Index

Slovenské ministerstvo dopravy chystá liberalizáciu železničnej dopravy. Súkromní dopravcovia by tak mohli začať jazdiť po slovenských koľajniciach už od roku 2030. To by mohlo priniesť vyššiu kvalitu pre cestujúcich a nižšie náklady štátu na dotácie. Tvrdí to majiteľ českého dopravcu RegioJet Radim Jančura, ktorý sa do pripravovaných súťaží o slovenské železničné trate chce prihlásiť. „My sme pred rokmi odišli zo Slovenska kvôli vyjadreniam Andreja Danka, ktorý povedal, že neznáša RegioJet. Ak nie ste vítaný v krajine, kde chcete podnikať, tak radšej idete preč. Ale teraz vidíme pozitívny krok ministra dopravy Jozefa Ráža, ktorý urobil harmonogram súťaží,“ hovorí Jančura.  Tvrdí, že hoci slovenské koľajnice pripomínajú tankodrom, RegioJet sa chce na Slovensko vrátiť. Všetko však bude záležať od toho, ako minister Ráž nastaví pravidlá súťaží o jednotlivé železničné trasy. „Musí to byť nastavené tak, aby sa prihlásili minimálne traja dopravcovia. Treba na to aspoň tri - štyri roky, súťažiť sa musia minimálne dva milióny vlakokilometrov ročne a ministerstvo musí mať jasnú predstavu, aké vlaky a kde majú jazdiť,“ dodáva majiteľ českého dopravcu. Slovensko dlhodobo trpí veľkým investičným dlhom na železniciach, čo sa odráža aj v nízkej kvalite cestovania a relatívne vysokom počte vlakových nehôd v uplynulom roku. „V Česku idú do železničných investícií ročne dve miliardy eur. Na Slovensku je to menej ako 300 miliónov,“ vysvetľuje situáciu Jančura. Podľa jeho názoru sa na českých železniciach doslova plytvá peniazmi a pri opravách sa vyhadzujú aj funkčné koľajnice. „Možno to skončí tak, že sa budú používať na Slovensku,“ dodáva majiteľ RegioJetu Radim Jančura. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Prečo sa chce RegioJet vrátiť na Slovensko Čo môže priniesť liberalizácia železničnej dopravy Ako by mala vyzerať súťaž, aby vznikla konkurencia Prečo sa v Česku na železniciach plytvá peniazmi Ako Jančura dnes vníma Andreja Danka a korupciu See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po Maďarsku je Slovensko druhou najviac polarizovanou krajinou v Európe. Krajina na to dopláca nielen zvýšeným príklonom k antisystému a nenávisti, ale aj menšou schopnosťou produkovať bohatstvo. „Ak si neveríme, tak nespolupracujeme. Potom máme menšiu chuť vytvárať aj obchodné partnerstvá, biznis je ťažkopádny, bujnie byrokracia a krajina je menej atraktívna pre investorov aj mladých ľudí,“ hovorí výskumník Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Dôvera je na Slovensku historicky veľmi nízka a od 90-tych rokov sa prakticky nemení. Iným ľuďom dôveruje len štvrtina slovenskej populácie. To je veľký kontrast s inými vyspelými krajinami, ktorým sa darí ekonomicky napredovať. Napríklad vo Fínsku je dôvera v spoločnosti až na úrovni 70 percent. Krajina pritom dosiahla prosperitu len relatívne nedávno, má za sebou občiansku vojnu v roku 1918 aj zimnú vojnu so Sovietskym zväzom v roku 1939.  „Fínom sa podarilo vybudovať novú identitu spoločnosti a fungujúci štát vďaka spolupráci politických a biznisových elít,“ vysvetľuje výskumník Gloss rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom.  Ak by sa politici rozhodli polarizáciu a nedôveru v spoločnosti potláčať a nie ťažiť z nej voličský potenciál, pomohlo by to aj verejným financiám. Všeobecná dôvera v systém sa totiž prejavuje aj v ochote platiť dane, ktorá je na Slovensku pomerne nízka. Vzniká začarovaný kruh, v ktorom veľa ľudí vyjadruje ochotu platiť dane až po tom, ako sa zlepšia verejné služby, ale tie sa nemôžu zlepšiť, ak sú finančne podvýživené. „Je to podobná debata ako o vajci a sliepke. Možno by pomohlo už len to, ak by občania mali pozitívnu skúsenosť s ochotnými a kompetentnými úradníkmi, aby sa zlepšil ich názor na fungovanie štátneho aparátu a ich ochota financovať ho,“ dodáva H. Gloss. Nedôvera v spoločnosti živí aj antisystém a nostalgiu za socializmom, ktorú pociťujú viac ako dve tretiny spoločnosti. Dôvodom je čiastočne pocit subjektívnej chudoby, ale u veľkej časti manuálne pracujúcich ľudí je to aj strata spoločenského kreditu, ktorý kedysi mali. Mäsiari, baníci a iné podobné profesie mali za bývalého režimu často rovnaké spoločenské postavenie ako profesori, učitelia, či lekári. To sa s nástupom trhového kapitalizmu stratilo a tieto vrstvy sa s tým ťažko vyrovnávajú. „Spolu so všeobecným nárastom narcistických vlastností to vytvára spoločnosť, v ktorej sa časť ľudí necíti dobre a preto sa obracajú proti systému.“ Priveľa ľudí na Slovensku by chcelo „blahobyt kapitalizmu a zodpovednosť socializmu.“ Veria tak chyméram a volia antisystémové strany, ktoré nedokážu krajinu posunúť vpred a ďalej rozkrúcajú špirálu polarizácie a nedôvery. „Ak sa nespamätáme, môže nás čakať scenár ako v Severnom Írsku v podobe občianskej vojny,“ dodáva Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Ako dôvera zvyšuje prosperitu a HDP krajiny Ako súvisí polarizácia s byrokraciou a ochotou platiť dane Prečo 65% Slovákov verí, že socializmus je lepší systém Ako by vláda mohla zvýšiť dôveru v spoločnosti Aké následky čakajú Slovensko, ak sa situácia nezlepší See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aliter Technologies získala tento rok ocenenie Felix Business Award Ocenenie Felix Business Award v kategórii biznis príbeh zo sektora technológií si tento rok odmiesla spoločnosť Aliter Technologies a získala aj špeciálnu cenu KPMG za zodpovedné podnikanie.  Aliter sa venuje informačným technológiám, cloudu, obrannému priemyslu, kyberbezpečnosti a vyvíja vlastné drony a komunikačné systémy. Riaditeľ Aliter Technologies Ján Grujbár približuje, že vývoj dronov v posledných rokoch výrazne napreduje. Keď sa vyriešia legislatívne prekážky, drony môžu doručovať aj tovar do balíkoboxov namiesto dodávok.  „My používame drony na vešanie plašičov vtákov na elektrické drôty vysokého napätia. Donedávna sa to robilo ťažkou technikou, alebo vrtuľníkom. My to vieme urobiť dronom za plnej prevádzky a oveľa efektívnejšie,“ hovorí Grujbár.  Drony dnes majú nenahraditeľné využitie v armáde a Ukrajincom pomohli vyrovnať na bojisku prevahu Ruska. Situácia sa však rýchlo mení. „Po tom, ako sa Rusko preklopilo na vojnovú ekonomiku, tak Ukrajinu predbehlo vo výrobe dronov. Dnes už sa situácia opäť vyrovnala.“ Digitálna doba umožnila nielen rozvoj dronov, ale aj intenzívnejšie hackerské útoky na firmy.  Grujbár vysvetľuje, že hackeri dnes fungujú ako vysoko organizované a sofistikované organizácie, ktoré spolupracujú a majú svoju deľbu práce. Vo výsledku žiadajú výpalné za to, že poskytnú dešifrovací kľúč k zamknutým dátam, alebo že nebudú ďalej šíriť ukradnuté dáta. Povaha hackerských útokov sa zmenila tak, že nie je možné sa pred nimi skryť a útočníci využívajú rôzne taktiky. Môžu si vyberať obete cielene, alebo cestou širokého útoku a potom čakajú, kto sa chytí. „Dnes to už nie je o tom, či niekto bude predmetom útoku, ale kedy sa to stane,“ dodáva Grujbár.  Čo sa dozviete v rozhovore? Ako veľmi sa zmenila bezpečnosť sveta za posledných desať rokov Na čo všetko sa dnes dajú využiť drony Ako sa chrániť pred hackermi vo firmách Ako funguje podnikateľské prostredie v Kanade Ako sa pracuje pre NATO See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko končí rok 2025 s minimálnym ekonomickým rastom na úrovni približne 0,8%. Ekonomiku dusia konsolidačné opatrenia, ale aj globálna neistota. Budúci rok výraznejšie oživenie neprinesie. „Dane a odvody dusia ekonomiku. Domáca spotreba je veľmi utlmená, zatiaľ čo v iných krajinách ekonomiku ťahá najmä domáca spotreba,“ hovorí v koncoročnom rozhovore analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Vláda pritom avizuje na rok 2026 ďalší konsolidačný balík, ktorý by mohol ekonomickú kondíciu Slovenska ešte viac zhoršiť. Jeho účinky však vstúpia do platnosti až v roku 2027 a vláda podľa Ľ. Koršňáka nebude mať odvahu na bolestivé opatrenia v predvolebnom roku. Preto predpokladá, že  ďalšia konsolidácia už bude viac na papieri ako v relalite.  „Vláda sa stále dokáže bezpečne financovať na finančných trhoch. Odloženie reálnej konsolidácie o jeden rok sa dá zvládnuť a aj investori pochopia, že ide o predvolebný rok,“ zdôvodňuje svoju predikciu.  Problémom slovenskej ekonomiky je aj nízka atraktivita krajiny pre investorov. „Máme minimálny prílev zahraničných investícií, v podstate sem zahraničný kapitál už ani neprúdi,“ hovorí analytik. Dôvodom nie sú len zvýšené dane. „Máme nízku vymožiteľnosť práva, nepredvídateľnosť legislatívnych procesov, neviete, čo bude zajtra. Keď investori vidia, ako Slovensko vajatá nad svojou geopolitickou orientáciou, tak pre mnohých z nich to môže byť odstrašujúce.“ Ako bude v budúcom roku vyzerať hypotekárny trh? A oplatí sa na jar kúpiť nové štátne dlhopisy pre bežných ľudí? Odpovede ponúka analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Čo stojí za spomaleným ekonomickým rastom Slovenska Aké sú ekonomické vyhliadky na rok 2026 Ako budú rásť mzdy v budúcom roku Prečo Slovensko nedokáže prilákať viac zahraničných investorov Aký môže byť výnos budúcoročných štátnych dlhopisov pre ľudí Aké prorastové opatrenia by vláda mala prijať See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda predstavila vzorec, podľa ktorého sa bude vypočítavať energopomoc na rok 2026. Získa ju približne 90% domácností, vrátane skutočne bohatých ľudí. „Do príjmov sa zarátavajú hrubé mzdy, príjmy z podnikania a dôchodky. Nezarátavajú sa tam dividendy a príjmy z prenájmu,“ hovorí v rozhovore analytik Radovan Potočár z portálu Energie-portal.sk. Vysvetľuje, ako bude vyzerať vzorec výpočtu bonity domácnosti a ktoré skupiny obyvateľov získajú alebo stratia nárok na dotáciu od štátu. Jednoosobová domácnosť nesmie mať hrubý príjem vyšší ako 1930 eur. V prípade rodiny s dvoma deťmi existuje nárok do výšky spoločného hrubého príjmu 5 211 eur. Ak niekto vlastní viac bytov a niektoré prenajíma, tento príjem sa mu nezarátava do výpočtu jeho bonity. Takže sa môže kvalifikovať na energopomoc a tú potom môže čerpať aj na byty, ktoré prenajíma a nemá v nich trvalý pobyt.„Vzniká veľmi komplikovaný systém plný nespravodlivostí a štát ušetrí len veľmi málo,“ hodnotí to Radovan Potočár. Dodáva, že energopomoc v takejto podobe len zvyšuje potrebný objem konsolidácie a občania to napokon všetko zaplatia cez zvýšené dane. „Nemá to veľký zmysel a kriví to motiváciu ľudí energiami šetriť a obnovovať svoje domy.“ Analytik komentuje aj rozhodnutie EÚ úplne ukončiť odber ruského plynu od jesene 2027. Podľa Roberta Fica ide o rozhodnutie ideologické a škodlivé pre Slovensko a celú EÚ a Slovensko zvažuje žalobu na EK. „Zastavenie dodávok ruského plynu je vec pudu sebazáchovy. Ak bojujeme s Ruskom, tak nemá zmysel, aby sme sa jednou rukou bránili a druhou mu dávali peniaze. Slovensko si dokáže zabezpečiť dostatok plynu aj z iných zdrojov,“ hovorí R. Potočár. Zároveň vysvetľuje, či sú v Európe dostatočné kapacity a aké ceny plynu možno očakávať. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.  V rozhovore sa dozviete: Ako sa bude vypočítavať energopomoc v roku 2026 Ktoré domácnosti vypadnú z nároku na energopomoc Prečo je energopomoc politický fetiš Prečo neplatí mýtus o lacnom ruskom plyne Prečo majú slovenské firmy jednu z najvyšších cien plynu v EÚ?  See omnystudio.com/listener for privacy information.

