Ráno Nahlas 🎙

Niekto si ho nevšimol, iný kachličkoval a ďalšiemu je to jedno, veď pôjde na kurt! 17. November v reflexii mocných. Aj preto ho zbavili sviatočnosti v podobe voľného dňa. Aby im zarobil 150 miliónov!Je to kontrarevolúcia k Nežnej, volá jedna z jej tvárí - František Mikloško. A mladí z iniciatívy Chcem tu zostaťzorganizovali rovno petíciu Proti zrušeniu 17. novembra. A hoci vládnym snahám nepovedal nie ani oslovený prezident a osud Novembra je spečatený, petícia beží ďalej. Lebo vládny krok je „nebezpečným prejavom neúcty voči všetkým, ktorí pre nás vybojovali slobodu“ a rovnako „voči všetkým, ktorí sa postavili totalitným režimom“.A pripomínajú, že „sloboda a demokracia nie sú samozrejmosť“. Do témy sa ponoríme s Erikom Klimentom, ktorý za iniciatívou stojí. „Ak chceme meniť spoločnosť, musíme to robiť spoločne“, hovorí Kliment. „Dôležité je, aby sa zaujímali o veci verejné a pridali ruku k zmene práve mladí ľudia“, dopĺňa. „Keby sme všetci zutekali, kto to tu zmeni?“, kladie otázku. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po troch konsolidačných vlnách sme tam, kde sme boli. Rozpočet je nerealistický a čaká nás ďalšie viac miliardové uťahovanie opaskov, hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Kam zmizli všetky tie skonsolidované miliardy, v čom všetkom si žijeme na privysokej nohe a prečo je hrozba bankrotu Slovenska čoraz reálnejšia? Opäť vyššie odvody a zasa vyššie dane. Vláda pre nás prichystala ďalší konsolidačný balíček, tentoraz za takmer 3 miliardy. Ide už o tretie kolo uťahovania opaskov, problém však je, že ani po ňom rozpočtový deficit zásadne neklesne a vláda svoj cieľ ako ozdraviť verejné financie zjavne nenaplní. Svedčí o tom aj vládou schválený štátny rozpočet, v ktorom Ficov kabinet akosi prestal vnímať surovú realitu tvrdých čísiel. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vládny rozpočet nerealistický.My si žijeme extrémne nad pomery. Tento štát každoročne minie o 6 až 8 miliárd viac, než zarobí, hovorí ekonóm Martin Šuster. Z nahromadených dlhov pritom už nevyrastieme iba šliapajúcou ekonomikou, tak komu ešte v tejto krajine brať - a dá sa to vôbec, keď naše daňovo-odvodové zaťaženie atakuje európske rekordy? Pomohlo by zdanenie miliardárov či nehnuteľnosti? Prečo vláda dusí ekonomický rast a ako to, že štát nedokáže šetriť sám na sebe? No a napokon, kam zmizli všetky tie vládou skonsolidované miliardy z našich daní, odvodov či poplatkov? Zvaliť potrebu konsolidácie výlučne na roky 2020 - 2023 je nepravdivé, k zlému stavu verejných financií prispeli prakticky všetky vlády a najväčšie zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií bolo v čase 2015 - 2019, pripomína Martin Šuster.V čom všetkom si tu - od penzií až po sociálne dávky, žijeme na privysokej nohe no a stáva sa tým hrozba štátneho bankrotu už príliš blízka a aj reálna?Ráno Nahlas a ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Namiesto drahých tankov a bojového letectva relatívne lacné drony. Putinova agresia voči Ukrajine ukázala, že drony zmenili vedenie vojny. A ukazujú to aj akcie tzv. tieňovej flotily, z ktorej narúšajú letiská či vojenské objekty. Skúsenosť už má Dánsko, Belgicko, Nemecko či Nórsko. V závere minulého týždňa sa na cudzie drony nad svojimi objektmi sťažovala česká armáda.Na novú situáciu reagujú vlády. Na línii hranice s Ruskom vzniká dokonca tzv. dronová stena. A rieši zdanlivý paradox – ako sa vyhnúť použitiu drahej techniky na lacné útočné zariadenia?Čoho všetkého sú drony schopné? A čo z nich robí účinné nástroje až vojnovej mašinérie?Téma pre Rastislava Sopka z asociácie Mám dron.