Vypočujte si rozhovor, ktorý spája energetikov a fanúšikov moderných technológií. S Jurajom Kubicom otvoríme tému bezpečnosti solárnych, veterných, vodných aj jadrových elektrární. Útok na jednu malú fotovoltickú elektráreň pôsobí zanedbateľne, ale keď ich bude poškodených viac, môže to znamenať vážny problém pre celú energetickú sústavu. Zistíme teda, či sú naše predstavy z akčných filmov prehnané, a či malé OZE naozaj otvárajú viac dverí útočníkom než veľké elektrárne. Dotkneme sa aj otázky, či sa Európa môže stať technologicky suverénnou v oblasti čistej energie, keď množstvo komponentov pochádza zo zahraničia.
Pre aktuálne vydanie podcastu Energia zajtrajška sme na konferencii H2SK FORUM vyspovedali tri tímy finalistov súťaže H2GP. Rozprávame sa o tom, aké to je ocitnúť sa na svetovom finále RC áut na vodíkový pohon v nemeckom Chemnitzi a čo všetko musí tím zvládnuť, aby tam obstál. Študenti prezrádzajú zákulisie príprav, nečakané komplikácie aj tie malé víťazstvá, keď sa auto po nekonečných hodinách ladenia konečne rozbehne. Dozviete sa, ako Ostrov Team získal striebro v kategórii HYBRID a zároveň ovládol univerzitnú kategóriu PROTOTYPE, aj ako sa darilo tímom Adler Motors, Strojar Riders a dievčenskému Hydra Teamu. Hovoríme o technike, rýchlosti, rekordných pit-stopoch, ale aj o atmosfére, ktorá drží tím pokope v najťažších momentoch. Tímy otvorene hovoria o tom, čo sa naučili - od práce s vodíkovým článkom až po tímovú komunikáciu pod tlakom. V podcaste riešime aj to, čo podľa nich rozhoduje o úspechu: rýchle auto, dobrá stratégia či skôr ľudská súhra. Nechýbajú osobné momenty, zážitky, ale ani úprimné rady pre školy, ktoré ešte len rozmýšľajú, či sa do H2GP pustiť. Celý rozhovor ukazuje, že vodíkové technológie nie sú len budúcnosť energetiky, ale aj skvelý priestor pre mladých, ktorí sa neboja experimentovať a posúvať hranice.
V najnovšej epizóde podcastu Energia zajtrajška sa rozprávame s Andrejom Jurisom, bývalým predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a súčasným členom Energy Community vo Viedni. Hovoríme o tom, ako a prečo vznikol ÚRSO, aké má dnes právomoci a ako sa mení jeho úloha v čase, keď energetika prechádza zásadnou transformáciou. Andrej Juris vysvetľuje, prečo je stabilita cien a predvídateľnosť pravidiel kľúčová pre investorov aj spotrebiteľov, a ako nové metodiky výpočtu cien pomohli zlepšiť transparentnosť trhu. Otvorene hovorí aj o politických tlakoch počas energetickej krízy, o hranici medzi odbornosťou a politikou a o tom, ako si ÚRSO dokázalo udržať nezávislosť. Spoločne sa pozrieme aj na budúcnosť regulácie v ére decentralizácie a komunitnej energetiky, kde spotrebitelia čoraz častejšie vyrábajú vlastnú elektrinu. V rozhovore nechýba pohľad na výzvy integrácie obnoviteľných zdrojov, potrebu investícií do sietí či úlohu batériových úložísk v stabilizácii systému. V závere sa presunieme do regiónu juhovýchodnej Európy a porovnáme, ako napredujú balkánske krajiny v liberalizácii energetiky – a čo sa z ich prístupu môže naučiť aj Slovensko.
