donald Winnicott) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:33) Aký je "dosť dobrý rodič?" (00:10:30) História pojmu (00:27:29) Ako bojovať s perfekcionizmom? (00:32:22) Môže dost dobrý rodič použiť fyzické násilie? (00:40:08) Ako vyzerá náprava? (00:59:20) O zodpovednosti spoločnosti (01:06:34) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jedna z prvých vecí, ktorú sa o menštruácii naučia dievčatá v našej spoločnosti, je, že sa má skrývať. Hoci s ňou žije polovice populácie, očakávame, že patrí do súkromia človeka, ktorého sa osobne týka. Tabuizácia menštruácie má však dôsledky. Menštruáciu potrebujú zvládať už aj deti na základnej škole. A mnohé nedostanú kvalitné informácie včas, a to ani od dospelých doma a ani v samotnej škole. Chlapci sú od vzdelávania o téme menštruácie neraz odstrihávaní úplne, takže o nej neskôr, ako dospelí, nedokážu komunikovať s partnerkou či s deťmi, za ktoré majú zodpovednosť ako otcovia. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Natáliou Blahovou z organizácie InTYMYta, ktorá je spoluzakladateľkou a koordinátorkou iniciatívy Dôstojná menštruácia. Natália vysvetlí, prečo máme v našej spoločnosti problém hovoriť o menštruácii otvorene a aj verejne, a priblíži, aké to má dôsledky. Ako menštruačná stigma ovplyvňuje spolužitie ľudí v domácnostiach a ako ovlyvňuje verejné politiky ktoré by mohli ľuďom pomôcť. Napríklad rozoberú to, čo sa deje na základných a stredných školách, v ktorých deti nemajú prístup k menštruačným potrebám. Spomenuté v podcaste: 100 tampons - Proof That NASA Doesn’t Know Anything About Women (Marcia Belsky) - skladba Hostka odporučila knihy: Cash Flow: The Businesses of Menstruation (Camilla Mørk Røstvik) Own Your Period (Chella Quint) Born Poor - early childhood development and health in marginalised Roma communities (Shoshana Chovan) Menštruačná chudoba na Slovensku (Dôstojná Menštruácia) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:00) O Dôstojnej menštruácii (00:13:36) O menštruačnej stigme (00:23:37) Prvé informácie o menštruácii (00:39:32) Menštruačné vylúčenie a chudoba (00:48:45) O menštruačnej skrinke (01:04:31) Ďalšie riešenia (01:17:01) O reakciách spoločnosti (01:26:00) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Za posledný rok a pol pripravil Netanyahuov režim v Gaze o život vyše 60-tisíc ľudí, a zranil vyše 130-tisíc, pričom dve tretiny z nich sú ženy a deti. Samotné pásmo Gazy premenil na neobývateľnú betónovú spúšť - zbúral školy, nemocnice, elektrárne, vodnú infraštruktúru či byty civilného obyvateľstva. V tejto epizóde ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so Zuzanou Slovákovou a Terezou Wyn Haniakovou z organizácie Lekári bez hraníc o tom, čím si prechádzajú ľudia v Gaze. Zuzana Slováková je farmaceutka, pôvodom zo Slovenska no žije v Prahe. V Gaze bola začiatkom tohto roka v rámci misie Lekári bez hraníc a čoskoro tam vycestuje druhýkrát, aby opäť pomáhala tamojšiemu zdravotníckemu personálu s distribúciou liekov a zdravotníckych pomôcok. „Mala som pocit, že som v katastrofickom filme,“ vraví Zuzana o svojej misii. „Vchádza sa tam cez šesť metrov vysokú stenu ako do väzenia. A keď vojdete dnu, sú tam len sutiny a ticho.“ Tereza Wyn Haniaková je pôvodne novinárka a v Lekároch bez hraníc sa stará o to, aby sa svedectvá zdravotníckeho personálu dostali k verejnosti. „Jedným z našich cieľov je prinášať svedectvo o tom, čo naši zdravotníci videli a zažili,“ vraví v podcaste. „Lebo často sme jediní, kto to dokáže spraviť.