Claim Ownership

Author:

Subscribed: 0Played: 0
Share

Description

 Episodes
Reverse
Dramatické dejiny Krymského polostrova nám ponúkajú niekoľko príbehov a predstavujú ho z viacerých uhlov – najskôr je to Krym antický ako súčasť gréckeho a rímskeho sveta. Potom je to Krym tatársky či osmanský, ako súčasť Orientu. Krym ako ruská kolónia a vojenská báza pre omnoho imperiálnejšie ciele ruských cárov. A Krym v 20. storočí ako miesto traumy pre najrôznejšie národnostné a etnické skupiny, ktoré boli v dôsledku ruskej občianskej vojny, hladomorov na Ukrajine, nacistickej okupácie počas druhej svetovej vojny a následných Stalinových krutých represií decimované či vysťahované. A napokon Krym ako súčasť Ukrajiny, ale aj Krym ukradnutý/anektovaný Ruskom v roku 2014. A ešte aj dnes Krym ako súčasť bojiska a zápasu brániacej sa Ukrajiny za obnovu svojej územnej celistvosti. Polostrov Krym je tak v celých dejinách východnej Európy pozoruhodným miestom, kde sa oddávna stretávali najrôznejšie kultúry, ale aj veľmocenské záujmy. Otázka, komu Krym vlastne patrí, už dávno nie je len nejakou teoretickou špekuláciou, ale stala sa súčasťou veľmocenskej politiky a kremeľskej štátnej propagandy. Hoci sa na prvý pohľad nezdá byť tento kúsok zeme medzi Čiernym a Azovským morom nijak podstatný, pravdou je presný opak. Jeho strategická poloha, ale aj symbolický význam a osobitné postavenie v ruskom historickom či kvázi historickom vedomí z neho robí jedno z najhorúcejších oblastí na planéte. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Helenou Ulbrechtovou zo Slovanského ústavu AV ČR. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
"Vždy, keď správy prinesú informáciu o bombardovaní alebo okupovaní konkrétneho ukrajinského mesta, vybavia sa mi obrazy toho istého mesta z čias druhej svetovej vojny," píše historička umenia Bohunka Koklesová, ktorá v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kijiva, či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľviv – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Zaporižžia – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska. Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi. Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou umenia Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Hrad Devín v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Múzeum mesta Bratislavy, v správe ktorého sa táto národná kultúrna pamiatka nachádza, zároveň ohlásilo, že pôjde o obnovu, ktorá prinesie autentickejšiu podobu hradu. Čo to presne znamená a ako sa dnes vlastne obnovujú hradné ruiny či všeobecne naše architektonické dedičstvo? Aké metódy dnes používa pamiatková ochrana a ako tomu bolo v minulých desaťročiach? Nezostaneme len pri hrade Devín, ale nahliadneme do remesla pamiatkarov. Veď výsledok ich práce sa výrazným spôsobom zapisuje do celkového charakteru kultúrnej krajiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s odborníkom na prípravu projektov obnovy pamiatkových objektov Vladimírom Kohútom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Ľudské práva sa za posledné tri desiatky rokov stali bežnou, takmer klišéovitou, súčasťou spoločenského slovníka. Avšak v kontexte udalostí posledných dní, tých globálnych ale aj lokálnych, asi nikomu z nás netreba pripomínať, že to nie vždy tak je, že to nie vždy tak bolo. Aj ľudské práva majú svoj príbeh, aj ľudské práva majú svoje dejiny. V dnešnom podcaste hovoríme o dôležitom momente tohto príbehu, o ktorom dnes vieme už len veľmi málo. O konci 70. rokov 20. storočia. Ľudské práva, sa totiž v tomto čase stávajú globálnou témou, globálnym záujmom. Keď sa v 1975 stretnú v Helsinkách zástupcovia sovietskych satelitov so zástupcami západných krajín, aby sa pokúsili nájsť  spoločnú reč, nevyhnú sa ani téme ľudských práv: v záverečnom akte sa napokon obe strany zaviažu k ich dodržiavaniu. Jedným zo signatárov tohto aktu je aj Československo. Tento moment v