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu -a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovori, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré namajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aka veľka je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zvykol písať o mafii aj stratených ľuďoch. A nakoniec sám zmizol. Novinár, ktorý mal v hľadáčiku rozpor s pravidlami, potieranie zákona v jeho najhrubšej verzii, ktoré vtedy – pred takmer dvoma desaťročiami – predstavoval organizovaný zločin alias mafia. Pavol či Paľo Rýpal.Od apríla 2008 je nezvestný. Po 17-tich rokoch – tohtoročné leto - sa však objavili nové informácie. Prišiel s nimi obžalovaný Norbert Kosťov. Hovorí o novinárovom únose. A o vražde. Za 10-tisíc korún! Na objednávku mafie. S parťákom.Toho pred časom konfrontoval aj kolega a šéf investigatívy v Aktualitách Ján Petrovič, ktorý rovnako píše o mafii. Na konte má aj bestseller o dejinách podsvetia Slovenská mafia, s príznačným podtitulom Príbehy písané krvou.Sme pred definitívnym rozuzlením „prípadu Rýpal“? Nie je 17 rokov nevedomia o osude investigatívca, ktorý sa snažil očisťovať krajinu od nezákonnosti, pridlho? A nie je to nespravodlivé vzhľadom na jeho službu tejto spoločnosti?Otázky, na ktoré sa pozrieme s tými, čo Paľa Rýpala poznali. So spomínaným Jánom Petrovičom a Petrom Bárdym.„Po sedemnástich rokoch sa dejú veci. A kým sme doteraz pri Paľovi Rýpalovi hovorili o verziách, kde polícia pátrala po ňom „len“ ako osobe nezvestnej, teda bez dôrazu, že tomu mohla predchádzať udalosť, ktorá bola trestným činom, tak vlastne teraz je to prvýkrát, že celá táto aktivita polície je vyvolaná podozrením, že on bol obeťou vraždy,“ hovorí Petrovič.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nič z toho, čo o nás premiér rozprával nesedí. Bol to masívny a mimoriadne odporný útok. Toto si nemôže dovoliť ani premiér, hovorí aktivistka Marta Šimečková. Podľa nej sme sa dostali za hranu normálnosti a svet, v ktorom žijú naši údajní sociálni demokrati je šialený.Stala sa symbolom útokov vládnej koalície na mimovládny sektor i občiansku spoločnosť no a stala sa aj premiérovou výhovorkou, ktorá by mala svojou tvárou i menom stelesniť prakticky všetky negatívne dopady vládneho uťahovania opaskov. Bývalá disidentka, dnes občianska aktivistka Marta Šimečková.Určite to bude pokračovať a určite sa to bude stupňovať. Myslím si však, že premiérovi to nepomáha, nových voličov mu to nezískava a môjho syna to bude skôr motivovať než odradzovať od politiky, povedala pre Ráno Nahlas Marta Šimečková. Takmer trojmiliardový konsolidačný balíček verzus údajný subvenčný podvod za približne 130 tisíc. Slová o parazitoch, príživníkoch či lenivých darebákoch a to z úst najvyšších vládnych lídrov verzus trestné oznámenie na samotného premiéra a mnohofarebný, pluralitný a slobodný svet občianskej spoločnosti. Ako to teda bolo s financovaním Stredoeurópskeho fóra a o čom svedčia všetky tie narastajúce útoky vládnej moci na Tretí sektor ako i celú občiansku spoločnosť? Vraciame sa opäť do doby husákovského normalizačného bezčasia a všadeprítomnej šedivosti? "Sloboda je pre tých, čo nepociťujú jej potrebu, zbytočná," napísal v Obnovení poriadku disident Milan Šimečka. Tak čo je dnes pre nás tou slobodou a nakoľko si ju ceníme - a to i zoči voči moci so všetkými jej zastrašovaním, ale aj lákadlami a pôžitkami? No a kam nás to unáša táto vládna moc a čo nám - okrem dvoch pohlaví v Ústave, zastrašovania mimovládok či médií a neustáleho kolovrátku rečí o suverenite vlastne ponúka? No a napokon, kde dnes hľadať tie povestné "ostrovčeky pozitívnej deviácie"?Opäť ide o lámenie chrbtovej kosti národa a zasa na to moc ide cez lámanie rodín tých, ktorí sa jej postavili, tvrdí Šimečková.