Index s Evou Frantovou

Premiér chce proti vysokým cenám na pumpách bojovať znížením cestovného vo vlakoch v druhej triede o päťdesiat percent. Schéma je zatiaľ schválená na tridsať dní a vždy po mesiaci sa bude prehodnocovať. Už dnes pritom vlakmi zadarmo cestujú dôchodcovia, študenti a deti a na ich stav sa opakovane sťažujú takmer všetci, ktorí niekedy na cestu vlakom boli odkázaní. Podľa Jiřího Kubáčka, odborníka na železnice, ktorý v minulosti pôsobil aj ako generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy v rezorte dopravy, toto opatrenie nič nevyrieši, práve naopak. „Osobná vlaková doprava je v dochádzkovej dostupnosti rádovo pätiny slovenských miest a obcí. Inde treba použiť autobus, alebo tu máme aj okresy, kde železnicu nemajú vôbec,“ hovorí odborník s tým, že toto opatrenie železnice iba ďalej dehonestuje. Tie sú pritom už tridsať rokov zanedbané, respektíve bez dostatočných investícií. Dôvodom je pritom podľa Kubáčka nedôvera rezortu financií k vedeniu železníc. „Železnice si totiž vybudovali imidž niekoho, kto je schopný na absolútne nezmysly minúť akékoľvek množstvo peňazí,“ dodáva bývalý zamestnanec rezortu dopravy, ktorý v minulosti pôsobil aj na ministerstve financií. Príklad dobre fungujúcej železničnej dopravy by sme si podľa neho mohli vziať z Česka. „České železnice majú koncepciu a aj dôveru, preto sú podstatne lepšie financované ako slovenské. Naopak, my sme v situácii, že keby sme sa na Čechov aspoň doťahovali, bolo by to dobre,“ dodáva. V rozhovore sa dozviete: prečo nie je zlacnenie vlakov v 2. triede správnym riešením drahých palív, čo spôsobili za 12 rokov vlaky zadarmo, prečo sú slovenské železnice v zlom stave a či sú bezpečné, čo by bolo treba urobiť ako prvé, čo by sa malo robiť s hlavnou stanicou v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Automobilový priemysel je ťahúňom slovenskej ekonomiky, no neprežíva najjednoduchšie obdobie. Na jednej strane tu máme geopolitiku, boj o clá, konkurenciu z Číny, prechod na eletromobilitu a na strane druhej domácu politiku, šetrenie, ktoré padá hlavne na hlavy podnikateľov, a snahu získať nové výrobné modely na ďalšie roky. Podľa Alexandra Matušeka, prezidenta Zväzu automobilového priemyslu, sa však každá automobilka pri rozhodovaní, či v nejakej krajine postaví fabriku, respektíve, či do nej presunie výrobu nových modelov, rozhoduje podľa viacerých atribútov naraz. „Nevyhnutnou podmienkou je napríklad právny štát, geopolitická orientácia a bezpečnosť investície, keďže fabrika sa nestavia na jeden rok. A tiež predvídateľnosť prostredia a ekologická udržateľnosť výroby,“ hovorí Matušek. Slovensko pritom podľa neho vychádza najhoršie z V4 v prípade odvodov a geopoliticky zase zanedbáva Európu, odkiaľ ide najviac investícií. To, čo podnikatelia, vrátane automobiliek, potrebujú, sa vláde snažia odkomunikovať opakovane, no bez úspechu. „Prorastové opatrenia máme jasne nadefinované aj s odbormi a na nižších stupňoch ministerstiev sú prijímané pozitívne, chýba však politické rozhodnutie a vôľa do toho ísť,“ dodáva Matušek. Z dlhu sa podľa neho dá vyrásť, to však musí šľapať ekonomika a štát musí šetriť aj na sebe, nielen žiadať šetrenie od podnikateľov a firiem. „Kým susedné krajiny ako Česko, Poľsko a Maďarsko rastú rýchlejšie a majú vyššie čisté mzdy, u nás opatrenia rast zastavili. Pri rovnakom hrubom plate v Česku zarobí človek v čistom o jeden mesačný plat ročne viac než na Slovensku,“ dodáva. V rozhovore sa dozviete: Čo je dôležité pre automobilky pri rozhodovaní, kde stavať novú fabriku, či prebieha spolupráca medzi podnikateľmi a vládou na prorastových opatreniach, ako konsolidácia brzdí ekonomický rast a kde sme v porovnaní s V4, ako je to s clami na automobily zo strany USA či Európa dokáže konkurovať Číne v otázke elektromobilov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Digitalizácia otvára firmám nové možnosti, ale zároveň aj nové riziká. Čím viac systémov, zariadení a online služieb spoločnosť používa, tým viac sa musí chrániť. Kybernetický útok sa pritom môže začať jedným klikom, jedným infikovaným súborom, respektíve jedným zle zabezpečeným zariadením. Hana Kvartová, B2B riaditeľka spoločnosti Orange Slovensko, z ktorej podporou vznikol tento diel Indexu s Eou Frantovou, tvrdí, že terčmi sa stávajú už aj malé firmy, ktoré boli kedysi viac menej mimo ohrozenia. „Štatistiky nám hovoria, že tretina útokov sa stane vo veľkých firmách, tretina v stredných a tretina v malých. Útočníkom je dnes úplne jedno, akú veľkosť firma má, a to vďaka pokroku systémov, ktoré majú k dispozícii,“ vysvetľuje. Zmena sa podľa