dejinách ľudských práv je tak dôležitý nielen globálne ale aj lokálne. Medzinárodná debata o ľudských právach sa veľmi konkrétne začína týkať aj komunistického Československa, ktoré len pred pár rokmi s pomocou tankov varšavskej zmluvy potlačilo posledný pokus o demokratizáciu. V 70. rokoch sa však zdá, že medzinárodný záväzok dodržiavať ľudské práva u nás doma takmer nič nezmenil. Československo si ide svoju normalizačnú pesničku a s pomocou polície a tajnej polície drží pod kontrolou a tvrdo potláča akékoľvek nezávislé iniciatívy. V 1975 sa uskutoční súd s pražskou kapelou Plastic People of Universe a jej členovia sú odsúdení na roky väzenia. Avšak napriek tejto evidentnej snahe pokračovať v represii je nereálne aby Československo zostalo mimo. Je nereálne aby porušovanie ľudských práv v Československu prešlo nepovšimnuté za jeho hranicami. A čo je rovnako dôležité - v Československu vzniká občianska iniciatíva Charta 77, ktorej cieľom je monitorovať dodržiavanie  týchto záväzkov. Príbeh Charty 77 nám bude v dnešnom podcaste slúžiť ako blízky sprievodca v širších a zložitých dejinách ľudských práv posledných desaťročí. S našim dnešným hosťom budeme mať výnimočnú príležitosť pozrieť sa priamo na najnovší výskum. Do akej miery je teda príbeh Charty súčasťou globálních dejín ľudských práv? Je príbeh Charty aj slovenským príbehom? Bola Charta v spojení s bežnými ľuďmi a ich problémami alebo išlo o elitný klub? Čo riskovali signatári Charty 77? A napokon ako si Chartu pamätáme dnes a čo tieto naše spomienky alebo ich absencia robia s našou predstavou o ľudských právach jako takých? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Kopečkom z Ústavu Soudobých dejin Českej Akadémie Vied. Michal Kopeček bol tiež hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cambridge a riaditeľom Imre Kertész Kolégia na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Vo svojom výskume sa venuje intelektuálnym dejinám politického myslenia a okrem desiatok štúdií vo viacerých jazykoch je tiež spoluautorom dvojdielnej Histórie moderného politického myslenia v stredovýchodnej Európe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov. Mohlo by sa zdať, že je to výjav zo stále pokračujúcej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde. Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940, sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi. Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra. Tento príbeh si napokon získal aj záujem našich divákov a preto sa táto epizóda podcastu Dejiny na denníky SME zaradila medzi naše najpočúvanejšie rozhovory. Moderátor Jaro Valent sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa v moderných dejinách – to sú slová Vladimíra Putina, z ktorých behá mráz po chrbte. Aj ďalšie jeho vyjadrenia, no predovšetkým stále prebiehajúca vojna na Ukrajine, dávajú jasne tušiť, že ruskému prezidentovi nejde o nič menšie, než o obnovu niekdajšieho sovietskeho či ešte predchádzajúceho Ruského impéria. Scény, ktorých sme dnes a denne svedkami, keď sú počas raketových a leteckých útokov bombardované aj civilné ciele, nás vracajú viac než 70 rokov späť. Čo však stojí za týmto rozhodnutím? Aké historické traumy, dezinterpretácie a ideologické koncepty stoja v pozadí mysle človeka, ktorý sa rozhodol viesť vojnu prakticky proti celému civilizovanému svetu? Po odpoveď musíme siahnuť do bodu, keď sa pred 30 rokmi Sovietsky zväz rozpadol alebo ešte viac do minulosti. A rovnako sa musíme pýtať či je Ukrajina len prvá na rane a zasa naopak, o čo vlastne dnes táto krajina bojuje? Čo všetko je dnes v hre? Hoci táto epizóda vznikla ešte v marci, krátko po začatí ruskej invázie do Ukrajiny, je naďalej aktuálna a zaradila sa medzi najpočúvanejšie rozhovory pravidelného podcastu Dejiny na denníku SME. Moderuje Jaro Valent a rozprával sa s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Počas jeho panovania bol Hlohovec rozkvitajúcim