EURACTIV Slovensko

V tejto epizóde Modrej vlny hovorí Peter Stach nielen o nástroji na obnovu európskych ekonomík, ale najmä o tom, či prijatie tohto nástroja bude pre Európsku úniu takým významným krokom smerom k federalizácii, ako bolo znárodnenie dlhov vtedy ešte len trinástich amerických štátov centrálnou americkou vládou. Pomáham si pritom myšlienkami historika Timothy Snydera a nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Thomasa Sargenta.

Kým ochranári v nej vidia príležitosti na zlomové zmeny v agrosektore a považujú ju za dobrú správu pre prírodu, farmári a potravinári neskrývajú obavy a dokonca hovoria o nej ako o nezodpovednosti. Európska komisia v máji predstavila dlhodobú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, ktorá má výrazne prepísať doterajšie pravidlá poľnohospodárstva a celého potravinového systému v Európskej únii. O tom, čo je hlavným cieľom potravinovej stratégie a či je na jej ambiciózne ciele pripravený slovenský agropotravinársky sektor, sa redaktor portálu EURACTIV Slovensko Maroš Koreň rozprával s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislavom Mikom. --- Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou. --- Podcast pripravili Maroš Koreň, Štefan Bako a Adam Bajla.

Číňania veria, že sa o obrovskej investičnej dohode s Bruselom dohodnú do konca roka, európske krajiny sú ale skeptickejšie. Predstavu Peking o nájdení zlatej strednej cesty Európania vnímajú ako tlak na upustenie z polovice požiadaviek. Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Lucia Yar

Európska únia sa stále nedohodla na podobe reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020. Následkom pomalých rokovaní nové programové obdobie v agropolitike nezačne načas a čaká ho minimálne jednoročné prechodné obdobie, na ktorom sa rámcovo už dohodli európske inštitúcie. To zároveň dáva členským štátom viac času na vypracovanie svojich strategických plánov na ďalších sedem rokov. Medzitým došlo ku zmene vedenia slovenského agrorezortu, ktoré si v programovom vyhlásení vlády za hlavnú prioritu určilo zvyšovanie potravinovej sebestačnosti. Vláda tiež sľubuje vypracovanie dlhodobej stratégie poľnohospodárstva a potravinárstva na základe strategických dokumentov EÚ. Európska komisia v máji predstavila dve kľúčové stratégie, ktoré do veľkej miery ovplyvnia aj poľnohospodársky sektor: Stratégiu biodiverzity do roku 2030 a Stratégiu z farmy na stôl. Podujatie portálu EURACTIV Slovensko vytvorilo priestor pre prvú verejnú diskusiu o smerovaní sektora medzi predstaviteľmi rezortu a kľúčovými aktérmi agrosektora. Podujatie sa zameralo aj na tieto kľúčové otázky: - Ako koronakríza ovplyvní poľnohospodársky sektor na Slovensku a ako sa prejaví na príprave a obsahu strategického plánu? Aké sú hlavné priority novej vlády v Strategickom pláne na nasledujúcich sedem rokov? - Akým spôsobom sa v Strategickom pláne zohľadnia ciele týkajúce sa udržateľného hospodárstva, s ktorými prichádzajú nové únijné stratégie a aké by malo byť miesto ekologického poľnohospodárstva v sektore? - Aké zmeny v agrodotačnej schéme plánuje agrorezort? Ako sa zmeny dotknú nastavenia priamych platieb a štruktúry projektových podpôr? A ako sa avizovaná zvýšená podpora malých a rodinných fariem dotkne veľkých poľnohospodárskych podnikov? - Aké kroky na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti by mal obsahovať strategický dokument? Na financovanie ktorých komodít by sa Slovensko prednostne malo zamerať? Akú úlohu by v tomto úsilí malo hrať potravinárstvo? V diskusii sa zúčastnili: - Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - Michal Wiezik, poslanec Európskeho parlamentu (Spolu / EPP) - Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska - Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Diskusiu moderoval Marián Koreň z EURACTIV Slovensko. Opatrenie spolufinancované Európskou úniou.