“ V tejto epizóde Zuzana s Terezou priblížia, čím si prechádzajú ľudia v Gaze od vypuknutia tejto fázy izraelského útoku na palestínske obyvateľstvo. Akým dilemám musia čeliť zdravotníčky a zdravotníci, ktorí majú k dispozícii len minimum liekov a zdravotníckych pomôcok. A povedia tiež, ako situácia v Gaze zmenila ich pohľad na fungovanie medzinárodného spoločenstva. Spomenuté v podcaste: Living in Emergency: Stories of Doctors Without Borders (dokumentárny film, 2008) M.A.S.H. (seriál, 1972 – 1983) Hostky odporučili knihy: Rebel Without Borders: Frontline Missions in Africa and the Gulf (Vachon, Marc) This Is Going to Hurt (Adam Kay) The Hundred Years' War on Palestine (Rashid Khalidi) Returning to Haifa (Ghassan Kanafani) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Etnografka Hana Jošticová začala chodiť do Mariupoľa v roku 2018, teda ešte pred plnoformátovou ruskou inváziou. Chcela zmapovať, ako sa mariupoľské obyvateľstvo díva na Rusko a na Európsku úniu, a rozprávala sa preto s ľuďmi, ktorí mali proruské postoje, ale aj s tými, čo si priali nezávislosť Ukrajiny od Ruska. "S ľuďmi som sa tam zbližovala postupne. Začala som tým, že som chodila na lokálne kultúrne akcie a slávnosti a po čase mi začali dôverovať," vraví v podcaste. "Neskôr som už chodila aj k nim domov. Alebo som s babičkami sedela na káve, plietla s nimi [maskovacie] siete pre snajperov a ony mi rozprávali, čo si myslia." Hana má doktorát z University of Birmingham a postdoktorantský výskum robila na University of Glasgow. Príbehy ľudí z Mariupoľa zachytila v knihe Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Mariupoľ 2013 - 2022 - Príbehy mobilizácie a odporu), v ktorej vysvetľuje, prečo si pred vojnou väčšina ľudí v Mariupole myslela, že by Rusko pre nich bolo dobrým spojencom. V knihe píše, ako sa Rusko spolu so svojimi kolaborantami pokúsilo ovládnuť Mariupoľ ešte v roku 2014, teda pred vypuknutím plnoformátovej vojny, a ako ho vtedy ubránila proukrajinská menšina obyvateľstva na čele s mariupoľskou profesorkou histórie a politológie Mariou Podibailo, ktorú miestni volali "Marička". V podcaste rozpráva, čo sa dialo v Mariupole počas hybridnej fázy ruského útoku a priblíži aj, ako mesto vyzerá dnes - po tom, ako ho obsadila ruská armáda. "Poznať tento príbeh je dôležité aj pre nás," myslí si Hana. "Lebo aj u nás sa potrebujeme mobilizovať, budovať si silnú občiansku spoločnosť a politickú kultúru založenú na pravdách. Za ruku nás nikto vodiť nebude." Spomenuté v podcaste: Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Hana Jošticová) Hostka odporučila knihu: Sloboda byť slobodný (Hannah Arendt) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Má 37 rokov, no pre mnohých akosi zamrzol v čase: ešte aj dnes sa ho ľudia pýtajú na Petra Nagya, na psa Bobiho či Ferrari, o ktorých spieval ako dieťa. Spievaniu sa Martin Madej venuje dodnes, no medzičasom vyštudoval muzikálové herectvo na VŠMU, účinkoval na rôznych divadelných a hudobných scénach a stal sa otcom. V tejto epizóde Ľudskosti sa ho Barbora Mareková pýta na postavu Jozefa Tisa, ktorú hrá v inscenácii Hitlerov prezident. Martin hovorí, z ktorej Tisovej repliky má husiu kožu. Aké to je účinkovať spolu so Zuzanou Kronerovou, ktorá bola v minulosti jeho učiteľkou na VŠMU. A hovorí tiež, v čom sa podľa neho Tisovo správanie podobá na to, ktoré vidíme v dnešnej politike. Rozpráva aj o tom, ako prežíva otcovstvo a ako vníma sám seba: napríklad to, že je citlivý, že ľahko sa otvorí a ľahko sa dojme. Spomenuté v podcaste: Hitlerov prezident (inscenácia DPOH, Ľuba Lesná na motívy knihy Madeline Vadkerty Slovutný pán prezident) Prešporské porno (DPOH, autorská inscenácia Valerie Schulczovej) Fragile (vokálna skupina) Hosť odporučil knihy: Vychovávame deti a rastieme s nimi (Naomi Aldortová) Moc faktov (Anna Rosling Rönnlund, Hans Rosling, Ola Rosling) Nikdy nedělej kompromis (Chris Voss) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Dnes už máme ako nevidiaci neskutočné možnosti,“ vraví moderátor Rádia Lumen