Podcasty Aktuality.sk

Vo svete sledujeme úbytok demokracie a klesá aj jej kvalita. Prečo je to tak a ako dnes fungujú autokrati? V podcaste odpovedá odborník na autokratické režimy. „Často zabúdame, že to nie je dopredu rozhodnutý proces. Nefunguje to tak, že politik si povie budem autokrat a stane sa to. Je to vždy o ostatných aktéroch v tom politickom systéme," vysvetľuje.Autokrati vždy útočia na mimovládne organizácie, média a opozíciu, vysvetľuje v podcaste odborník na autokratické režimy a tiež politológ z Univerzity Karlovej v Prahe Jaroslav Bílek. Približuje tiež, ako si autokrati vyberajú spôsoby manipulácie volieb.„Mňa napríklad v posledných rokoch veľmi zaujímalo a snažil som sa to aj vysvetliť, ako diktátori uvažujú a ako sa rozhodujú medzi tým, ako budú voľby manipulovať. V dnešnej dobe majú totiž veľmi širokú paletu nástrojov, ktoré môžu použiť. No nemôžu použiť všetky dostupné podoby volebnej manipulácie naraz," približuje v podcaste Bílek, ktorý sa tiež špecializuje na na volebnú manipuláciu a armádne puče.Podľa odborníka môže autokratom vo svete pomôcť výhra Donalda Trumpa. „Ak by sa Spojené štáty rozhodli viac izolovať, tak to rozhodne povedie k tomu, že si rôzni autokrati všade po svete budú viac dovoľovať. Budú vedieť, že im nikto neklepne po prstoch."Témou rozhovoru je aj kam smeruje Slovensko a kroky vlády Roberta Fica. „Je zjavné, že Robert Fico prekonal obrat a je oveľa ostrejší. A tiež záleží na tom, akými ľuďmi sa sa obklopuje. Keď sa pozriete na jeho dnešných spolupracovníkov, tak to tiež ovplyvňuje kultúru. Keď si vezmete, s kým dnes vládne, tak to sú často naozaj zvláštne postavy. A určite sú na Slovensku ľudia, ktorí by vutoritárskom režime chceli vládnuť a neskrývajú to," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Hoci má len 25 rokov, Slovensko reprezentoval už na štyroch majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Stabilnou súčasťou nášho národného tímu je posledné štyri roky, počas ktorých si vybudoval u fanúšikov dobré meno. S povesťou zodpovedného obrancu patrí Michal Ivan medzi najvyťažovanejších hráčov aj v českom Liberci. Ani v jednom zápase aktuálnej sezóny nehral menej ako 21 minút, jeho osobným maximom je čas 32:22.Približne rovnaký čas strávil aj v našom „horúcom“ kresle, do ktorého ho posadila naša hokejová úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Michal Ivan sa rozhovoril o svojej účasti na svetových šampionátoch, priznal sa k prezývke slovenský Andres Ambühl, neobišiel ani šancu na NHL, hoci nebol draftovaný, porovnal podmienky v extraligovom Zvolene s českým Libercom a okrem iného rozobral aj to, aké je to brániť 50-ročného Jaromíra Jágra.„V juniorke som si hovoril, že je škoda, že už nebudem mať šancu hrať proti Jágrovi. Keď som sa s ním prvýkrát stretol v Pardubiciach, tak musím priznať, že nebolo vôbec ľahké zobrať mu puk. Niekedy až nemožné. Je to hora svalov a keď si puk zakryje tým veľkým zadkom, tak nemám šancu. Rýchlostne už možno nie je taký, ako keď bol mladší, ale ruky a hlavu mu nikto nezobral,“ uviedol Michal Ivan v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Bezprostredne najväčšie dopady pocítia najmä rodiny s deťmi a potom penzisti. Z dlhodobého hľadiska však konsoilidáciu sponzorujú najmä pracujúci bez detí, vysvetľuje dopady vládnej konsolidácie ekonóm RRZ Martin Šuster. Toto uťahovanie opaskov však nebude jediné, samotná vláda pripravuje aj ďalší