Hoci sa chlieb dnes považuje za symbol slovenskej tradície a pohostinnosti – spomeňme len vítanie hostí chlebom a soľou – jeho história u nás je pomerne mladá. Ešte pred rozšírením pečenia chleba tvorili základ stravy rôzne obilné kaše a placky. V tejto epizóde History podcastu sa s spolu s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou pozrieme na to, ako a kedy sa chlieb stal bežnou súčasťou nášho jedálneho lístka a čo jedli naši predkovia pred ním.
Začiatok 2. svetovej vojny sa najčastejšie opisuje ako útok nacistického Nemecka na Poľsko. Málokedy k tomu u nás dodáme – nacistického Nemecka a slovenských jednotiek. Šlo o slovenskú poľnú armádu Bernolák, pod velením Ferdinanda Čatloša, pod ktorého spadali tri pešie divízie - Jánošík, Škultéty a Rázus, ako aj formujúca sa Rýchla skupina. Slováci obsadili dediny, ktoré považovali za svoje o ktoré prišli po Versaillskej zmluve, či Mníchovskej dohode. No nezastavili sa iba tam. Prenikli hlbšie do vnútrozemia a obsadili dokonca Zakopané. Nakoniec nám ho ale Hitler nedal. Prečo, ako to celé prebiehalo a čo samotnému útoku a zapojeniu sa slovenských jednotiek do neho predchádzalo, sme sa v History podcaste rozprávali s historikom Igorom Bakom z Vojenského historického ústavu.
Rímska ríša – najväčší štátny útvar staroveku. Dala nám mnohé objavy a vymoženosti, ktoré používame dodnes. Siahala od Británie smerom k severnej Afrike a od Atlantického oceánu k Perzskému zálivu. Čo sa vlastne stalo, že toto impérium zaniklo? Aké sú hlavné príčiny a ako dlho to v skutočnosti trvalo? Ako to pocítili jej obyvatelia? Malo na to nejaký vplyv, viacerí známi vojvodcovia Rímskej ríše boli pôvodom Germáni? V History podcaste hovoríme s archeológom Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV.
2. svetová vojna sa v máji 1945 definitívne skončila. Čo to ale znamenalo pre tých, ktorí boli odvlečení alebo bojovali, či už v armáde alebo ako partizáni? Čo našli alebo aj nenašli, keď sa vracali domov? Akého privítania sa im dostalo? O tejto téme sa Veronika Homolová Tóthová v History podcaste rozpráva s publicistom Pavlom Vitkom.
Mníchovskú dohodu vnímalo Československo ako zradu. Čechy a Morava prišli takmer o 30 % svojho územia, na ktorom žilo dovtedy 34% obyvateľstva. Nemecku pripadli časti republiky, kde bolo aj množstvo hospodársky dôležitých podnikov a železničných uzlov. Z Mníchovskej dohody vyplynula aj tzv. Viedenská arbitráž, v ktorej si zasa na celý juh Slovenska a celú Podkarpatskú Rus nárokovalo Maďarsko. Ako ale obdobie pred Mníchovskou dohodou a po nej vnímali vo Veľkej Británii? Aké boli vzťahy Veľkej Británie a Československa pred rokom 1938? Prečo bolo Československo považované u Britov za exotickú krajinu? V čom sa britskí politici mýlili pri odhade Adolfa Hitlera a Benita Mussoliniho? Čo bolo pre vtedajšiu britskú spoločnosť takým strašiakom, že väčšina ľudí podporovala podpis Mníchovskej dohody? Prečo niekoľko desiatok bežných Britov prišlo po podpise Mníchovskej dohody pomáhať ľuďom do Československa? Pozvanie do History podcastu prijal veľvyslanec Veľkej Británie na Slovensku a vyštudovaný historik, Nigel Baker.
