DiscoverRáno Nahlas
Ráno Nahlas
Claim Ownership

Ráno Nahlas

Author: Aktuality.sk

Subscribed: 866Played: 48,069
Share

Description

Nový ranný podcast spravodajského portálu Aktuality.sk
430 Episodes
Reverse
Naše deti trápi osamelosť, boja sa sklamať naše očakávania i svoje okolie a keď sa dostanú až na hranu a chcú si siahnuť na život, nemajú sa niekedy ani s kým o tom porozprávať, hovorí psychológ a programový riaditeľ internetovej poradne pre mladých Marek Madro. Pandémia a všetky tie protiepidemické opatrenia nesmierne dôsledne preverili našu psychickú odolnosť i výdrž no a zavreté školy - v kombinácii s prakticky zrušenými mimoškolskými aktivitami a nutnosťou žiť s rodičmi takpovediac na jednej kope zasa tvrdo otestovali psychické limity našich detí. Čísla pritom hovoria neúprosnou rečou, iba za 5 mesiacov tohto roka linky iba jednej z internetových poradní zaznamenali tisícky volaní detí. Detí, ktoré zúfalo trápila nielen osamelosť, ale aj domáce násilie či sexuálne obťažovanie no odborníci museli v stovkách prípadov intervenovať aj pri niečom, čo si mnohí z nás odmietajú čo i len pripustiť – pri pokusoch o samovraždu. Áno, i toto je svet našich detí. Svet, v ktorom sú na mnohé z toho, čo sa na nás valí a čo desí aj nás dospelých niekedy tak strašne samé a slabé. Práve pre pre ne je tu internetová poradňa Ipčko, ktorá už ale otvorila aj svoj prvý nízkoprahový klub v ktorom môžu nenásilne a najmä anonymne vyhľadať odbornú pomoc. O tom, prečo sú dnes mladí ľudia tak veľmi osamelí, prečo si chcú siahať na vlastný život a ako im vtedy pomôcť, ale aj o tom, ako bojovať s hrozbami kyberpriestoru a ako pri nich stáť, keď sa stali objektom zneužívania či kybervydierania, budeme hovoriť s programovým riaditeľom IPčka Marekom Madrom Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský
Vyše milión šesťstotisíc sporiteľov, čo je viac ako polovica všetkých pracujúcich na Slovensku, prekročených jedenásť miliárd naakumulovaných eur a v garantovaných a teda menej výnosných až 65 percent úspor. Správa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností zo začiatku minulého týždňa. Jožo a Fero, virtuálni priemerní Slováci. Pričom ten druhý žije v „paralelnom vesmíre“, ktorým má byť Slovensko s moderným druhým pilierom. Ak by prvý po štyridsiatich rokoch dostával mesačne k štátnemu dôchodku stovku, ten druhý ešte o 133 eur viac. Alebo iný príklad: Ak by súkromné dôchodkové úspory Slovákov zhodnocoval NovýZéland, dôchodková asociácia by dnes nepísala o jedenástich ale o vyše dvadsiatich miliárdách. Pohľady Ľudovíta Ódora, viceguverného Národnej banky. Štát by mal podľa neho garantovať, aby súkromné dôchodkové účty slušne zarábali aj bez aktívneho zasahovania ich majiteľov. „Je potrebné systém nastaviť tak, aby aj keď človek neurobí žiadne aktívne osobné rozhodnutia, tak by tá investičná stratégia bola preňho dobre zvolená“, tvrdí.   S Ľudovítom Ódorom sa pozrieme na návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme u nás.   Moderuje Jaroslav Barborák.
Ministerstvo zdravotníctva chystá veľkú reformu nemocníc. Čo to prinesie pacientovi, povie šéf reformnej sekcie ministerstva, Oskar Dvořák. Podľa neho ak nič neurobíme, bude v zdravotníctve bordel - a reforma v ňom má upratať.  Lekárska komora protestuje, že ide o zníženie počtu lôžok v nemocniciach, ktoré je hazardom so zdravím občanov – a ľudia budú musieť viac cestovať za lekármi.  Reforma vychádza zo stratifikácie nemocníc, ktorú sa exministerke Kalavskej nepodarilo presadiť. Čo bude tentoraz inak? Moderuje Peter Hanák. 
Policajná razia v Moldave nad Bodvou po ôsmich rokoch. Ak vtedy zostala po polhodinovej akcii po policajtoch spúšť a Rómovia s modrinami po obuškoch či bez zubov, neskôr sa z týchto Rómov stali obvinení a obžalovaní. Napriek tomu, že policajti pri razii nezadržali nikoho hľadaného a rovnako nenašli nič ukradnuté.   Razia podľa pozorných pozorovateľov nie ojedinelá brutalitou ani výsledkom, ale tým, čo nasledovalo po nej. Obyvatelia rómskej osady sa totiž rozhodli brániť. Ako sa to celé skončilo a čím si museli prejsť a aké otázky prípad vyvoláva aj dnes – na to sa pozrieme so Samom Marcom, ktorý o ňom napísal knihu.   „Sme tu my, Slováci a sú tu oni Rómovia, to je v nás“, tvrdí Marec. Toto podvedomé nastavenie spoločnosti podľa neho umožnilo, že prišlo aj k razii v rómskej osade v Moldave nad Bodvou s výsledkami, ako ich už pozná história.   Zo zbitých a doráňaných Rómov sa neskôr stali obvinení a čelili obžalobám z krivých výpovedí. „Ak by sa vtedy nezačali brániť a nemali by pri sebe ľudí ako Lýdia Šuchová či Roman Kvasnica, systém by ich zomlel“, tvrdí Samo Marec. „Pre politikov typu Robertov Kaliňáka a Fica by pritom zostali len odpudivou témou do volebných kampaní“, dodáva.   Po ôsmich rokoch si vypočuli oslobodzujúce rozsudky. O prípade vznikla aj kniha Roky bezprávia – Neuveriteľný príbeh razie v Moldave.   Moderuje Jaroslav Barborák.
