DiscoverPodcast denníka Postoj
Podcast denníka Postoj
Claim Ownership

Podcast denníka Postoj

Author: Denník Postoj

Subscribed: 140Played: 5,823
Share

Description

Podcasty konzervatívneho denníka Postoj
307 Episodes
Reverse
Richard Lintner hodnotí uplynulé majstrovstvá sveta v hokeji. Podrobne analyzuje pozitíva hry našich reprezentantov, ako aj faktory, vďaka ktorým sa náš hokej celkovo dostáva na úroveň medzinárodnej konkurencie. "Citrón" vysvetľuje aj to, prečo sa našej reprezentácii nepodarilo počas celých majstrovstiev držať stabilnú výkonnostnú úroveň. Lintner hovorí aj o súčasnej práce celej svojej generácie pre slovenský hokej i o svojich osobných plánoch do najbližších mesiacov.
Michal Libant pracoval 20 rokov v leopoldovskej väznici. Sám zažil obrátenie a dnes o Bohu hovorí najťažším kalibrom vo väzniciach po celom Slovensku i v Čechách. „Všetko sa to začalo koncertom Lámačských chvál. Pozval som ich hrať do leopoldovskej väznice pre tie najťažšie prípady. A postupne Boh lámal srdcia niektorých odsúdených, začali sme sa pravidelne stretávať na biblickom krúžku. Si predstavte tých tvrdých chlapov, ako dvíhajú ruky a spievajú piesne chvál,“ opisuje v Postoj TV Michal Libant začiatky spoločenstva Dismas, do ktorého patrí vyše 700 väzňov. „Veľmi ťažko si získavate ich dôveru. Sú voči vám upodozrievaví, nechápu, prečo vôbec niečo pre nich nezištne robíte. Vo väznici platí, že podľa seba súdim teba. Oni sú manipulátori, klamári, mnohí niekoľkonásobní vrahovia, a pomôže len Boží zásah, ktorý pohne ich vnútrom. Potom sa vám otvoria, rozpovedia svoj príbeh a s dôverou prosia o modlitbu,“ hovorí Libant o svojej práci, v ktorej bol svedkom nejedného zázračného obrátenia, odpustenia, návratu k rodinných väzbám. Vypočujte si silné príbehy o mužoch, ktorí až vo väznici našli Boha a uverili v neho. Moderuje Jana Zlatohlávková.
Rozhovor s bývalým predsedom parlamentu Františkom Mikloškom o tom, kam sa uberá dnešná politika.
S predsedom Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Petrom Kremským (OĽaNO) sme sa rozprávali o tom: - prečo nezobral ponúkaný post ministra životného prostredia po Jánovi Mičovskom, - či je možné, že sa ceny elektriny znížia, - o problémoch, ktoré energetike a priemyslu spôsobuje zelená agenda, tlačená z Bruselu, - o hospodárskej spolupráci v rámci V4, posilňujúcej energetickú bezpečnosť Slovenska, - o vládnej pomoci pre U. S. Steel Košice, - a tiež o vzťahoch medzi ním a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Táto epizóda videorelácie Porozumieť ekonomike vzniká v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidela Slovensko / Hanns Seidel Stiftung Slowakei.
Poslankyňa a dlhoročná psychologička Katarína Hatráková (Kresťanská únia) sa stala predmetom verejnej kritiky za svoje vyjadrenia spojené s jej kolegom Jánom Herákom (OĽaNO), ktorý je obvinený zo sexuálneho zneužívania. Hatrákovej vyčítajú, že jej slová znejú ako Herákova obhajoba. V rozhovore pre Postoj TV však poslankyňa tvrdí, že to nie je pravda a o vine či nevine Jána Heráka majú rozhodnúť kompetentné orgány. Ako odborníčka sa však pri tejto kauze snaží upozorniť na dlhodobé problémy, ktoré súvisia s vyšetrovaním podobných deliktov. Výroky Kataríne Hatrákovej sa nepáčili ani Lige za duševné zdravie, ktorá vydala vyhlásenie s konkrétnymi argumentami. Pod vyhlásenie sa podpísalo vyše 50 psychológov a psychiatrov. Hatráková vysvetľuje, že Liga ju v zásade kritizuje za vyjadrenia, ktoré nikdy nepovedala a mrzí ju, že jej profesní kolegovia sa s ňou o jej postoji nerozprávali pred medializáciou vyhlásenia.