10. jún 1942 - deň navždy spojený s tragédiou obce Lidice. Prečo si nacisti vybrali práve ju, keďže s ňou parašutisti Gabčík a Kubiš, ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha, nemali nič spoločné? Aké boli osudy obyvateľov obce? Prečo sa nacisti prepočítali, keď si z ničenia obce urobili filmový záznam a premietali ho? Ako vyzerala vlna solidarity, ktorá sa po zničení Lidíc zdvihla na celom svete? Prečo rodičia najmä v španielsky hovoriacich krajinách dávali svojim dcéram meno Lidice? Hosťom History podcastu je vojenský historik a riaditeľ Pamätníka Lidice, Dr. Eduard Stehlík. Budeme s ním hovoriť aj o tom, ako vníma to, že zodpovednosť za tragédiu Lidíc sa stále pripisuje parašutistom, či československej exilovej vláde.
Ľudácka Slovenská republika, ktorá vznikla 14. marca 1939 bola počas vojny na strane nacistického Nemecka. Ako je teda možné, že sme po nej boli na strane víťazov a nie porazených? Čo nám k tomu dopomohlo a aké boli postoje západných spojencov k tejto téme? Hovoríme o tom v History podcaste s Martinom Poschom z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.
Čo sa dialo na Slovensku počas posledných mesiacov vojny a bezprostredne po jej skončení? Ako vyzerala každodennosť, boj o prežitie, oslobodenie a návrat k mieru? Ako sa spoločnosť vysporiadala s kolaborantmi bývalého režimu? A chcela sa vôbec vysporiadať? V History podcaste o tom hovoríme s historikom Mariánom Uhrínom, riaditeľom Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Milan Rastislav Štefánik – čo nám o ňom hovoria jeho poznámky, denníky, fotografie, či dokumenty z jeho ciest? Aká bola po nečakanej tragickej smrti jeho pozostalosť? Časť z nej spravuje Slovenské národné múzeum, ktoré z nich urobilo zaujímavý výber a zostavilo z nich knihu: Veľký malý muž – Milan Rastislav Štefánik. Pozvanie do History podcastu prijali jej autorky a zostavovateľky Miriam Kuzmíková a Erika Javošová.
Je učiteľom dejepisu a nemčiny. Svojím žiakom na hodinách nehovorí len o veľkých dejinách, ale učí ich aj tie miestne – čo sa dialo v meste, kde žijú a jeho okolí. A najviac sa zaoberá obdobím našich dejín, ktorému sa mnohí radšej vyhýbajú – druhej svetovej vojne, holokaustu a slovenským židom spod Tatier. Spolu so žiakmi znovuobjavili zabudnuté osudy obetí, vyčistili židovské cintoríny, píšu stredoškolské práce, s ktorými vyhrávajú súťaže zamerané na históriu. Hosťom History podcastu je Vladimír Andráš.
25. marca 1942 odišiel zo Slovenska prvý transport do koncentračného tábora. Prečo v ňom boli práve slobodné, práceschopné dievčatá z východného Slovenska? Ako sa ich rodiny dozvedeli o tom, že ich dcéra je zaradená do transportu? Kde ich sústredili predtým ako transport odišiel z Popradu? O čom rozhorčene písal gardista, veliteľ zhromaždiska v Poprade, o podmienkach v ňom? Odkedy vláda s transportami počítala? Prečo za každého deportovaného človeka platila Nemecku 500 ríšskych mariek? Aký bol osud lekára, Izáka Kaufmanna, ktorý bol v prvom transporte zaradený tiež a na zozname je uvedený pod číslo tisíc? Na tieto aj ďalšie otázky v History podcaste odpovedá Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.