Premiér Robert Fico tvrdí, že chce krajinu riadiť strategicky smerom k lepšiemu životu pre všetkých občanov. Preto si od vedcov zo Slovenskej akadémie vied objednal dokument Vízia a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040. Má definovať hlavné spoločenské výzvy a ciele, aby sa zo Slovenska stala moderná, prosperujúca a konkurencieschopná krajina. „Reči o vízii sú posledné útočisko politika, ktorý už nemá čo ponúknuť,“ reaguje v rozhovore ekonóm a bývalý politik Miroslav Beblavý. Pripomína, že premiér Fico to skúša opakovane a vždy zostane len pri slovách. „Už v minulosti si jeho vláda objednala takúto víziu ďalšieho rozvoja Slovenska od SAV v roku 2008. Je to len snaha dať ľuďom pocit, že niečo rieši, ale od roku 2010 už nič nové nevymyslel.“ Upozorňuje, že vládna koalícia namiesto budovania prosperity krajiny míňa verejné zdroje na dôchodcov a úradníkov. „Preto sme dnes úplne najbližšie k scenáru Grécka a to hlavne kvôli modelu štátu, ktorý nevie investovať do svojej budúcnosti. Ak sa z toho nevysekáme, tak budeme dlhodobo viac pripomínať južné Taliansko, či Grécko ako Rakúsko alebo Česko.“ Vízia Slovenska do roku 2040 chce dosiahnuť komplexnú transformáciu hospodárstva, posun k vyššej pridanej hodnote priemyslu, či zásadné zvýšenie inovačnej výkonnosti. V realite však Slovensko v týchto kategóriách dosahuje najhoršie výsledky v medzinárodných porovnaniach. V tohtoročnom svetovom rebríčku konkurencieschopnosti od Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD) sa Slovensko prepadlo o štyri priečky na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Aj v inovačnom indexe EU skončilo Slovensko na 24. mieste z 27 štátov. Prečo je to tak? Dajú sa tieto trendy zvrátiť? Odpovedá ekonóm, investor, startupista, vedec a bývalý politik Miroslav Beblavý. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete V čom spočíva kríza elít na Slovensku Prečo nemáme na Slovensku viac inovatívnych firiem Či nás čaká vláda samovrahov alebo vláda s odvahou Prečo Slovensko skôr prepadne vláde šaša ako autokrata See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hitom kybernetických útokov sú deep fake videá, kde sa vám prihovorí vlastný šéf. Kybernetické útoky sa množia a dokážu paralyzovať celú firmu. Umelá inteligencia im dala nový rozmer, ale takisto môže AI zvýšiť možnosti obrany pred hackermi. Mnoho firiem využíva možnosť outsourcovať služby kybernetickej bezpečnosti podobne, ako si v externom prostredí zabezpečujú služby účtovníctva, alebo právne zastupovanie.  Július Selecký zo spoločnosti ESET Slovensko v rozhovore približuje, ako dnes vyzerajú najnovšie hackerské útoky: „AI zdokonalila cielené personalizované útoky na konkrétnych ľudí. Dokáže si zistiť, čomu ste sa v posledných dňoch venovali a potom pripraví phishingový e-mail doslova vám na mieru. Napríklad zverejníte na sociálnej sieti, že ste boli na nejakej konferencii. Na druhý deň vám príde email, kde sa vám niekto prihovára, že vás na tej konferencii videl, že sa chce spojiť, alebo vám posiela fotky… a potom je ľahké sa nechať nachytať a kliknúť na priložený link.“ Kritickým momentom pre firmy a ich dáta je aj migrácia do cloudu: „Firmy sa veľmi sústredia na technickú stránku migrácie, ale nezamýšľajú sa nad tým, že k dátam treba pristupovať cez internet a tomu treba prispôsobiť množstvo nastavení,“ vysvetľuje Selecký. Upozorňuje, že zvýšenú pozornosť treba venovať aj online zariadeniam v kanceláriách, ako sú kamery, klimatizácia, smart chladnička, online fitness zariadenia a podobne, ktoré útočníci vedia využiť na preniknutie do siete.  Na čo treba dávať pozor, ak zamestnanci majú možnosť pracovať z domu a aké nové povinnosti prináša novela zákona o kybernetickej bezpečnosti? Odpovedá Július Selecký zo spoločnosti ESET Slovensko. Moderuje Eva Mihočková.  Táto epizóda vznikla v spolupráci so spoločnosťou Eset. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Slovensku sa zhruba za mesiac stali tri vlakové nešťastia s desiatkami zranených a jednou obeťou. Podľa dopravného analytika Iva Drahotského z Dopravnej fakulty Univerzity Pardubice nie je takáto frekvencia obvyklá. Pred niekoľkými rokmi zaznamenali aj v Česku sériu vlakových nešťastí, ktorá však odštartovala rýchlejšiu inštaláciu bezpečnostného systému ETCS do koľajníc i vlakov, ktorá pomáha podobným nehodám predchádzať.  Na Slovensku tento proces mešká a v kombinácii s vysokým investičným dlhom výrazne znižuje bezpečnosť železničnej dopravy. Ivo Drahotský potvrdzuje, že českí dopravcovia sa sťažujú na stav slovenských koľajníc a musia tomu prispôsobovať svoju jazdu. „Slovenské železnice nespĺňajú ich technické a bezpečnostné parametre a české vlaky tak musia jazdiť pomalšie ako je obvyklé.“ Minister dopravy Jozef Ráž teraz sľubuje rýchle opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, napríklad v podobe kamier inštalovaných v kabínach rušňovodičov. Podľa Drahotského to môže pomôcť eliminovať výskyt ľudských zlyhaní, ale Slovensko musí nevyhnutne pridať v investíciách do železničnej infraštruktúry. „Rýchle riešenia na zlepšenie bezpečnosti na železnici neexistujú,“ upozorňuje analytik.  Okolité krajiny V4 už dlhšie investujú do železničnej infraštruktúry. Napríklad v Česku je aj vďaka dotáciám zavedený systém ETCS na dĺžke 1200 km tratí (12,5% siete), zatiaľ čo na Slovensku je to len na 204 kilometroch (7% siete). Rovnakým štandardom je vybavených aj 1803 vlakov Českých dráh, čo je realita len pre 89 rušňov slovenského dopravcu ZSSK.  Napriek podfinancovaniu slovenských železníc štát uvoľnil dotáciu 5,2 milióna eur na leteckú linku Bratislava - Košice a naďalej platí zhruba 50 miliónov eur ročne dotáciu na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov.  