Na popud amerického prezidenta Bidena lídri krajín G7 v týchto dňoch rokujú o minimálnej globálnej dani, ktorá by veľkým nadnárodným spoločnostiam zabránila agresívne optimalizovať svoju daňovú povinnosť. O tom ako tieto optimalizácie fungujú a čo by reforma mala priniesť sme sa rozprávali s advokátom a ekonómom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na daňové právo. Vypočujte si nový diel našej relácie "Porozumieť ekonomike" s Lukášom Krivošíkom.
Martin Čepček, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke OĽaNO, predložil do národnej rady návrh zákona, ktorý sprísňuje podmienky umelého ukončenia tehotenstva. Na otázku, prečo predkladá návrh zákona, ktorý má mizivú šancu na úspech, odpovedá: "Minimálne sa o tom začne rozprávať." Poslanec Čepček je presvedčený, že svojou aktivitou v prolife oblasti nijako neškodí iným kresťanským poslancom, ktorí sa o zmenu spoločnosti v tejto otázke snažia postupnými krokmi. V Postoj TV sme sa poslanca, ktorý má dočasne pozastavené členstvo v klube OĽaNO, opýtali aj tieto otázky: ❓Prečo poslanec Čepček ide “sólovú jazdu”? ❓Chce byť Martin Čepček ešte koaličným poslancom? ❓Ako vníma svoje poslanie v politike?
Poslanec Juraj Krúpa (OĽaNO), predseda výboru NRSR pre obranu a bezpečnosť hodnotí vyvolávanie pochybností o zákonnosti vyšetrovania veľkých káuz ako snahu opozície a iných dotknutých osôb vyhnúť sa spravodlivému trestu. Juraj Krúpa v Postoj TV odpovedá aj na tieto otázky: ❓Máme "vojnu" v bezpečnostných zložkách? ❓Nebola schôdza najvyšších predstaviteľov štátu v centrále SiS úplne zbytočná? ❓Ako vníma rolu Borisa Kollára a jeho hnutia Sme rodina v aktuálnom dianí v súvislosti s bezpečnostnými zložkami? ❓Vyprchal už z krajiny étos Kuciakovských námestí?
Vyrastal v detskom domove, napriek ťažkostiam sa stal kňazom a v súčasnosti pôsobí v známom pútnickom mieste Marianka. „Jedného dňa prišlo auto bez okien, tam ma so súrodencami strčili a o hodinu sme sa ocitli v diagnostickom ústave na Trnávke,“ spomína na traumatizujúce udalosti z detstva, o ktorých sa mu ešte do tridsiatky snívalo. Mama mu zomrela, keď mal sedem rokov, otec prepadol alkoholu. Starali sa o neho starí rodičia, s ktorými mal veľmi pekný vzťah. Napriek tomu vtedajší režim žiadne väzby nezohľadňoval a z ekonomických dôvodov brali úradníci deti do ústavov ako na bežiacom páse. V Postoj TV hovorí Vadrna o pocitoch zraneného dieťaťa, o vyrovnávaní sa s traumami a hľadaní cesty k odpusteniu, ktoré je podľa neho kľúčové pre ďalšie fungovanie v živote. „Keď porozumiete tomu, čo sa vám stalo, je to brána k odpusteniu. To, čo sa udialo, sa už nezmení. Treba fakty prijať, kapitulovať pred nimi. Odpustenie sa totiž ani tak netýka tej osoby, ktorá vám ublížila. Vy nemôžete čakať, že práve ten druhý sa zmení alebo sa nejako zmenia okolnosti. Ak si niekto bude klásť v srdci podmienky, bude nešťastný do konca života. Odpustenie je zmena pohľadu na seba a proces odohrávajúci sa hlboko vo vašom vnútri,“ vysvetľuje. Marek Vadrna je birituálny kňaz. Vo východnej liturgii našiel to, čo mu v západnom obrade chýbalo. „Počas štúdia som prichádzal do kontaktu s materiálmi od nemeckých, prípadne talianskych teológov. Cítil som z toho takú prísnosť, strohosť, racionálnosť. Dokonca aj keď hovorili o modlitbe, bolo to akési chladné. Chýbal mi tam emočný rozmer, také teplo a srdce, ktoré som spoznal práve vo východnej liturgii,“ hovorí a vysvetľuje svoju cestu ku gréckokatolíkom, ktorá súvisí tiež s jeho neľahkým detstvom. Moderuje Jana Zlatohlávková.
