EURACTIV Slovensko

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Zuzana Gabrižová

VOĽBY 2020 | Predvolebnú analýzu postojov slovenských politických strán k európskym témam ponúkame aj vo forme rozhovor s jej autormi, editormi portálu EURACTIV.sk. ------- Jednotlivé články si môžete prečítať na https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/special_report/parlamentne-volby-2020/ ------- Tento podcast vznikol vďaka EuroPolicy a EURACTIV Slovensko v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich-Böll-Stiftung. ------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Od dôvery medzi členskými štátmi Európskej únie závisí úspech európskych politík a vlastne celá jej budúcnosť. Nedôvera voči európskemu projektu, európskym inštitúciám a ostatným členským štátom spôsobila, že Spojené kráľovstvo už nie je členom Únie. No jeho odchodom táto nedôvera nezmizla. V menšej alebo väčšej miere je prítomná v každom zo zostávajúcich 27 členských štátov. A bude mať vplyv na európske rozhodovanie o spoločných strategických prioritách a politikách. Možno najlepšie ilustruje problém dôvery, respektíve jej nedostatku, príprava viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027. Podobným, v niečom možno ešte výraznejším príkladom nedostatku dôvery medzi členskými štátmi Únie je neexistencia európskej fiškálnej politiky a nedokončená banková únia. Nedôvera medzi vládami bráni nielen ďalšej integrácii Únie, ale napríklad aj dobrému fungovaniu jednotného trhu. V nedávnom rozhovore pre portál Politico to potvrdil aj bývalý eurokomisár Mario Monti, ktorý pripomenul, že členské štáty často porušujú dohodnuté trhové pravidlá, keď sa snažia zachovať národný záujem aj za cenu toho, že trh bude menej jednotný a viac fragnmentovaný. Európa musí čoraz častejšie čeliť silnejúcim tlakom zo strany dvoch veľmocí - USA a Číny. Žiaden z jej členských štátov, vrátane tých najväčších, nie je schopný týmto tlakom čeliť osamote. To, v čom dokáže Únia s týmito dvomi veľmocami držať krok, je veľkosť ekonomiky. Ale aj to platí len za predpokladu, že skutočne bude existovať jedna európska ekonomika, jeden fungujúci spoločný trh, ktorý bude porovnateľný s trhom v USA alebo Číne. Dnes je však európsky ekonomický priestor ešte stále rozdrobený. Možno by preto nezaškodilo, ak by sme niekedy skúsili viac rozmýšľať o sporných témach alebo dôležitých rozhodnutiach nie z uhla úzkeho národného záujmu, ale položili si skôr otázku, ako to-ktoré rozhodnutie ovplyvní európsky záujem. Lebo ten náš je v ňom obsiahnutý už z definície.

VOĽBY 2020 | Aké sú slovenské záujmy v EÚ? Sú priority novej Európskej komisie v súlade s potrebami Slovenska? Čo treba spraviť, aby bolo Slovensko v EÚ viac počuť? Čo sa musí stať, aby bola slovenská európska politika efektívnejšia? Ktoré dôležité témy by malo Slovensko prinášať a otvárať? Aké vnútorné zmeny EÚ potrebuje? Vypočujte si záznam z diskusie "Európska politika povolebného Slovenska", ktorá sa konala 11. februára 2019 v Bratislave. Diskutovali: - Peter Kmec, Smer-SD - Ivan Štefunko, PS/Spolu - Tomáš Valášek, Za ľudí - Eduard Heger, OĽaNO Diskusiu moderovala: Zuzana Gabrižová, EURACTIV Slovensko ------- Podcast vznikol v spolupráci bratislavskou kanceláriou Fridrich-Ebert-Stiftung. ------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Radovan Geist