Vlaky zadarmo zvažovali v minulosti aj v Česku, ale túto myšlienku zavrhli. „Ak je niečo zadarmo, ľudia si to nevážia a ak je to pre všetkých zadarmo, tak riskujete, že sa ľudia budú prevážať aj zbytočne,“ hovorí Ivo Drahotský. V rozhovore približuje aj nové trendy vo vlakovej doprave, napríklad v podobe autonómnych vlakov, ktoré už v Česku jazdia, alebo vysokorýchlostnej železnice, o ktorej česká vláda uvažuje. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete:  Aký zlý je technický stav slovenských železníc Ako funguje systém ETCS v Česku a na Slovensku Aký zmysel má dotovaná letecká linka Bratislava - Košice Prečo vlaky zadarmo nie sú dobrý nápad Kam smeruje budúcnosť železničnej dopravy a kde je Slovensko  See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ocenenia FéliX Business Award poznajú svojich víťazov. Hlavnú cenu v kategórii excelentný business príbeh si odniesla nitrianska spoločnosť Klimak, ktorá sa venuje vývoju a výrobe vzduchotechniky. Jej spolumajiteľ Marek Vaško v rozhovore vysvetľuje, že slovenské firmy môžu uspieť aj vo svetovej konkurencii, ak majú dostatočne kvalitný produkt a dokážu vystupovať ako rovnocenný hráč. „Slovenským firmám chýba väčšie sebavedomie. Potrebujeme zmeniť myslenie a neočakávať, že k nám príde nejaký veľký zahraničný investor a ukáže nám, čo robiť. My sami máme na to, aby sme boli svetoví. Treba sa cítiť v Európe ako rovnocenný hráč, nebáť sa byť aj tvrdý a konkurovať veľkým etablovaným značkám,“ hovorí Vaško. Rozvoju podnikania však nepomáha politika štátu, ktorá poškodzuje imidž krajiny v zahraničí, vytvára nepredvídateľné prostredie a nevie doručiť vymožiteľnosť práva. „Bolo by fajn, keby štát robil takú politiku, aby značka Slovensko bola rešpektovanejšia, aby tu mali chuť zahraničné spoločnosti rozvíjať svoje aktivity. Potom môžu reagovať aj slovenské firmy s ponukou svojich služieb a ekonomika napreduje.“ Marek Vaško v rozhovore približuje aj svoj pohľad na zelenú transformáciu, nedostatok pracovných síl a zodpovednosť firiem ozvať sa, keď krajina ide zlým smerom. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Ako sa posunúť z montážnej dielne na inovačnú spoločnosť Problém konkurencieschopnosti slovenských firiem je mentálny Ako zlepšiť imidž krajiny pre podnikanie Ako sa získavajú zákazky pre Teslu alebo Tik Tok Kedy nastáva radosť z platenia daní Ako vyriešiť nedostatok pracovnej sily Zelená transformácia je príležitosť  Má byť firma aj spoločensky angažovaná? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počet krádeží v obchodoch neustále narastá a na problém už poukazujú nielen obchodníci, ale aj samosprávy. Najväčší problém je agresivita a drzosť zlodejov, ktorí sa vracajú opakovane. „Počet krádeží narastá už od roku 2022, ale teraz to nadobúda nové rozmery,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Niektorí recidivisti sa cítia takí nedotknuteľní, že nemajú problém pri krádeži za pár desiatok eur vytiahnuť nôž. „Včera v Bratislave jeden páchateľ prišiel „nakupovať“ so sekerou,“ hovorí Krajčovič.  Vláda pod tlakom sľubuje zmenu zákona. Podľa Krajčoviča je nutné nájsť spôsob, ako efektívne trestať recidivistov, ktorí kradnú opakovane. „Nie je možné, aby obchody plnili funkciu sociálnych predajní, kam si isté skupiny ľudí chodia brať tovar zadarmo.“ Podľa štatistiky ministerstva vnútra za mesiace júl a august 2025 polícia zaznamenala takmer 4 500 prípadov krádeží kvalifikovaných ako priestupok. Celková škoda dosiahla 233-tisíc eur, priemerná výška blokovej pokuty bola 130 eur a priemerná škoda 52 eur.  „Krádeží je určite viac, pretože nie všetky sa nahlasujú a nie všetkých zlodejov dokážeme odhaliť,“ hovorí Krajčovič. Dodáva, že sa určite zvýšila hodnota kradnutých vecí a recidíva tých istých zlodejov. Zároveň sa ukazuje, že zlodeji kradnú programovo na objednávku konkrétne druhy potravín, napríklad maslo, kávu alebo hovädziu sviečkovicu. Obchodníkov to stojí nemalé peniaze.  „V roku 2024 sme ako obchodné reťazce investovali do zabezpečenia našich prevádzok viac peňazí, ako platíme na transakčnej dani. Sú to milióny eur,“ približuje Krajčovič.  V rozhovore vysvetľuje aj reálnu a pocitovú infláciu cien potravín na Slovensku: „Najväčší problém na Slovensku nie sú vysoké ceny. Tie sú porovnateľné s okolitými krajinami. Slováci však majú nízku kúpyschopnosť, to znamená, že za svoje platy si nemôžu dovoliť nakúpiť toľko, ako obyvatelia iných krajín.“ Výsledkom je, že spotrebitelia oveľa viac siahajú po zahraničnom tovare, privátnych značkách a diskonte. Snažia sa ušetriť nielen na kvalite, ale už aj na kvantite. Bravčové mäso dokážu obchodníci nakúpiť v zahraničí o takmer tretinu lacnejšie. Martin Krajčovič tiež približuje, ako bude vyzerať situácia v slovenských obchodoch na budúci rok. Moderuje Eva Mihočková.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Systém emisných povoleniek ETS2 je novodobý strašiak týchto dní. Schéma sa má rozšíriť na vykurovanie rodinných domov a osobnú dopravu, čo niektorí analytici i politici využívajú na šírenie strachu, že náklady domácností narastú o viac ako tritisíc eur ročne. Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok označil ETS2 za „sociálny masaker.