Minulý rok podľahol rakovine britský konzervatívny mysliteľ Sir Roger Scruton. Známy bol aj u nás. Na prelome 70. a 80. rokov sa podieľal na organizovaní podzemnej univerzity pre disidentov v komunistickom Československu. České vydavateľstvo Books and Pipes v spolupráci s Centrom pro studium demokracie a kultury tento rok vydalo preklad Scrutonovej knihy s príznačným názvom „Jak být konzervativec“. Viac o nej v našej videorelácii Knihomoľov zápisník.
Rozhovor o tom, kto je vlastne Duch Svätý, o niektorých jeho zvláštnych prejavoch, aj obavách, ktoré sa rozprúdili v spoločnosti. Ján Buc je katolícky kňaz, ktorý dlhé roky pracoval s mládežou, je obľúbeným spíkrom na rôznych kresťanských festivaloch a konferenciách, mnohí ho poznajú tiež z pôsobenia v katolíckej televízii. Momentálne je farárom vo Východnej. V Postoj TV hovorí veľmi konkrétne aj o tom, ako vo svojom živote vníma pôsobenie Ducha, ktorý sa stal v ostatnom čase predmetom rôznych diskusií o viac či menej fanatických charizmatikoch. „Potrebujeme vedieť, čo to vlastne znamená charizmatický, aby sme nemali zbytočné obavy. Charizmatik je každý, kto si ako veriaci človek uvedomuje, že Duch Svätý v ňom pôsobí. Dostáva od neho rôzne dary, tzv. charizmy, ktoré môže využiť v službe spoločenstvu. Charizmatik je ten, kto nesie v sebe život Ducha, nie ten, ktorý ide akože ,z Ducha᾿ niečo presadzovať, meniť, násilne zavádzať, ako sa to vykresľovalo,“ vysvetľuje a dodáva, že charizmy patria do života kresťanov a učenia cirkvi už od jej počiatku. Mnoho nedorozumení podľa Buca pramení aj z toho, že pre mnohých je Duch Svätý ťažko predstaviteľný a uchopiteľný. „Mal som s tým dlho problém aj ja. Až keď som videl známu ikonu Najsvätejšej Trojice od Rubľova, som Ducha Svätého začal vnímať ako osobu, s ktorou si môžem budovať vzťah rovnako ako s Kristom či Bohom-Otcom,“ delí sa o svoju skúsenosť a snaží sa v relácii jednoducho priblížiť trojičnú teológiu. „Ľudia, ktorí sú uzavretí pred vnímaním duchovného sveta, budú stále na nás veriacich pozerať ako na bláznov. A to nielen pri Duchu Svätom. Si uvedomujem, že aj pri svätej omši sa niekto nezainteresovaný môže na mňa pozerať ako na blázna, keď v rukách držím Eucharistiu a hovorím o Božom baránkovi či Kristovom tele.“ Moderuje Jana Zlatohlávková.