ešte väčší balíček, pripomína.Už o pár týždňov na nás tvrdo dopadnú negatívne vplyvy vládnej konsolidácie. Vyššia DPH, nárast firemných daní, úplne nová daň z finančných transakcií či škrty v rodinnej politike. Kto bremeno uťahovania opaskov pocíti najviac a kto sa takpovediac iba „povozí“?Uťahovanie opaskov alebo odbornejšie povedané ozdravenie verejných financií. To je téma nášho dnešného podcastu s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podľa neho prevaha škodlivých daní vo vládnom balíčku bude dusiť našu ekonomiku a zároveň spôsobí, že negatívne vplyvy konsolidácie budú trvať dlhšie. „V skutočnosti ten najtvrdší dopad bude až v roku 2026 a zotavovať sa začneme až v tom dalšom roku,“ tvrdí.Navyše, vládna podoba konsolidácie je málo ambiciózna a rovnako to platí i pre návrh štátneho rozpočtu. Má vláda vôbec financie na avizované zámery plošnej energopomoci a aká inflácia nás čaká? No a napokon, prečo vysvetlenia premiéra Fica a jeho vládnej zostavy o zodpovednosti Matoviča, Hegera či dokonca Ódora za údajný rozvrat verejných financií nesedia?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aj ten najlepší antivírus či firewall je zbytočný, pokiaľ sa útočník dostane do vnútra firmy, či sa dokonca prihlási údajmi zamestnanca a vystupuje ako on. Ako navrhnúť bezpečnosť tak, aby sa škody dali minimalizovať ešte aj v takomto prípade?Riešením je navrhnúť celý systém s predpokladom, že doň už niekto prenikol. Hovorí sa tomu aj bezpečnostný model zero trust. Ako funguje, na čo všetko pri ňom treba myslieť a čo obnáša prechod naň, v podcaste SHARE vysvetlí šéf technologickej bezpečnosti Slovak Telekomu a T-Mobile Česká republika Tomáš Masný. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:V čom spočíva bezpečnostná filozofia zero trust.Voči komu sa má zero trust uplatňovať? Alebo voči každému?Koľko prechod na zero trust trvá a stojí.Ide skôr o nástroje, alebo filozofiu?Ktorý je úplne prvý krok, aký môže spraviť každý a hneď.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Slovak Telekom.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Koalícia vysiela všetkými možnými smermi odkaz: občan, zvykaj si!Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková vysvetlila Jurajovi Kemkovi, ako „naši ľudia“ naložili s podnetom na ministra Matúša Šutaja Eštoka.

Černákovci mali Poprad príliš blízko. Miestni bossovia spod Tatier Milan Reichel a Ondrej Žemba sa nezhodli v tom, či by si do mesta mali pustiť košickú mafiu a SIS. Reichel bol kamarát s Košičanmi ak černákovcami. A zrejme práve preto sa v jeho hoteli odohrala jedna z najbrutálnejších vrážd slovenského podsvetia. Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše. Dnes sa pozrieme na to, či mohli existovať aj mafiáni, ktorí odmietali vraždiť. Na čom zarobili veľké peniaze? A ako sa na nich pozerali bežní obyvatelia podtatranského regiónu? V ôsmej epizóde Mafiánskeho štátu vystupujú až štyria novinári, ktorí sa tejto problematike venujú alebo v minulosti venovali: Arpád Soltész, ktorý bol v 90. rokoch investigatívnym novinárom na východe Slovenska; autor knihy Slovenská mafia Ján Petrovič, novinár so zameraním na mafiu Ivan Mego a regionálny reportér Aktualít v Poprade Marek Nemec, ktorý popradských mafiánov vídal v posilňovni. Autorom scenára a hlasom podcastu je Peter Hanák. Do tejto epizódy sme oslovili aj Milana Reichela. Najprv nám rozhovor prisľúbil, no potom ho zrušil.