Témou tejto epizódy nie je aktuálne dianie v Únii, korona ani ekonomika. Namiesto toho hovoríme o férovosti. O tom, čo si pod týmto slovom predstavujú občania Európskej únie vrátane Slovenska a tiež o tom, či majú pocit, že ich život – a krajina v ktorej ho žijú – je férový, alebo nie. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie totiž pred pár dňami vydalo viac než stostranovú štúdiu, ktorá sa venuje práve férovosti. Jej názov je „Beyond Averages“: "beyond" znamená za, ale v zmysle nejakého prekonania alebo presahu, "average" je priemer. Čiže ten názov je taká slovná hračka, ktorá naznačuje, že ambíciou štúdie je ísť „za“ štatistické priemery odpovedí a dát, respektíve odhaliť, čo sa za týmito číslami skrýva. Podnadpis znie: Férovosť v ekonomike, ktorá pracuje pre ľudí - a to už netreba nijako zvlášť vysvetľovať. O tejto férovosti sa rozprávam s mojím hosťom pánom Vladimírom Šuchom, ktorý je bývalým generálnym riaditeľom Spoločného výskumného centra Európskej komisie a pred pár dňami bol vymenovaný za poradcu pre vzdelávanie, kultúru a mládež v Európskej komisii na generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru. -------- Pripravil Peter Stach -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Hlavným cieľom podujatia s názvom ,,Samosprávy v čase koronakrízy: Zmení epidémia pohľad na úlohy samospráv?” bude zistiť, akú úlohu zohrali slovenské samosprávy pri zvládaní koronakrízy a tiež aká bude ich rola pri obnove hospodárskeho a spoločenského života. Slovensko v poslednom čase púta pozornosť zahraničných médií, pretože sa používa ako príklad krajiny, ktorá na nástup epidémie koronavírusu zareagovala razantne a včas. Často sa v tejto súvislosti spomína úloha samospráv, ktoré preventívne opatrenie na zabránenie šírenia vírusu prijali ešte skôr ako štát. Nezamestnanosť v apríli narástla o 1,4 percenta, čo je historicky najväčší medzimesačný nárast v histórii Slovenska. Medzi obzvlášť zraniteľné regióny z pohľadu sociálnych dopadov patria najmenej rozvinuté regióny. Kríza navyše výrazne zasiahla rozpočty samospráv. Okrem výpadku príjmov ich pochopiteľne zaťažil aj nárast neplánovaných výdavkov súvisiaci s prijatými opatreniami. Národná rada SR už prijala vládny balík opatrení, tzv. ,,Lex corona”, ktorý samosprávam uvoľňuje finančnú disciplínu. Európska únia členským štátom v čase krízy poskytla niekoľko nástrojov, ktoré im majú pomôcť zmierňovať škody spôsobené pandémiou. Dôležitým krokom je uvoľnenie pravidiel upravujúcich čerpanie peňazí z európskych fondov. Slovenská vláda zatiaľ na boj proti koronavírusu vyčlenila 1,2 miliardy eur, pričom v blízkej budúcnosti má ohlásiť uvoľnenie ďalších európskych prostriedkov. Úrad vicepremiérky Remišovej vyhlásil už aj prvú výzvu na projekty pre obce, mestá a samosprávne kraje, ktoré chcú zmierniť dôsledky pandémie. Cieľom diskusie je zamerať sa na niekoľko otázok: - Ukázali samosprávy na Slovensku schopnosť operatívne a úspešne reagovať na výzvy, ktoré krízové obdobie prinieslo? Ako v čase pandémie fungovala spolupráca EÚ, vlády a samospráv? - Aké sú socioekonomické dopady koronakrízy v slovenských obciach, mestách a krajoch? Ako koronakríza poznačí investičný potenciál samospráv? - Ako môže s výpadkom príjmov samospráv pomôcť štát a EÚ? - Ako samosprávam v čase koronakrízy pomáhajú prostriedky z fondov EÚ? Na aké opatrenia by sa s pomocou eurofondov samosprávy mali zamerať, aby zmiernili sociálne a ekonomické dopady spôsobené epidémiou? Ako sa kríza prejaví na podobe nového programového obdobia? DISKUTOVALI: - Ján Ferenčák, poslanec Národnej rady SR (Smer-SD), primátor mesta Kežmarok - Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja - Ľudmila Majláthová, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku - Anton Marcinčin, expert na regionálny rozvoj MODERÁTOR: - Marián Koreň, EURACTIV Slovensko Mediálnym partnerom podujatia je týždenník MY. Toto opatrenie je spolufinancované Európskou úniou.