Morgan Housel bol dlhoročný ekonomický stĺpčekár v denníku The Wall Street Journal. Jeho kniha "Psychológia peňazí" vyšla tento rok aj v slovenskom preklade. Lukáš Krivošík ju predstavuje v novej časti našej videorelácie Knihomoľov zápisník.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic hodnotí aktuálne spoločenské nastavenie v boji za spravodlivosť a právny štát. Hlavnou témou diskusie v Postoj TV však bolo skracovanie dĺžky kolúznej väzby. Lipšic odpovedal aj na tieto otázky: ❓Dokáže špeciálny prokurátor uznať oprávnenosť a poctivý úmysel odbornej verejnosti, ktorá súhlasí so skracovaním kolúznej väzby? ❓Prečo na Slovensku potrebujeme 7-mesačnú väzbu? ❓Zneužíva sa u nás kolúzna väzba? ❓Nadraďujeme u nás nedostatky štátneho aparátu nad osobnú slobodu obvinených?
Predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas hovorí o tom, prečo si treba v debate o kolúznej väzbe zachovať chladnú hlavu. Diskusia o skrátení dĺžky kolúznej väzby má na našej politickej scéne veľmi emotívny podtón. Jedni tvrdia, že tí druhí sa snažia skrátením väzby dostať z väzby svojich ľudí. Druhí hovoria, že tí prví sa neochotou meniť podmienky a dĺžku väzby snažia nevinných (rozumej neodsúdených i keď obvinených) ľudí nezákonne prinútiť k priznaniam. Obidve strany – tí, ktorí presadzujú skrátenie väzby i ich oponenti – majú v rukách niekoľko argumentov. 1. Dĺžku väzby treba skrátiť preto, lebo sa tento inštitút zneužíva na účel, ktorý mu neprislúcha – vynútenie priznaní. 2. Prípad ústavnej sťažnosti advokáta Martina Ribára. Tento človek strávil v kolúznej väzbe 20 mesiacov. Ústavný súd prikázal okamžité prepustenie z väzby s konštatovaním, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu. Argumenty protistrany: 1. "Prípravné konanie je u nás nastavené tak, že obhajoba a obvinení majú pomerne široké práva. Sedem mesiacov je teda lehota, v ktorej sa väčšinou vyšetrovanie dá stihnúť tak, aby mohla svoje práva realizovať aj obhajoba. Keby u nás mala obhajoba v prípravnom konaní menšie práva, napríklad ako v Českej republike, potom by bolo namieste uvažovať aj o skrátení lehoty väzby.“ (advokát Peter Kubina) 2. Dlhšia väzba je potrebná kvôli administratívno-technickej záťaži orgánov činných v trestnom konaní a zmena dĺžky väzby by ohrozila vyšetrovanie. 3. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdí, že v kolúznej väzbe je na Slovensku len 7 ľudí, medzi nimi Kajetán Kičura, Monika Jankovská a Vladimír Pčolinský. Snaha o skrátenie väzby sa teda môže javiť len ako pomoc istej skupine politikov voči "našim ľuďom" a s ohľadom na počet ľudí v kolúznej väzbe nejde o závažný systémový problém. Predseda SAK Viliam Karas reaguje na všetky uvedené argumenty. Keďže SAK už v januári predložila ministerke spravodlivosti ich návrh zákona na skrátenie kolúznej väzby na 3 mesiace, Karas vysvetľuje, čo Komoru k tomuto kroku viedlo. Po vyčerpávajúcej debate ku lehotám väzby tiež Viliam Karas hodnotí posun vo vývoji schvaľovania vážnej reformy súdnej mapy.