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Na stole sú tézy, ktoré spochybňujú niektoré základné parametre nášho štátu: funkcia verejnoprávnych médií, zakotvenie občianskej spoločnosti, smerovanie a aliančné prepojenie na pôde EÚ a Nato, toto všetko bolo dané všanc“, hovorí Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe. Susedné Česko je po dlho očakávaných voľbách. Jedenástych v poradí. A zlomových – aspoň tak ich označovali pozorovatelia ešte pred ich začiatkom. Zaznievali obavy zo „slovenského scenára“, z návratu k moci tých, čo chcú až zmenu režimu, vystúpenie z Európskej únie i Nato a objatie s Vladimírom Putinom. Zaznievali hlasy o „vzácnej a krehkej demokracii, za ktorú predkovia neváhali obetovať životy“, čo svojim spoluobčanom pripomínala herecka legenda Zdeněk Svěrák. A Tomáš Halík hovoril o „nastavení zrkadla“ pre morálny a intelektuálny stav jeho Českej republiky.Už desiatky hodín sú známe výsledky. Aktuálne sa dôraz presúva na povolebné rokovania, lebo z nich vyjde zostava, ktorá bude dávať Českej republike smer. Ako však voľby dopadli a čo povedali o našich západných susedoch? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Babišovi výrazne pomohol antiestablišmentovský sentiment“, hovorí Pavel Havlíček. „Pomohlo im vymedzovanie sa voči súčasnej garnitúre, voči domácim problémom v podobe pnutia v spoločnosti, dlho neriešených problémov, vymedzenie sa voči neschopnosti vládnych strán dohodnúť sa na potrebných reformách“, vysvetľuje analytik Pavel Havlíček. „Koalícii zas nevyšla stávka postaviť na prvé miesto zahranično-politickú bezpečnostnú agendu. Linku ochrany republiky pred ruským vplyvom a ruskou hrozbou“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Na východ od zdravého rozumu. Nový knižný titul Aktualít a ich šéfredaktora Petra Bárdyho, na ktorom ešte schne tlačiarenská čerň.O Slovensku a Slovákoch vážne i s úsmevom.Knižka, v ktorej sa stretávajú veľké i malé dejiny. Strany, na ktorých sú epizodické príbehy a zážitky predohrou či pozadím pre príbeh krajiny.Napríklad ten s nevybuchnutou bombou, ktorú skupina žilinských školákov – po tom, čo im nevyšiel pokus s explóziu po zhodení z mosta zaniesli najprv do svojej triedy, odtiaľ boli triednou učiteľkou vykázaní k riaditeľovi, až skončili tým istým riaditeľom nasmerovaní na políciu. Kam došli po svojich. A paradoxne – stále s nevybuchnutou bombou v rukách. A tí policajti im najprv prikázali vzdialiť sa od budovy. Lebo, čo keby…?Kniha o šťastí, o ktorom sa u nás rozpráva len málo, či o pomste, ktorá zaváňa z úradu najsilnejšieho muža krajiny. Alebo o „kultúre, ktorá rozhoduje o kvalite dejín“, so skrytým odkazom pre politikov, ktorí tie dejiny robia, aby sa preniesli cez samoľúbosť a aroganciu. Ale aj o ceste od namyslenosti k životnej pokore.Pozrieme sa na ňu s človekom, ktorý prežité premyslel a položil na papier. Na východ od zdravého rozumu a Peter Bárdy.„Šťastie tu nevidím ani na tvárach politikov, ktorí vládnu, ani u voličov, čo ich volia,“ hovorí Bárdy. „Šťastným sa však dá byť aj v nie šťastnej dobe,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Možno až pol miliardy. Toľko by mohlo priniesť extra zdanenie slovenských ultraboháčov. Nebolo by to jednoduché, ale určite by to bolo lepšie než daň z finančných transakcií či rast daní pre strednú triedu, tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová. Prečo sa toho Fico bojí a prečo neprinesú vyššie zdravotné odvody lepšie služby pre pacientov? Takmer tri miliardy Eur. Tak vyzerá účet za aktuálne kolo vládnej konsolidácie. Štát bude brať zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, ale už aj penzistom