Do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie Dávid Romaňák, slovenský hokejový reprezentant a opora HK Spišská Nová Ves. Pred štyrmi rokmi pomohol klubu k návratu medzi slovenskú elitu a dnes patrí medzi jeho najspoľahlivejších obrancov. Na MS v hokeji odohral zatiaľ jeden duel, no aj táto skúsenosť mu pomohla posunúť sa ďalej v kariére.Úvod sezóny na Spiši sa však nevyvíjal podľa predstáv. Tím sa po slabšom štarte snažil nájsť správny rytmus a nadviazať na výkony z minulého ročníka. Dávid Romaňák priznáva, že mužstvo prešlo zmenami, no verí, že z reprezentačnej prestávky sa vráti silnejšie: „Úvod sme mali asi najhorší odkedy sme postúpili do extraligy. Prišlo k výmenám hráčov a zmenil sa aj tréner, ale už v posledných zápasoch bolo vidieť progres.”V tíme Spišskej Novej Vsi si vybudoval pevné miesto najmä spoľahlivou a poctivou hrou. Jeho úloha nespočíva v strieľaní gólov, ale v práci, ktorú fanúšik často nevidí – v defenzíve, pri oslabeniach a v detailoch, ktoré taktiež rozhodujú o výsledku zápasu. Aj vďaka tejto zodpovednosti patrí medzi najvyťaženejších hráčov mužstva.Reprezentačný dres si váži o to viac, že jeho cesta medzi najlepších nebola jednoduchá. Ako mladší nepatril medzi najväčšie talenty a dokonca prežil obdobie, keď nedostával príležitosť ani v kategórii o rok mladších hráčov. „Bol som hráč, ktorý nehral v mládeži skoro vôbec, dokonca som bol preradený k o rok mladším chlapcom a ani tam som niekedy nehrával,” spomína. Práve vtedy sa v ňom zlomilo odhodlanie niečo zmeniť a začal hľadať spôsoby, ako sa zlepšiť, trénoval navyše a nastavoval si ciele, ktoré si každý deň plnil.Okrem hokeja sa zaujíma aj o technológie a analytiku. V minulosti študoval informatiku a dodnes ho fascinuje dátová stránka športu. Po kariére by si vedel predstaviť práve prácu pri analýze výkonov a moderných hokejových dát.
Počas prvej reprezentačnej prestávky prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk slovenský hokejista Miloš Roman, hráč HC Oceláři Třinec, trojnásobný účastník majstrovstiev sveta, štvornásobný český šampión a bronzový medailista z olympiády v Pekingu.V rozhovore porozprával o úspešnom vstupe do sezóny, o tom, ako sa mužstvo po menej vydarenej sezóne znovu naštartovalo, a aj o tom, prečo si váži prácu v tieni hviezd.V Třinci patrí medzi útočníkov, ktorí robia poctivú robotu v defenzíve, často v tieni ofenzívnych hviezd. Vie, že práve takíto hokejisti sú pre úspech mužstva kľúčoví: „Tím musí byť dobre poskladaný, je to ako puzzle. Keď tréner žiada odo mňa čiernu robotu, prijmem ju a snažím sa byť užitočný pre tím.”S trénerom Václavom Varaďom ho spája dlhoročná spolupráca. Práve on ho počas pandémie COVID-19 priviedol do Třinca, keď Miloš Roman čakal na rozhodnutie Calgary Flames. Tréner mu dal dôveru a šancu medzi mužmi: „Aj keď som spravil chybu, veril mi ďalej. On ma vlastne vtiahol do mužského hokeja a odštartoval moje kroky k reprezentácii aj olympiáde.”Na medzinárodnej scéne si vybudoval stabilné miesto aj vďaka zodpovednosti. V slovenskej reprezentácii nastupuje najmä v úlohách, kde sa od neho očakáva spoľahlivá defenzíva, dôslednosť v detailoch a aktívne korčuľovanie. Práve to podľa neho často rozhoduje o úspechu tímu.V podcaste hovoril aj o spomienkach na zimné olympijské hry v Pekingu 2022, kde Slovensko získalo bronz. Hoci začínali s Jurajom Slafkovským a Pavlom Regendom ako štvrtá formácia, postupne sa stali dôležitou súčasťou zostavy. „S Paľom a Jurom sme boli najmä vďační za šancu, ktorú sme dostali. Hrali sme naplno, získavali puky, tlačili sa do útoku a Jurovi to tam začalo padať,” opísal slovenský reprezentant.
Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.
V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa predstavil útočník HK Nitra a slovenský reprezentant Sebastián Čederle. Po dlhej sezóne poznačenej zranením sa dokázal vrátiť vo veľkom štýle a prebojoval sa až do reprezentácie na MS 2025, kde patril medzi najlepších slovenských hráčov.V rozhovore sa vrátil k náročnému úvodu sezóny, keď si v treťom zápase zlomil ruku a musel vynechať dva mesiace. Po návrate sa však rýchlo dostal späť do formy a v druhej polovici ročníka vystrelil. Tvrdá práca sa mu vyplatila pozvánkou do reprezentácie, kde debutoval v parádnom štýle, a to hetrikom v prvom zápase.Reprezentačné skúsenosti mu pomohli aj po návrate do ligy. Vďaka nim získal väčšie sebavedomie a istotu, že dokáže hrať na medzinárodnej úrovni. Po sezóne zvažoval aj zahraničné ponuky, no napokon sa rozhodol zostať v Nitre. „Mal som tam aj nejaké ponuky zo zahraničia. Nakoniec som sa rozhodol, že zostanem ešte jednu sezónu, spravíme titul a potom pôjdem,” vysvetlil.V podcaste otvorene priznal, že jeho slabinou býva sebavedomie, na ktorom sa snaží pracovať aj čítaním psychologických kníh. „Všetci mi hovoria, že to je to, čo mi chýba. Sám sa na sebe učím, ako s tým mám pracovať a čítam knihy,” priznal.V závere rozhovoru hovoril aj o svojich ambíciách a hernom štýle. Patrí medzi bojovných útočníkov, ktorí spájajú poctivú defenzívnu prácu s chuťou útočiť a tvoriť hru. Hoci sa považuje skôr za nahrávača, v uplynulej sezóne potvrdil aj strelecký inštinkt a viackrát rozhodol dôležité zápasy. Mladý útočník sa zároveň netají túžbou predstaviť sa aj na nadchádzajúcom olympijskom turnaji.
V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa v štúdiu predstavil jeden z najspoľahlivejších slovenských brankárov 21. storočia Branislav Konrád. Tridsaťdvanásobný reprezentant so štyrmi účasťami na MS, bronzom z olympiády v Pekingu a titulom so Slovanom Bratislava z roku 2012 porozprával o kariére, ktorá ho zaviedla z rodnej Nitry až do českej extraligy.Branislav Konrád sa v rozhovore obzrel za dlhoročným pôsobením v HC Olomouc, kde si vybudoval výnimočné postavenie. Prezradil, prečo zostával verný jednému klubu napriek ponukám z iných líg a ako mu vyhovoval defenzívny štýl mužstva. Nevyhol sa ani téme hrozivého zranenia z prípravného zápasu, po ktorom mu zostali trvalé následky, no aj tak dokázal v sezóne odchytať 17 duelov s výbornou úspešnosťou.Reprezentačná kapitola zahŕňala aj pamätnú olympiádu v Pekingu, kde Slovensko vybojovalo historický bronz. „Hneď v prvom zápase ma dali do bránky, nevyšlo to podľa predstáv, ale asi to tak malo byť,” povedal s úsmevom. Spomenul aj majstrovstvá sveta, na ktoré sa dostal viackrát, hoci neraz mu v rozlete zabránili zranenia.Na Slovensku sa zapísal najmä majstrovskou sezónou so Slovanom Bratislava, kde ako jasná jednotka výrazne prispel k úspechu tímu. Po tejto sezóne klub pokračoval v KHL a Branislav Konrád sa musel zmieriť s pozíciou dvojky, čo bral realisticky: „Jaro Janus mal fantastickú sezónu. Keby som bol tréner ja, sám seba by som tam nedal.”Otázka ukončenia kariéry v rodnej Nitre zostávala otvorená až do poslednej chvíle. Branislav Konrád priznal, že plán sa neustále odkladal a nakoniec o tom ani neuvažoval. Hoci ho oslovili na pôsobenie vo výcvikovom tábore brankárov, momentálne sa sústredí na iné záležitosti a hokej si necháva ako cennú spomienku po bohatej kariére.