mestom. Opravoval cesty, staval kláštory, kostoly a nemocnice. No na sklonku svojho života sa vybral na dlhú cestu, na cestu do Ríma. A nebol sám—Rím bol jedným z najobľúbenejších cieľov stredovekých cestovateľov z Uhorska. Reč je o Mikulášovi Ujlakim, pánovi Hlohoveckého panstva a bosnianskom kráľovi. Mikuláš Ujlaki pochádzal z významného uhorského rodu a on sám bol jedným z najvplyvnejších a najbohatších magnátov. A práve príbeh jeho cesty nás v tomto podcaste vovedie do témy cestovania v stredoveku. Po jeho stopách sa totiž vybrala aj naša dnešná hosťka. Prečo práve po stopách kráľa? Možno ste si už všimli, že v našom podcaste sa snažíme všímať si históriou často prehliadané príbehy bežných ľudí avšak voľba práve Mikuláša ako nášho sprievodcu je  v tomto prípade viac než logická a vlastne nevyhnutná.  Zatiaľ čo o cestách bežných ľudí sa zachovalo veľmi málo materiálov, o aristokracii, a obzvlášť o Mikulášovi sa ich zachovalo naopak mnoho. Naša dnešná hosťka prešla množstvo dokumentov z archívov v Ríme, Mantove, Benátkach, Budapešti a tiež v samotnom Hlohovci. Ako sa ukázalo príbeh Mikuláša Ujlakiho bol príbeh nielen uhorský ale zároveň európsky a aj preto bude práve on sprevádzať naše dnešné rozprávanie o cestovaní v stredoveku. Ako to teda bolo v stredoveku s cestovaním? Aké motivácie a dôvody viedli ľudí na cesty? Ktoré boli obľúbené destinácie v Európe? Kto všetko cestoval? Cestovali aj ženy? A kam cestovali obyvatelia územia vtedajšieho Uhorska? Ako boli vybavení a kde boli ubytovaní? A konkrétnejšie: Prečo sa vydal na cestu Mikuláš Ujlaki a aký dojem spravil na rodáka z Hlohovca stredoveký Rím? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Miriam Hlaváčkovou, ktorá pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje dejinám stredovekej vzdelanosti, každodennosti a cirkevným dejinám. Miriam Hlaváčková je tiež autorkou historického cestopisu: Pútnik (Sonda do života stredovekých pútnikov) Kráľ Mikuláš Ujlaki a jeho cesta do Ríma (Rak 2022). Tento cestopis s bohatou obrazovou dokumentáciou je práve čerstvo v predaji. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
"V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady – za Boha a za národ – vždy, všade a v každom ohľade... . Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade tohto zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu." To sú jedny z posledných slov niekdajšieho prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa, ktoré nadiktoval svojmu spovedníkovi pred popravou 18. apríla 1947. Okrem iného poukazujú na fakt, že i samotný Jozef Tiso sa videl a považoval za mučeníka v boji za národnú vec, ktorého nepriaznivé okolnosti a nepriateľské sily posielajú podstúpiť "najvyššiu obeť". Mýtus nespravodlivo odsúdeného a popraveného "prvého slovenského prezidenta" nadobudol v ďalších rokoch a desaťročiach pozoruhodnú životnosť. Pravidelne sa objavoval v ľudáckych emigrantských kruhoch v zahraničí, spolu s nimi preplával Atlantický oceán, aby sa po roku 1989 vrátil späť s o to väčšou razanciou v divokých a nacionalizmom poznačených 90. rokoch.  Stal sa tak základom pre celkový kult Jozefa Tisa ako národného hrdinu a mučeníka, ktorý je koniec-koncov aj symbolickým stredobodom krajnej pravice na Slovensku. Ako sa tento kult rodil, do akej miery si ho vytváral už za svojho života samotný Jozef Tiso a kto boli jeho hlavný šíritelia v ďalších rokoch? A aké má miesto i na súčasnej politickej scéne na Slovensku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom, ktorému práve vychádza kniha Mýtus a kult Jozefa Tisa. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Ich životy začali počas druhej svetovej vojny. A napriek tomu, že boli príliš malí a malé na to, aby vojnu vnímali, svetová vojna vplývala na ich životy aj dávno po svojom skončení. Reč je o deťoch narodených z vojny. O deťoch narodených v dôsledku vojny. Ich príbehy boli verejnosti dlho neznáme a historický výskum ich prehliadal. V najnovšej epizóde podcastu sa pozrieme na príbehy detí, ktoré sa narodili českým a slovenským matkám, pričom ich biologickými otcami boli americkí a sovietski vojaci. Ako prežívali tieto deti povojnové roky? Aké bolo postavenie detí amerických vojakov v komunistickom Československu, ktoré sa ostro vymedzovalo proti západným krajinám? Ako vnímali tieto deti domáci obyvatelia? Odlišovalo sa ich detstvo od detstva bežných detí v Československu? A ako sa napokon s vojnovou vo svojom životnom príbehu vyrovnali? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Korhelom z Inštitútu Slavistiky Poľskej Akadémie Vied a doktorandom univerzít v Augsburgu a Ústi nad Labem. Michal Korhel sa dlhodobo venuje dejinam detstva, deťom narodeným v dôsledku vojny a nemeckej menšine v strednej Európe. Popri výskume sa tiež venuje popularizácii histórie, je autorom putovnej výstavy Deti nepriateľov(?) o česko-nemeckých deťoch v povojnovom Československu. Tieto dejiny sú dejinami mnohých ľudí v Čechách ale aj na Slovensku. Ak sa Vás táto história osobne týka, prípadne poznáte niekoho kto by bol ochotný povedať svoj príbeh a pomôcť s výskumom, tento oznam je pre Vás. Historici Michal Korheľ a Denisa Nešťáková hľadajú pamätníkov sexuálneho násilia počas postupu Červenej armády územím Slovenska a zároveň aj deti narodené zo vzťahov miestnych žien a sovietskych vojakov. Kontakty: Denisa Nešťáková: denisa.nestakova@gmail.com; Michal Korhel: 0049 172 3957254, mkorhel@gmail.com Zdroj zvuku: Youtube/Vladimír Mišík - Brothers – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Verejný či politický život patrí mužom a ak sa v ňom predsa len objaví nejaká žena, je to väčšinou príznakom chaosu, signálom, že niečo nefunguje tak ako má. Nie, nie je to konštatovanie, ktoré by dnes niekto vážne vyslovoval a mal by tým na mysli normu pre súčasný spoločenský život. Je to však pohľad antiky, predovšetkým starovekého Grécka v epoche mestských štátov, ktoré nepripúšťali účasť na veciach verejných všetkým slobodným obyvateľom. Jedným z predkladaných dôvodov je i okolnosť, že domáci život zostával prísne oddelený od toho verejného, nielen politického, ale i kultúrneho či športového. Rétorické či básnické súťaže, divadlá či hry atlétov – to všetko bola v antickom Grécku zábava pre mužov. Aj preto je na mieste otázka, čo vlastne vieme o súkromnom domácom živote starých Grékov. Akú pozíciu malo v spoločnosti manželstvo a aké malo podoby, v akom právnom postavení sa vlastne nachádzali ženy a v akom muži? Zostával v tomto svete priestor na ľúbostné príbehy a prečo si aténski muži tak žiarlivo strážili svoje exkluzívne postavenie? Inými slovami, kto bol grécky homo domesticus? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
"Prinajlepšom sa ocitajú v pozícii šikovných asistentiek v predizbách moci." Tento komentár  patrí nemeckej prekladateľke Angele Repka. Je rok 1993 a Repka frustrovane sleduje ako ženy, ktoré boli ešte pred pár rokmi aktívne zapojené do revolúcie 1989, sa v kolektívnej pamäti Novembra, najprv stávajú takpovediac obyčajnými asistentkami aby následne celkom zmizli z verejných spomienok na November. Niečo podobné sa deje naprieč celou Strednou Európou. Podobne miznú  ženy zapojené v Charte 77, či aktivistky v poľskom opozičnom hnutí Solidarita. V posledných rokoch sa situácia začína meniť. Pred pár rokmi vznikla séria rozhovorov so ženami Novembra, Spomienky žien Novembra či študentský film Nežná. Ženy novembra a ich príbehy sa však začínajú objavovať len v hrubých obrysoch. Napokon, úprimne? Čo prvé nám napadne, keď sa povie November 89? Námestia, štrnganie kľúčmi a  tribúni na tribúnach. Tváre a príbehy žien ešte stále nie sú súčasťou kolektívnej pamäte Novembra. Boli ženy skutočne len asistentkami revolúcie? Aká bola ich úloha a ako prispeli k politickej zmene? Ale tiež prečo sa pamäť Novembra vyvíjala bez žien? Čo táto neprítomnosť žien prezrádza o