Koncom mája predstavila Európska komisia návrh Fondu obnovy. Do rekonštrukcie európskej ekonomiky po koronakríze chce investovať jeden bilión eur. Peniaze má Európska komisia získať na finančných trhoch, pomocou záruk spoločného európskeho rozpočtu. Dlhové financovanie vyvoláva v EÚ protichodné reakcie, rovnako ďalšie otázky: Ako sa majú peniaze dostať k členským krajinám, prostredníctvom pôžičiek, alebo grantov? Podľa akého kľúča majú byť rozdelené? Cieľom diskusie je hľadať efektívnu európsku odpoveď na hospodárske dôsledky koronakrízy. Zameria sa na niekoľko okruhov: 1)Aká je v tejto diskusii pozícia Slovenska? S ktorými časťami návrhu 2)Európskej komisie súhlasíme, ku ktorým máme výhrady? 3) Akým spôsobom majú byť peniaze poskytnuté členským krajinám a ako majú byť rozdelené? 4) Je dlhové financovanie obnovy jednorazovou výnimkou, nevyhnutnou vzhľadom na rozsah krízy, alebo precedensom? 5) Mali by sa niektoré z protikrízových nástrojov stať súčasťou štandardnej výbavy EÚ? DISKUTOVAŤ BUDÚ: - Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu (EPP) - Robert Hajšel, poslanec Európskeho parlamentu (S&D) - Michal Šimečka, poslanec Európskeho parlamentu (Renew Europe) - Martin Klus, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR - Lívia Vašáková, vedúca tímu ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku MODERÁTORKA: Zuzana Gabrižová, EURACTIV Slovensko

O tom, ako bude regulácia digitálnych sietí v EÚ vyzerať o rok, sa zatiaľ veľa nevie. Možností je mnoho, od minimálnej aktualizácie súčasných pravidiel, po regulačné dohľady aj sankcie pre plarformy. V centre debát je rozsah zodpovednosti. Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Lucia Yar

Ochrana biodiverzity je kľúčová pre mnoho ekosystémov poskytujúcich služby nevyhnutné pre ľudský život. V dôsledku ľudských aktivít však biodiverzita klesá. Hlavnými príčinami sú zmena využívania pôdy a vody, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, klimatické zmeny, znečistenie, strata a fragmentácia biotopov a prenikanie cudzích rastlinných a živočíšnych druhov. V roku 2020 má EÚ prijať novú Stratégiu pre biodiverzitu pre rok 2030. Bude sa týkať širokého spektra oblastí, od zastavenia odlesňovania a degradácie pôdy, cez ochranu druhov a ich habitatov, po udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Cieľom diskusie je zamerať sa na niekoľko otázok: 1) Má Stratégia biodiverzity 2030 obsahovať právne záväzné ciele pre EÚ a členské krajiny? 2) Aké zmeny potrebuje európske a slovenské poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, aby neohrozovali biodiverzitu? 3) Programové vyhlásenie vlády obsahuje ambiciózne environmentálne plány, čo konkrétne plánuje Slovensko pre zlepšenie ochrany biodiverzity? Diskutujúci: - Michal Wiezik, poslanec, Európsky parlament (SPOLU / EPP) - Ladislav Miko, vedúci, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku - Katarína Butkovská, generálna riaditeľka, Ministerstvo životného prostredia SR - Miroslava Plassmann, riaditeľka, WWF Slovensko Moderátor: Radovan Geist, EURACTIV Slovensko Podujatie zorganizovali EuroPolicy, o.z. a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s EURACTIV Slovensko.

Veľa sa teraz hovorí o návrhu Európskej komisie na viacročný rozpočet plus balík pomoci pre krízou najviac zasiahnuté členské štáty. A keďže to vyzerá tak, že Slovensko by malo z tohto balíka dostať nejakých 8-10 mld EUR, tak sa všetci opatrne tešíme. No a ak je táto naša nová vláda len trochu lepšia od tej predošlej, potom z takéhoto veľkého balíka dokážeme vyťažiť naozaj veľa. Hádam aj položiť základy pre prosperitu našej krásnej krajiny na najbližších hádam aj niekoľko desiatok rokov. S takýmto veľkým balíkom peňazí pre Slovensko asi nikto nerátal. Jednak je nám ako krajine myšlienka solidarity medzi štátmi cudzia a neveríme jej. Ak by kalkulácie, na základe ktorých nám pripadli toľké miliardy, vyšli povedzme tak, ako susednej Českej republike, ktorá do balíku vyčleneného na tie mimoriadne opatrenia ekonomickej pomoci viac prispeje, než z neho bude čerpať, zavládol by u nás rovnaký plač a škrípanie zubov, ako v kancelárii českého premiéra. No a druhým dôvodom je to, že si ešte asi celkom neuvedomujeme, čo to vlastne znamená, keď na základe nejakých vybraných objektívnych kritérií a dát úradníci v Európskej komisii dospejú k záveru, že Slovensko bude fakt potrebovať veľa peňazí. To veru nemusí byť tak úplne dobrá správa.