V najnovšej epizóde hokejového podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk privítali moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop uznávaného hokejového experta televízie JOJ Šport a mládežníckeho trénera Martina Kalináča. Spoločne detailne rozobrali všetky tímy pred štartom 33. ročníka najvyššej slovenskej hokejovej súťaže - Tipsport ligy.Po štyroch mesiacoch čakania sa hokejová sezóna vracia a Martin Kalináč prináša jedinečný pohľad na každý z 12 tímov. Nitra s hviezdnym kádrom podľa experta televízie JOJ Šport nemá v lige konkurenciu, no ako sám priznáva: „Bude to veľmi náročná úloha pre Andreja Kmeča ukočírovať taký nabitý káder.” Problémom môže byť minutáž kľúčových hráčov a spokojnosť všetkých hviezd v tíme.Majstrovské Košice budú čeliť sezóne bez zahraničných hráčov, čo Martin Kalináč vidí skepticky: „Legionári im tam jednoducho určite budú chýbať.” Na priamu otázku, či budú v hornej šestke, odpovedal rezolútne: „Myslím si, že nie.”Martin Kalináč veľmi oceňuje minuloročného bronzového nováčika Žilinu, ale upozorňuje na náročnú úlohu potvrdiť úspech: „Nahradiť Miguela Tourignyho bude extrémne náročné, minulý rok to bol jeden z najlepších hráčov v extralige.”Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu ponúka aj pohľad na zvyšné tímy - od ambiciózneho Popradu s najvyššími hráčmi v lige, cez Zvolen s najstarším trénerom Petrom Mikulom, až po nováčika z Prešova, ktorý podľa Martina Kalináča čaká zrejme boj o záchranu.Na záver expert predpovedá majstra, odporúča sledovať Jaka Virtanena a prekvapivo tipuje, že najvýraznejším hráčom ligy by mohol byť Ryan Dmowski zo Slovana. Tomáš Prokop zas očakáva výbornú sezónu od dvojice Michal Krištof a Matej Paulovič.
V dnešnej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sme privítali náš 16-ročný hokejový klenot Olivera Ozogányho, ktorý si hetrikom v zápase proti favorizovaným Američanom nedávno podmanil turnaj Hlinka Gretzky Cup. Tento mladý útočník z HOBA Bratislava rozprával o svojej ceste do zámoria, ambíciách pred draftom NHL 2027 a o každodennom tréningu, ktorý ho odlišuje od rovesníkov.Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.
V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk zavítal do štúdia jeden z našich najúspešnejších hokejových obrancov - Andrej Meszároš. V otvorenom a miestami úsmevnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom odkryl zákulisie svojej bohatej kariéry, ktorá ho zaviedla z Dukly Trenčín až do NHL.Andrej Meszároš, ktorý je štatisticky medzi TOP 5 slovenskými obrancami v NHL, spomínal na svoje začiatky v zámorí, keď sa ako 19-ročný dokázal presadiť v Ottawe Senators.Príbeh jeho cesty do NHL je fascinujúci - po drafte totiž nasledoval lockout, počas ktorého sa v juniorskej súťaži stretával s budúcimi hviezdami ako Ryanom Getzlafom, Brentom Seabrookom či Careym Priceom. V podcaste detailne opísal svoj draft do NHL v mimoriadne silnom ročníku (Alexander Ovečkin, Jevgenij Malkin), aj to, ako sa od samotného generálneho manažéra Steva Yzermana dozvedel o svojej výmene z Tampy Bay Lightning do Philadelphie Flyers.Zaujímavé sú spomienky na spoluprácu so Zdenom Chárom a jeho vplyv na hokejový rast Andreja Meszároša, detaily o zraneniach a jedenástich operáciách, ktoré výrazne ovplyvnili jeho kariéru, i spomienky na prehraté finále Stanley Cupu s Ottawou v roku 2007.Andrej Meszároš otvorene porozprával o skúsenostiach z KHL a pôsobenia v Slovane Bratislava, o tom, čo robí dnes a prečo sa venuje výchove mladých hokejistov v Považskej Bystrici. Zaujímavé sú jeho úvahy o tom, či bolo správne hrávať aj so zraneniami, keďže v NHL platí, že „na tvoje miesto čaká ďalších 10 chalanov”.S pokorou porozprával o svojich úspechoch a bez zatrpknutosti okomentoval „smolu” na tímové úspechy, keď tesne nedosiahol na najvýznamnejšie trofeje.Andrej Meszároš v závere pozval fanúšikov na špeciálnu akciu 6. septembra v Považskej Bystrici, kde sa pri príležitosti 30. výročia založenia klubu stretnú jeho odchovanci vrátane bývalých hráčov NHL.