Daň z uhlíka na hraniciach EÚ môže ochrániť aj slovenských oceliarov, hovorí MAROŠ ŠEFČOVIČ v druhej časti podcastu EURACTIV.sk. Eurokomisár upozorňuje, že Slovensko môže v tomto desaťročí získať z Európskej únie až miliardu eur na inovácie v zelenej ekonomike, musí však pripraviť dobré projekty. Slovenských manažérov v zahraničných automobilkách vyzýva, aby sa zasadzovali za výrobu elektromobilov v domovine. ------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Strany ĽSNS a PS/Spolu sa so svojimi voličmi v nastavení k EÚ zhodujú. Smer-SD má omnoho euroskeptickejších voličov, SaS zase proeurópskejších. S Anetou Világi a Martou Králikovou sme sa rozprávali o voľbách a ich autorskej štúdii mapujúcej mieru euroskepticizmu slovenských politických strán. ------- Celú analýzu si môžete prečítať na https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/euractiv-analyza-europska-agenda-v-slovenskych-volbach-2020/ ------- Tento podcast vznikol vďaka EuroPolicy a EURACTIV Slovensko v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich-Böll-Stiftung. ------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Slovenský eurokomisár avizuje pravidelné správy o dodržiavaní demokratických princípov vo všetkých členských štátoch EÚ. Aj krajiny, kde sa právny štát považoval za vyriešený, čelia výzvam, vysvetľuje MAROŠ ŠEFČOVIČ. V prvej časti podcastu EURACTIV.sk predstavuje svoje plány v novej funkcii, kde bude mať na starosti konferenciu o budúcnosti Európy, legislatívnu iniciatívu europarlamentu či zníženie administratívnej záťaže. ------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Zuzana Gabrižová

VOĽBY 2020 | Ako sa vyvarovať minulých chýb pri podpore obnoviteľných zdrojov? Čo so 100 miliónmi ušetrenými ročne z dotácií na uhlie? Má budúcnosť výroba energie z odpadu? Politici koalície aj opozície diskutovali pred parlamentnými voľbami na podujatí EURACTIV.sk. Portál EURACTIV.sk usporiadal 3. februára podujatie s názvom „Klíma a energetika vo voľbách 2020: Ako vidia Európsky ekologický dohovor slovenskí politici?“. Diskutovali Erik Baláž (PS/Spolu), Karol Galek (SaS), Eduard Heger (OĽaNO), Caroline Líšková (KDH) a Peter Žiga (Smer-SD). V zostrihu z podujatia sa dozviete: prečo sú niektorí politici obozretní k cieľu uhlíkovej neutrality, aké chyby sa stali pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov, prečo nestačia pre zlepšenie ovzdušia kotlíkové dotácie, či má v doprave okrem elektromobility šancu aj vodík, ktorí kandidáti súhlasia s výrobou energie z odpadu, prečo nie je teraz potrebný plán pre zalesňovanie. Komplexnú analýzu predvolebných postojov strán k energetike a klíme pred februárovými parlamentnými voľbami nájdete na https://euractiv.sk/section/klima/linksdossier/slovensku-opoziciu-rozdeluje-nazor-na-jadrovu-energiu-aj-zemny-plyn/ ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Pripravili Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

VOĽBY 2020 | Brusel by nemal narúšať nastavený status quo a snažiť sa získavať ďalšie kompetencie v zahraničnej ani ekonomickej oblasti, hovorí podpredseda SNS JAROSLAV PAŠKA. ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Lucia Yar a Štefan Bako. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Zuzana Gabrižová