či chorým.Konsolidačný balík sa však ministrovi financií môže rozsypať ešte predtým než vôbec vstúpi do každodennej reality. Centrálna banka prognózuje citeľné ochladenie ekonomiky, ministrovi analytici upozorňujú na obrovské výpadky vo výbere daní no a podnikatelia? Tí pred takto vysokým -a stále rastúcim, daňovo odvodovým zaťažením už doslova bijú na poplach. Kasta našich ultrabohatých však môže i naďalej pokojne spávať. "Slovenskí boháči zaplatia trojpercentnú daň zo zisku pol miliardy eur," tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová Ako je vôbec možné, že ti naozaj najbohatší z nás sa na uťahovaní opaskov nepodieľajú spravodlivou mierou - tak, ako my všetci ostatní? A prečo sa tá naša "suverénne slovenská" Sociálna demokracia Roberta Fica zjavne bojí siahnuť na majetky ako i životnú úroveň slovenskej oligarchie?Je toto vôbec fér a kde je dnes ten povestný štátny nôž, ktorého sa finančné skupiny mali tak veľmi báť - teda, aspoň tak, ako o tom kedysi tak rád rozprával istý Robert Fico? Komu sa u nás oplatí obchádzať platenie daní a prečo štát skôr otvára okno príležitostí pre optimalizáciu daní než motivuje poctivých podnikateľov platiť dane a kto si túto politiku napokon odnesie?Tento spôsob vládnej konsolidácie je dlhodobo neudržateľný, dusí ekonomický rast. Slovensko nutne potrebuje zásadnú reformu daní a odvodov, hovorí Renáta Bláhová.No a pôjdu všetky tie stámilióny vyšších zdravotných odvodov skutočne do zdravotníctva a ak nie, čo je to za poistný systém, v ktorom síce platíme stále viac, ale žiadne lepšie služby pre pacientov za to nedostávame?Kto teda reálne kontroluje peňažné toky finančných skupín v slovenskom zdravotníctve, kto má fakticky pod palcom kontrolu zdravotných poisťovní a prečo to štát s pacientmi - ako i verejným záujmom v oblasti nášho zdravia, de facto zrejme už vzdal?Ráno Nahlas s daňovou poradkyňou, audítorkou a bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renátou Bláhovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prvýkrát sme si ho všimli, keď sa stal terčom premiéra Fica. Pozornosť najsilnejšieho muža štátu si vyslúžil kritikou dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu za jeho vyjadrenia o možnej zločineckej skupine na Špeciálnej prokuratúre, ktorá bola vtedy v oku vládnej koalície. Pre Roberta Fica to bol „nepodstatný študent s pubertálnymi vyrážkami... bez skúseností“.Po tom, ako aj napriek tomu zorganizoval verejnú diskusiu k téme, si ho všimli v susednom Česku, kde ho za príklad líderstva a pozitívny vplyv na spoločnosť vyznamenali cenou Madeleine Albrightovej, niekdajšej šéfky americkej diplomacie z čias Václava Havla.Všimli si nielen jeho hlas pri téme rušenia Špeciálnej prokuratúry, ale aj pomoc Ukrajine, za ktorou stojí.Študent práva, so skúsenosťou mládežníckej poradnej komisie NATO a najnovšie aj absolvent intenzívneho výcviku v rámci Národných obranných síl, čo je projekt Ficovho ministra obrany Roberta Kaliňáka.Čo motivuje mladých zapájať sa do programov na prípadnú obranu vlasti? Pozrieme sa na to s Marekom Janigom, ktorý je hosťom dnešného Ráno Nahlas.„Na čom sa už v tejto krajine zhodneme, ak nie na tom, že to, čo máme – demokraciu a akokoľvek pokulhávajúci právny štát – máme brániť,“ hovorí Janiga.