“ Katarína Chajdiaková zo Slovenskej komiatickej iniciatívy v rozhovore upozorňuje, že politici tému zneužívajú na získavanie voličov a klamú. Existujú totiž oficiálne výpočty rôznych verejných inštitúcií, podľa ktorých sa priemernej domácnosti v rodinnom dome s benzínovým autom môžu pod vplyvom ETS2 výdavky zvýšiť o maximálne 270 eur. „Ak má niekto dom kompletne obnovený a zateplený a používa tepelné čerpadlo, tak sa ho žiadne zvýšenie cien nedotkne,“ vysvetľuje Chajdiaková. Ministri živnotného prostredia EU aktuálne schválili posunutie účinnosti systému ETS2 o jeden rok. To znamená, že do platnosti by mal vstúpiť až v roku 2028. To môže byť dobrou správou pre tých, ktorý rok navyše využijú na obnovu svojich domov s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť, prípadne sa zbaviť vykurovania plynom alebo uhlím. Pre Slovensko však posunutie účinnosti ETS2 zároveň znamená, že príde o zhruba 300 miliónov eur, ktoré mohlo čerpať zo Sociálneho klimatického fondu na podporu domácností, ktoré si obnovu domu nemôžu dovoliť. Vznik fondu je totiž previazaný na spustenie ETS2 a je časovo obmedzený. Viac o následkoch ETS2 a možnostiach Sociálneho klimatického fondu vysvetľuje v rozhovore Katarína Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: ETS2 sa posúva o rok. Je to dobrá správa? O koľko si domácnosti naozaj priplatia po zavedení ETS2 Aká bude cena emisnej povolenky? Čo môžu ľudia urobiť, aby sa vyhli zdražovaniu po zavedení ETS2 Ako bude fungovať Sociálny klimatický fond Aké sú následky nečinnosti pri klimatickej zmene See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nový systém financovania súkromných škôl i povinná maturita z matermatiky - to sú len niektoré zmeny, ktoré poslanci schválili v rámci školskej reformy. Minister školstva Tomáš Drucker ju označil za najväčšiu za dvadsať rokov. Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz, ktorý v minulosti šéfoval analytickému tímu Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva o tom pochybuje. „Táto reforma nemá zmysel. Finančne nedostupné školy sa stanú ešte drahšími,“ upozorňuje v rozhovore. Zmena by mala platiť od septembra 2028. Súkromné a cirkevné školy si budú môcť vybrať, či budú naďalej vyberať školné a prídu o 20 percent normatívu na žiaka, ktorý im posiela štát, alebo sa vzdajú školného, otvoria sa prijímaniu všetkých detí z obvodu a zachovajú si normatív v plnej výške. „Náš cieľ by mal byť, aby sme mali školy, ktoré nevyberajú žiadne poplatky. Ale to sa nedocieli týmto spôsobom,“ vysvetľuje Rehúš. Presne vypočítava, že spoplatnené školy by mali prísť asi o 500 eur ročne na žiaka, čomu sa skutočne drahé elitné školy bez väčších problémov prispôsobia. Finančne dostupnejšie školy s nižšími poplatkami však budú mať problém. Je tu však spôsob, ako si škola môže zachovať školné aj normatív - ak uzavrie dohodu so štátom, že bude robiť inovácie a prijímať žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí by mali tvoriť do 30% všetkých detí. Aj tu však budú existovať výnimky a konkrétne pravidlá. Želané výsledky v podobe vyššej matematickej gramotnosti a väčšej ochote vyberať si na štúdium technické odbory sa podľa analytika Rehúša nedostavia ani po zavedení povinnej maturity z matematiky. Sú výskumy z Nemecka, ktoré ukazujú, že viac testovania z matematiky vyústilo len do toho, že učitelia začali vyvíjať na deti väčší tlak, dávali im viac úloh a následne klesla motivácia žiakov učiť sa matematiku a mať z nej radosť. „Obávam sa, že aj povinná maturita z matematiky zabije vnútornú motiváciu detí učiť sa ju. Oveľa lepšie výsledky by sme získali, ak by štát pomohol učiteľom lepšie tento predmet učiť,“ hovorí Rehúš. Zároveň ponúka odpovede na otázky, či je prevádzkovanie súkromnej školy dobrý biznis a prečo vyššie výdavky na vzdelávanie vedú k väčšej ekonomickej prosperite krajiny. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:52 O koľko peňazí prídu súkromné školy, ak budú vyberať školné 11:42 Slovensko nevyčlenilo peniaze na školskú reformu z Plánu obnovy 15:11 Ako sa súkromné školy vysporiadajú s novými pravidlami 17:00 Ako si školy môžu ponechať školné aj normatív 24:43 Sú súkromné školy lepšie ako štátne? 27:49 Sú súkromné školy dobrý biznis? 30:02 Komu pomôže maturita z matematiky? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Štátny rozpočet na rok 2026 má ambíciu ozdravovať verejné financie a znížiť aktuálny deficit na 4,1% HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán o tom pochybuje a tvrdí, že deficit bude 4,6%. Rozpočtovým plánom ministra financií Ladislava Kamenického neverí ani analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. „Toto je rozpočet z rýchlika. Chýbala poriadna diskusia a neobsahuje žiadne reformy a systémové zmeny, ktoré táto krajina potrebuje, aby zastavila rast dlhu,“ hovorí Ďurana. Plány Ladislava Kamenického môžu naraziť na nižší výber daní. Podľa septembrovej daňovej prognózy dosiahne výpadok daňových príjmov v tomto roku takmer jednu miliardu eur. Prispievajú k tomu rovnakým dielom daň z pridanej hodnoty aj daň z príjmu právnických osôb. Podľa analytikov bude tento trend pokračovať aj v budúcom roku. „Ľudia už nemajú chuť rozvíjať podnikanie. Vláda svojimi opatreniami tak brzdí celú ekonomiku. Všetky významné dane už zvýšila a stále to nestačí na zaplátanie diery vo výške troch miliárd eur. To už nedokáže zvýšením žiadnej dane. Táto cesta je vyčerpaná,“ uvádza analytik INESS. Pripomína, že pre malú ekonomiku ako Slovensko je kritická už hranica dlhu 50% HDP a Slovensko je aktuálne na úrovni 61%. Napriek trom konsolidačným balíkom sa jeho rast nepodarilo zastaviť. Budúci rok sa dostane takmer na 63 % a v roku 2027 na 64 %. Vláda sa bráni argumentami o ekonomickom protivetre v podobe amerických ciel a problémov Nemecka, pričom neustále opakuje zodpovednosť predchádzajúcej vlády. Nie je však ochotná znížiť štedré sociálne dávky, ani výraznejšie obmedziť náklady na vlastnú prevádzku. Podľa Radovana Ďuranu je tak Slovensko na gréckej ceste a aj pre prípadnú budúcu vládu bude ťažké zvrátiť tento vývoj: „Môj osobný odhad je, že si zvolíme novú vládu, po dvoch rokoch padne, potom to bude druhá ešte skúšať štyri roky a potom to padne celé.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 2:30 Prečo vláda nedokáže naplniť plánovaný deficit 10:42 Môže vláda urobiť z dôchodkov nedotknuteľnú prioritu? 12:29 Dokáže akákoľvek vláda osekať štedrý sociálny systém? 16:19 Je už Slovensko na gréckej ceste? 24:47 Môže za zlé verejné financie predchádzajúca vláda? 34:21 Šetrí vláda na sebe? 43:26 Ako Slovensko ovplyvňuje dianie v Európe See omnystudio.com/listener for privacy information.

