Zdvihnuté obočie Ľudovíta Ódora

Trump nateraz odložil armagedon, a možno už piatykrát sa označil za víťaza vojny v Iráne. Na chvíľu si môže vydýchnuť aj svetová ekonomika, ktorá po rozpútaní vojny na Ukrajine opäť čelí veľkej energetickej kríze.

Ak niečo chodí ako kačka, kváka ako kačka a vyzerá ako kačka, tak je to zrejme kačka. Ak namiesto slova „kačka“ dáte „ruský agent“ alebo „Putinov poskok“, tak dostanete vysvetlenie pre mnohé súčasné politické fenomény (nielen) na Slovensku. Tri z nich sú obzvlášť priehľadné.

Naša vláda je v ekonomickej oblasti úplne impotentná. Ale naozaj konzistentne! Vo všetkých rebríčkoch, kde by sme mali byť vpredu, sme na chvoste, a vo všetkých, kde by bolo dobré byť vzadu, sme medzi prvými v EÚ.

Slovensko dostáva opäť pomerne veľa svetovej pozornosti. Bohužiaľ, len výkon hokejistov na olympiáde nás dáva do pozitívneho svetla. Všetko ostatné je o zrade, hyenizme, rozkrádaní verejných peňazí alebo o najvyššej inflácii v eurozóne. Politika na štyri svetové strany nám prináša len hanbu na všetky strany.

Šarlatáni a šamani v minulosti používali zaujímavé praktiky na liečenie chorých. Pustiť žilou alebo vyháňaním zlých síl. Aj keď vyčíňanie Kotlára nám tieto časy trochu pripomína, som si istý, že aj vládni politici radšej uprednostňujú doktorov a kvalifikovaný personál. Škoda, že náš minister financií, keď sa pustil do ozdravovania verejných financií na Slovensku, ekonómov vôbec nepočúval. Pustil sa radšej do nezmyselného experimentu.

Svetovú politiku čoraz viac charakterizuje zákernosť, samoľúbosť a šialenosť. Zdá sa, že ani Slovensko nie je voči týmto chorobám imúnne.

Čo nám prinesie rok 2026? Nudiť sa istotne nebudeme. Hneď zo začiatku sú tu jasné indície, že zdravý rozum bude skôr prekážkou ako výhodou.

Láska, necestuj tým vlakom. Spieva Pavol Habera. Pokojne by to mohla byť hymna súčasnej vlády. Máločo, totižto, ukazuje 14 rokov neschopnosti Ficových vlád lepšie ako železničné nešťastia a padajúca omietka v nemocniciach.

Nie, nie je to názov rozprávky. Je to krutá realita slovenskej ekonomiky. Domácnosti cítia zdražovanie a chudobu, firmy a živnostníci konsolidáciu a absenciu akéhokoľvek zlepšenia podnikateľského prostredia.

Gašpar dal dobrú radu: uzamknúť a poistiť. Ale ako to docieliť v prípade, ak niekto pred našimi očami kradne budúcnosť Slovenska?

Vo futbale nemám rád simulujúcich hráčov. Súper sa ich ledva dotkne a päť minút sa váľajú na trávniku. Naťahujú čas a namiesto konštruktívnych prihrávok len kúskujú hru a čakajú na posledný hvizd rozhodcu. Silno mi to pripomína prvý polčas účinkovania štvrtej Ficovej vlády. Len fňukanie, sťažnosti a výhovorky. Celý svet im chudáčikom ubližuje. Opozícia, novinári, Európska únia, Soros a ešte aj Gruzínci.

Predstavme si, že nejaký minister financií by zvýšil zadlženosť krajiny za štyri roky o povedzme 10 % z HDP, a nedokázal by pritom znížiť schodok rozpočtu ani len o cent. Iste by sme ho obviňovali z neschopnosti, lenivosti alebo ničnerobenia. Pokojne by namiesto neho mohla úradovať jeho ministerská stolička. Nič zvláštneho, mnoho krajín malo v minulosti podobne „úspešných“ financmajstrov. Náš minister Lacko však dokázal prísť s úplne novou, unikátnou úrovňou neschopnosti, ktorá je medzinárodnou raritou.

Priznávam, prekvapilo ma to. Ako skúsený futbalista som nečakal, že ak súpera zatlačíme do šestnástky, niektorí hráči sa rozhodnú radšej zaútočiť na vlastnú bránu. A presne to sa stalo pri schvaľovaní zmien v ústave.

Teší ma veľký záujem o TRESK!. Zo strany zamestnávateľov, odborárov, odbornej, ale aj laickej verejnosti. Je pochopiteľné, že máte veľa otázok. Skúsim zodpovedať tie najčastejšie a najpodstatnejšie. A v prípade potreby mi neváhajte poslať aj ďalšie.