Richard Sulík vie, že ozelenenie slovenského prostredia je aj podmienkou prílevu investorov. Porozumenie medzi rezortom životného prostredia a hospodárstva sa testovalo, keď sa Slovensko pridalo k výzve na zelenú obnovu po COVID-19, hovorí v rozhovore pre EURACTIV.sk minister JÁN BUDAJ (OĽaNO). -------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Irena Jenčová, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Slovenská republika sa zaviazala plniť klimatické ciele, nevyhnutné na odvrátenie krízy globálneho ekosystému. Predpokladom ich napĺňania je udržateľná energetická politika na regionálnej a lokálnej úrovni. Na vytváranie modernej regionálnej a miestnej energetiky, založenej na faktoch a vedeckom poznaní, potrebujeme odborné, technické a finančné kapacity, ktoré dnes až na výnimky neexistujú. Štúdia s názvom ,,Zelená lokálna energia – cesta pre Slovensko” mapuje súčasný stav a navrhuje opatrenia pre štát, vyššie územné celky a miestne samosprávy, ktoré vytvoria predpoklady na vznik udržateľnej regionálnej a lokálnej energetiky na báze maximálnej možnej sebestačnosti a využitia obnoviteľných zdrojov energie. Podujatie predstaví závery štúdie a v rámci diskusie sa podrobnejšie zameria na niekoľko otázok: 1)Aký je stav kapacít pre tvorbu a realizáciu udržateľnej energetiky na regionálnej a miestnej úrovni a ako ho posilniť? 2) V čom nás môžu inšpirovať úspešné príklady zo zahraničia? 3) Ako financovať budovanie udržateľnej energetiky na regionálnej a miestnej úrovni? Diskutovali: - Karol Galek, Ministerstvo hospodárstva SR - Roman Havlíček, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Juraj Zamkovský, Priatelia Zeme-CEPA - Milan Ftáčnik, Univerzita Komenského v Bratislave Úvodné slovo: Robert Žanony, Friedrich-Ebert-Stiftung Moderátor: Radovan Geist, EURACTIV Slovensko Podujatie organizuje EuroPolicy, o.z. a Friedrich-Ebert-Stiftung, kancelária v Bratislave v spolupráci s EURACTIV Slovensko.

Hlavnou témou podujatia je hľadanie spôsobu, ako zosúladiť obnovu ekonomiky po koronakríze s cieľmi v oblasti klímy a širšej ochrany životného prostredia. Európska ekonomika prechádza hlbokou krízou vyvolanou pandémiou COVID-19. Krajiny aj európske inštitúcie spúšťajú programy masívnych investícií do oživovania ekonomiky. Podľa Európskej komisie nemajú prebiehať na úkor environmentálnych cieľov – obnova hospodárstva má byť v zhode s klimatickými (resp. širšie environmentálnymi) plánmi Únie. Aprílový summit ukázal, že s týmto názorom súhlasí aj veľká väčšina európskych lídrov. Podobný zámer deklaruje v programovom vyhlásení aj nová slovenská vláda. Boj s hospodárskymi následkami koronakrízy je aj príležitosťou na reštrukturalizáciu slovenského hospodárstva, na zmeny, ktoré ho urobia viac udržateľným a lepšie pripravia na dlhodobé výzvy. Podujatie si dáva za cieľ odpovedať na otázky: - Premietnu sa klimatické ciele Slovenska do plánu obnovy ekonomiky po koronakríze? - V ktorých oblastiach, sektoroch ekonomiky vidíte najväčšie príležitosti na zmenu? - Plánujete do procesu prípravy plánov zapájať širšiu skupinu aktérov: expertov, zástupcov environmentálnych organizácií a firmy? Diskutujúci: - Ján Budaj, minister, Ministerstvo životného prostredia SR - Martin Hojsík, poslanec, Európsky parlament (Progresívne Slovensko / RE) - Ladislav Miko, vedúci, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku - Juraj Zamkovský, výkonný riaditeľ, Priatelia Zeme-CEPA - Liliana Rástocká, koordinátorka, Slovenská klimatická iniciatíva Moderátor: Radovan Geist, EURACTIV Slovensko Podujatie organizuje Slovenská klimatická iniciatíva a EURACTIV Slovensko.

