Kapitalx

V roku 2020 sme publikovali sériu reportáží Tímey Beck z južného Slovenska pod názvom Južná trasa. Tentokrát sme navštívili Gemer s diskusnou šnúrou, v ktorej sa vraciame k niektorým z problémov, ktoré autorka vo svojich reportážach načrtla, rozprávali sme sa o veciach, ktoré ľudí na južnom Slovensku trápia, ale venovali sme sa aj celospoločenským otázkam a smerovaniu krajiny. V Rimavskej Sobote diskutovali aktivistka z iniciatívy Rimavská kaviareň Miroslava Čierna, filmár Peter Pavlík, pedagogička a redaktorka regionálneho portálu Rimava.sk Katarína Pavlík Smaczna, vydavateľ a zakladateľ medzinárodného knižného festivalu BRaK František Malík. Diskusiu moderoval Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR.

V roku 2020 sme publikovali sériu reportáží Tímey Beck z južného Slovenska pod názvom Južná trasa. Tentokrát sme navštívili Novohrad s diskusnou šnúrou, v ktorej sa vraciame k niektorým z problémov, ktoré autorka vo svojich reportážach načrtla, rozprávali sme sa o veciach, ktoré ľudí na južnom Slovensku trápia, ale venovali sme sa aj celospoločenským otázkam a smerovaniu krajiny. V Lučenci sme sa rozprávali s umelcom a pedagógom Dávidom Koronczim, kurátorkou Renátou Murgaš Banášovou a vedúcou Mestského múzea v Lučenci Andreou Moravčíkovou. Diskusiu moderoval Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR

Bezdomovectvo rodín s deťmi je naliehavým sociálnym problémom, ktorý má ďalekosiahle zdravotné, ekonomické a spoločenské dopady. V diskusii sme sa preto sústredili na zdravotné a finančné dôsledky bytovej núdze, diskutovali sme o aktuálnej situácii na Slovensku a v zahraničí. Analyzovali sme dáta v oblasti trendov a špecifických výziev v rámci krajiny. Zaoberali sme sa i funkčnými riešeniami s ukončovaním bezdomovectva rodín – aké prístupy sa osvedčili na Slovensku a v iných krajinách, aké sú príklady dobrej praxe, vrátane programov s prístupom housing first, preventívnych a intervenčných opatrení. Hostky diskusie: Alena Vachnová (Nadácia DEDO), Miroslava Hlinčíková (Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV) Moderátorka: Barbora Bírová Podujatie Kapitalks: Ukončovanie bezdomovectva rodín s deťmi – aktuálny stav a výzvy z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislava. Podujatie organizoval mesačník Kapitál v spolupráci s Kubik nápadov a bolo súčasťou festivalu dostupného bývania - DEPOZIT v Trnave. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou.

V júni venoval mesačník Kapitál celé číslo súčasnému Poľsku a na témy tohto vydania nadväzovala diskusia v Poľskom inštitúte. Stretli sa v nej tri autorky, ktoré do čísla prispeli textom: literárna teoretička Magdalena Bystrzak, poetka Zofia Bałdyga a novinárka Katarzyna Pilarska. Rozprávali sme sa nielen o súčasných trendoch v poľskej próze, poézii a divadle, ale aj o tom, aké boje zvádzala poľská kultúra počas vlády PiS a ako sa z nich môže naša kultúrna obec, ohrozená súčasnou vládnou garnitúrou, poučiť. Diskusiou sprevádzal Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Quo vadis, poľská kultúra?, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislava. Podujatie organizoval mesačník Kapitál v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Dnešná mladá generácia údajne uniká pred zodpovednosťou – odkladá zakladanie rodiny, vyhýba sa dlhodobým záväzkom a najmä angažovanosti. Ale je to naozaj tak? Prostredníctvom konkrétnych príbehov sa pokúsime pochopiť, čo stojí za ich rozhodnutiami. Do akej miery životy mladých ľudí ovplyvňujú ekonomické podmienky, tlak na výkon a úspech, či dokonca strach z neúspechu? Mohlo by sa zdať, že ide o nedostatok odvahy, no čo ak tkvie podstata problému napríklad aj v dôsledkoch pandémie? Mladí angažovaní jednotlivci – Lukáš Hrošovský, Katarína Čmaradová a Adrián Kobetič – nám priblížia svoje skúsenosti s prevzatím zodpovednosti už v ranom veku a predstavia nám, čo všetko pre nich pojem zodpovednosť znamená. Moderovala Barbara Vojatašáková. Použité skladby: Nul Tiel Records - Jeopardy (https://freemusicarchive.org) KilUWhy - Dark Pop Sexy Club (https://freesound.org) Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

