Claim OwnershipAKO ĽUDSTVO OBJAVOVALO
Subscribed: 353Played: 4,792
Subscribe
© AKO ĽUDSTVO OBJAVOVALO
Description
Vzrušujúci pohľad do histórie. Fascinujúce príbehy, ktoré zmenili svet. Objavy, ktoré sa nezmazateľne zapísali do dejín ľudstva. Podcast, kde sa stretáva história a veda.
AKO ĽUDSTVO OBJAVOVALO
BAUER MEDIA Slovakia, k.s.,
Vrútocká 48, 821 04 Bratislava
IČO: 357 92 094
Periodicita: týždenná
EČP: EV 353/25/EPP
49 Episodes
Reverse
Kto by nechcel objaviť stratené mesto plné zlata, byť prvý na Južnom póle či vo vesmíre? „Vymapovávanie“ neobjavených kusov sveta má svoju daň – niekedy objavitelia museli zaplatiť vlastným životom, aby sa tí, čo prišli po nich, mohli poučiť z ich chýb. Amelia Earhartová, Percy Fawsett, Sir John Franklin, Henry Hudson a mnohí ďalší majú jedno spoločné: ukázali svetu, že zaujímavé sú aj pokusy, ktoré nevyšli.
Viete,čo je to prales a kde ho hľadať aj na Slovensku? Prečo sú tieto jedinečné a nedotknuté kúsky prírody také dôležité a akú majú hodnotu pre ekosystém? Vypočujte si, čo s nimi urobil zásah človeka v rôznych častiach sveta – od Amazónie cez Madagaskar, až po výnimočné príbehy priamo zo slovenských lesov. V epizóde nechýbajú ani pútavé historické príbehy, napríklad expedícia Theodora Roosevelta do srdca Amazónie či opisy zážitkov korunovaných hláv v našich lesoch.
Keď sa povie "peniaze", väčšina z nás si predstaví euro bankovky alebo cinkot mincí v peňaženke. No vedeli ste, že v dávnych dobách sa na území Slovenska platilo luxusnými morskými mušľami, obsidiánom alebo aj jemným plátnom? A že jedna z najväčších mincovní sveta, ktorá funguje dodnes, sídli práve v srdci Slovenska – v Kremnici? V tejto epizóde sa dozviete, čo vlastne predchádzalo kovovým minciam, aké predmety mali naozaj hodnotu a ako sa Slovensko zapísalo do histórie európskeho bankovníctva.
Ako naši predkovia vnímali plynutie dní, prečo bolo dôležité sledovať ročné obdobia a aké nástroje používali? Okrem praktických príkladov sa dozviete, ako vznikli časové pásma, aké kuriozity sprevádzali zavádzanie letného a zimného času, aj zaujímavosti z Pražského orloja, kde sa stále meria babylonský čas.
Napadlo vám niekedy, že kľúčom k víťazstvu mohla byť nielen odvaha, ale aj včasné informácie o počasí, ktoré prinášal génius zo Slovenska? Nasledujúce príbehy vám ukážu, ako Milan Rastislav Štefánik spojil vedeckú zvedavosť, technickú vynaliezavosť a odhodlanie pilotov, aby zmenil dejiny vojny i počasia. Zistíte, ako sa vďaka jeho oblačným experimentom dostali armády bližšie k víťazstvu.
Ako by skončili najslávnejšie bitky či vojenské ťaženia, ak by v čase ich konania bolo lepšie počasie? Napadlo vám niekedy, že úspech často nezávisel len od sily armády, ale od pochopenia prírody? Vďaka nasledujúcim príbehom sa dozviete, ako silný dážď, nečakané tornádo, búrka či nemilosrdné mrazy rozhodli o víťazoch a porazených, zmenili osudy civilizácií, a niekedy dokonca „zachránili“ celé mestá a ich ďalšiu existenciu.