Čo má Marián Kočner spoločné s plynovodom Nord Stream 2? Je to schopnosť Spojených štátov amerických účinne zablokovať prístup nielen osôb, ale aj firiem a dokonca celých krajín, do globálneho finančného systému. Tomuto typu sankcie dnes nedokáže čeliť ani malé Slovensko, ani žiaden veľký členský štát Európskej únie, dokonca ani Únia ako celok. Tento podcast je o jednom z menej viditeľných nástrojov americkej globálnej politiky – o sankciách. Kočner aj Nord Stream sú len dva z mnohých príkladov jeho použitia. Americký dolár je hlavnou svetovou rezervnou menou a vďaka tomu je zároveň väčšina svetového finančného systému pod americkou kontrolou. V posledných rokoch sa zdá, že americká vláda začala používať ekonomické sankcie už nielen ako jeden z nástrojov diplomacie, ale NAMIESTO diplomacie. Na rozdiel od minulosti už nepovažuje za potrebné koordinovať postup so spojencami, ani sa snažiť o podporu ďalších veľmocí na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Nadužívanie sankcií však má svoje dôsledky, najmä vtedy, ak komplikuje obchod, nedá sa predvídať, alebo vytvára zásadné prekážky vo svetových finančných tokoch. Vedomie, že Spojené štáty môžu kedykoľvek odstrihnúť ktorýkoľvek štát od svetového finančného systému, že môžu efektívne zablokovať nielen jeho zahraničný, ale aj domáci obchod, je znesiteľné len vtedy, pokiaľ je sprevádzané dôverou, že túto svoju moc nebudú zneužívať na dosahovanie vlastných politických cieľov. Na riziko jednostranného využívania sankčných mechanizmov ako nástroja zahraničnej politiky USA upozornil okrem iného aj bývalý americký minister financií pán Jacob Lew v roku 2016 v prednáške pre Carnegieho nadáciu. Vo svetle krokov administratívy prezidenta Donalda Trumpa nielen voči krajinám ako Irán a Čína, ale aj voči európskym spojencom USA, sa zdá, že podobne ako v obrane, aj v oblasti finančných tokov by mala Európa začať rozmýšľať o tom, ako posilniť svoju suverenitu.

Voľby 202O | Jednohlasné rozhodovanie v Rade dáva Slovensku väčšiu možnosť presadiť svoj záujem, hovorí vedúci pracovnej skupiny pre medzinárodné vzťahy hnutia Sme rodina, poslanec ĽUDOVÍT GOGA. ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Lucia Yar a Štefan Bako. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

VOĽBY 2020 | Minister hospodárstva za Smer-SD, ktorý do parlamentu kandiduje zo 6. miesta, chce prebrať kompetencie rezortu životného prostredia. Súhlasí s uhlíkovou neutralitou v roku 2050 aj so zavedením uhlíkového cla. ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Opatrenie spolufinancované Európskou úniou ------- Pripravili Katarína Detersová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Americký prezident Donald Trump a šéfka Komisie Ursula von der Leyen hovorili na stretnutí v Davose aj o budúcej obchodnej dohode. Nepôjde pravdepodobne o rozsiahlu dohodu, akou malo byť TTIP. A riziko amerických ciel na dovoz z Európy ostáva. ---- Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Radovan Geist

VOĽBY 2020 | Minister hospodárstva za Smer-SD, ktorý do parlamentu kandiduje zo 6. miesta, chce prebrať kompetencie rezortu životného prostredia. Súhlasí s uhlíkovou neutralitou v roku 2050 aj so zavedením uhlíkového cla. ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Pripravili Katarína Detersová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Voľby 202O | Pri otázkach o európskej armáde je skeptický. Súčasný plán rozvoja slovenskej obrany by roztrhal. Rusko by v strategických dokumentoch tak, ako naši susedia, označil za hrozbu. Za účasti OĽaNO v budúcej vláde by podľa tieňového ministra obrany nová koalícia nemala problém pripraviť kvalitný obranný program. ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Pripravili Katarína Detersová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Europarlament kritizuje Európsku komisiu kvôli konaniam proti Maďarsku a Poľsku. Aké možnosti vôbec má hlavný výkonný orgán Únie? A aké sú plány Komisie, ktoré sa týkajú zelenej dohody? ---- Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Boris Koreň/ Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Radovan Geist