V digitálnej dobe sa každý z nás stáva nielen tvorcom, ale aj kurátorom vlastných spomienok. Uchovávame tisíce fotografií, videí a dokumentov. Kde však končí starostlivé kurátorovanie a začína nezmyselné hromadenie? Môžu nám AI a nové technológie pomôcť v kategorizácii a spätnom vyhodnocovaní zahltených súkromných archívov 21. storočia? O téme sme sa rozprávali s dvoma hosťami, s Marekom Šulíkom a Matejom Majerským. V prvej časti nám filmár a zakladateľ jedinečného projektu Rodinné archívy, Marek Šulík, porozprával o dôležitosti súkromných archívov pre súčasnosť. V druhej časti sme diskutovali s grafikom, pedagógom a doktorandom Matejom Majerským, ktorý sa vo svojej práci na fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave venuje súkromným archívom v kontexte 21. storočia. Moderovanie sprevádzala Barbara Vojtašáková. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Odkiaľ sa v strednej Európe berie iliberalizmus, rasizmus a islamofóbia, homofóbia a nepochopenie dôsledkov kolonializmu? A naopak, ako sa na Západe vyvinuli diskriminačné a rasistické postoje voči ľuďom zo strednej a východnej Európy? Ako spolu tieto otázky súvisia? Stredoeurópsky iliberalizmus možno chápať ako pomýlenú reakciu na ničivé účinky globálneho neoliberalizmu, ktorý poznačil brutálny prechod postkomunistických krajín ku kapitalizmu v 90. rokoch 20. storočia. V tomto období sa zrodili aj odmietavé postoje voči „Východoeurópanom“, ktoré predstavujú špecifickú formu rasizmu. Kniha kanadského antropológa Ivana Kalmára White But Not Quite: The Illiberal Revolt in Central Europe (Bieli, ale nie celkom: iliberálna revolta v strednej Európe) nás zavedie na cestu po stopách stredoeurópskeho iliberalizmu, na ktorej sa stretneme nielen s Orbánom, Klausom, Mečiarom, Zemanom a poľskou PiS, ale aj s Draculom, Jamesom Bondom, Mozartom, hororom Slnovrat a škandálmi (nielen českého) futbalu. Knihu vydalo družstevné vydavateľstvo Utopia libri v máji 2024. O knihe sme sa rozprávali s jej autorom Ivanom Kalmarom, a politológom Ondřejom Slačálkom. Moderovanie sprevádzal Tomáš Hučko. Partnerom podujatia Kapitalks s Ivanom Kalmarom: Bieli, ale nie celkom. Iliberálna vzbura v strednej Európe je Goethe Institut Slovensko. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

V posledných desaťročiach sme priamymi účastníkmi čoraz väčšieho rozpadu hraníc medzi voľným a pracovným časom. Kritickými faktormi sú najmä neistota pracovných pozícií, rodové stereotypy či home office. Často sme nútení pracovať nad rámec nášho pracovného času. A do tohto „časového chaosu“ vstupujú domáce práce a rodinný život. O tom, ako na náš voľný čas vplýva home office a akú prácu z domu ovplyvňujú rodové stereotypy, sme sa rozprávali so sociologičkou Sociologického ústavu SAV Vierou Polákovou. Diskusiu moderovala Barbara Vojtašáková. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť

Bratislavské Lido, územie medzi sídliskom Petržalka a Dunajom predstavuje miesto neformálnej rekreácie, pomaly zanikajúcu záhradkársku kolóniu či útočisko pre sociálne vylúčených a ľudí bez domova. Územie je vďaka kontaktu s Dunajom a lužným lesom zároveň aj jedným z lokálnych ostrovov mestského chladu, cenným rezevoárom podzemných vôd a významným ostrovom biodiverzity. Plánovaný developerský projekt Nové Lido sa síce zaštiťuje odkazmi na históriu lokality aj pojmom udržateľnosti, v skutočnosti však počíta s úplným pretvorením územia pre potreby zisku. Bratislave hrozí, že tak ako už mnohokrát predtým, cenný verejný priestor s vrstvami sedimentov kultúrnej pamäte mesta a množstvom zelene padne za obeť zbytočnej výstavbe prázdnych investičných bytov a kancelárií. Príde Bratislava o jedno z posledných slobodných území svojho centra? Čo sa stane s ekosystémami, ktoré sa na území Lida vyskytujú? Aké hrozby predstavuje urbánny rozvoj, ktorý je neudržateľný a nespravodlivý? Aké možnosti má mesto na reguláciu podobných projektov? Diskusiou sprevádzal Bohdan Smieška. Hosťovstvo: Lýdia Grešáková, sociologička a členka interdisciplinárneho kolektívu Spolka Peter Szalay, historik architektúry a aktivista Pavel Šuška, urbánny geograf Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť. Diskusia je súčasťou podujatia Kúpanie v betóne: Diskusia o budúcnosti Lida, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislava.

Permanentné vystavenie negatívnym správam, ktorému v súčasnosti čelíme, má nepochybne vplyv na naše duševné zdravie a wellbeing. V rozhovore sa venujeme tomu, ako môžu jednotlivci, ale aj médiá efektívnejšie spracovávať negatívne informácie, či už na osobnej úrovni alebo v rámci mediálnej komunikácie. Diskutovali sme aj o konšpiračných teóriách, o spoločenskej zodpovednosti médií a o možnostiach etickejšieho prístupu k šíreniu negatívnych správ. Pozvanie na rozhovor prijali Marek Madro, riaditeľ a zakladateľ občianskeho združenia a psychologickej poradne pre mladých IP-čko, a historička a etnologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Panczová. Debatu moderovala Barbara Vojtašáková. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Už dvadsať rokov sme členmi Európskej únie: Ako sa táto skutočnosť odráža v bežnom živote na Slovensku? A ako sa mení náš postoj k inštitúciám sídliacim v Bruseli? Južnou trasou sa označuje dopravná trať južného Slovenska, ktorá je dlhodobo zanedbávaná. Nájdeme na nej aj mesto Nové Zámky, ktoré bolo výrazne zasiahnuté udalosťami druhej svetovej vojny a ktorého veľkú časť obyvateľstva tvorí maďarská menšina. Ako oblasť a jej kultúru ovplyvnili spoločne minulosť a akým výzvam bude čeliť v najbližších rokoch? Diskutovali sociológ Dominik Želinský, divadelný režisér a redaktor Marek Lupták a bývalá riaditeľka novozámockej knižnice Marta Szilágyi. Diskusiu moderoval Marek Hudec. Podujatie bolo organizované mesačníkom Kapitál v spolupráci s projektom Túlavá čitáreň. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks x Túlavá čitáreň: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR.