nej udiala za posledných päť až šesť rokov.Firma sa podľa nej stáva najzraniteľnejšou, ak si nerobí pravidelné aktualizácie alebo ak dostatočne neškolí svojich vlastných ľudí na rozpoznávanie potenciálnych hrozieb. Je úplne bežné, že mnohé menšie firmy si nemôžu dovoliť zamestnávať bezpečnostný tím priamo vo firme, podľa Kvartovej sú však riešením dohľadové služby – externý dodávateľ, ktorý za firmu detekuje všetky potenciálne riziká. V rozhovore sa dozviete: ako by mala vyzerať technologicky pripravená a konkurencieschopná firma v roku 2030, do akých technológií dnes firmy vo veľkom investujú, čo je najčastejším vstupným bodom kybernetického útoku, ako sa dokáže chrániť aj malá firma, ktorá nemá bezpečnostný tím, prečo nestačí, ak téme kyberbezpečnosti rozumie len bezpečnostný tím vo firme, na čo by sa firma mala zamerať pri bezpečnostnom audite. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Európska centrálna banka (ECB) zvýšila úrokové sadzby. Mnohí sa už tešili, že sadzby budú aj naďalej klesať, že sme sa po rokoch vysokých úrokov konečne dočkali vytúžených poklesov, dnes to však vyzerá tak, že sa opäť treba pripraviť na drahšie hypotéky. Dôvodom je, ako inak, geopolitika. Kým v marci sme sa nachádzali na najnižších číslach, vojna s Iránom a následné zvyšovanie cien pohonných látok pohnali hore infláciu, na ktorú ECB musela reagovať. „Centrálna banka neotáča kormidlo monetárnej politiky iba pre štvrtinu percentuálneho bodu a už po júnovom zvýšení sme čakali, že minimálne jedno ďalšie príde,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s tým, že ešte nie sme na konci. Ďalšie zvyšovanie je možné koncom roka, keď bude mať ECB k dispozícii najnovšiu prognózu. Vylúčené pritom nie je ani to, že prekročíme hranicu štyroch percent. Väčšina komerčných bánk už zvyšovanie do svojich ponúk pretavila. Ak sa niekomu končí viazanosť v priebehu najbližších mesiacov, mal by sa podľa Kočiša aktívne informovať o tom, ako bude vyzerať jeho budúca splátka a či by sa s ňou prípadne nedalo ešte niečo robiť. „Netreba sa báť vyjednávať, porovnať si trh a informovať sa aj v iných bankách, čo mi prípadne vedia ponúknuť,“ dopĺňa Kočiš. V rozhovore sa dozviete: ako sa budú vyvíjať úrokové sadzby, či sa už zvýšenie pretavilo do produktov komerčných bánk, či sa ešte oplatí kupovať byt vzhľadom na úroky a ceny nehnuteľností, či kalkulovať, respektíve čakať pri kúpe na lepšie časy, ako postupovať, ak sa mi čoskoro končí viazanosť pri hypotéke. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako by malo Slovensko vyzerať v roku 2040? Ako konkurencieschopná krajina, z ktorej neodchádzajú mladí ľudia, zdravotníctvo máme pripravené na obrovský nápor starnúceho obyvateľstva a chýbajúcu pracovnú silu okrem iného nahrádzame kvalitou zo zahraničia. Do toho sa snažíme vzdelať šikovných mladých ľudí, ktorí si vedia dovoliť vlastné bývanie a štát hospodári tak, že má na adresnú pomoc a zároveň je pripravený na horšie časy.  Ilúzia? Nie, iba dokument Vízia 2040, ktorú na podnet súčasnej vlády pripravila Slovenská akadémia vied (SAV) v spolupráci s vyše 300 expertmi. Iva Kleinová, ktorá bola jednou z nich, v Indexe s Evou Frantovou hovorí, že šlo o naozaj nadstranícku vec. „Pre SAV je veľmi dôležité udržať si reputáciu, že predkladá len dokumenty založené na faktoch. Spolupracovali sme skutočne s ľuďmi a so skupinami s rôznymi názormi, skúsenosťami a naprieč politickým spektrom,“ hovorí Kleinová. Mnohé z riešení, ktoré vízia predstavuje, už na stole boli, ich pretavenie do praxe je však opakovaný problém. Príkladom je nižšie zdanenia práce a naopak vyššie dane z majetku či environmentálne dane. Podľa Kleinovej za to môže najmä jednoduchosť zvyšovania daní z aktivity. „Je to politicky oveľa jednoduchšie. Vieme, koľko ľudia zarábajú, vieme zdaniť aj zamestnávateľa a zároveň ľudia síce vidia svoju výplatnú pásku, ale do veľkej miery si neuvedomujú, aké veľké to reálne zaťaženie vlastne je,“ dodáva Kleinová s tým, že to bude obrovský problém - takto vybrané dane sa budú znižovať z dôvodu demografie aj umelej inteligencie. Demografiu podľa vízie môže sčasti pomôcť vyriešiť riadená migrácia. Tá však v spoločnosti skôr polarizuje a vládni politici tento fenomén svojimi vyjadreniami iba umocňujú. V rozhovore sa dozviete: čo je cieľom vízie, aká je šanca, že sa na nej dosiahne dohoda naprieč politickým spektrom, ako rieši problém demografie či odchodu mladých do zahraničia, či táto vláda niečo robí pre ľahší príchod šikovných ľudí zo zahraničia, či štátny rozpočet zvládne takéto vysoké ciele. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.