V najnovšej epizóde hokejového podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa diváci môžu tešiť na exkluzívny rozhovor s Martinom Dendisom, trénerom slovenskej hokejovej reprezentácie do 18 rokov, ktorá v posledných rokoch pravidelne dosahuje na MS v hokeji pozoruhodné výsledky.Martin Dendis, mladý a ambiciózny tréner, ktorý sa vrátil na Slovensko po 10 rokoch v zahraničí (9 vo Švédsku a rok vo Fínsku), otvorene hovoril o tom, čo sa skrýva za tromi po sebe nasledujúcimi štvrtými miestami našej „osemnástky” na MS v hokeji tento vekovej kategórie. Zmienil sa o dôležitosti vytvárania správneho kolektívu, o disciplíne, ktorú s kolegami od mladých hráčov vyžaduje, ale aj o kvalitách, ktoré vidí v slovenských hokejistoch.V podcaste sa dotkol aj očakávaní pred nadchádzajúcim Hlinka Gretzky Cupom a domácim svetovým šampionátom, ktorý čaká jeho zverencov v nasledujúcej sezóne. Diváci sa dozvedia, prečo Martin Dendis považuje turnaje za „checkpointy” v príprave, nie za konečný cieľ, a prečo je pre neho dôležitejšie, aby hráči odovzdali maximum, než samotný výsledok.„U nás je to veľmi prísne. Nerobíme kompromisy ani žiadne výnimky. A radšej zoberieme trošku slabšieho hokejistu, ale výborného človeka ako naopak,” uviedol Martin Dendis v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.Zaujímavé sú jeho postrehy o rozdieloch v mentalite medzi slovenskými a švédskymi mladými hokejistami, či o tom, ako vníma nedávny draft NHL a jeho vplyv na mladých hráčov. Martin Dendis vysvetlil, prečo sa nenechá pri skladaní nominácie ovplyvňovať rodičmi, ani agentmi a ako sa snaží vštepovať mladým hokejistom správne hodnoty.Na záver v rýchlych otázkach odhalil, ktorého súčasného hráča NHL by najradšej trénoval vo svojej „osemnástke”, a odhalil svoj najväčší kariérny sen - získať medailu pre Slovensko na majstrovstvách sveta.
Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie mladý slovenský hokejový talent Michal Prádel, ktorý sa nedávno stal šiestym vybraným brankárom v tohtoročnom drafte do NHL, kde po ňom siahol klub Detroit Red Wings. Mladík z Oravy, ktorý hrával za projekt Slovensko a neskôr pokračoval v USHL, otvorene porozprával o svojej draftovej skúsenosti, brankárskom remesle i plánoch do budúcnosti.Michal Prádel v rozhovore s moderátormi Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom odhalil svoj pohľad na úspešné vystúpenie na MS v hokeji do 18 rokov, kde Slovensko skončilo tesne pod stupňami víťazov na štvrtom mieste. Gólman detailne opísal, ako sa vyrovnáva s tlakom veľkých zápasov i prípadnými neúspechmi, pričom prekvapuje pokojným prístupom.„V tom momente som si určite nepovedal, že ma to posunulo vpred,” hovorí o ťažkých momentoch v kariére, no s odstupom času vidí aj v neúspechoch príležitosť na rast.Diváci sa dozvedia, čo mu v Detroite poradili skúsené legendy ako Steve Yzerman či Nicklas Lidström, ale aj to, aký je jeho brankársky vzor. Na rozdiel od fanúšikov, ktorí milujú efektné zákroky, Michal Prádel obdivuje Connora Hellebuycka pre jeho čítanie hry a vykrývanie priestoru.V príjemnej, miestami vtipnej debate nechýbajú otázky o jeho preddraftových očakávaniach, plánoch študovať na americkej univerzite, ani to, kam by zobral Stanley Cup, ak by sa mu ho podarilo vyhrať. Zistite, ako vníma konkurenciu v organizácii Detroit Red Wings a aká dlhá je podľa neho cesta gólmana do NHL.