ich životoch po roku 89? A čo prezrádza o postavení žien v ponovembrovej demokracii na Slovensku? A napokon aké dôsledky má neviditeľnosť celej skupiny aktérov v obraze dôležitého momentu dejín modernej demokracie pre kvalitu demokracie samotnej? Agáta Šústová Drelová, sa rozprávala so Zuzanou Maďarovou výskumníčkou na Ústave európskych štúdii a medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych a ekonomických vied  Univerzity Komenského a spolupracovníčkou vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt. Zuzana Maďarová je autorkou prvej publikácie, ktorá sa venuje výlučne téme žien v politickej pamäti Novembra 1989. Kniha vyšla pod názvom Ako odvrávať novembru 1989 (môžete si ju prečítať alebo stiahnuť na tomto odkaze). Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje výskumu politickej pamäti, politickej komunikácie a rodového usporiadania spoločnosti a politiky.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Legendu o Jurajovi Jánošíkovi poznáme všetci. Posledné tri storočia mal Jánošík publicitu ako málokto. Básne, ktoré romantizujú jeho život a smrť napísali Janko Kráľ či Pavol Országh Hviezdoslav. Likavský väzeň od Sama Chalupku je dodnes povinným čítaním. Jánošík je na maľbách Martina Benku, Ľudovíta Fullu, Kolomana Sokola a ďalších. Existuje minimálne sedem filmových spracovaní jeho života, vrátane filmu Jánošík- Pravdivá história od hviezdnej poľskej režisérky Agnieszky Holland. V tomto podcaste však nebudeme romantizovať. Jánošíka vrátime naspäť do 17. storočia a cez jeho život sa pozrieme na problematiku násilia a kriminality v živote bežných ľudí v ranom novoveku. Aké bolo 17. storočie na našom území? Ako veľmi prítomné bolo násilie a v akých podobách? O čom hovoríme ak hovoríme o kriminalite v 17. storočí? Aké boli najčastejšie delikty? A konkrétnejšie, ako fungovali zbojníci? Skutočne boli popri zbíjaní aj takpovediac pojazdnou charitou? Ako prebiehal Jánošíkov súd? A napokon, ako sa kedy vznikla legenda Jánošíka ľudového hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Dianou Duchoňovou, odborníčkou na historickú kriminológiu, šľachtu a každodenný život v období raného novoveku. Diana Duchoňová je autorkou monografie Palatín Mikuláš Esterházy (dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť) a spolu s Tunde Legyelovou tiež knihy Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku. Pravidelne spolupracuje ako odborná poradkyňa, nedávno aj pri tvorbe divadelnej inscenácie Jánošík, Príbeh vraha, ktorú ešte stále môžete vidieť v divadle Aréna. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Pred pár dňami sme oslávili 28. október, deň vzniku Československa. Na sociálnych sieťach sa to na chvíľu hemžilo československými vlajkami, fotkami prezidenta Masaryka či Milana Rastislava Štefánika. Zdá sa, že sme si zvykli práve cez tieto symboly a cez tieto osobnosti verejne prejavovať, že Československo má dôležité miesto v našich dejinách. Na medzivojnové Československo sa zväčša pozeráme cez tváre a príbehy Masaryka, Štefánika, možno Milana Hodžu či Andreja Hlinku, cez tých, ktorí založili štát alebo politické strany. V skratke, cez politické dejiny. Skúsme sa však na to pozrieť trochu inak. Dejiny prvej československej republiky, sú totiž aj dejinami tých, ktorí nezaložili štát alebo politickú stranu ale založili prvú kolóniu bytov, ktoré po prvý raz poskytovali robotníkom v Bratislave humánne priestory na bývanie, založili dievčenské školy, ktoré boli dostupné aj mladým ženám zo znevýhodneného prostredia, či dokonca spravili z robotníkov akcionárov vo vlastnom podniku. Na medzivojnové Československo sa pozrieme cez príbehy troch filantropov: právnika a zakladateľa robotníckej kolónie a pôvodne tiež nemeckého šľachtica Juraja Schulpeho, spisovateľky, dlhoročnej predsedníčky Živeny a zakladateľky siete škôl pre mladé ženy, Eleny Maróthy Šoltésovej a napokon majiteľa kožiarskej továrne v Liptovskom Mikuláši, Jána Pálku. Agáta Šústová Drelová, z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historikom Lukášom Krajčírom, ktorý sa venuje dejinám Slovenska v prvej polovici 20 storočia. Lukáš Krajčír je editorom knihy Rok 1919 a Slovensko a bol tiež hlavným producentom a moderátorom multižánrového kultúrno-vzdelávacieho formátu Poézia demokracie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