V roku 2020 sme publikovali sériu reportáží Tímey Beck z južného Slovenska pod názvom Južná trasa. Dnes sme do tohto regiónu prišli s diskusnou šnúrou, v ktorej sme sa vrátili k niektorým z problémov, ktoré autorka vo svojich reportážach načrtla, rozprávali sme sa o veciach, ktoré ľudí na južnom Slovensku trápia, ale venovali sme sa aj celospoločenským otázkam a smerovaniu krajiny po voľbách do Európskeho parlamentu. V Komárne diskutovali prekladateľka a reportérka Tímea Beck, sociológ Dominik Želinský a reportér denníka Napunk Márk Finta. Diskusiu moderoval Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR.

Dnes, keď naša spoločnosť čelí ďalším vlnám homofóbie, a to aj z najvyšších vládnych miest, sú knihy, mapujúce históriu kvír ľudí dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Za knihu Oni získala Joanna Ostrowska v roku 2022 najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Nike. Diskusiu s poľskou autorkou Joannou Ostrowskou moderoval Marek Hudec a prebiehala v anglickom jazyku. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks na BRaKU: Uvedenie knihy Oni, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislava. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Slovenské médiá sú dlhodobo pod drobnohľadom verejnosti aj vládnej garnitúry, pričom sú často predmetom osočovania. S našimi kolegami a kolegyňami z Poľska, Maďarska a Českej republiky sme sa rozprávali o tom, akým výzvam vo svojej novinárskej profesii čelia, a ako sa útokom zo strany moci brániť. Diskusiu Łukasza Grzesiczaka (PL), Attilu Horvátha (HU) a Mariny V. Šternovej (CZ) moderoval Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks x revue Prostor na BRaKU: Neberte nám slovo! O slobode médií v krajinách V4, ktoré z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislava. Podujatie vzniklo v spolupráci s revue Prostor. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Slovenské školstvo je plné vyhorených učiteliek a učiteľov. Vyhorenie však nie je iba špecifická forma únavy a frustrácie, burn-out má zásadný vplyv na mozog, sociálny život či libido človeka. O vyhorení v mladom učiteľstve, o systémových problémoch v tejto profesii, ale aj o demoralizovaných učiteľoch sme sa rozprávali s Pavlom Škripekom, mladým učiteľom prírodných vied a telesnej výchovy na Základnej škole v Bratislave. Debatu moderovala Barbara Vojtašáková. Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

V súvislosti s novelou trestného zákona, ale aj s aktuálnymi krokmi SNS na ministerstvách kultúry a životného prostredia sa v posledných mesiacoch slovo štrajk skloňuje tak v médiách, ako i v diskusných vláknach na sociálnych médiách. Z hľadiska mobilizácie pracujúcich je to najsilnejšie gesto, ale zároveň aj posledný možný krok, ktorý naznačuje, že všetky ostatné vyjednávacie prostriedky zlyhali. Čo ale znamená štrajkovať z pozície SZČO prekariátu? Je to vôbec legislatívne možné? Ak zamestnanectvo v továrni nenastúpi na výrobnú linku, potom zamestnávateľovi spôsobuje ekonomické straty. V tom je hlavná moc štrajku pracujúcich vo výrobných odvetviach. Aké vyjednávacie prostriedky máme v kultúre a umení? V čom sa môžeme inšpirovať od hnutí pracujúcich v iných odvetviach? Moderovanie sprevádzala Ivana Rumanová. Diskutovali: Eliška Mazalanová, Kultúrne odbory Martin Čech, predseda VZO Odbory KIA Slovensko Milan Kuruc, zakladateľ OZ Pracujúca chudoba Simona Schuszteková, právnička Ivan Brada, zástupca iniciatívy zamestnancov a zamestnankýň RTVS Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Štrajk v továrni aj kaviarni, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislava a podujatie vzniklo v spolupráci s Novou Cvernovkou.