Od bulváru a ezoteriky sa vrátila späť k viere, v ktorej bola vychovaná. Je moderná mladá žena, akých je plno. Až na to, že je katolíčka. V mladom veku bola jej viera plná škrupúľ, preto ju zanechala. Po konverzii objavila jej krásu a atraktívnosť. „Zamilovala som sa do katolicizmu. Nechcem, aby to znelo nejako fanaticky, ale ja som skutočne fascinovaná tým, ako dokonalo dokáže katolícka viera odpovedať na akékoľvek vnútorné poryvy človeka, od rôznych ťažkostí, pochybností, neistôt až po praktické záležitosti bežného života a vzťahov. Je to úžasné dielo, do ktorého sa oplatí ponoriť,“ hovorí v Postoj TV blogerka a PR špecialistka Katarína Mikulová. Približuje momenty svojho obrátenia a cestu hľadania pravdy, ktorú sa dlhé roky snažila nájsť. „Ja neviem, či som bola hluchá a slepá, ale asi áno. Nechápem, ako som nemohla vidieť tú krásu, ktorú evanjelium ponúka. A keď to aj potom skutočne začnete žiť a okúsite na sebe, že je to pravda, vtedy sa vám otvára úplne nová perspektíva života.“ Katarína sa aj cez sociálne siete a svoje blogy snaží poukazovať na to, že viera je atraktívna aj pre človeka 21. storočia a nijako sa nevylučuje s moderným štýlom života. Trápi ju totiž, aký mediálny obraz sa vytvára o veriacich. „Imidž katolíka je v protiklade s farebným, moderným, zábavným svetom neveriacich. My sme tí sivší s nudným prežívaním a zošnurovaní svojimi hodnotami. Ale to tak nie je. Snažím sa aj cez svoje posty na sociálnych sieťach poukazovať na to, že katolík je úplne normálny človek, ktorý môže mať rád módu, oddych, dobré jedlo a podobne. Keď niekoho potom „vyrušia“ moje statusy napríklad o ruženci alebo púštnych otcoch, som len rada. Môže to byť impulz k prehodnoteniu obrazu, ktorý sa o nás katolíkoch vytvára,“ opisuje svoju motiváciu. Moderuje Jana Zlatohlávková.
Peter Belinský je predseda konzília KDH, ktoré združuje odborníkov a expertov hnutia. Ako bývalý šéf Slovenskej agentúry pre cestovný ruch stále udržiava kontakty s ľuďmi, podnikajúcimi v gastre, hotelierstve, či turizme. V zázname sa dozviete: Ako títo ľudia prežívajú pandémiu, či bola vládna pomoc pre nich dostatočná, čo by kresťanskí demokrati robili inak, keby boli posledný rok súčasťou vládnej koalície a či podnikatelia v službách na nadchádzajúcu sezónu hľadia s optimizmom. Videorelácia Porozumieť ekonomike vzniká v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidela Slovensko / Hanns Seidel Stiftung Slowakei.
Herec, recitátor a pedagóg Štefan Bučko poznal nedávno zosnulého básnika, prekladateľa a literárneho vedca Viliama Turčányho (+93) osobne, ako "široko usmievavého človeka", ale prišiel aj do úzkeho styku s jeho prácou – či už s jeho poéziou alebo aj s vysoko hodnotenými prekladmi Danteho Božskej komédie i s Turčányho prekladom najstaršej staroslovienskej básne Proglas. Štefan Bučko rozpráva o tom, ako na neho Viliam Turčány pôsobil ako človek, aké hodnoty vyznával a v čom ho inšpiroval. Skúsený recitátor ponúka divákom Postoj TV aj prednes niektorých Turčányho poetických počinov. "Viem, že bol som zlý a iní si to zlízli. Dobrý som bol, iných zdobili. Šuškali: Pozri, len sa mu prizri! Strach zo mňa iným robili. Viem, život, viem – si ustavičný change. Kde chceš si vztyčuj vlajky. Koho chceš venč i potup nenazdajky. Darmo by som ti určoval, darmo by som ťa prosil, napínal sval už vyčerpaný zo síl. Darmo by volal tam či onam a súcit volal sem. Nič nevykonám. Viem, viem. Viem, viem, no vôľa nie je len zjav z báje a keď je pevná, preformúva zem. A potrebná je. Viem. Viem." Štefan Bučko hodnotí poéziu Viliama Turčányho takto: "Vždy bolo vidieť, že chce nechať v symbióze hĺbku myšlienky na ktorú