Jej meno vyvolávalo strach a opovrhnutie. Postihovala kráľov, samurajov aj obyčajných ľudí. Lepra – tajomná choroba, ktorá spôsobovala deformácie a predovšetkým, oddeľovala svoje obete od zvyšku sveta. Ale bola vždy len trestom? Alebo sa z nej stalo aj znamenie vernosti, odvahy a viery? Prečo zmizla z Európy? Je pravda, že veveričky môžu šíriť lepru? Ako sa stigmatizovaní stali symbolmi svätosti? A aký príbeh sa skrýva za najznámejším stredovekým románom o trpiacom rytierovi? Pripravte sa na príbehy, ktoré vás zavedú od dávnych pohrebísk cez stredovekú Európu až po izolované komunity na Hawaji a Japonsku a spoznáte ľudí, ktorí vo svojich osudoch prekonali viac, než si vieme predstaviť.
Keď vietor zvliekal kôru stromov... Nechýbalo veľa a osídľovanie Ameriky by sa nikdy nepodarilo. Dozviete sa aj to, prečo Homéra niektorí považujú za otca oceánografie a ako stavebný inžinier Herbert Saffir a meteorgológ Bob Simpson zostavili hurikánovú stupnicu, ktorú budeme zrejme musieť pod vplyvom klimatických zmien rozšíriť. Samozrejme, aj to, ako dostali hurikány mená a v čom bol hurikán Ester z roku 1961 výnimočný a prvý taký v histórii ľudstva.
Prvé mapy a Marco Polo. O tých, ktorí išli za hranicu, kde sa mal končiť svet. Ako vyzerala navigácia pred našim letopočtom?
Veža vetrov starých Grékov, prvý zaznamenaný hurikán a mnoho iných zaujímavostí v epizóde venovanej vetru.
Francúzka, ktorá prežila vlastnú popravu. Kráľ, ktorý nechal popraviť 72 tisíc ľudí. Kat, ktorý nepil, aby dokázal hlavu sťať na prvý raz. Vitajte v časoch krvavého divadla, keď prezumpcia neviny neexistovala. Obvinený z trestného činu bol automaticky vinný a bolo jeho úlohou dokázať svoju nevinu. *TOTO JE NEPRÍSTUPNÝ OBSAH DO 18 ROKOV, IBA PRE DOSPELÝCH
Ako nás veľký požiar naučil budovať široké ulice a veľké námestia.
Vedeli ste, že Fíni majú častejší výskyt 36 vzácnych chorôb? A prečo máme na Slovensku celosvetovo najviac prípadov choroby čiernych kostí?
Tisícročná história najznámejšej veštiarne...
Jednorožci, dračia krv, svadobný dar od Hitlera, list z Titanicu aj slovenská inšpirácia pre postavu profesora Van Helsinga... Pripravení na neuveriteľné príbehy prvých cestovateľov pochádzajúcich z našich končín? Tentoraz sa zaobídeme bez Beňovského aj Štefánika, tých si necháme na inokedy...
Predtým turbulencie „neboli“, lietalo sa nižšie. Nie je turbulencia ako turbulencia. V tejto epizóde aj o prvom lete ČSA...
Leto 1983 bolo v Československu na vtedajšie pomery extrémne horúce. V chladnejšej dekáde 80.rokov naznačilo, že klíma na našom území sa bude postupne meniť. A potom prišlo leto v roku 1992... Na Štrbskom plese bolo v auguste 30 stupňov.
Naozaj všetci smrdeli a mali pokazené zuby? Ako často sa vlastne kedysi ľudia umývali? Zlé viktoriánske jazyky hovoria, že...
Vedeli ste, že ľuďom v stredoveku sa zuby kazili menej ako nám? V prvej časti dvojdielnej série o hygiene budeme hovoriť aj o drevených vaniach a prvých barberoch. Takže, vám prezradíme aj to, prečo trendsetter Alexander Veľký nenosil bradu 😊 Pozývame vás vypočuť si, ako ľudstvo objavovalo hygienu...
Boli časy, keď sa nakazilo touto desivou chorobou až 70% obyvateľov planéty! Podľa niektorých odhadov má latentnú verziu tuberkulózy v súčasnosti štvrtina svetovej populácie. Tuberkulózu sme kedysi považovali za dedičnú vrodenú chorobu. Do Ameriky dorazila dávno pred kolonizátormi. Diéta s rybami a ovocím, bez prekvapenia, nefungovala 😊
Comments
Download from Google Play
Download from App Store
United States