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Od začiatku som mala ambíciu ukončiť zmluvné prepojenie centrály so stranou Smer, profitovali len oni,“ tvrdí šéfka odborov Monika Uhlerová. Konfederácia odborových zväzov si podľa nej urobila aj analýzu, z ktorej vyšlo, že zo zmluvy z roku 2006 profitovala len strana Smer.Po občianskych a opozičných protestoch sa do ulíc už v utorok chystajú aj odbory. Pred parlament ľudí zvolávajú pre „nespravodlivú konsolidáciu“. Vláda a jej parlamentná väčšina podľa nich konsolidačne najviac zaťažujú zamestnancov – a teda skupinu, ktorú odbory zastupujú. Za protestom je rovno odborárska centrála. A v histórii doterajších štyroch vlád, ktorým predsedal líder Smeru Robert Fico, to bude prvýkrát, čo sa práve odborárska centrála postaví za organizáciu protestu proti jeho vláde.Len v horizonte hodín si pritom prezidentka Monika Uhlerová z premiérových úst vypočula, ako mala kdesi popíjať a dohadovať štrajk s opozičnými politikmi. Nato prišla jej reakcia v podobe „dôrazného ohradenia sa voči klamlivým slovám premiéra“ – a to citujem. Ako je to s protestom proti vládnym konsolidačným opatreniam? A ako s prípadným angažmánom v organizovaní štrajku a rovno generálneho?Otázky pre Moniku Uhlerovú, ktorá je už druhý rok na čele odborárskej centrály.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mieril na líšku, trafil pritom Marišku, i tak hodnotí zámery ministra školstva šéfka školy AutistiPrešov Eva Turáková. V mene nanútenej inklúzie totiž Tomáš Drucker plánuje okresať financovanie súkromných i cirkevných škôl. Je absurdné, ak si minister myslí, že vie lepšie, čo má chcieť rodič pre vlastne dieťa, odkazuje mu šéfka úspešne fungujúcej súkromnej školy pre autistov.Nežná revolúcia vo vzdelávaní verzus návrat pred November 89. Minister školstva sa rozhodol rozpútať vo vzdelávaní hotovú revolúciu. Odborníci i časť verejnosti, ale hovoria, že ide skôr o kontrarevolúcií voči ideálom a hodnotám Novembra, ktorými sa minister zaštiťuje. Predmetom sporu je predovšetkým optimalizácia školskej siete, v ktorej v mene inklúzie pre deti zo zlých sociálnych pomerov plánuje ministerstvo zobrať rodičom právo na slobodnú voľbu cesty za vzdelaním ich vlastných detí. V prípade ak súkromné či cirkevné školy svoje brány plne neotvoria, budú štátom potrestané - a to rovno krátením financií. To pritom môže viesť k zhoršeniu ich kvality či nárastu ceny za ústavou garantované vzdelanie, čo nepomôže ani deťom zo segregovaného prostredia, tak ani tým, ktorých rodičia sa snažia nájsť kvalitnejšie či aspoň - pre potreby ich vlastných detí, adekvátnejšie vzdelávanie. Je to návrat do čias prednovembrového štátneho dirigizmu, minister školstva rieši problémy motorovou pílou a následky poškodia tak deti v súkromných školách, ako aj tie zo zlého socioekonomického prostredia, tvrdí Eva Turáková. Návrh už síce prešiel prvým parlamentným čítaním no voči týmto zámerom sa rozhorela ostrá verejná oponentúra a to i vo forme petície "TAKTO NIE! Žiadame zachovanie rovnakých podmienok financovania a vzdelávania pre všetky deti." Aké následky bude mať táto vojna, ktorú s cirkevnými a súkromnými školami rozpútal minister školstva? Dá sa inklúzia nanútiť štátom a je segregácia prakticky akejkoľvek inakosti skutočne vážnym problémom nášho školstva? Vie tento štát manažovať verejné školy tak dobre, že má právo určovať súkromníkom, ako by to mali robiť oni? Je ústavou garantované vzdelávanie bezplatné alebo ide o hrubý a dávno neplatný mýtus? No a napokon, aké sú deti s autizmom a je tento štát aj pre naše deti s akoukoľvek inakosťou? Ráno Nahlas s riaditeľkou súkromnej spojenej školy AutistiPrešov Evou Turákovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovorí o Attila Kovács, odborník na oblasť z Komenského univerzity v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. „Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács.Na jednej strane rastúca podpora pre uznanie nezávislej štátnosti pre Palestínu zo strany svetového spoločenstva, na druhej stret s realitou: Netanjahu a jeho vojenský aparát akoby rastúcu podporu pre