Ondrej Rosík, ktorý žije od narodenia bez zraku - a žije naplno: má prácu, v ktorej sa mu darí, popri nej robí viacero spoločensky prínosných aktivít a má aj spokojné manželstvo. V tejto epizóde sa s ním Barbora Mareková vráti do jeho detstva a pýta sa ho, ako vnímal okolitý svet, ktorý spoznával najmä hmatom či sluchom. Ondrej rozpráva o tom, ako musel v šiestich rokoch odísť od rodiny do internátnej školy pre nevidiacich. Ako vyzeralo jeho dospievanie, vysokoškolské štúdium a ako sa dostal k práci v rádiu. „Zatajil som, že nevidím, keď som sa tam hlásil,“ vraví v podcaste. „A keď som tam potom prišiel, trocha sa báli, že čo ja vlastne viem a neviem robiť, takže na začiatku som si tie aktivity musel vymýšľať sám. Ale potom zistili, že sa to dá.“ Hovorí aj o tom, ako spoznal svoju manželku, akú mali svadbu, ako si delia domáce práce a ako uvažujú o deťoch. Spomenuté v podcaste: Slepé lásky (dokumentárny film, r. 2008) Blind. So What? (podcast) Hosť odporučil Videné z nevidna (Antológia nevidiacich básnikov) Mesto slepých (José Saramago) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Posledné mesiace pozorujeme hodnotový rozklad televízie Markíza, z ktorej odišlo pre obranu novinárskej integrity už niekoľko výrazných novinárov - okrem iných Michal Kovačič, Adel Ghannam, Viktor Vincze či Gabriela Kajtárová. Ďalší zamestnanci Markízy komunikovali svoju nespokojnosť s krokmi vedenia, no do kolektívnej nátlakovej akcie sa napokon nepustili. Prečo majú zamestnankyne a zamestnanci na Slovensku tak často problém za seba zabojovať, keď sa im v práci deje niečo nespravodlivé? Aké majú možnosti, keď ich vedenie firmy začne valcovať? "Nie som rád, že sa to stalo aj Viktorovi Vinczemu, ale som rád, že sa tá téma zviditeľnila na príklade nejakej známej osobnosti, lebo teraz všetci vidia, aká je realita s korporáciami. Správanie zamestnávateľa k odborárom je často úplne rovnaké," vraví odborár a zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. Toto združenie sa zameriava na práva ľudí, ktorí pracujú, no aj tak žijú v chronickom ekonomickom strese - a aj vďaka nemu majú dnes firmy povinnosť zverejňovať minimálnu výšku mzdy v pracovných inzerátoch a zamestnanci majú zase právo hovoriť o výške svojej mzdy. Barbora Mareková sa ho pýta, s čím treba počítať, keď sa zamestnanectvo pustí do kolektívnej akcie. Kde sa podľa neho berú nízke nároky na zamestnávateľov a nízka ochota zamestnancov vytvárať spolu tlak, tam, kde ide o niečo dôležité. Milan Kuruc vysvetlí, aké poznatky a zručnosti potrebujú odborári, ktorí chcú niečo presadiť. A rozoberú aj, či u nás vôbec je nejaká politická sila, ktorá sa zaujíma o situáciu zamestnankýň a zamestnancov a ktorá rieši ich práva. Hosť odporučil knihu: Mať alebo byť (Erich Fromm) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:56) O pracujúcej chudobe (00:18:03) O TV Markíza (00:32:19) O práci odborára (00:44:38) O štrajkoch (00:56:38) O politikoch (01:10:26) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Karin Andrášiková mala 36 rokov, zaujímavú prácu a dobre vybudovaný život v Bratislave, keď sa rozhodla odísť do USA kvôli partnerskému vzťahu. S manželom sa zoznámila pár rokov predtým na zahraničnej stáži a spoznávali sa niekoľko rokov vo vzťahu na diaľku.  