„Mám pocit, že pri moci máme ľudí, ktorí si riešia osobné traumy. Je neskutočné, že niečo také vôbec pripustíme a nie sme v uliciach“, hovorí Milan Olekšák, odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras a čerstvý nositeľ ocenenie Biela vrana.Národný park Slovenský kras previedol náročným procesom zonácie, na jeho konci so štvrtinou územia v kategórii bezzásahová a teda viac chránená a ponechaná zákonom prírody. Do života uviedol reformu národných parkov.Keď od neho z ministerstva žiadali prepúšťať aj potrebných ľudí z terénu, nezakryte poukázal, kde by sa malo začať šetriť už v samotnom rezorte – na troch štátnych tajomníkoch: Kuffovcov junior a senior a Gabriele Matečnej. Nenasledovalo nič iné, ako jeho odvolanie. Ministerským prostredím, ktoré neváhalo za šéfa iného národného parku vymenovať pytliaka!Rada Bielej vrany v tom zhliadla „odvážny občiansky čin“ „vzácneho človeka, ktorý bráni pravdu, spravodlivosť a verejný záujem“. A k to ním je? Odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák. Dnešné RánoNahlas tak bude aj o občianskej odvahe voči reprezentantom štátu paradoxne aj 35 rokov od Nežnej revolúcie. Čo vám to napadlo pri požiadavke racionalizovať či šetriť prepúšťaním upozorniť rovno na nadstav v štátnej správe rovno na pozíciách štátnych tajomníkov v rezorte životného prostredia?Príde mi to úplne logické. Myslel som, že ide o spravodlivý hnev. Čiže nie hnev, ale logika…Ak niekto vo výkonnej moci príde s tézou, že je potrebné šetrenie v rámci služieb štátu a týka sa to aj ochrany prírody, je logické, že začne od seba. Mne to príde úplne logické, pretože politici, ktorí vykonávajú výkonnú moc, slúžia všetkým občanom a mali by ísť príkladom. To znamená naozaj ten šok z tretieho štátneho tajomníka, pretože nejde len o štátneho tajomníka. Ten štátny tajomník má okolo seba celý tím ľudí. Príde mi to úplne logické, treba začať od vrchu, nie zospodu.Vy ste teda odmietli prepustiť ľudí, ktorých ste potrebovali.Áno. V Slovenskom krase sa to ešte prekrývalo s tým, že sme riešili práve delimitáciu majetku od štátnych lesov, kde som mal práve naopak povinnosť delimitovať pracovníkov štátnych lesov. Čiže navyšovať personál. Chýbala mi tam diskusia medzi ministerstvom a národným parkom, aby sa zdôvodnilo, prečo.Nevhodná mi prišla aj forma komunikácie. Veď každé prepúšťanie je zásah do života pracovníkov, predsa musí mať zdôvodnenie. Naviac má právny rámec i procesnú formu. Nerobí sa to proste spôsobom, že pošlem vám elektronickú požiadavku a vy ju splníte.Čiže, ak tu bola požiadavka prepustiť tých, ktorých bolo málo, vy ste upozornili na miesto, kde ich bolo veľa. A rovno na rezort a troch štátnych tajomníkov v obsadení Kufovci senior a junior a Gabriela Matečná. Ako sa vám prijímala požiadavka prepúšťať z prostredia, ktoré napríklad nominovalo na post šéfa Tanapu pytliaka?Tá kauza úplne presne definuje súčasné vedenie ministerstva životného prostredia a aj súčasnú personálnu situáciu na ministerstve. Jednoducho, ani teraz z pozície občana, ani ako riaditeľ, tam nevidím potrebu riešiť veci odborne. Neodborné riešenie, ktoré bolo na začiatku, pokračuje aj do týchto dní.Ilustrácia? Nevnímal som ani ako občan, ani ako zamestnanec Národného parku, okrem samotného programového vyhlásenia vlády, snahu riešiť nejaký reálny cieľ verejného záujmu. A to nielen v ochrane prírody, ale ani v oblasti ovzdušia, ochrany pôdy alebo čohokoľvek iného. Hej. Už v samotnom nastavení fungovania ministerstva od začiatku nevidím snahu riešiť verejný záujem.(...)Hovoríte teda, že má zmysel, aby ľudia zostávali aj v inštitúciách, ktoré nie sú riadené...