Rozhovor s Janom Sochorom, českým senior špecialistom pre rozvoj vodíkového hospodárstva, sa zameriava na aktuálne pravidlá výroby zeleného vodíka a RFNBO palív v Európskej únii. Česká vodíková technologická platforma HYTEP vznikla v roku 2007, aby prepájala firmy, výskumníkov a inštitúcie a pomáhala rozvíjať vodíkové hospodárstvo v súlade s klimatickými cieľmi EÚ. Súčasné európske regulácie, známe ako delegované akty, určujú, kedy možno vodík označiť ako obnoviteľný, pričom kladú dôraz na zdroj energie, časovú a geografickú väzbu výroby. Podľa Jana Sochora však tieto prísne pravidlá prinášajú značné prekážky pre krajiny strednej Európy, kde sú podmienky pre solárnu či veternú energiu slabšie. Kritické sú najmä tri požiadavky – adicionalita, časová korelácia a geografická korelácia – ktoré výrazne znižujú ekonomickú životaschopnosť projektov. HYTEP preto navrhuje úpravy, ako je predĺženie časového okna korelácie či možnosť využitia nízkouhlíkových zdrojov, vrátane jadra. Zjednodušenie regulácií by podľa neho otvorilo dvere pre širšie využitie vodíka v priemysle, energetike aj doprave. HYTEP verí, že tlak z praxe povedie k úpravám ešte pred plánovanou revíziou v roku 2028, čo by mohlo urýchliť rozvoj vodíkového hospodárstva v celom regióne.
V tejto epizóde podcastu Energia zajtrajška hovoríme s environmentálnym konzultantom Vladimírom Kočvarom o dopadoch veľkých stavieb na životné prostredie, o tom, prečo je posudzovanie vplyvov (EIA) také dôležité a ako Slovensko sa za posledné desaťročia posúva v prístupe k výstavbe a ochrane krajiny. Rozoberáme aj tému zelených striech, ktoré sa napriek svojim prínosom na Slovensku zatiaľ výraznejšie nepresadili. Vysvetľujeme, ako prebieha proces EIA - od prvotných analýz až po rozhodnutia úradov - a čo by štát mohol urobiť pre jeho zrýchlenie a zefektívnenie. Osobitne sa venujeme veternej energii – jej bezpečnosti, vplyvu na ľudí, vytváraniu hluku, či ohrozovaniu vtákov a netopierov. Vyvraciame najčastejšie mýty o veterných turbínach, ktoré sú na Slovensku stále predmetom obáv. Diskutujeme, ako ďaleko majú byť veterné parky od obydlí a či by menšie turbíny mohli priniesť väčšie prijatie tejto formy energie.
V podcaste Energia zajtrajška sme sa už s rôznymi hosťami rozprávali o výrobe, využití a iných úlohách pri dekarbonizácii priemyslu a dopravy. Zatiaľ sme však obchádzali jednu tému - ekonomický profit z vodíka ako energo nosiča alebo paliva. Na túto tému sa porozprávam s Petrom Blaškovitšom – človekom, ktorý sa dlhodobo pohybuje v oblasti inovácií, energetiky a vodíkových technológií. Bol generálnym riaditeľom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) kde zastrešoval široké spektrum aktivít od projektov zameraných na inovatívne riešenia, energetickú efektívnosť až po využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnosti je členom výkonného výboru NVAS ako zástupca veľkých firiem a riaditeľom EXPORT ANALYTICA, analytickej platformy expertov s cieľom zdieľať poznatky a osvedčené postupy v oblastiach ekonomiky, obchodu a medzinárodných vzťahov. Je teda človekom, ktorý vie prepojiť technológiu, biznis a praktickú realizáciu projektov.
Dnes sa budeme baviť o čoraz aktuálnejšej téme – stabilite elektrických sietí obsahujúcej obnoviteľné zdroje energie a súvisiacich batériových systémoch. Nedávne blackouty v Česku a Španielsku ukázali, že ide o celkom horúcu problematiku. Moje otázky zodpovie Martin Hodek zo spoločnosti Huawei Technologies - špecialista na dizajn a riadenie batériových systémov.