Malý, päťročný Peter písal, že sa každý večer modlí za zdravie prezidenta Tisa. Mamička mu povedala, že keď bude dobrý, Ježiško mu prinesie najkrajší dar od pána prezidenta – myslela tým výnimku. Gabriel, obuvnícky majster, prosí prezidentskú kanceláriu, aby mu nebrali jeho dielňu, pretože je od nej existenčne závislý. Odpoveď nikdy neprišla. Rozhorčený obyvateľ Trenčína sa obrátil na prezidentskú kanceláriu ohľadom pohostinstva, ktoré vlastní Mária Š – Židovka. A pýta sa, ako je možné, že jej ho už dávno nevzali. To sú tri z množstva listov, ktoré písali zúfalé obete alebo bezcharakterní ľudia, ktorí sa na ich nešťastí chceli buď priživiť alebo sa aspoň uistiť, že svoj diel nešťastia budú musieť prežiť. O listoch prezidentovi Tisovi sa v History podcaste rozprávame s bádateľkou a autorkou knihy Slovutný pán prezident, historičkou Madeline Vadkerty, ktorá sa nimi zaoberá roky a prečítala ich v archíve stovky.
Už vám niekedy niekto povedal, že máte niečo na rováši? A viete, že ten rováš mal podobu drevenej paličky? Archívy na Slovensku sú plné zaujímavých dokumentov - či už kráľovských listín, dôležitých rozhodnutí, ale nájdete v nich napríklad aj vlčie uši. Tie musel ako prílohu žiadosti o vyplatenie odmeny za ochranu svojho stáda priložiť pastier, aby dokázal, že vlka skutočne zabil.
Odsúdený k večitej žízni. Cválajúce dni. Iba oči. Básnik a žena. Muž s jemnou, peknou tvárou, vyznávač života – jeho radostí, farieb a chutí. Niekto, o kom by ste povedali, že sa narodil pod šťastnou hviezdou a vďaka tomu tvoril poéziu o láske a nadšenia zo života. Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, mal však oveľa viac dôvodov byť zakríknutým, hanblivým človekom, ktorý čaká, kedy ho svet a ľudia zasa zradia, akú ranu mu uštedria – matka sa ho zriekla, narukoval do prvej svetovej vojny, z ktorej sa vrátil psychicky aj fyzicky vyčerpaný. O Jánovi Smrekovi, jeho neobyčajnom živote, o vydávaní časopisu Elán, o jeho pôsobení na Úrade propagandy počas druhej svetovej vojny, a ďalších peripetiách v ňom, o ktorých sa v učebniciach literatúry nedočítate, sme sa v History podcaste rozprávali s Monikou Kaprálikovou, autorkou knihy Za hranicami provincie a tiež knihy - Komorne o Komornej knižnici, čo bol jeden z projektov činorodého Jána Smreka.
Hilda Hrabovecká, rodená Friedmannová sa narodila v roku 1924, v chudobnej židovskej rodine v Prešove. Bola jednou z tisíc mladých, slobodných, práceschopných dievčat a žien, ktoré boli prvým transportom, 25. marca 1942 deportované do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. A ako jednej z mála sa jej ho podarilo prežiť. O jej osude, o tom, ako holokaust vnímala, o tom, že považovala za nutné o ňom hovoriť, pripomínať dôvody a najmä dôsledky budeme hovoriť s etnologičkou, odborníčkou na holokaust a blízkou priateľkou pani Hildy Hraboveckej, Monikou Vrzgulovou, etnologičkou z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. V rozhovore sa dozviete: - prečo si jej otec myslel, že netreba ukryť, pretože ju do transportu určite nevezmú - ako vždy pripomínala, že ich bolo tisíc a nie 999 a nechcela, aby sa na tú jednu dievčinu, ktorá zomrela hneď po príchode do Auschwitzu zabudlo - akú prácu v koncentračnom tábore vykonávala - ako vnímala, keď tam privliekli aj jej staršiu sestru Lujzu - čo sa stalo s ďalšími členmi rodiny - ako vnímala pochod smrti - ako sa jej podarilo ujsť z Ravensbrücku a ukrývať sa v lesoch až do oslobodenia
Príbeh štyroch bratov Čaplovičovcov je v mnohom typický pre turbulentné 20. storočie. V ich osudoch nájdete takéto príbehy - pochádzali z Kovačice, takže tesne pred vojnou a na jej začiatku pomáhali cez Juhosláviu utiecť tým, ktorí sa chceli dostať na Západ, jeden z nich priamo bojoval na západnom fronte, ďalší pôsobil pri exilovej vláde v Londýne, tretí sa zapojil do povstania, o ktorom po vojne napísal aj zakázanú knihu. Uverili vidine lepšej spoločnosti, ktorú sľubovali komunisti. Aj tak sa jeden z bratov nevyhol niekoľkomesačnému väzeniu a jeho rodina prenasledovaniu zo strany ŠtB. V History podcaste sme hovorili s Dušanom Čaplovičom, ktorý si spomína na osud svojho otca, bojovníka z Tobruku a neskôr väzňa komunistickej ŠtB a svojich strýkov, z ktorých jedného učili, že je prípustné nútiť gazdov vstupovať do družstva aj tak, že bude ich deti spúšťať vo vedre do studne.