Na Slovensku je pojem bezrastu (v angličtine degrowth) stále skôr odstrašujúcim novým pojmom. Hovorí sa, že kapitalizmus si každú kritiku skôr prisvojí a ohne na svoj obraz. Než aby proti nej bojoval, komodifikuje. Platí to ale aj o bezraste, ktorý popiera samotné DNA globálneho kapitalizmu? Nespočíva radikalizmus tejto vízie práve v tom, že nám sľubuje niečo, čo si nemôže dovoliť propagovať žiaden politický ani ekonomický marketing? Že nám sľubuje „menej“? Pričom v tomto menej, je skryté aj menej práce, menej znečistenia, menej chorôb, menej nezmyselného plytvania zdrojmi, potravinami a energiou. Bezrast však nie je len utopickou ideou, je to už reálne, medzinárodne fungujúce hnutie. Dokáže však toto hnutie prekročiť svoj tieň radikálnej kritiky a zmobilizovať širšiu verejnosť okolo pozitívnej vízie budúcnosti? Odpovede na tieto otázky sme hľadali spoločne s ekologickou ekonómkou Evou Fraňkovou a environmentalistom Danielom Costa Jařabom. Diskusiu moderovala Laura Kovácsová. Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Ľudský mozog sa nedokáže naučiť nič nové, kým ho zaplavuje toxický stres. Pokiaľ sa dieťa v škole stretne s prijímajúcim prístupom, uľahčí mu to začlenenie a napredovanie. K pocitu bezpečia prispieva, či sa dokáže dohovoriť. Emocionálna podpora je zásadná aj pri začleňovaní a vzdelávaní žiactva s migračnou skúsenosťou. O peripetiách a výzvach vzdelávania ukrajinských detí na Slovensku diskutovali novinárka a dokumentaristka Zuzana Límová a riaditeľka ZŠ na Východnej ulici 9 v Trenčíne Tatiana Hríbová. Diskusiu moderovala Andrea Kutlíková. Podujatie je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť. Diskusia je súčasťou podujatia Ako sú naše školy pripravené učiť ukrajinské deti?, ktoré z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislava.

Agrárne kontinuum efektívnej intenzifikácie: literárny podcast s Lýdiou Ondrušouvou a Tomášom Uhnákom Viac ako tridsať rokov od prechodu z centrálne plánovaného hospodárstva k trhovému je na mieste bilancovať, čo tento prechod znamenal pre poľnohospodárstvo ako významného činiteľa ovplyvňujúceho podobu krajiny, stav životného prostredia a zdravia ľudí. Konkrétne, skončil rokom 1989 socialistický model poľnohospodárstva, ktorý vystriedal úplne odlišný model, povedzme kapitalistický, či voľnotržný? Všimol si niekto túto zmenu? Alebo k zmene vôbec nedošlo a socialistický model sa prepísal až do súčasnosti? A je vlastne nejaký rozdiel medzi kapitalistickým a socialistickým poľnohospodárstvom, alebo ide o dve strany jednej mince? Veľa otázok, na ktoré odpovedáme performatívne-didakticky. Účinkuje Tomáš Uhnák a Lýdia Ondrušová. Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike. Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Potrebné, ale neviditeľné. Aké sú osudy českých migrantiek, poskytujúcich starostlivosť v západnej Európe? Odhaduje sa, že v domácej starostlivosti len v strednej Európe v súčasnosti pracuje vyše milión ľudí, a to ako občanov EÚ, tak ľudí pochádzajúcich z tzv. tretích krajín. Len v Nemecku je to 400 – 600 tisíc, veľká väčšina z Poľska a zhruba 3 000 – 5 000 prevažne žien z Česka (presné štatistiky neexistujú vzhľadom na to, že Nemecko zakazuje zbierať dáta o ich etnicite). V Rakúsku sa hovorí až o 60 tisícoch domácich opatrovateľov. Opatrovanie neznamená osemhodinovú prácu denne a následné voľno. Znamená to prítomnosť pri klientovi 24 hodín denne. Opatrovateľka musí byť k dispozícii neustále. O prekarizovanej práci českých opatrovateliek v Nemecku a Rakúsku diskutovala Frédérique Halászová s novinárkou a filmárkou Apolenou Rychlíkovou. Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.