Asociácia SAPI vydala hodnotný výhľadový dokument o vývoji energetiky na Slovensku v nasledujúcich rokoch. Pozrieme sa, čo nás čaká v jadrovej, vodnej, slnečnej, veternej, geotermálnej, bioplynovej aj energiii z fosílnych palív.
V tejto epizóde podcastu Energia zajtrajška budeme hovoriť o tom, prečo sa okolo vodíka točí veľká európska diskusia, aké pravidlá platia pre výrobu zeleného a modrého vodíka, a prečo ich považujú mnohí odborníci za brzdu. Zaujímať ma bude aj to, akú šancu má Slovensko vyrábať nízkouhlíkový vodík, napríklad z jadrovej elektriny či zemného plynu so zachytávaním CO₂. A pretože sa náš dnešný hosť - Ján Weiterschütz, predseda NVAS - vrátil z nedávneho vodíkového podujatia v Brne a aktívne sa zapája do európskych debát, bude to rozhovor prudko aktuálny.
Dnes sa ponoríme do témy, ktorá spája poľnohospodárstvo a výrobu elektriny. Ak sa pýtate, či je možné na tom istom pozemku súčasne pestovať plodiny a vyrábať solárnu energiu, ako aj ďalšie otázky v súvislosti s týmto duálnym spôsobom využívania poľnohospodárskej pôdy, ste na správnej adrese. Spolu s Jánom Horváthom si dnes rozoberieme: - čo agrovoltika vlastne je, - aké sú jej výhody aj nevýhody, - ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami
Dnes sa s Peťom Hegedušom z NVAS porozprávame o novinkách, ktoré sa udiali v posledných mesiacoch či už na Slovensku, alebo v našom regióne. NVAS sa stala členom APZD, blíži sa 2. Československý vodíkový workshop, projekt Košického vodíkového údolia úspešne odštartoval a veľkým úspechom sú nové vodíkové normy STN, EN a ISO. Odpovieme tiež na otázky, prečo je vodík zo zemného plynu stále lacnejší než ten zelený a prečo Európa zaostáva v plnení vodíkových plánov.
Dušana Dokupilová zo Slovenskej akadémie vied sa vo svojom výskume venuje matematickému modelovaniu a predpovediam vo viacerých oblastiach - životnom prostredí, ekonomike, energetickej chudobe či zmene klímy. Mňa dnes zaujíma najmä stav, keď si domácnosť nemôže dovoliť dostatočné množstvo energie na základné životné potreby ako sú vykurovanie, chladenie, osvetlenie či varenie. Na Slovensku sa týka totiž až 15 % domácností, a nie vždy sa jedná o domácnosti príjmovo chudobné.
Braňo Hlinka a Erika Czingel z organizácie H2GP Slovakia nám dnes porozprávajú o sofistikovaných pretekoch vodíkových RC modelov. Žiaci stredných škôl najprv dostanú základnú sadu, ktorú postupne upravujú a spoznávajú tak, aby sa stali víťazným tímom 6-hodinových pretekov. V tých treba dosiahnuť optimálnu kombináciu nízkej hmotnosti, odolných materiálov, atraktívneho dizajnu a šoférskych schopností. Z 12 slovenských tímov sa minulý týždeň tri stredné školy prebojovali do svetového finále v nemeckom Chemnitzi. Držíme im palce!
Dnes budem spovedať Petra Kalmana z Greenlogy - slovenského dodávateľa slovenskej elektrickej energie. Greenlogy sa zameriava na predaj elektriny vyrobenej bezemisnými spôsobmi. Mňa zaujíma, prečo elektrinu nepredávajú priamo elektrárne alebo distribučné spoločnosti. A tiež sa dotkneme dlhodobo ťažko udržateľného rozdielu trhovej ceny elektriny (aktuálne okolo 120 eur / MWh) a regulovanej ceny pre domácnosti na polovičnej úrovni.