Palestínu prehliadali a pokračujú vo svojej misii vyhladiť Hamas aj za cenu genocídy civilného obyvateľstva. Naviac – jeho spojenec Donald Trump označuje uznanie palestínskej štátnosti za „odmenu“ pre radikálny Hamas s jeho atrocitami zo 7. októbra spred dvoch rokov. Generálny sekretár OSN António Guterres ale pri riešení na pôdoryse dvoch štátov hovorí pri štátnosti ako o „práve“ Palestínčanov, nie o odmene teroristom Hamasu. A ak na jednej strane rastie volanie po mieri, na druhej chýbajú kroky, ktoré by boli jeho predpokladom – medzi nimi koniec vojenskej podpory pre Izrael, upozorňujú pozorovatelia. Čo bude s vojnou Izraela s radikálmi Hamasu po newyorskom Valnom zhromaždení OSN? Nenaplnia sa slová amerického prezidenta Trumpa, že „prázdne slová neriešia vojny?“Téma pre Attilu Kovácsa, odborníka na región z Univerzity Komenského v Bratislave. „Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovoríAttila Kovács, odborník na oblasť z Univerzity Komenského v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. „Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács. Za príklad dáva Nemecko, ktoré k obmedzeniu pristúpilo. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nevedia, čo činia. Ničia tých, čo ešte ako tak držia našu ekonomiku i celý tento štát. Je to strašná hanba, čo táto vláda pri konsolidácií predvádza. Opozícií to však do lona nespadne zadarmo, hovorí exminister práce, sociálnych vecí (SaS) Jozef Mihál.Takmer tri miliardy eur, i tak vyzerá aktuálny konsolidačný balíček z dielne vládnej koalície. Výraznú časť tohto opätovného uťahovania opaskov pritom zaplatia živnostníci - teda presne tí z nás, ktorí v pote svojej tváre denno-denne riskujú svoje meno, tvár i akékoľvek úspory - na penziu, v chorobe alebo čo i len pre prežitie vlastnej rodiny.Odmenou za podnikateľskú samostatnosť - či snahu byť na štáte čo najviac nezávislý, je pritom neustále rastúce daňovo odvodové bremeno, ako i vŕšiace sa komplikácie od štátnej byrokracie hatiacej podnikateľské iniciatívy a - na oplátku žiadne lepšie či kvalitnejšie služby vidieť nie je. Ba práve naopak.Chradnúce zdravotníctvo, upadajúce školstvo, rozpadajúca sa cestná, ako i železničná infraštruktúra - no a nadôvažok, bobtnajúci štát či rastúce prebendy pre politikov. Nechuť k akýmkoľvek systémovým reformám, ktoré uberajú moc tým, ktorí by mali tento štát spravovať ku prospechu nás všetkých, neodvratne smerujú našu krajinu na grécku cestu, varujú ekonomický odborníci.I toto je dnešné Slovensko v roku 2025. Štát, ktorý bol ešte pred dvomi desaťročiami označovaný za ekonomického "Tigra Európy", sa tak pre neochotu čokoľvek a akokoľvek systémovo meniť, zmenil na akúsi pĺznucu domácu mačku, ktorá prestáva obsluhovať už i tie najzákladnejšie funkcie štátu. No a na stole je pritom mastný účet. Ten účet sa volá konsolidácia, teda uťahovanie opaskov - Nám: Zamestnancom, podnikateľom či živnostníkom.Ako ďalej živnostníci či podnikatelia? A kde sú všetky tie deklarované úspory štátu, ktoré si vopred platíme z našich daní, no o ktorých zatiaľ nikto nič konkrétne ani nechyroval?O konsolidačnom balíčku z pozície živnostníkov i drobných podnikateľov, ale aj o možných úsporách štátu i neschopnosti vlády šetriť samej na sebe či aspoň ponúknuť ekonomicky udržateľnú víziu.Ráno Nahlas s exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj bývalým poslancom SaS a dnes odborníkom na dane a odvody Jozefom Mihálom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Nevšimol si, že bol 17. november a teraz nás chce všetkých zatiahnuť do tohto nevšímania.“ Veta, ktorou otvoril svoj príhovor na minulotýždňovom bratislavskom proteste. A túto vetu predchádzala iná: „Aj 17. november nám už zobrali a preto dovoľte, aby som vám predstavila osobnosť Novembra’89.