Veľká časť bremena tretieho konsolidačného balíka dopadne na živnostníkov, ktorým sa zvyšuje odvodové zaťaženie. Poslanci tiež schválili novú povinnosť v podobe sociálneho mikroodvodu. V praxi to znamená, že každý živnostník bez ohľadu na výšku príjmu bude musieť platiť sociálne odvody minimálne 131 eur mesačne. Zmeny vyvolali nesúhlasné reakcie a minister práce Erik Tomáš už avizuje novelu čerstvo prijatého zákona, ktorá by priniesla výnimku z platenia mikroodvodu aspoň pre niektoré skupiny živnostníkov. Medzitým už koalícia živnostníkom ustúpila aj v otázke transakčnej dane. Po novele zákona ju už nebudú musieť platiť. „Minimálny sociálny odvod 131 eur je nastavený zákerne,“ hovorí daňovo-odvodový poradca a bývalý minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Vysvetľuje, že platitelia tohto mikroodvodu aj tak nedosiahnu ani minimálny dôchodok. Zavedenie povinných odvodov napríklad voči rodičom na materskej, ktorí si privyrábajú malé sumy, je podľa Mihála „čisté výpalníctvo štátu.“ Mnoho živnostníkov tak hľadá spôsoby, ako sa plateniu vysokých odvodov vyhnúť. Podľa Mihála je to nešťastná situácia: „Prečo nás zlé vládne zákony nútia, aby sme míňali svoju tvorivú energiu na hľadanie dier v systéme?“ Stále však existujú spôsoby, ako navigovať v novej odvodovej realite a mnohí živnostníci ich aj využívajú. Jozef Mihál v rozhovore vysvetľuje, aké dnes majú živnostníci možnosti legálne sa vyhnúť plateniu vysokých odvodov a za jednu legislatívnu zmenu v rámci konsolidačného balíka dokonca vládu aj pochváli. Moderuje Eva Mihočková.  V článku sa dozviete:  Transakčná daň je vlajková loď babráctva vlády Kto by mal mať výnimku z platenia povinného sociálneho odvodu? Komu sa oplatí založiť si s.r.o. Kedy sa oplatí pozastaviť živnosť Ako by konsolidácia mohla zasiahnuť aj skutočných milionárov Oplatí sa ukončiť živnosť a zamestnať sa? Končí sa éra fiktívnych živnostníkov? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Konsolidovať sa má aj v zdravotníctve, ktoré predseda NKÚ Ľubomír Andrassy označil za čiernu dieru verejných financií. Poslanci namiesto potrebnej reformy odhlasovali, že do tejto čiernej diery pritečie ešte viac peňazí. Zamestnancom i živnostníkom zvýšili zdravotné odvody o jeden percentuálny bod, čo by malo priniesť do verejných zdrojov dodatočných 360 miliónov eur. Čo však z toho bude mať pacient? „O čo viac ľudia zaplatia na odvodoch, o to menej môže potom štát zaplatiť za poistencov štátu,“ vysvetľuje v rozhovore zdravotnícka analytička Jana Ježíková, ktorá v rokoch 2020 - 2021 pôsobila ako štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva. Približuje, že z hľadiska objemu zdrojov v zdravotníctve je najdôležitejšie, ako bude vyzerať budúcoročný štátny rozpočet a výdavkové limity. Podľa toho bude jasné, ako sa peniaze budú čerpať. V rezorte však rozhodne je veľký potenciál na zlepšenie hospodárenia. Napríklad systém platieb zdravotných poisťovní každý rok vytvára nerovnosti a podľa Ježíkovej je to dôvod, prečo musí štát pravidelne dofinancovávať podvyživené štátne nemocnice desiatkami miliónov eur. „Keby VšZP platila nemocniciam toľko, koľko im platia Dôvera a Union, tak za šesť uplynulých rokov by ušetrila 330 miliónov eur,“ hovorí Ježíková. Dodáva, že aktuálne sa to už mení a súkromné poisťovne sa začínajú približovať výškou platieb štátnej VšZP. „Ja sa pýtam, prečo to súkromné poisťovne nerobili aj doteraz? Prečo doteraz platili nemocniciam menej ako štátna VšZP, tie sa potom zadlžovali a my všetci sme to museli hasiť z našich daní." Analytička v rozhovore rozporuje tvrdenie, že súkromné nemocnice hospodária efektívnejšie, a vysvetľuje, prečo Penta a Agel nemajú v českom zdravotníckom systéme takú pozíciu ako na Slovensku. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:50 Prečo viac peňazí v zdravotníctve pacienti nepocítia 5:11 Ako bude šetriť ministerstvo zdravotníctva? 8:32 Ako zefektívniť systém zdravotnej starostlivosti? 12:51 Ktoré nemocnice hospodária lepšie? 28:15 Prečo patrí slovenské zdravotníctvo medzi najslabšie v EÚ See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ak chce štát zvyšovať svoje príjmy cez opatrenia v daniach, najprv by sa mal zamerať na lepšie vymáhanie daní a kontrolu, hovorí auditorka a daňová poradkyňa Renáta Bláhová zo spoločnosti BMB Partners. V rokoch 2021 - 2024 pôsobila ako predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Výber daní nezlepšíte daňovou amnestiou, ani hrozbami a znížením odpočtu DPH na firemné autá. Riešením je komplex opatrení, ktoré treba robiť dlhodobo,“ upozorňuje Blahová a dodáva, že na Slovensku klesá počet daňových kontrol aj dorubenej dane. Zatiaľ čo v roku 2019 vykonali daniari zhruba 10-tisíc kontrol, v roku 2024 to bolo už len približne 7-tisíc. Aj nález z týchto kontrol bol v minulom roku o viac ako polovicu nižší v porovnaní s obdobím pred šiestimi rokmi. Klesol aj objem dorubenej dane z približne 250-tisíc eur v roku 2019 na zhruba 170 miliónov minulý rok. „Netvrdím, že štát sa má nejako šialene sústreďovať na doruby. Ale toto nesvedčí o veľmi efektívnom výbere daní,“ hovorí daňová poradkyňa. Vysvetľuje, že problémom je nielen nízky počet kontrol, ale aj fakt, že väčšina sa sústreďuje len na DPH a daň z príjmov tvorí len malú časť pracovnej vyťaženosti kontrolórov. „Na finančnej správe nastali dramatické zmeny. Odrazilo sa to aj na kontrolách a daniari nemajú kapacity. Lepší výber daní môže štát dosiahnuť hlavne trpezlivou mravenčou prácou, ktorá tu chýba,“ dodáva Bláhová. Kritizuje aj pasivitu štátu vo vzťahu ku schránkovým offshore firmám, cez ktoré si stále vedia skutočne bohatí ľudia agresívne znižovať svoje daňové zaťaženie: „To sú milióny eur, ktoré odtekajú ktoviekam a znižujú daňové príjmy Slovenska. Ale nevidela som, že by to niekto kontroloval.