Robert Fico za 25 rokov existencie Smeru nebol ani pol dňa užitočný pre Slovensko, robil len pre seba a svojich, tvrdí Peter BárdyFicov Smer oslávil cez víkend svoju štvrťstoročnicu. Strana, ktorej dal život niekdajší adept prednovembrového komunizmu, oslavovala rovno na výročie pádu komunizmu. Pokus o únos Novembra, či len jeho použitie? Ako sa malo so Smerom Slovensko? A ako sa mal Smer v tejto krajine? Ak sa samotný Robert Fico po svojom politickom páde spred šiestich rokov v posledných voľbách doslova vzkriesil, po roku vlády s Pellegriniho Hlasom a Dankovou SNS začína hovoriť o predčasných voľbách. Je to opäť scenár, ktorý by ho uchránil od politického pádu? Téma pre Petra Bárdyho.„Robert Fico vie, že potrebuje voľby skôr, ako je riadny termín volieb. Lebo skupina ľudí, ktorú priviedol do parlamentu Andrej Danko je rovnako nestabilná ako Oľano pod vedením Igora Matoviča svojho času“, hovorí šéfredaktor a komentátor Aktualít. „Vie, že má guľu na nohe, ktorú so sebou bude ťahať. A ona nie žeby sa zmenšovala, ona sa naopak zväčšuje“, vysvetľuje autor bestselleru Fico – posadnutý mocou. „Dnes mám pocit, že Robert Fico už nepotrebuje oligarchov. On sám je oligarchom svojej vlastnej strany“. „Smer síce slúžil verejnému záujmu občanov, až na to, že ich bolo tak päť“, ilustruje. Nahrával Jaroslav Barborák. 

ChatGPT pridal dlhoočakávanú funkciu vyhľadávania na internete. Pridal sa tak k nástrojom, ktoré mali túto schopnosť už dlhšie, ako sú AI riešenia od Microsoftu, Google či nástroj Perplexity.O tom, či je to definitívny koniec „googlenia“, začiatok oveľa dlhšieho procesu alebo či to náhodou nakoniec nebude slepá ulička využitia AI sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ktoré známe nástroje umelej inteligencie už dnes obsahujú vyhľadávanie.Ako sa líši vyhľadávanie cez ChatGPT či Perplexity od bežného „googlenia“.Dá sa výsledkom vyhľadávania s pomocou AI veriť?Čo je ich hlavný nedostatok hneď po spoľahlivosti výsledkov?Téme sa venujeme aj tu:Vyzývajú Google na priamy súboj: OpenAI predstavil vlastný webový vyhľadávačZ AI vyhľadávačov ešte môže byť veľké nešťastiePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.Týždeň sa s týždňom stretol a Politikár je tu opäť. Myslíte si, že voliči vládnych strán si už kladú otázku, v čom konkrétne sa zlepšil ich život?Stáva sa zo Slovenska krajina, kde má policajná brutalita svoje miesto a platí vôbec právo na spravodlivosť pre všetkých, keď ministerka kultúry vyčlení z dotačných schém celú jednu skupinu obyvateľstva?Z vážnych tém si v štúdiu budú robiť žarty stand-up komici Silných rečí Šimon Ferst a Vladimír Mikuláš, lebo jediné, čo nám zostáva, je smiech.V podcaste sa dozviete:v čom je na mieste dvojitý meter poslancov;ako si budeme aj naďalej uťahovať opasky;prečo už netreba riešiť školstvo;s kým má Slovensko historicky najlepší vzťah;kauza petície proti ministerke kultúry má rozuzlenie;radíme: Ako a s čím sa prihlásiť do kultúrnych komisií;čo nám ukázali kauzy policajnej brutality.

Policajti čelia veľkému tlaku, frustrácii z nadčasov, ale prežívajú aj osobné či rodinné problémy. Psychické zdravie nesmie byť tabu téma naprieč celým policajným zborom, inak nepomôžu posilnené kapacity psychológov či terapeutov, hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra.V rozhovore s odborníkom na bezpečnosť sa dozviete:01:00 – či by sa cítil bezpečne v rukách akéhokoľvek slovenského policajta;02:00 – ako policajná brutalita súvisí so zmenou Trestného zákona;03:30 – prečo nie je podstatné, či bola obeť policajného násilia človekom bez domova;05:30 – či by mal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odstúpiť;09:00 – ako mal postupovať mladší policajt, ktorý bol svedkom bitky v Košiciach;11:30 – prečo sú najnovšie dva prípady úmrtí po zásahu policajtov iné od toho košického;14:00 – ako zlyháva komunikácia Ľubomíra Soláka a Matúša Šutaja Eštoka;16:00 – že násilie treba odsúdiť hneď a nemôže sa čakať do skončenia vyšetrovania;18:45 – prečo mnohí policajti nedokážu odsúdiť agresiu vo vlastných radoch;20:00 – ako žalostný stav v polícii nie je len vecou aktuálneho vedenia a problém pretrváva roky;22:00 – že hliadok je málo a policajti si vyberajú, ktorý prípad riešia skôr;23:30 – prečo mnohé samosprávy chcú znížiť alebo zrušiť obecnú políciu;25:40 – ak je málo policajtov, nie je priestor ani na riadne preškoľovania;28:15 – že psychické zdravie nemôže byť v policajnom zbore tabu téma;30:30 – ako kamery na uniformách môžu pomáhať policajtom aj občanom;36:45 – prečo kamery v školách môžu pomôcť, ale bombové hrozby neodvrátia;39:00 – prečo Česko pri bombových vyhrážkach otvorene hovorí o ruskej hybridnej vojne a Slovensko odpovede nekomunikuje.