Anton Ivan Székely bol jediný oficiálny fotograf SNP. Ak ste videli nejakú fotografiu z povstania s veľkou pravdepodobnosťou ju urobil on, pretože stihol nafotiť a neskôr ukryť stovky snímok. Pri fotografovaní na povstaleckom území mu niekoľkokrát hrozilo, že ho popravia vlastní, pretože ho považovali za špióna – kto by sa už chcel čo najviac priblížiť k bojom, kto by fotografoval bombardovanie Bystrice z veže hodín na námestí, kto by dobrovoľne prešiel mínovým poľom. O osude Antona Ivana Székelya, o tom, čo predchádzalo jeho odchodu na povstalecké územie z pracovného tábora pre Židov v Novákoch, aj o tom ako vnímal svoj prínos na zdokumentovaní povstania sa v History podcaste rozprávali s jeho dcérou Líviou Barutovou.
Perinbaba – rozprávkový príbeh desaťročia spojený s obdobím Vianoce. Niekto ho miluje ako celok, iný má z neho obľúbené hlášky ako A čia je to smola? Čia? Vaša, vaša. V History podcaste sa budeme rozprávať o tom, ako táto legendárna rozprávka vznikla. Jej filmovú podobu jej totiž pred štyridsiatimi rokmi, prostredníctvom svojej kamery, dal Jozef Šimončič, hlavný kameraman TV JOJ. V podcaste sa dozviete: - ktorá scéna filmu bola najnebezpečnejšia - čo všetko museli vymyslieť, aby vedeli zrealizovať náročné scény s lietajúcim Bandalírom - ako si poradili s klaustrofóbiou Giulietty Masiny - čo o Dodovi Šimončičovi povedal jej manžel Federico Fellini - čo oceňuje na prístupe Juraja Jakubiska
Stridžie dni - ľúbostné veštenia na Katarínu, Ondreja, či Barboru, polievanie zasadenej halúzky čerešne vodou prinesenou iba v ústach, pichanie ihiel do vŕby, či kradnutie múky a dreva z domu, kde býval vyvolený. To sú niektoré tradície, ktoré sa týkajú predvianočného obdobia, ktorému sa hovorilo Stridžie dni. V History podcaste sa o nich rozprávame s etnologičkou Katarínou Nádaskou.
Jednou z hlavných postáv Slovenského národného povstania bol generála Rudolf Viest. No nielen on sa z rodiny Viestovcov zapojil do odboja. Ak ste niekedy počuli o odbojovej skupine Flóra, svoje meno dostala po zakladateľke Květoslave Viestovej, švagrinej Rudolfa Viesta, manželke jeho mladšieho brata Dušana. Rodina Viestová aktívne bojovala za návrat demokratického Československa, rozumela hodnote a nevyhnutnosti slobody. Aj preto sa pre komunistický režim stala podozrivou a nepriateľskou. Ako sa ich životy zmenili po februári 1948 a čo ako dieťa počúvala o generálovi Viestovi, sme sa v History podcaste rozprávali s pani Danou Viestovou, vnučkou generálovho brata Dušana a Květoslavy Viestovcov.