Útočník Oliver Okuliar, ktorý zažil najdlhšiu sezónu spomedzi všetkých slovenských hokejistov, zavítal do podcastu Góly z bufetu, kde v rozhovore s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom otvorene prehovoril o svojich skúsenostiach z AHL.Stále len 25-ročný útočník sa v uplynulej sezóne dostal s tímom Charlotte Checkers (farmou Floridy Panthers) až do finále AHL, kde so spoluhráčmi podľahli Abbotsfordu Canucks 2:4 na zápasy. V rozhovore Oliver Okuliar úprimne priznáva, že prehru vo finále stále nestrávil.„Dvakrát som bol vo finále a dvakrát som mohol siahnuť na pohár. Keď sa človek obzrie späť, tak ho to štve,” hovorí Oliver Okuliar, ktorý zažil finále aj v českej extralige s Hradcom Králové.V podcaste sa dozviete aj detaily o jeho ceste v AHL, kde začínal na pozícii štvrtého centra, hoci prirodzene hráva na krídle, a postupne sa vypracoval až na pozíciu druhého útočníka. Zaujímavé je aj porovnanie AHL s európskymi súťažami, či jeho nečakané prirovnanie k Bradovi Marchandovi.Talentovaný Slovák sa otvorene vyjadril aj k svojmu aktuálnemu prestupu do švédskeho klubu Skelleftea AIK, olympijským ambíciám a tiež prehovoril o drafte NHL v súvislosti s mladými slovenskými hokejistami.V exkluzívnom rozhovore sa dozviete aj to, ako vnímal hokejové „dozrievanie” v Amerike, rozhovoril sa o náročnom cestovaní v AHL, a dokonca prezradil aj to, že by mu vôbec neprekážalo hrať hokej celý rok v štýle futbalovej Premier League.
Slovenský hokejový reprezentant a stabilný obranca Washingtonu Capitals Martin Fehérváry prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk už druhýkrát. V najnovšej epizóde rozprával najmä o zámorskej NHL, ale aj o slovenskom hokeji a osobných cieľoch v blízkej budúcnosti.V rozhovore sa zamyslel nad šancami slovenského tímu na olympiáde a hodnotil zloženie ďalších reprezentačných výberov. Zároveň sa netajil tým, že turnaj berie ako veľkú výzvu, ale zároveň aj ako príležitosť, ktorá nemusí prísť dvakrát. Okrem iného sa dotkol aj diania v NHL a chválil tím Floridy, pričom však priznal, že vo finále fandil skôr Edmontonu. Reč prišla aj na jeho zdravotný stav a naznačil, že by mal byť na štart novej sezóny pripravený.V súvislosti s budúcnosťou v NHL opísal svoje pocity vo Washingtone. „Pre mňa je Washington pomaly ako druhý domov. Mám tam kamarátov mimo hokeja, organizácia je skvelá, majiteľ rovnako. Keby som nemusel, tak určite nejdem z Washingtonu asi ani celú kariéru,” priznal Martin Fehérváry v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.