“ Moderátorka podujatia takto uviedla Františka Mikloška. A ten v spomínanej prvej vete hovoril o aktuálnom premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý si November nevšimol a do nevšímania chce uviesť krajinu. A to až akousi „normalizáciou nevšímania“.Dá sa však prehliadnuť symbol, ktorý pre krajinu a jej obyvateľov znamenal prechod z neslobody do slobody, z totality do demokracie? Napriek dráme, ktorá je skrytá v tejto otázke, neplatí aj to, že 17. november nám už zobrali, lebo sme ten konsolidačný suchý oznam o jeho neslávení pracovným pokojom prijali bez akéhokoľvek prvotného odporu?A dá sa vyvážiť symbol úsporou 150-miliónov? Otázky pre Františka Mikloška, ktorý November’89 formoval, predtým naň krajinu pripravoval a dodnes hľadá formy napĺňania jeho odkazu.„Sviatky si vieme osláviť, keď máme voľno. Vtedy máme čas sa zastaviť. Povedzme si otvorene, vo chvíli, keď to bude pracovný deň, stane sa s ním to, čo s 28. októbrom. Deň, ktorý znamenal aj pre Slovensko rozbeh, nevšímame si ho, lebo ide o pracovný deň. A o toto ide Robertovi Ficovi,“ hovorí jedná z tvárí Novembra’89 František Mikloško. „Ide tu ešte o viac: To, že nám chcú zrušiť 17. november je vlastne kontrarevolúcia k Nežnej revolúcii,“ dodáva.Novela ústavy - Ficov podvod„Novela ústavy je podvod Roberta Fica,“ konštatuje František Mikloško. „Nerozumiem, že to dokáže niekto prehliadnuť,“ dodáva. Na poznámku, že tento podvod chce KDH Ficovi podporiť, Mikloško reaguje, že je to „na ich zodpovednosti“.„Smiešnou“ pritom nazýva iniciatívu KDH „vykostiť“ Smer svojou podporou novely ústavy s mužom a ženou.„Podvozok“ KDH – cesta k bezvýznamnostiKDH však podľa Františka Mikloška pripravuje alternatívu k podpore Ficovho návrhu. Ustanovenie o mužovi a žene chce podľa neho presadiť prílepkom v druhom čítaní o inej novele ústavy, ktorou chcú práve kresťanskí demokrati umožniť poslankyniam na materskej disponovať „spočívajúcim mandátom“. V praxi by to znamenalo, že počas ich materských povinností by ich zastupoval poslanecký náhradník a v prípade, že by sa poslankyňa rozhodla vrátiť do poslaneckých lavíc, mandát by si zobrala.„Je to naoko nevinný paragraf, aký majú aj škandinávskej krajiny. Ale pokiaľ by prešiel do druhého čítania, bude tam snaha zo strany konzervatívnych politikov dať tam opäť novelu ústavy o mužovi a žene,“ hovorí František Mikloško. „Tam by sa stratil argument OĽANO (hnutia Slovensko), že by za to nehlasovali. Budú hlasovať, keď to bude návrh KDH,“ vysvetľuje.„Môže sa ľahko stať, že v októbri bude táto novela vďaka návrhu KDH na stole opäť, no iným spôsobom,“ konštatuje poslanec. „A pokiaľ sa k tomu Robert Fico pridá, tak to prejde.“ V KDH o tomto návrhu hovoria ako o „podvozku“ pre novelu ústavy o dvoch pohlaviach.František Mikloško hovorí, že nepodporí nielen pôvodný návrh Smeru, ale ani návrh KDH pre tzv. novelu „podvozok“ v prvom čítaní, ktorý by mohol byť v druhom čítaní priestorom pre prílepok vo forme dvoch pohlaví.Pri tejto alternatíve ale hovorí, že pre KDH to bude „cesta do bezvýznamnosti“. „Bude otázkou, či KDH vôbec bude v budúcnosti na politickej scéne,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zdravotné odvody by sa vôbec zvyšovať nemuseli, v rezorte zdravotníctva je takmer polmiliardová rezerva, ktorá tvorí zisky pre oligarchov. Tvrdí to šéf Lekárskeho odborové združenia Peter Visolajský. Stalo sa zdravotníctvo chobotnicou oligarchie a politiky a dá sa po sanitkovom tendri ešte dôverovať ministrovi Šaškovi?Slovensko čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov. Z vládneho balíčka za takmer 3 miliardy