Podpora kvalitnej žurnalistiky je cestou, ako vytlačiť dezinfoscénu a jej tvorcov na perifériu, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály Reportérov bez hraníc. „Ukazuje, že súčasná regulácia sociálnych sietí je iba akousi náplasťou na gangrénu dezinformácií. Musíme ísť oveľa ďalej v boji proti dezinformáciám na online platformách“, hovorí. Dodáva, že nepôjdeme cestou zákazov zlého, ale podporou dobrého. A teda nie rušením dezinformátorov, ale podporou žurnalistiky, ktorá postupuje podľa najprísnejších štandardov tejto profesie. Právo na spoľahlivé informácie ako protiváha na deštruktívne schopnosti dezinformácií. Právo môcť sa spoľahnúť na to, že ponúkané informačné toky nezavádzajú, je len ďalší krok k dôvere, ktorá je nevyhnutá na pokojné a spokojné spolužitie spoločenstiev a spoločností v štátoch. A štátov medzi sebou. Toto právo na spoľahlivé informácie je už vyše týždňa v platnosti v legislatíve Európskej únie. A Únia ho teraz žiada pretaviť do právnych rámcov členských štátov. Jedným z dôsledkov by tak malo byť nielen rozšírenie štandardov klasickej žurnalistiky s povinnosťou overovania informácií či ochrany redakčnej nezávislosti, ale aj istota, aby takúto produkciu mali občania Únie zabezpečenú bez ohľadu na typ média. Ak úprava hovorí o veľkých digitálnych platformách, zasiahne vyžadovaná prax novinárskych štandardov aj dezinfoscénu? Alebo inak – postihnú požiadavky práva na spoľahlivé informácie všetkých tvorcov? Budú koncom dezinfoscény? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc, organizácie, ktorá za iniciatívou stojí.„Sme za tvrdšie opatrenia proti dezinformáciám a dezinformátorom, to ale neznamená, že chceme niekoho zakazovať. Len nechceme, aby jeho hlas bol tým rozhodujúcim“, hovorí Szalai. „Je to proste boj aj na Slovensku. Povedal by som, že Slovensko sa orbanizuje, ale aj organizuje. Takže vôbec nie je ešte prehratý“, uzatvára Pavol Szalai z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Pripravil Jaroslav Barborák

Slovenskí futbalisti v kľúčovom zápase o priamy postup do B-divízie Ligy národov prehrali vo Švédsku 1:2 a o postup zabojujú v baráži. „Mohli sme dosiahnuť viac, ale zároveň je to aj reálny obraz o slovenskej reprezentácii,“ vraví v podcaste ŠPORT.sk Okom odborníka futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Čo sa dozviete v rozhovore?V čom nesúhlasí s Calzonovým hodnotením po Švédsku?Ktorý ofenzívny hráč bol „úplne stratený“?Mal by Calzona posadiť Škriniara?Potrebuje odísť z PSG a hodí sa do Juventusu?Zaslúži si Gyömbér viac rešpektu?Premrháva Bénes príležitosť, na ktorú dlho čakal?Čo musí Calzona zmeniť do kvalifikácie na MS 2026?

Povolenie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku môže sťažiť ruské ofenzívne operácie. A mohlo by to viesť k zastaveniu aktuálneho ruského postupu. Pokiaľ by boli zasahované cenné ciele typu sklady munície, veliteľské stanovišťa, tak pochopiteľne to ruskú stranu veľmi ovplyvní, hovorí v podcaste český vojenský analytik.Joe Biden povolil Ukrajine použitie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku. Prečo americký prezident pristúpil k takému rozhodnutiu a ako to zmení dynamiku vojny? Téme v podcaste rozoberáme s vojenským analytikom Richardom Stojarom z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii Univerzity obrany v Brne.Podľa analytika si Rusko momentálne udržuje iniciatívu, no nedávne rozhodnutie amerického prezidenta by situáciu mohlo stabilizovať.„Rusko si v tejto chvíli udržuje svoju iniciatívu. A možno práve povolenie nových prostriedkov pomôže situáciu zvrátiť a stabilizovať. Aby nehrozilo, že dôjde k výraznejšej erózii frontovej línie v ukrajinský neprospech," hovorí v podcaste.Odborník tiež v podcaste vysvetľuje, prečo si nemyslí, že by to malo viesť k tretej svetovej vojne, tak ako tým straší Rusko.Moderuje Denisa Hopková.