17. novembra sa dozvieme ďalšie mená bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, neslávne známej tajnej politickej polície komunistického režimu. Podľa šéfa Ústavu Pamäti Národa a experta na dejiny Štátnej bezpečnosti Jerguša Sivoša sa najnovšie ústavu podarilo získať takmer tri a pol tisíca spisov zamestnancov komunistických bezpečnostných zložiek. Ako však pripomína Fedor Blaščák, spoluautor dokumentárneho seriálu o ŠtB Prísne tajné, ktorý v týchto mesiacoch vysiela RTVS, ak chceme pochopiť fungovanie tajnej polície, nestačí nám poznať mená.  Do zväzkov sa musíme ponoriť. A tiež, nestačí sledovať konkrétne príbehy spolupráce len počas komunistického režimu ale je potrebné skúmať ako sa tieto príbehy vyvíjali po páde komunistického režimu. Ako fungovala ŠtB posledné roky komunistického režimu? Aké boli výhody práce pre tajnú políciu? Mali eštebáci možnosť nadobudnúť univerzálne zručnosti a uplatniť sa aj v novom demokratickom systéme? Ako fungovala spolupráca so sovietskou KGB? A napokon má dnes zmysel venovať čas príbehu komunistickej tajnej polície? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s filozofom Fedorom Bláščákom, spoluautorom dokumentárneho seriálu "ŠtB, Prísne Tajné" a aktuálne tiež novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti a s historikom Jergušom Sivošom, šéfom Ústavu Pamäti národa, ktorý už takmer 20 rokov skúma ŠtB. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Písal sa 12. október 1492 a tri španielske lode Pinta, Nina a Santa Mária sa plavili Atlantickým oceánom už viac než dva mesiace, keď sa na obzore konečne zjavila pevnina. Tento príbeh už ďalej dobre poznáte. Prvý ostrov Nového sveta, ktorý Krištof Kolumbus objavil, nazval San Salvador a začala sa tak éra objavovania a postupného ovládnutia nového kontinentu. Pre európske krajiny to znamenalo nový impulz a obrovské bohatstvo, ktoré sem v nasledujúcich desaťročiach a storočiach začalo prúdiť. Takto sa zvykneme na objavenie Ameriky dívať z našej európskej perspektívy. Čo však znamenal príchod Krištofa Kolumba a po ňom ďalších objaviteľov a dobyvateľov z pohľadu amerického domorodého obyvateľstva? Aké bolo stretnutie dvoch úplne odlišných svetov, ktoré sa paralelne vedľa seba rozvíjali po tisícky rokov? A boli vôbec Španieli schopní pochopiť a porozumieť tomu čo videli? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
26. novembra 1922 nadišiel deň D. Nebol to len kľúčový deň v živote Howarda Cartera, ale aj v dejinách celej egyptológie. Keď sa Carter spolu so svojim podporovateľom a mecenášom Lordom Carnarvonom prekopali k druhým zapečateným dverám Tutanchamónovej hrobky v Údolí kráľov, urobil v rohu odhalenej steny malý otvor a vo svite malej sviečky sa mu odhalilo nesmierne bohatstvo. Všade sa lesklo zlato a keď sa ho Lord Carnarvon spýtal či niečo vidí, zmohol sa len na jednu a dnes už okrídlenú vetu: „Áno, vidím úžasné veci.“ Takto a či trochu inak sa zvykne opisovať onen slávny moment, keď sa na svetlo sveta opäť dostali poklady slávnej hrobky faraóna Tutanchamóna. Až dovtedy sa o tomto mladom egyptskom panovníkovi veľa nevedelo. Koniec-koncov, vládol príliš krátko, nevyznamenal sa ani žiadnymi vojenskými úspechmi, štátnickými rozhodnutiami či veľkými stavebnými projektmi. Skrátka, nesmrteľným sa stal len vďaka tomu, že jeho hrobka zostala po viac než tri tisícročia bokom, uchránená od zvedavosti vykrádačov. Mohla tak vydať dôležité svedectvo o dobe a živote starovekého Egypta. Odvtedy sa Tutanchamón stal pre bežného človeka synonymom egyptskej civilizácie a fascinujúcou vstupenkou do vzdialenej ľudskej epochy. Čo všetko sa v hrobke nachádzalo? Kto bol samotný faraón Tutanchamón a v akej dobe vlastne žil? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Veronikou Verešovou z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Začiatkom leta 1990 praskali volebné miestnosti vo švíkoch. Druhý júnový víkend sa v Československu konali prvé demokratické voľby po páde komunistického režimu a prvé demokratické voľby od tých posledných v roku 1946. Voliči na Slovensku volili súčasne do Slovenskej národnej rady aj do Federálneho zhromaždenia. Účasť na voľbách bola bezprecedentná. Komentátori stranám vyčítali amaterizmus a často podobné volebné programy. To však málokoho obralo o eufóriu: voliči sa spolu s novovznikajúcimi politickými stranami viezli na vlne nadšenia z novembrových námestí. Bežní ľudia na Slovensku sa prvé mesiace demokracie cítili byť suverénnym, aktívnym a počuteľným zdrojom politickej moci. V roku 1990 sa viac ako kedykoľvek potom, a kedykoľvek predtým na politike podieľali aj bežní občania. Napokon Verejnosť proti násiliu, najväčšie politické zoskupenie, ktoré vzišlo práve z novembrových námestí, vnímalo svoju úlohu v zaistení dialógu medzi občanmi a štátnou mocou; malo ambíciu aktívne počúvať, odhaľovať, pomenovať a analyzovať problémy bežných ľudí. Väčšina občanov tomu úprimne verila. Hlasy v júnových voľbách napokon odovzdalo vyše 95 percent všetkých oprávnených voličov. O  pár mesiacov neskôr sa však začína šíriť sklamanie. Sklamanie, ktoré dnes mnohí vnímajú ako začiatok konca ponovembrového nadšenia z demokracie a tiež prvé štádium súčasnej podpory autoritárskym hnutiam a vodcom. V tejto epizóde sa pozrieme na prvé, formatívne mesiace modernej demokracie na Slovensku. Aký bol náš prvý rok demokracie? Aké témy vyvolávali vášne? Na čom sa v lete 1990 dokázali posekať aj dobrí známi? Čo si väčšina občanov predstavovala pod pojmom demokracia? A prečo sa často hovorí o rýchlom sklamaní z demokracie? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Matejom Ivančíkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Matej Ivančík sa vo svojom výskume dlhodobo zaoberá prechodom k demokracii so zameraním na ekonomickú transformáciu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Vianoce 1610 trávila Grófka Alžbeta Báthory na svojom panstve v Čachticiach, keď do jej kaštieľa prišla neohlásená návšteva. Palatín Juraj Thurzo, jeden z najmocnejších mužov v krajine a rodinný priateľ, neprišiel na priateľský rozhovor: grófku na mieste zadržal a dal strážiť na Čachtickom hrade. Nasledovalo vypočúvanie viac ako troch stoviek svedkov. Vyšetrovanie dospelo k záveru, že Báthory a jej pomocníci mučili a zavraždili niekoľko stoviek mladých žien. Grófka zomiera v domácom väzení o štyri roky neskôr. Život a smrť grófky Báthory je už niekoľko desaťročí suverénne najpopulárnejším historickým námetom mnohých viac ale často menej umeleckých spracovaní. Román Čachtická pani od Jozefa Nižňanského je historicky najpredávanejším románom na Slovensku. Väčšina popularizujúcich a populárnych spracovaní života a smrti Alžbety Báthory pracuje s príbehom masovej vrahyne. Celý život grófky má jeden smer a cieľ: organizovanie a vykonávanie vrážd nevinných mladých dievčat, zväčša slúžok. Avšak, ak sa na život Alžbety Báthory pozeráme len ako na príbeh vzostupu a pádu vrahyne uvidíme len zlomok jej zložitého životného príbehu. Zároveň strácame šancu dozvedieť sa cez jej príbeh viac o živote žien na našom území na prelome stredoveku a novoveku. V tomto podcaste sa pozrieme na grófku Báthory z viacerých perspektív a pokúsime sa zasadiť jej život do dobového kontextu. Budeme hovoriť o politickom kontexte ale najmä o každodennom živote a o myšlienkovom svete šľachtických žien na prelome uhorského stredoveku a novoveku: o vzdelávaní, manželstve, materstve či liečiteľstve. Príbeh grófky poodkryjeme nielen cez záznamy z vyšetrovania a súdu ale pôjdeme na jej dvor a na grófku sa pozrieme cez optiku jej služobníctva, a konkrétnejšie jej slúžok. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou zaoberajúcou sa obdobím raného novoveku Tünde Lengyelovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, autorkou a spoluautorkou viacerých štúdií a monografie na tému života a smrti Alžbety Báthory, ktoré boli preložené do viacerých jazykov. Dr. Lengyelová bola tiež odbornou poradkyňou filmu Báthory (2008) v réžii Juraja Jakubiska. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Zrejme nikoho neprekvapí, že pohreb kráľovnej Alžbety II. ako i slávnostný smútočný sprievod v uliciach Londýna s dvoma tisíckami pozvaných hostí z krajín Commonwealthu i celého sveta, sa stal i mediálnou udalosťou číslo jeden. Pochopiteľne, mohli by sme to pričítať jednak vysokej popularite a záujmu verejnosti, ktorej sa teší britská kráľovská rodina a jednak stále pretrvávajúcej tradícii britskej monarchie. A hoci sa to môže zdať už iba ako zvláštny relikt minulosti, v posledných udalostiach a výjavoch je v istom zmysle stále prítomný niekdajší duch britského impéria. Koniec-koncov, Alžbeta II. nebola len britskou panovníčkou, ale aj hlavou ďalších 14 štátov Commonwealthu. A rovnako ním bude aj jej nástupca Karol III. Je to preto príležitosť ohliadnuť sa späť po zdrojoch tejto tradície a pozrieť sa bližšie na niekdajšie impérium, nad ktorým ako hovorili jeho súčasníci, slnko nezapadá. Z čoho pramenil jeho mimoriadny úspech? Ako sa vyvíjal a čo sa stalo s Veľkou Britániou a napokon aj s pozíciou britského panovníka v časoch postupnej dekolonizácie rozsiahlych častí sveta? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa na lesk i biedu Britského impéria poohliadol so Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. - Poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch je ukončený. Jeho výsledky zverejníme onedlho. - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Komunistický nacionalizmus, nacionalistický komunizmus, národní komunisti. Ak sa aj vám tieto slovné spojenia zdajú protirečivé, nemožno sa čudovať. Komunisti predsa hlásali a často okázalo oslavovali  bratstvo národov: vpád vojsk varšavskej zmluvy v roku 1968 sa počas normalizácie oslavoval ako bratská pomoc a pravidelne sa konali oslavy československo-sovietskeho priateľstva. Internacionála, hymna, ktorá bola prakticky soundtrackom komunistického režimu, oslavovala medzinárodný socializmus. Spieva sa v nej o jednom a jednotnom pracujúcom ľude a nenájdete v nej ani zmienku o národoch. Avšak, pre vedúce postavy Komunistickej strany Slovenska, ale tiež radových komunistov bol národný komunizmus dôležitou súčasťou ich myšlienkového sveta a politiky. Pre mnohých komunistov bol národný komunizmus užitočný aj po páde komunistického režimu v roku  1989: viacerým poslúžil ako predpríprava na rýchlu konverziu z komunistov na plnokrvných nacionalistov a populistov. Na Slovensku patrili k jeho najvýraznejším postavám Gustáv Husák či Ladislav Novomeský. Aj cez ich životné príbehy možno bližšie skúmať príbeh národného komunizmu na Slovensku. Prečo komunistov lákala národná otázka? Možno naozaj hovoriť o komunistických nacionalistoch? A môžeme teda tvrdiť, že komunisti prispeli k zachovaniu a posilneniu nacionalizmu a populizmu na Slovensku? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Adamom Hudekom z Ústavu dejín súčasnosti na Akadémii vied Českej republiky. Hudek sa dlhodobo venuje výskumu národného komunizmu a na túto tému publikoval niekoľko odborných článkov a monografiu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Comments (2)

Oche Chula

veľmi dobré zhodnotenie Churchilovej osobnosti, pozitívnych aj negatívnych vlastností a činov aj s ohľadom na dobové reálie

May 3rd
Reply

Peter M.

"vlastne" count 1 275 397 Inak dobrá časť.

May 23rd
Reply
Download from Google Play
Download from App Store