MS v hokeji 2025 na Slovensku ešte doznievajú, no popritom sa už začína hovoriť aj o novej sezóne extraligy. Tomáš Surový bol na šampionáte v pozícii televízneho experta, no teraz už naplno pracuje ako asistent trénera v bratislavskom Slovane. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa vrátil k majstrovstvám, no rozprával aj o minulej a budúcej sezóne v hlavnom meste.Pri svetovom šampionáte si podľa neho dávame niekedy až nereálne očakávania a stále akoby sme žili v nádeji, že to bude ako za starých čias: „Staviame si trochu nereálne vzdušné zámky. Ťažko sa nám ustúpilo z pozícii, na ktorých sme boli, keď sme mali viacerých top hráčov v NHL.” Zaujímavé je porovnanie Slovákov so Švajčiarmi, ktorí nás momentálne predbehli. Čo za to môže? Podľa Tomáša Surového aj kvalita ich ligy a fakt, že si dokážu udržať domácich hráčov.Obísť nemohol ani Slovan Bratislava. Veď uplynulú sezónu dotrénoval ako jeho hlavný kouč. Nepostúpil s tímom do play-off, ale nepozerá sa na to katastroficky. „Z dlhodobého hľadiska bolo lepšie, že sme vypadli, ako sme vypadli. Keď si vyzlečený do naha a vieš, kde si urobil všetky chyby, môžeš sa odraziť od dna,” vyhlásil Tomáš Surový, podľa ktorého však fanúšikov „belasých” čaká už iná sezóna.V čom bude Slovan iný? „V hráčskej disciplíne, prístupe a v tom, po čom legitímne a správne volali fanúšikovia, v slovanistickom srdci.”
Slovenskí hokejoví reprezentanti obsadili na MS v hokeji 2025 až 11. miesto, čo bol ich najhorší výsledok od roku 2017. S len deviatimi strelenými gólmi sme si pripísali nelichotivý rekord v ére samostatnosti. Šampionát však priniesol viac než len nepriaznivé štatistiky. Hráči bojovali so sebadôverou, absenciou skúsených lídrov aj očakávaniami fanúšikov, ktoré nedokázali naplniť.V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa o celkovom priebehu turnaja, výkonoch Slovákov, ale aj o širších súvislostiach rozprávali moderátori s bývalým hokejistom a reprezentantom Slovenska, dnes odborníkom JOJ Šport Michalom Hudecom. Vysvetlil, prečo podľa neho nestačí len mladý tím, ak chýba sebavedomie a skúsenosť, prečo sa Slováci trápili v zakončení, ale aj čím si ho získali Američania, ktorí vo finále porazili Švajčiarov. Okrem iného sa pozrel aj na stav slovenského hokeja, vývoj v zahraničí a otázky smerovania reprezentácie.Poukázal aj na to, že Slovákom často chýbala vnútorná istota v rozhodujúcich momentoch „To je podľa mňa ten rozdiel. Na veľa zápasoch to bolo veľakrát o tom, že chalani mali strach, taký ten náš slovenský, že sa nevedeli presadiť. Keď mali šancu, tak zlyhali,” skonštatoval Michal Hudec v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.
Bývalý slovenský hokejový reprezentant Andrej Sekera prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu, kde bilancoval svoju bohatú kariéru. Skúsený obranca, ktorý odohral v NHL vyše 840 zápasov a so Slovenskom získal striebro na MS 2012, zaspomínal na svoje najlepšie hokejové časy a rozobral aj svoj vzťah k reprezentácii.V rozhovore okrem iného porozprával o zlomových momentoch v zámorskej NHL, keď po výmene do Caroliny dostal šancu naplno ukázať svoj potenciál. Vrátil sa aj k ťažkým zraneniam, ktoré takmer ukončili jeho kariéru, no dokázal sa po nich vrátiť. Priblížil aj, aký je to pocit byť na ľade so superhviezdami ako Connor McDavid, Alexander Ovečkin či Sidney Crosby.„Pamätám si, keď sme mali prvý kemp a on (McDavid) tam prišiel. Robili sme jeden test a vtedy som si povedal: ‚Myslel som si, že som rýchly.’ Vidíte 18-ročného chalana, vy tam šliapete, zuby zaťaté, a on okolo vás preletí s úsmevom na tvári, úplne s ľahkosťou. Prefrčal okolo všetkých. Vtedy sme si hovorili, že asi sme niekde urobili chybu my, keď sme sa učili korčuľovať, lebo toto nie je možné,” prezradil s humorom Andrej Sekera v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.