Členské štáty posilňujú svoj vplyv v Komisii Úradníci Komisie sa boja, že kabinety nových komisárov obsadili ľudia, ktorí prišli z diplomatických služieb členských štátov, alebo z politických strán, ktoré týchto komisárov nominovali. Podľa niektorých z nich tým utrpí nadnárodný a nadstranícky záujem EÚ. To, čo sa udialo v kabinetoch nových komisárov a reakcia „nevolených úradníkov“ Komisie však otvára zaujímavú a zmysluplnú debatu o fungovaní Únie a jej inšitúcií a o tom, či tu náhodou nie je priestor na zmenu. Vlády členských štátov navrhujú komisárov, ale nemusia pritom formálne rešpektovať výsledok volieb. Zároveň však členské musia brať do úvahy to, že navrhovaná Komisia musí získať dôveru väčšiny poslancov v Európskom parlamente – a tí sú zvolení v priamych voľbách. Poistkou, ktorá chráni európsky záujem, je teda EP. Táto poistka sa však aktivuje až v kritických situáciách – a otázka teda je, či by nebolo dobré takýmto hraničným situáciám predchádzať. Jedným riešením by mohlo byť posilnenie postavenia európskych politických strán. Tu sa dostávame napríklad aj k neustále sa vracajúcej debate o celoeurópskych kandidátkach. Ďalšie nástroje by mohli zahŕňať napríklad schvaľovanie národných kandidátiek do eurovolieb orgánmi európskych politických strán, a/alebo umožnenie účasti v eurovoľbách len pre európske politické strany, resp. pre také strany v členských štátoch, ktoré sú členmi európskych politických strán. Príležitosť na diskusiu o týchto témach bude na pripravovanej Konferencii o budúcnosti Európy, ktorá by sa mohla stať odrazovým mostíkom pre ďalší veľký skok vpred smerom k ďalšej európskej integrácii. Čína a Európa Za posledné desaťročie získali čínske štátne firmy podiely v trinástich európskych prístavoch, od Rotterdamu a Antverp na severe až po aténsky prístav Pireus na juhu. Investície do modernizácie prístavov sú súčasťou Morskej hodvábnej cesty pre 21. storočie a tá je zase jednou z dvoch vetiev čínskej dlhodobej expanznej iniciatívy nazvanej Jeden pás, jedna cesta. Jej druhou vetvou je Ekonomický pás Hodvábnej cesty, ktorý má ambíciu rozvíjať pozemnú obchodnú infraštruktúru prepájajúcu Čínu a Európu. Investície do železníc a diaľnic, ktoré Čína sľubuje predovšetkým malým štátom Západného Balkánu, sa v týchto krajinách stretávajú s nadšením. Lenže čínske štátne firmy neinvestujú len preto, aby dosiahli zisk, ale najmä preto aby Čína získala kontrolu a vplyv. Až desať členských štátov EÚ zo Strednej a Východnej Európy, vrátane Slovenska, sa prihlásilo k formátu spolupráce s Čínou nazvanému 17+1. Ďalších 6 štátov sú štáty Západného Balkánu a v apríli minulého roku sa pridalo aj Grécko. Memorandum o vzájomnom porozumení o Iniciatíve Pás a Cesta však podpísali s Čínou aj Rakúsko, Portugalsko, Luxembursko a Taliansko. Riziká čínskych investícií si uvedomila už aj Európska komisia, ktorá v septembri 2017 navrhla nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií do Únie. Toto nariadenie vytvára základ, na ktorom sa bude možné formulovať jednotný postoj Únie voči zahraničným investorom. A v prípade veľkých hráčov ako Čína umožní výmena informácií vyskladať si z jej investícií v jednotlivých členských štátoch celkový obraz o dlhodobých zámeroch a cieľoch tejto veľmoci vo vzťahu k Únii. Čína môže byť obchodným aj investičným partnerom, ale len pre toho, kto ju dokáže prinútiť k tomu, aby dodržiavala dohodnuté pravidlá a konala transparentne. Či takýmto partnerom Číny môže byť Európska únia, to sa ukáže v najbližších rokoch. Ale že ním nemôže byť žiaden z jej členských štátov samostatne, to vie už dnes Nemecko aj Francúzsko a bolo by dobre, keby si to uvedomili aj v Taliansku, Maďarsku a najmä na Balkáne.