Dnes spolu žijú v Severnej Karolíne v mestečku Asheville pod malebným pohorím Blue Ridge Mountains. Karin pracuje ako klinická sociálna pracovníčka: pomáha tamojším rodinám s deťmi riešiť ich sociálne a vzťahové problémy. Cíti sa byť šťastne vydatá a naplnená aj v práci - no zároveň sa jej cnie za Slovenskom. Aké to je? A čo presne jej chýba? “Ja som tam nešla za nejakým americkým snom,” vraví Karin v podcaste. “Doma na Slovensku som mala naplnený život. V čase, keď sme sa s manželom spoznávali, som tu študovala druhú vysokú školu, mala som vybudované zázemie, kamarátky a kamarátov, a aj moja profesia ma veľmi napĺňala, rekonštruovali sme tu komunitné centrum. ” Karin rozpráva, ako vyzeralo spoznávanie sa vo vzťahu na diaľku, a v čom bol jej manžel natoľko výnimočný, že bola ochotná odísť z krajiny a mesta, ktoré mala rada. Hovorí aj o tom, kedy cíti smútok za domovom a ako manažuje svoje emócie. Hostka odporučila knihu: Rus je ten, ktorý miluje brezy (Olga Grjasnowa) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:22) O Karininom manželstve (00:17:37) O odchode do USA (00:41:34) O "homesickness" (01:04:20) O terapii na diaľku (01:11:20) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V ekonomicky rozvinutom svete vidíme v posledných desaťročiach nárast výskytu chronických ochorení kože. Či už ide o atopický ekzém, psoriázu, akné alebo rosaceu – každý z nás má v okolí človeka, ktorý potrebuje u seba riešiť symptómy. Dôvodov na tento trend je podľa odbornej komunity zrejme viacero – od zmien životného štýlu v moderných spoločnostiach až po zmeny v prostredí, v ktorom žijeme. Na prvý pohľad sa môže zdať, že chronické zápalové ochorenia kože patria do rúk kožných lekárov – čo je síce pravda, ale nie celá. Výskumy ukazujú, že zdravie kože je výrazne previazané s prežívaním človeka. Naše telo si pamätá, čo sme zažili ako deti – a ak sme si z detstva odniesli nespracované emócie či traumatické zážitky, riziko kožných ochorení je u nás vyššie. Koža je navyše orgán, ktorý vidí každý, koho stretneme. Takže jej momentálny stav ovplyvňuje náš sebaobraz, sebadôveru, to, ako sa cítime v kontakte s inými ľuďmi. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a EMDR terapeutkou Lenkou Kováčovou o tom, aká psychoterapia pomáha ľuďom s chronickými kožnými ochoreniami. Lenka sa vo svojej psychologickej praxi venuje deťom, aj dospelým a okrem toho má aj vlastnú skúsenosť s chronickým kožným ochorením – od narodenia žije s atopickou dermatitídou, známou aj ako atopický ekzém. V téme je tak zorientovaná nielen odborne, ale aj ľudsky – a rozumie rôznym špecifickým detailom v prežívaní ľudí, ktorí žijú s podobným ochorením. V rozhovore vysvetlí, čo prežívajú deti, ktoré majú atopický ekzém, a čo dospelí. A ako prebieha terapia, ktorá môže pomôcť zlepšiť prežívanie človeka, ale aj zdravie samotnej kože. „,Neškrab sa!‘ by som deťom ozaj nehovorila,“ vraví Lenka v podcaste. „Je to kľúčová veta z môjho detstva a je to celé zle. Chápem, prečo to ľudia deťom hovoria, ale skúsme to poňať trošku inak, lebo dieťa to nerobí naschvál, len to nevie riešiť inak. Potrebuje cítiť, že je v poriadku také, aké je a že aj keď sa poškrabe, so vzťahom s rodičom sa nestane nič zlé.” Odborné zdroje: Psychosociálne aspekty atopického ekzému u detí (Solen / Dermatológia pre prax) Dopad dermatologického ochorenia na sebakoncepciu postihnutého (Solen / Dermatológia pre prax) Čo by mal vedieť každý lekár o atopickej dermatitíde (Solen / Dermatológia pre prax) Spomenuté v podcaste: Body Keeps the Score (Bessel van der Kolk) Hostka odporučila knihu: Když duše mluví řečí těla – Stručný přehled psychosomatiky (Hans Morschitzky, Sigrid Sator) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:13) Čo je atopická dermatitída (00:22:17) Aký je vplyv duševného zdravia na našu kožu? (00:28:02) Ako podporiť duševné zdavie dieťaťa s AD (00:40:59) Ako môže pomôcť škola? (00:49:29) Aké typy psychoterapie sú účinné u dospelých (00:59:30) O Lenkinej starostlivosti o seba (01:09:56) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Väčšina rodičov chce mať s deťmi blízky vzťah, no v tínedžerskom veku to môže byť trocha výzva. Dieťa sa začína osamostatňovať a má zrazu názory, hodnoty a vkus, ktoré sa môžu líšiť od tých, ktoré majú jeho rodičia. Pre