Už o niekoľko hodín sa začína hokejový sviatok, na ktorý čakajú slovenskí fanúšikovia celý rok. MS v hokeji 2025 budú opäť na obrazovkách TV JOJ, ktorá má práva na tento turnaj až do roku 2034. Roman Neuschl, šéf televízie JOJ Šport, v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu priblížil, na aké novinky sa diváci môžu tešiť a aká je dlhodobá vízia televízie v oblasti športového vysielania.Minulý rok sa podarilo „JOJ-ke” zabezpečiť rekordnú sledovanosť MS v hokeji, keď napríklad zápas proti USA dosiahol sledovanosť až 1,5 milióna divákov. Unikátom bolo tiež to, že televízia zachytila aj ženskú cieľovú skupinu.JOJ Šport tento rok opäť odvysiela všetkých 64 zápasov šampionátu, so štúdiami pred, počas a po zápasoch. V porovnaní s minulým rokom dôjde aj k niektorým personálnym zmenám - v štúdiu napr. nebude sedieť Vladimír Országh, namiesto neho prichádza Rastislav Pavlikovský, ktorý má bohaté skúsenosti zo švédskej ligy. Opäť sa diváci môžu tešiť aj na Jozefa Stümpela.V Góloch z bufetu sa hovorilo aj o problémoch pri organizácii šampionátu, najmä o nahustenom programe 64 zápasov do 15 dní, čo často vedie k situácii, keď si diváci musia vyberať medzi atraktívnymi zápasmi. JOJ Šport na kongresoch opakovane navrhuje rozšírenie času medzi zápasmi a predĺženie šampionátu na 3 týždne.K otázke vysielania NHL sa Roman Neuschl vyjadril, že momentálne to nie je ich prioritou, najmä kvôli problémom s vysielacími časmi a ťažkej monetizácii takéhoto obsahu. „Budeme stále tlačiť to, s čím sme začali a s čím sme vstúpili na trh, že sme slovenská športová televízia. Všetko to, kde cítime možnosť odprezentovať slovenských športovcov, slovenské ligy, slovenské akadémie, to je jedno, či to je hokej, basketball alebo akýkoľvek iný šport, tak do toho pôjdeme, aby sme prezentovali športovú komunitu, ktorá je na Slovensku silná, ale bohužiaľ v ostatných rokoch nedostávala priestor, aby mohla byť komunikovaná,” povedal Roman Neuschl o vízii televízie JOJ Šport.
Slovenský hokejista Marek Hrivík bol hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu, kde porozprával o skúsenostiach z reprezentácie aj klubového hokeja. Po pôsobení vo Švédsku mieri do českej extraligy, kde si oblečie dres Vítkovíc.Vysvetlil rozhodnutie vynechať najbližší svetový šampionát po operácii členka a náročnom závere sezóny. Okrem iného hovoril aj o výzvach moderného hokeja, najmä v súvislosti s rýchlosťou a agresivitou korčuľovania. Prezradil, čo plánuje zmeniť v tréningu a regenerácii pred príchodom do českej extraligy. Taktiež načrtol aj psychickú stránku posledných sezón a to, čo si z nich odnáša do budúcnosti.Svoj nový angažmán vo Vítkoviciach vníma ako logický posun. „Česko bola moja preferencia. Chcel som ísť bližšie k domovu. Od osemnástich rokov som bol stále preč a začínam to na sebe cítiť. Potrebujem sa posunúť aj v živote, nielen v hokeji. Dlho som nad tým rozhodnutím premýšľal,” priznal Marek Hrivík v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.