“ Namiesto zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov by sa vláda podľa Bláhovej mohla pozrieť napríklad na možnosti zaviesť špeciálnu daň pre ultra bohatých milionárov. Upozorňuje, že majú majetok rozložený v rôznych daňových rajoch a jeho hodnota stále narastá. Progresívna daň z príjmu sa ich nedotkne a vláda neplánuje zvýšiť ani majetkové dane. „Sociálno-demokratické vlády rôznych krajín diskutujú na úrovni EÚ o zavedení špeciálnej dane pre ultra bohatých ľudí. Tam sa bavíme o majetku nad sto miliónov eur, na ktorý by bola uvalená táto extra daň. Nie je jednoduché to urobiť, ale ak je vôľa a expertíza, tak sa to dá. Na Slovensku nevidím vôľu ísť touto cestou, hoci máme sociálno-demokratickú vládu,“ hovorí poradkyňa Renáta Bláhová. Vysvetľuje aj to, ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá používané na súkromné účely a prečo je platenie daní z príjmu na Slovensku v podstate dobrovoľné, čo je svetový unikát. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:47 Ako zlepšiť výber daní na Slovensku 06:09 Ako klesá počet daňových kontrol 08:09 Ako stúpa počet schránkových firiem na Cypre 10:18 Aké dane platia slovenskí miliardári 14:07 Ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá 20:16 Jazda šéfa SIS Pavla Gašpara na firemnom aute 27:56 Ako bude fungovať daňová amnestia See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko konsoliduje a šetrí kde sa dá, ale dôchodkov sa opatrenia takmer nedotknú. Vláda nemá záujem zaviesť adresnosť do systému 13. dôchodkov, hoci táto dávka v súčasnej podobe nemá iné ako politické zdôvodnenie. Sociálna poisťovňa je v hlbokom deficite a štát ju každoročne dotuje miliardami eur. Minulý rok to bolo približne 2,7 miliardy eur. Pavel Škriniar, pedagóg a finančný analytik Swiss Life Select vysvetľuje, že súčasný dôchodkový systém na Slovensku nie je dlhodobo udržateľný a ľudia v produktívnom veku sa musia aj samostatne finančne pripravovať na starobu. „Najväčší mýtus o dôchodkoch je presvedčenie, že niekto sa o mňa v starobe postará a ja pre to nemusím urobiť vôbec nič,“ hovorí Škriniar. Najdostupnejším spôsobom, ako sa finančne pripravovať na dôchodok a nespoliehať sa len na štát je sporiť si v druhom pilieri. Minister práce Erik Tomáš však nedávno spochybnil význam tohto systému s tým, že 95 percent poberateľov dôchodku z prvého i druhého piliera dostáva v priemere o päťdesiat eur menšiu penziu, než akú by poberali, ak by peniaze dostávali len od Sociálnej poisťovne. Zvyšných päť percent ľudí má mať podľa ministra Tomáša v priemere len o 14 eur mesačne viac. Preto ministerstvo navrhuje, aby ľudia mohli dobrovoľne opustiť druhý pilier, ak je to pre nich výhodné. Pavel Škriniar takýto krok neodporúča: „Dnes vám nikto s istotou nepovie, aký dôchodok budete mať o desať, dvadsať, tridsať rokov a tak sa ani nedá povedať, komu sa dnes oplatí odísť z druhého piliera. Výpočet teoretického dôchodku závisí od viacerých faktorov a mení sa v čase.“ Upozorňuje tiež, že nízke dôchodky čerstvých penzistov sú spôsobené aj tým, že väčšina z nich sa rozhodla pre programový výber nasporenej sumy v druhom pilieri namiesto toho, aby si nechali vyplácať doživotný dôchodok. Získaný balík peňazí potom mnohí z nich použili na nákupy, či už elektroniky, auta, alebo dovolenky. „Druhý pilier je určený na zabezpečenie príjmov v čase staroby a nie na často jednorázovú spotrebu pri programovom výbere na konci doby sporenia,“ dodáva analytik. Ako sa aktuálna konsolidácia dotkne druhého piliera a ako Pavel Škriniar hodnotí avizované zmeny v tomto systéme? Sledujte Index, ktorý moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 02:00 Ako by mala vyzerať dobrá konsolidácia 3:40 Prečo sú 13. dôchodky nezmysel 8:45 Konsolidácia predsa len ovplyvní aj druhý pilier 13:01 Ako dnes funguje II. pilier a oplatí sa vystúpiť? 17:33 Oplatí sa programový výber z druhého piliera? 23:13 Kam sa podeli švajčiarske dôchodky? 33:41 Aké zmeny by sa mali udiať v druhom pilieri See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda predstavila tretí balík 22 konsolidačných opatrení v objeme 2,7 mld. Prinesie ďalšie zvýšenie daní a odvodov, ale aj zmrazenie trinástych dôchodkov. Vláda je odhodlaná šetriť aj na vlastných výdavkoch, hoci neukázala žiadne konkrétne opatrenia. Konsolidácia citeľne zasiahne predovšetkým zamestnancov, SZČO a drobných živnostníkov. Zdravotné odvody sa im zdvihnú o jeden percentuálny bod, čo ešte viac zvýši už aj tak vysoké daňovo - odvodové zaťaženie na Slovensku. Podľa Martina Šustera z Rozpočtovej rady vlády je v poriadku, že živnostníci prídu o niektoré výhody, na ktoré boli zvyknutí, ale predstavovali nesystémové benefity. Napríklad odvodové prázdniny sa skrátia na pol roka, a minimálne sociálne odvody sa zvýšia o pätinu. „Je absurdné, že niekto je podnikateľ a tvári sa, že nemôže platiť ani odvody z minimálnej mzdy. To je opatrenie, ktoré ide proti vyhýbaniu sa platenia daní a to je v poriadku,“ hovorí M. Šuster. Hoci transfery v sociálnej oblasti tvoria najväčšiu časť výdavkov verejných financií, konsolidácia sa ich dotkne len minimálne. Štát bude postupne znižovať dávky v nezamestnanosti a zmrazí sa valorizácia trinástych dôchodkov na obdobie troch rokov. Minister financií Ladislav Kamenický netají, že ide o politickú prioritu vlády a trináste dôchodky sú tak nedotknuteľné. „Z politického