V Európskom týždni hovoríme o výzve Komisie na otvorenie vnútorných hraníc v EÚ do konca júna a o návrhoch nových rozpočtových zdrojov, ktoré majú kryť investície do prekonávania následkov krízy. Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Radovan Geist

Sektorová segregácia trhu práce, priama a nepriama diskriminácia a nerovnomerné rozdelenie neplatenej práce a starostlivosti stoja za výraznými rozdielmi v príjmoch mužov a žien. Ich dôsledkom je väčšia ekonomická zraniteľnosť žien počas celého života. ,,Kumulované celoživotné rozdiely v zamestnanosti v odmeňovaní žien a mužov vedú k ešte väčšiemu rozdielu v dôchodkoch a v dôsledku toho sú staršie ženy ohrozené chudobou viac než muži,” konštatuje aj nová Stratégia rodovej rovnosti EÚ (2020-2025). Počas krízy spojenej s vírusom COVID-19 sú ženy v prvých líniách ako zdravotné sestry, pracovná sila v maloobchode a v zabezpečovaní starostlivosti o deti, ktoré nemôžu navštevovať školy. Hoci ženy nie sú viac náchylné na samotný vírus, viaceré štúdie naznačujú, že budú v súvislosti s koronavírusovou krízou znášať väčšie dôsledky. OSN upozorňuje, že súčasná kríza môže ohroziť aj doterajší pokrok v dosahovaní rodovej rovnosti. Diskusia sa venuje aj týmto otázkam: - Nová slovenská vláda v programovom vyhlásení sľubuje ,,realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovností medzi mužmi a ženami a odstraňovanie diskriminácie žien”. Ktoré to budú? - Aké verejné politiky zlepšujú ekonomické postavenie žien v spoločnosti? - Aké nástroje fungujú pre prípady jasnej diskriminácie (napríklad transparentnosť odmeňovania) a ktoré riešia hlbšie príčiny? - Je šanca, že kríza urýchli spravodlivejšie (rovnomernejšie) rozloženie neplatenej práce medzi mužmi a ženami? - Berú krízové politiky do úvahy rodové hľadisko? Diskutovali: - Silvia Porubänová, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny - Miriama Letovanec Svetkovská, riaditeľka Implementačnej jednotky Úradu vlády SR - Barbora Holubová, výskumníčka Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Úvodné slovo: - Zuzana Homer, Friedrich-Ebert-Stiftung Moderátorka: - Zuzana Gabrižová, EURACTIV Slovensko Podujatie organizovalo EuroPolicy, o.z. a Friedrich-Ebert-Stiftung, kancelária v Bratislave v spolupráci s EURACTIV Slovensko.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Marián Koreň

Obavy farmárov zo zmien ktoré prináša Stratégia EÚ pre biodiverzitu a potravinová stratégia Z farmy na stôl sú pochopiteľné, no nemali by byť zámienkou pre to, aby Únia výrazne oslabila svoje snahy zmierniť negatívne dopady poľnohospodárstva na prírodu. -------- Opatrenie spolufinancované Európskou úniou. -------- Pripravili Marián Koreň, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