Slovenský hokejista a hráč Liberca Martin Faško-Rudáš sa v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu podelil o svoje hokejové skúsenosti a ambície. Po troch sezónach v zámorskej WHL sa vrátil do Európy a zakotvil v českej extralige. Hoci má stále len 24 rokov, už teraz patrí medzi skúsených reprezentantov.Reč bola o vyrovnanosti českej Tipsport extraligy, ale aj o tom, ako hodnotí svoju poslednú sezónu v Liberci. Priznal, že sa stále borí s problémom pribrať váhu, čo je jeho dlhodobá výzva. Porozprával aj o svojich reprezentačných skúsenostiach, o tom, ako vníma šance dostať sa na blížiace sa MS a ako prebieha aktuálna príprava pod novým trénerom.Dotkol sa aj svojej úlohy v reprezentácii, ktorú nevníma cez konkrétnu pozíciu, ale skôr ako ochotu pomôcť kdekoľvek. „Som univerzál. Vedel by som doplniť útočníkov aj v prvých dvoch lajnách a myslím si, že viem to odmakať aj v tretej a štvrtej. Nemám nejakú konkrétnu rolu, moja najväčšia úloha je robiť dobrú náladu v kabíne a byť stále usmiaty,” priznal Martin Faško-Rudáš v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.
Zdeno Cíger patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského hokeja. Bývalý hráč a tréner Slovana Bratislava i slovenskej reprezentácie sa v podcaste Góly z bufetu vyjadril k neuspokojivej sezóne „belasých”, ich skorému vypadnutiu a problémom, ktoré klub podľa neho dlhodobo trápia.Skúsený odborník okrem iného rozprával o nedostatku lídrov v kabíne, správneho nastavenia hráčov aj o tom, prečo bratislavský Slovan v posledných rokoch nenapĺňa očakávania fanúšikov. Priblížil tiež svoj pohľad na to, čo chýba tímu, aby sa vrátil na výslnie, a aké kroky by mohli situáciu zlepšiť. Venoval sa aj svojim skúsenostiam v pozícii reprezentačného trénera, konkrétne z majstrovstiev sveta v Kolíne, ktoré neboli pre slovenský tím vôbec jednoduché.Neobišiel ani tému práce s mládežou, kde vidí veľké rezervy. „Najviac ma mrzí, že veľa talentovaných mladých hráčov odchádza do zahraničia. Stále hovorím, že musíme vytvoriť podmienky, aby nám títo hráči neodchádzali. Chýba mi to, že naši juniori len zriedka dostanú šancu v extralige,” vyhlásil Zdeno Cíger v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.
Keď hokejistom Spišskej Novej Vsi odovzdávali Pohár Dušana Pašeka, zahraničným spoluhráčom ukazoval, aby sa cennej trofeje nedotýkali. Chcú totiž vyhrať tú ešte prestížnejšiu. Obranca Adam Žiak v novej epizóde podcastu ŠPORT.sk Góly z bufetu s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril nielen o aktuálnej, zatiaľ veľmi úspešnej sezóne Spišiakov v Tipos extralige.Aktuálnu jazdu Spišiakov vníma aj ako zadosťučinenie pre bratov Rapáčovcov, ktorí pozdvihli hokej v Spišskej Novej Vsi na úroveň, na ktorej dosiaľ nikdy nebol. Extraligu v metropole Spiša si však pamätá ako malý chlapec. „Vtedy som sa snažil dostať na každý zápas, tí hráči boli pre nás ako vzory, hoci na tie najvyššie priečky v extralige klub nesiahal,” povedal.V podcaste sa dotkol aj svojej minulosti, veľmi mu v kariére pomohlo pôsobenie v Škandinávii. „Najväčší rozdiel som videl v tom, že vo Fínsku učia mladých hokejistov hrať s pukom, vymyslieť niečo konštruktívne pre spoluhráčov. U nás to bolo o tom, aby hlavne neurobili chybu, pokojne to pošli preč o mantinel,” spomínal na svoje časy medzi mládežníkmi vo fínskom meste Turku obranca Adam Žiak.Okrem toho sa vrátil aj k juniorským šampionátom do 18 či 20 rokov, na vypadnutie vo štvrťfinále s Rusmi, ktorým vtedy kvalitná generácia Slovákov na MS 2019 chcela vrátiť smoliarske vyradenie na domácom šampionáte tímov do 18 rokov. Prehovoril aj o zraneniach, ktoré ho trápili počas kariéry a pre ktoré až teraz zažíva úspešné sezóny.