hľadiska chápem, že nechcú v tomto ustúpiť, ale z ekonomického hľadiska 13. dôchodky nedávajú zmysel,“ hovorí ekonóm. Podľa Martina Šustera vláda konsoliduje len veľmi jednoduchými zmenami, na ktoré stačí novelizovať pár zákonov. Nedokáže nájsť schopnosť a odvahu urobiť zásadné reformy, ktoré by priniesli reálne zefektívnenie fungovania dôležitých verejných sektorov, napríklad zdravotníctva alebo školstva, čím by sa dosiahla trvalá a zmysluplná úspora. „Mnohé z týchto opatrení sú veľmi jednoduché, na ktoré stačí zmeniť pár riadkov v zákone. Ale táto vláda už robí svoju tretiu konsolidáciu a už by mohli prísť aj s niečim sofistikovanejším, s nejakou reálnou reformou s dlhodobým vplyvom,“ hovorí M. Šuster. Ako veľmi konsolidácia spomalí ekonomický rast na Slovensku a či bude stačiť na ozdravenie verejných financií odpovedá Martin Šuster v rozhovore s Evou Mihočkovou. V článku sa dozviete: Aké bude zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov Čo spôsobí Slovensku spomalenie hospodárskeho rastu Aké zmeny čakajú SZČO a živnostníkov Prečo štát nekonsoliduje cez reformy Prečo sú 13. dôchodky nedotknuteľné Výdavky do sociálnej oblasti sú najviac podcenené Ako budú vyzerať zmeny v daniach Daňový trik na voličov See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Robiť v gastre je krásna práca. Musíme o tom viac hovoriť, možno urobiť aj kampaň, aby sme pritiahli do tohto sektora viac ľudí,“ hovorí v rozhovore Robert Nagy. Ako podnikateľ prevádzkuje v Bratislave viacero gastro prevádzok, napríklad bistro Otto! alebo Ferdinand v Sade Janka Kráľa. Zákazníci však vnímajú, že ceny v reštauráciách sú stále vyššie a zaplatiť za obedové menu 10 eur už nie je ničím výnimočné. R. Nagy vysvetľuje, že dôvodom sú rastúce náklady na mzdy zamestnancov, nákup surovín a energie. Zdražovanie sa tak stalo nevyhnutným následkom a zníženie DPH pre gastro na päť percent stačilo len na to, aby ceny nestúpli ešte viac. Situáciu komplikuje aj transakčná daň. „Naši dodávatelia nás prosili, aby sme im platili v hotovosti a vyhli sa tak transakčnej dani. Ale my tú hotovosť nemáme, pretože väčšinu platieb prijímame kartou,“ vysvetľuje R. Nagy. Dodáva, že tento tlak už ustal a podnikatelia si čiastočne zvykli. „My sme to dokázali absorbovať a nepreniesli sme to na zákazníkov. Ale je to ďalšia rana pod pás pre nás.“ Podnikatelia v gastrobiznise dnes čelia veľkému nedostatku pracovných síl, hoci situáciu čiastočne zachraňujú ukrajinskí pracovníci. „Ukrajinci nám veľmi pomáhajú, ale nie je ich toľko, koľko sme dúfali. Mnohí idú radšej do Čiech alebo do Poľska,“ uvádza R. Nagy. Prezrádza tiež, aká je s nimi spolupráca na pracovisku a dodáva, že sú prekvapivo sebavedomejší ako Slováci, keď sa uchádzajú o prácu. Odpovedá aj na otázky, ako sa budú ďalej vyvíjať ceny za obed alebo večeru v reštaurácii, akým prevádzkam sa dnes darí a aké sú trendy pre gastro do budúcnosti. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 3:30 Ako vzniká cena obedového menu 6:12 Ako podnikateľov ovplyvňuje transakčná daň 11:50 Môžu byť ceny v reštauráciách nižšie? 15:37 Aký by bol vplyv 25% DPH? 16:52 Kto dnes pracuje v gastre a koľko zarába 22:07 Zachraňujú gastro ukrajinskí pracovníci? 33:00 Aké sú dnes trendy v gastrobiznise See omnystudio.com/listener for privacy information.

Green Deal je Európska zelená dohoda, ktorá cez rôzne regulácie zamerané predovšetkým na znižovanie emisií CO2 chce urobiť z Európy klimaticky neutrálnu ekonomiku do roku 2050. Cieľom je bojovať proti klimatickej zmene, ktorej škodlivé následky sa už dnes vyčísľujú v miliardách eur. Napriek všeobecne prospešnému cieľu má Green Deal veľa odporcov, ktorí namietajú, že EÚ takto neúmerne zaťažuje priemysel i bežných ľudí a vo výsledku poškodzuje svoju konkurencieschopnosť. Podobné názory presadzuje aj viacero predstaviteľov slovenskej vládnej koalície, napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba. Existujú však aj mnohé firmy, ktoré dokážu zo zelenej transformácie ťažiť a využívať ju vo svoj prospech. Potvrdzuje to aj Michaela Hletková Ploszeková zo Zväzu automobilového priemyslu, kde je zodpovedná za komunikáciu s vládou v oblasti environmentálnej legislatívy. Zároveň pracuje v jednej slovenskej automobilke ako vedúca oddelenia životného prostredia. Je presvedčená, že Slovensko potrebuje ako spoločnosť dospieť v otázkach zelenej transformácie a prijať ju ako nový ekonomický model. „Ak ju nechápeme a bojíme sa jej, tak nás prenasledujú zbytočné obavy,“ tvrdí, Hletková Ploszeková. Jej skúsenosti z praxe potvrdzujú, že schopnosť zavádzať zelené opatrenia do výroby prináša firmám úspory a konkurenčnú výhodu. Napriek tomu väčšina firiem na Slovensku vníma Green Deal ako hrozbu. Podľa prieskumu EIB 48% slovenských firiem vníma zelenú reguláciu ako riziko a len 10% ako príležitosť. Michaela Hletková Ploszeková v rozhovore uvádza príklady, ako je zelená transformácia pre krajinu prospešná a približuje dôvody, pre ktoré sa tento proces na Slovensku rozbieha pomaly. Odpovedá aj na otázky, keď bude Európa schopná recyklovať všetky batérie z elektromobilov a prečo sa netreba báť podnikov na spracovanie odpadu. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 2:54 Či ničí zelená transformácia konkurencieschopnosť slovenských firiem 11:24 Chcú automobilky ďalej predávať spaľovacie motory? 14:54 Koľko firiem na Slovensku vníma zelenú reguláciu ako riziko/príležitosť 22:05 Prečo je dnes problém recyklovať batérie a odpad 40:25 Aká je motivácia firiem byť uhlíkovo neutrálne – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.