V tejto epizóde Modrej vlny sa spolu s právnikom Jakubom Joštom rozprávame o nedávnom rozhodnutí nemeckého ústavného súdu, ktorý obvinil Súdny dvor EÚ, že tento prekročil svoje právomoci, keď odobril program Európskej centrálnej banky na nákup dlhopisov členských štátov v roku 2015. Nemecký súd vo svojom rozsudku preto vyhlásil nález Súdneho dvora EÚ za neplatný na území Nemecka a zároveň poveril nemeckú vládu a parlament, aby dôkladnejšie preverili sporný program. Toto rozhodnutie vyvolalo veľa otázok v celej Európe. Dá sa dnes ešte zmysluplne rozlišovať medzi fiškálnou a monetárnou politikou, ako to urobil nemecký súd, alebo má pravdu najvyšší európsky súd, keď hovorí, že takéto rozlišovanie by významne oklieštilo právomoci ECB a sťažilo/znemožnilo jej robiť si svoju prácu? Čo sa stane, ak Komisia začne “infringement procedure”, teda podá žalobu na Súdnom dvore EÚ proti Nemecku za porušenie zmlúv? Bolo by riešením vzniknutého konfliktu medzi nemeckou ústavou a európskymi zmluvami otvorenie európskych zmlúv? Aký typ dodatku k Lisabonskej zmluve by to teoreticky mohol byť? S Jakubom sa však venujeme aj aktuálnemu nemecko-francúzskemu návrhu na vytvorenie Fondu obnovy pre európske ekonomiky zasiahnuté krízou. Keďže rozpočet EÚ z definície nesmie byť deficitný, rozprávame sa o tom, za akých podmienok si môže Komisia požičať peniaze na finančných trhoch a či prijatie dodatočného finančného bremena zo strany Nemecka nemôže znova niekto napadnúť na nemeckom ústavnom súde. Kladieme si tiež otázku, ako sa má pri rokovaniach o novom Fonde obnovy zachovať Slovensko? Nemecko a Francúzsko totiž jedným dychom s Fondom obnovy spomenuli aj zmenu európskych pravidiel hospodárskej súťaže tak, že by umožnili vznik tzv. „európskych šampiónov“ – čo sú to zač a prečo súčasné pravidlá bránia tomu, aby vznikali? Má Slovensko podporovať takúto zmenu pravidiel, alebo má o nej vyjednávať – ak to druhé, potom čo by malo byť cieľom takéhoto vyjednávania zo slovenskej perspektívy? Odpovede na všetky tieto otázky – a mnohé ďalšie – nájdete v podcaste Modrá vlna. Prajem príjemné počúvanie!

Ospravedlňte technické problémy pri tlmočení. Nová európska stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020-2025 (Gender Equality Strategy) uvádza boj proti rodovo podmienenému násiliu, ochranu a podporu jeho obetí za jednu z piatich priorít a pristúpenie k Istanbulskému dohovoru (Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu) za jeden z hlavných nástrojov. Naproti tomu, Slovenská republika oficiálne oznámila Rade Európy, že tzv. Istanbulský dohovor neratifikuje, hoci ide o najkomplexnejší medzinárodný právny dokument v tejto oblasti, ktorý aj OSN považuje za ,,zlatý štandard”. V diskusii sa budeme venovať nasledovným otázkam: - Aké legislatívne a nelegislatívne opatrenia sú potrebné na boj proti rodovo podmienenému násiliu? - Aká je na Slovensku legislatívna a nelegislatívna situácia v oblasti potierania rodovo podmieneného násilia? - Čo hovoria najnovšie výskumy? Kde sa rozchádzame so štandardom Istanbulského dohovoru? - Je možné sa mu približovať aj bez ratifikácie? - Ako sa nová vláda stavia k problému násilia na ženách – v oblasti prevencie a vyvodzovania zodpovednosti? DISKUTOVALI: - Sabine Kräuter-Stockton, členka GREVIO z Nemecka, prokurátorka pre trestné právo (Sársko) - Veronika Bílková, členka Benátskej komisie Rady Európy, Katedra medzinárodného práva Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe - Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR - Marián Filčík, riaditeľ odboru ľudských práv, Ministerstvo spravodlivosti SR ÚVODNÉ SLOVO: Anne Seyfferth, Friedrich-Ebert-Stiftung MODERÁTORKA: Zuzana Gabrižová, EURACTIV Slovensko Podujatie organizuje EuroPolicy, o.z. a Friedrich-Ebert-Stiftung, kancelária v Bratislave v spolupráci s EURACTIV Slovensko.

Paríž a Berlín navrhli mimoriadny 500-miliardový fond na obnovu európskej ekonomiky, financovaný zo spoločného dlhu. Niektoré krajiny ho kritizujú. Komisia má predstaviť už za pár dní vlastný návrh fondu obnovy. Podarí sa nájsť európskym lídrom kompromis? Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Radovan Geist