dospievajúce deti sú veľmi dôležití rovesníci a rodičia sa im môžu zdať v určitých momentoch trápni. Ako byť dobrým rodičom tínedžera alebo tínedžerky? Ako zostať v emočnom spojení s dieťaťom aj počas dospievania? Psychologička Mária Jaššová a liečebná pedagogička Zuzana Krnáčová pracujú v Inkucentre, ktoré poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na to, ako tvoriť podnetné a psychologicky bezpečné prostredie v školách, no zároveň sú obe aj mamy detí v tínedžerskom veku. V tejto zostave sme v podcaste Ľudskosť nedávno rozobrali seriál Adolescence (Netflix) a dnes sa pozrieme hlbšie na to, ako rozumieť deťom v dospievajúcom veku. Prečo sa v tomto veku začnú nudiť ľahšie ako menšie deti, či ako dospelí. Prečo sú tínedžeri a tínedžerky extra citlivé na nekonzistentnosť či na pokrytectvo. A ako nezmeškať okamihy, keď nám chce dospievajúce dieťa povedať čosi dôležité. "V tomto veku sa mladí ľudia stretávajú s veľmi častou negatívnou spätnou väzbou na to, čo robia," vraví Zuzana Krnáčová. "Je to napríklad aj preto, že škola sa sústredí na to, čo je akútne a čo treba zlepšiť. Lenže my dospelí si musíme vybrať, čo chceme dieťaťu ozvučiť. A či je nejaká vec naozaj taká dôležitá, že sa pri nej chceme zastaviť a skritizovať ju. Pre rodiča je to dôležitá úloha - vedieť sa zastaviť a povedať si, že toto ma síce irituje, ale nebudem to prinášať, lebo viac mi záleží na niečom inom," dodáva. Spomenuté v podcaste: Emotional Lives of Teenagers / Emocionálny život tínedžerov (Lisa Damour) Hostky odporučili knihu: Bainstorm / Rozbouřený mozek dospívání, teenageři a jejich výchova (Daniel J. Siegel) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:19) V čom je špecifické obdobie dospievania (00:13:13) Kde vzniká v puberte agresivita? (00:29:25) O konfliktoch s rodičmi (00:36:43) Aké sú špecifiká dnešnej doby (01:11:41) Čo je úloha škôl počas dospievania (01:23:33) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.

​​Daniel Bednárik pracuje vo verejnom sektore - ako analytik Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií pomáha s tým, aby sa verejné zdroje míňali efektívne. V minulosti však sám seba videl niekde inde. Ako mladý dospelý sa chvíľu živil profesionálnym futbalom. Tento šport mal veľmi rád, no pre zdravotné problémy musel skončiť. Od detstva mu venoval veľa energie, takže prišiel o dôležitú časť svojej identity a potreboval sa s tým nejak vyrovnať. Nasledovalo obdobie, počas ktorého prejazdil na bicykli 20-tisíc kilometrov cez 33 krajín na troch kontinentoch, a o ktorom napísal knihu s názvom V úniku, kde približuje nielen svoje cestovateľské zážitky, ale aj svoje prežívanie, a rôzne životné dilemy. "Nie všetko je v našich rukách,” vraví Daniel o svojej životnej skúsenosti, “je tam vždy aj rola šťastia. A neplatí vždy ani to, že čo do niečoho dáš, to aj dostaneš," dodáva. Barbora sa pýta na rôzne fázy jeho prežívania - na stratu a na smútenie, na reflexiu jeho minulosti. Na úvahy o budúcnosti a o hľadaní životnej rovnováhy. “Nemám rád také tie klišé vety, že nič by som nemenil, kebyže sa môžem vrátiť späť,” vraví Daniel. “V tom čase som podľa mňa spravil dobré rozhodnutia, ktoré dávali zmysel. Ale keby som vedel, ako to celé dopadne, tak vidím, že som tomu futbalu obetoval naozaj veľa.” Rozprávajú sa aj o tom, čo pre nich znamená domov a či sa dá byť v živote spokojný s tým, čo už máme. A Daniel približuje aj svoj proces písania. “Negatívna stránka písania je, že hneď ako to dokončíš, chceš tam meniť veci. Ale beriem to tak, že tá kniha je obraz môjho 23 ročného ja.” Spomenuté v podcaste: Daniel Bednárik o svojom cykloobdobí v podcaste Všesvet My Struggle (Karl Ove Knausgård) Hosť odporučil knihu: Na ceste (Jack Kerouac) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.