Július Száraz je odborníkom na elektromobilitu, fotovoltické systémy, vietor, vodu, batériové úložiská a zelenú energetiku všeobecne. Jeho firmy sa zaoberajú komplexnými riešeniami, ktoré umožňujú elektrinu bezuhlíkovo nielen vyrábať, ale aj odkladať na horšie časy. A práve tu nastáva zamyslenie, či energiu ukladať do batérií, alebo do vodíka. Obe majú svoje prednosti aj nedostatky. Ospravedlňte, prosím, mierne zníženie kvality zvuku v druhej polovici rozhovoru. Veríme, že to nemá vplyv na informačnú hodnotu záznamu.
Martin Ander má za sebou roky aktivizmu aj úspešnej práce na brnenskom magistráte. Svoj čas dlhodobo venuje najmä energetickej efektivite, aktuálne ako konzultant v oblasti komunitnej energetiky v českom Zväze modernej energetiky. Po krátkom zoznámení sa pozrieme na energetické komunity od úplného počiatku až po aktuálny stav v Českej republike. Tam sú už na tento nový fenomén legislatívne pripravení, energetické skupiny vznikajú jedna za druhou a my sa z toho môžeme veľa nového naučiť.
Tento diel s Petrom Hegedušom z NVAS nahrávame ako audio a video podcast súčasne. Preto sa trochu vrátime na úvod a zhrnieme si potenciál vodíka na Slovensku. Ako sa dnes vodík vyrába, kde sa spracúva a na čo sa využíva. Pozrieme sa aj do blízkej budúcnosti a do sveta.
Vedeli ste, že ročne sa v Európe stratí až 18 mld. EUR vypínaním veterných a solárnych elektrární v čase prebytku, pričom by vtedy mohli vyrábať napríklad vodík na horšie časy? Aj o tom sme sa rozprávali s Jánom Karabom zo SAPI a Jánom Weiterschützom z NVAS. Pozreli sme sa nielen na rok 2024, ale aj do blízkej budúcnosti. Pre rozvoj vodíka na Slovensku sú napríklad základom integrované riešenia zahŕňajúce výrobu aj spotrebu. Potrebujeme desiatky až stovky autobusov, ktoré budú odoberať z elektrolyzérov zelený vodík, aby to celé dávalo zmysel. Ján Karaba v roku 2024 vyzdvihuje uľahčenie stavieb malých veterných elektrární ako jeden z veľkých úspechov uplynulého roka. Do roku 2025 spoločne želáme obnoviteľným zdrojom energie i vodíku menej politikárčenia a viac pragmatizmu. Našťastie rozvoj technológií hrá v tejto oblasti prvé husle.
Rastislav Trnka sa, ako košický župan, zaoberá rozvojom vodíkových technológií od roku 2019. Košická VÚC-ka patrí v tomto smere k top európskym regiónom, pričom aktuálne získava milióny eur na prvé vodíkové projekty. Budujú prvý elektrolyzér, čoskoro plánujú obstarať vodíkové autobusy a uvažujú, ako vodík čo najefektívnejšie vyrobiť zo slnka, vetra či geotermálnej energie. Veľký dôraz v Košiciach kladú aj na rozvoj cirkulárnej ekonomiky - skvalitnenie odpadového hospodárstva.
Iba jeden požiar fotovoltických panelov z celkového počtu 36, ktoré u nás eviduje hasičský a záchranný zbor za roky 2021, 2022 a 2023, spôsobili fotovoltické panely. Až tretinu požiarov fotovoltiky spôsobili vady elektroinštalácie. Pridajte sa k diskusii s odborníkmi Martinom Flodrom z QEM a Martinom Hodekom z Huawei, kde preberieme, ako zabezpečiť, aby vaša solárna energia bola bezpečná a efektívna.