prišiel, alebo životného pocitu, ktorý v sebe nosil – s formou, ktorú tam vtláčal. Nikdy nenadraďoval jedno nad druhé. Vždy to muselo byť v symbióze." Herec Bučko rozpráva aj o tom, ako sa dostal k nahovoreniu Turčányho prekladu Danteho Božskej komédie, ako pri tejto práci spolupracovali a ako sa Božská komédia stala dôležitou súčasťou životov Turčányho aj Bučka. "Už storáz mohol som byť šialencom i zúfalcom, čo zo života by sa bol vylámal. Odpusťte mi, čo som vás miloval – a nemal som. I vy, čo som vás neľúbil – a mal." Štefan Bučko končí rozhovor recitáciou nádhernej básne Viliama Turčányho: Zbohom. "Zbohom – to znamená, že so mnou stále ste." Viliam Turčány (1928–2021)
Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) vysvetľuje pozadie vnútrokoaličného rozhodovania ohľadom odvolávania ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Fakt, že proti odvolaniu ministerky Kolíkovej hlasovalo len 22 z 53 poslancov OĽaNO považuje za úplne normálne, pretože niektorých poslancov ministerka nepresvedčila. "Nerobil by som z toho fetiš." Grendel odmieta konštatovania niektorých komentátorov, že odvolávaním Kolíkovej sa dostal do konfliktu Igor Matovič a Eduard Heger a zvíťazila "Hegerova línia". "Vôbec tu nebol zápas medzi Matovičom a Hegerom, ani jeden z nich poslancov netlačil do žiadneho rozhodnutia. Klub sa slobodne rozhodol." Má Gábor Grendel všetky otázky smerom ku podozreniam okolo Márie Kolíkovej v sebe úplne zodpovedané? "Myslím si, že bolo legitímne diskutovať o niektorých témach, lebo mohol nastať istý typ konfliktu záujmov. Vyhodnotil som si, že budem hlasovať proti jej odvolaniu. Zároveň považujem za neférovú požiadavku pani ministerky, aby proti jej odvolaniu hlasovalo 76 koaličných poslancov, pretože si to nevyžaduje ani ústava, ani to nebolo obvyklé pri odvolávaní ministrov minulých vlád." Grendel ministerku aj krizoval. "Stavať vec tak, že ak nebudem mať 76 hlasov, tak nemám silný mandát na svoje reformy, je falošný obraz. A neférový."
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) predstavil hlavné črty daňovo-odvodovej reformy, ktorá má podporiť rodiny, zjednodušiť dane i odvody a zrušiť výhody pre živnostníkov. Naproti tomu SaS zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia odmieta. Črtá sa nový konflikt vo vládnej koalícii? Rozprávali sme sa s Mariánom Viskupičom, poslancom strany Sloboda a solidarita a predsedom parlamentného výboru pre financie a rozpočet. Táto epizóda videorelácie Porozumieť ekonomike vznikla v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidela Slovensko / Hanns Seidel Stiftung Slowakei.
Michal Miklovič zo Sekcie dokumentácie Ústavu pamäti národa vysvetľuje, ako vyzerá návrh zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu – aká je filozofia tohto zákona, koho sa týka a ako sa iné postsocialistické krajiny vyrovnali s problémom nespravodlivého nastavenia sociálnych benefitov ľuďom, ktorí totalitu budovali, v kontraste s ľuďmi, ktorí za komunizmu trpeli. "Je to ukážka toho, že spolupráca s totalitným režimom je vážna vec," odpovedá Michal Miklovič na otázku, prečo je dôležité aj po tridsiatich rokoch siahnuť na dôchodky predstaviteľov totalitného režimu. Prečo tento návrh zákona nerozlišuje medzi jednotlivými pozíciami, ktoré konkrétni ľudia zastávali napríklad v štruktúrach ŠtB? "Štátnu bezpečnosť môžeme vnímať ako stroj. Aj keď z neho vyberiete tú najmenšiu, zdanlivo nepodstatnú súčiastku, tak stroj nebude fungovať. Takto treba na to pozerať: každá pozícia v Štátnej bezpečnosti bola dôležitá pre fungovanie tejto inštitúcie ako takej."
loading
Comments 
Download from Google Play
Download from App Store