pritom jednu z finančne najväčších položiek tvorí zvyšovanie zdravotných odvodov, ktoré by podľa ministra financií malo priniesť vyše 350 miliónov eur. Do zdravotníctva pritom už dnes nalievame takmer 10 miliárd pričom podľa šéfa Najvyššieho kontrolného úradu pumpovanie ďalších miliárd nášmu zdravotníctvu nijako neuľaví a pacientom nepomôže. Zdravotníctvo sa stalo čiernou dierou na peniaze pretože tento rezort ovládli lobisti so súkromných finančných skupín no a ministerstvo na verejný záujem už dávno rezignovalo, tvrdí Ľubomír Andrassy.So zvyšovaním odvodov nesúhlasí ani Lekárske odborové združenie. Podľa LOZ naše odvody totiž vôbec nemusia skončiť v službe pacientom, ale naopak, môžu iba zvýšiť zisky oligarchov prisatých na systém. Navyše, celý sektor dnes pripomína potápajúcu sa loď plnú dier, z ktorých kvôli neefektivite, lobisticky pokriveným pravidlám - či dokonca korupcií, permanentne odtekajú milióny z našich ťažko vydretých odvodov."ÁNO aj v našom zdravotníctve sa dá ušetriť - na úkor biznisu a abnormálnych ziskov oligarchov, pričom by to nebolo na úkor pacientov," tvrdí šéf LOZ Peter Visolajský.Kde sú kľúčové rezervy nášho zdravotníctva a ako v ňom ušetriť tak, aby to nespôsobilo zhoršenie starostlivosti o pacientov? Prečo vyššie odvody neprinesú kvalitnejšie zdravotníctvo a je ešte udržateľný model súkromných poisťovní tvoriacich zisk z verejných odvodov? Je ministerstvo v područí finančných skupín a dá sa ešte veriť štátu, že mu ide o naše zdravie viac než o zisky oligarchov?Naše zdravotníctvo nie je dielom náhody, kde to iba akosi zle vypálilo či sme ho proste iba zanedbali. To je rokmi sofistikovane vybudovaný a perfektne šliapajúci systém pre finančné skupiny tak, aby z neho permanentne ťahali milióny, hovorí Peter Visolajský a dodáva: Toto sa dá vyriešiť iba tak, že si to začnú uvedomovať ľudia, bude im to prekážať a dajú to politikom najavo. Nečakajme, že príde osvietený politik, ktorý to šmahom ruky zmení, to musí byť spoločenská objednávka.Budú sa musieť v rámci konsolidácie uskromniť aj lekári, ktorí si iba nedávno vybojovali vyššie platy? No a aká bude ďalšia budúcnosť Záchrannej zdravotnej služby a mal by po zbabranom sanitkovom tendri minister zdravotníctva urýchlene zložiť vládnu funkciu? Ráno Nahlas so šéfom LOZ Petrom Visolajským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prelomový moment Nežnej revolúcie i triumf občianskych iniciatív proti komunistickému režimu. Hodnotenia, ktoré historici spájajú s generálnym štrajkom z Novembra’89. Po udalostiach zo 17. novembra z Pražskej národní třídy, kde sa ukázala neľudská tvár policajných obuškov proti študentom, tu bol 27. november. Vtedy vyšlo do ulíc 75 percent fabrík a závodov, a tiež škôl. Ďalší si zo solidarity krátili pracovný čas. Na dve hodiny vtedy stíchli stroje a výrobné pásy a život krajiny sa presunul do ulíc a námestí, aby dal vtedajším mocným signál, že nespokojnosť s režimom dokáže zastaviť aj ekonomiku. Už dva dni na to z Ústavy vypadol článok 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany. A mesiac na to už na čele bývalej Československej socialistickej republiky stál niekdajší prísne strážený a internovaný disident Václav Havel.Téma generálneho štrajku tu ožíva opäť. Otvára ju opozícia. Mieri pritom na vládne snahy takmer trojmiliardovej konsolidácie, pričom vláda nekonsoliduje seba – ako zaznieva z opozičných vôd.Je krajina v stave, aby sa dokázala zmobilizovať podľa vzoru spred štvrťstoročia? A sú tu paralely, ktoré by téme dávali silu? Otázky pre Ladislava Snopka, dramaturga námestí Novembra’89, niekdajšieho disidenta a neskôr aj ministra kultúry.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.