Ten režim si zaslúžil aby ho vyhnala ulica. Nedokázal reflektovať nálady v spoločnosti, ani o tom diskutovať. Bola v tom mocenská spupnosť a hlúposť vtedajšej „červenej šľachty,“ hovorí jeden z tých, čo boli v Novembri 89 priamo pri tom. Nebolo to však v drese VPN, on vtedy zastupoval tábor Komunistov. Peter Weiss. Ako sa z totalitnej KSS stala demokratická SDĽ a kto sa stal víťazom ponovembrovej transformácie?Veľká časť spoločnosti má pocit, že ponovembrovou transformáciou nezískala. I to je jeden z dôvodov nostalgie po bývalom režime. A došlo i k tomu, že víťazom tej transformácie sa za vlády SMERu, stala oligarchia, ktorá vyšla z ponovembrového majetkového prevratu, hovorí v Ráno Nahlas Peter Weiss.Je 17. november 1989, v Sovietskom zväze, matke boľševického teroru Lenina, Stalina i Brežneva, vládne reformátor Michail Gorbačov. Na severe od nás – v susednom Poľsku, si odborárske hnutie Solidarita, po rokoch tvrdých zápasov, vydobilo poloslobodné voľby, na juh od nás – v Maďarsku, zasa nestíhajú na hraniciach odbavovať prúdy utečencov z komunistického Nemecka no a napokon padá i symbol „Studenej vojny,“ Berlínsky múr. A čo tu, u nás, v husákovskom Československu?Miloš Jakeš kdesi v Červenom hrádku kádruje platy celebrít, symbol okupácie na prezidentskom hrade chátra, ale rameno moci, všemocná ŠTB, má stále dosť sily cenzurovať, prenasledovať za názory i vieru, no najmä, má silu zatýkať a biť na koho si len pomyslí. Moc pritom sedí na bajonetoch 100 tisícovej okupačnej armády Sovietov.Do šedivosti moci reprezentovanej „kolom v plote“ ale prichádza 17. November. Brutálny zásah štátnej moci voči bezbranným študentom pretne už i tak mimoriadne krehkú dohodu medzi chátrajúcou mocou a občanmi, ktorí ju živia. Kto z koho. Je tu November 1989. čas kedy si spoločnosť po vyše 40. rokoch útlaku a zvôle konečne povie: Dosť, už stačilo!Vláda permanentnej lži, štátom posväteného násilia a predovšetkým neslobody padá.Tesne pred Novembrom 89 bolo na Slovensku takmer pol milióna členov Komunistickej strany. Táto sila však prestala mať ochotu bojovať za udržanie vtedajšieho režimu pretože pohŕdali svojimi vlastnými straníckymi predstaviteľmi a nedôverovali im. Strana sa vlastne zrútila dovnútra a prestali byť ambície udržiavať moc, hovorí bývalý prvý ponovembrový predseda KSS a potom dlhé roky šéf SDĽ Peter Weiss. Ako však dodáva, ešte v povestnom štúdiu Dialóg mal strach, pretože moc podľa neho zvažovala aj násilné riešenia.November 89 nebola prokapitalistická revolúcia, ale antikomunistická revolúcia voči vláde vtedajšej „červenej šľachty“ a spôsobom, akým vládla. Navyše, Československo zaostávalo a napriek všetkým politickým proklamáciám nebolo schopné urobiť pokrok, tvrdí Weiss, ktorý v čase 17. Novembra pôsobil na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.Príbehy ľudí bezmoci, ktorí režim v Novembri 89 napokon povalili poznáme už celkom dobre, aké však boli príbehy tých, ktorí stáli na tej pomyselnej „druhej strane revolučnej barikády?“ Ako novembrovú revolúciu vnímali ľudia priamo z prostredia komunistickej moci? Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.