Doplácame na to, že sme hneď na začiatku nezmenili systém výberu policajných funkcionárov. Je absurdné aby náš minister vnútra niesol politickú zodpovednosť za policajných funkcionárov ficovej vlády. V drvivej väčšine tam vybrali ľudí, ktorí neboli lojálni zákonu, ale politikom, ktorí ich tam nominovali. Treba preto urýchlene zmeniť príslušný zákon, hovorí na margo aktuálnej situácii v našich bezpečnostných zložkách podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO). „Poslali ma naši k vašim, aby prišli vaši k našim. Ak neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim.“ Tak táto riekanka je v posledných dňoch takmer ako akýsi hyperbolizovaný spravodajský opis situácie v našich bezpečnostných zložkách.  Podľa Grendela dnes na Slovensku vrcholí zápas o ďalšiu podobu právneho štátu – ako i jeho očistu od korupcie, klientelizmu či zneužívania politických vplyvov na orgány činné v trestnom konaní. O boji za právny štát však rovnako tak hovorí aj opozícia. Tá koalíciu obviňuje z jeho rozvratu a šíri teórie o politických väzňoch či manipulácii káuz, ktoré sa týkajú jej nominantov. Jedným z terčov tohto súboja je aj minister vnútra, ktorého sa práve v týchto chvíľach v parlamente pokúša opozícia odvolať. Čo sa to teda vlastne deje a dá sa tu už hovoriť o vojne policajtov? Prečo potrebuje prezidentka a premiér prísť do centrály SIS na utajené stretnutie s vedením bezpečnostných zložiek a silovými ministrami? Môžeme po kauzách Ivana Lexu či prípade Skupinka vôbec veriť správam SIS a je ešte strana SME Rodina otvorene brániaca svojho väzobne stíhaného nominanta súčasťou vlády, ktorá si hovorí protikorupčná? Témy a otázky na podpredsedu parlamentu za OľaNO Gábora Grendela. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.  
3. september 2020 – pojednávacia miestnosť Špecializovaného trestného súdu v Pezinku – 10:20 Tomáš Szabó - vinný za podiel na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – vypočul si verdikt o dvadsiatich piatich rokoch väzenia; 10:46 Marián Končner a Alena Zsuzsová - spod obžaloby oslobodení. To bol september minulého roku, dnes je s odstupom desiatich mesiacov jún a deň, keď má Najvyšší súd rozhodnúť v otázke odvolaní proti tomuto rozsudku. Čo môžeme v prípade očakávať? A nakoľko je živý odkaz Jána Kuciaka aj tri roky po tragédii z 21. marca 2018?   Téma pre Petra Bárdyho, ktorý bol Kuciakovým šéfredaktorom a dodnes stojí na čele Aktualít.   „15. jún je nielen dňom Dé, ale šancou na nápravu toho, čo sa udialo v septembri minulého roku na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku“, tvrdí šéfredaktor Bárdy.   „Tento rozsudok bude tak dôležitý pre navrátenie dôveryhodnosti súdov, polície a prokuratúry, ako máločo predtým i potom“, dodáva.   Moderuje Jaroslav Barborák
Úcta k faktom je to jediné, čo ťa môže v tejto práci zachrániť. Ak si budeš ctiť fakty, nemôžeš nič pokaziť a na faktoch ťa nik nemôže dostať. Toto je odkaz Jána Kuciaka, hovorí investigatívna reportérka Aktualít Laura Kellöová. Hovorí, že hoci je niekedy silne frustrujúce vedieť viac o tom, ako to v tejto krajine funguje, nevie a nechce si predstaviť inú prácu než je jej práca investigatívnej reportérky. Čo je to investigatívna žurnalistika, čo by mali byť jej témy a ako vlastne vznikajú všetky tie príbehy odhaľujúce prípady zneužívania moci či rozkrádania verejných zdrojov? Ako si novinár overuje dôveryhodnosť svojich zdrojov, ako sa dá utajiť ich identita pred možnými represiami, ako nehrať hry mocných no a napokon – nevedie takáto hlboká znalosť toho všetkého zlého, čo sa tu deje pod povrchom aj k osobnej frustrácii či profesnému vyhoreniu - a ako to ona sama prekonala? Témy a otázky pre investigatívnu reportérku Aktualít Lauru Kelloovú. Je síce takpovediac iba na začiatku svojej profesionálnej kariéry, no už sa jej podarilo rozkryť mnoho machinácii či podvodov a aktuálne žne i novinárske ocenenia. Okrem iného sa venovala aj kauzám Mariána Kočnera a podrobne mapovala i jeho súd v prípade vraždy Ján Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V tomto prípade by už zajtra mal padnúť na Najvyššom súde kľúčový verdikt. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský    
Prokurátor Juraj Novocký dozoroval vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V auguste z prípadu odišiel, lebo sa stal prvým slovenským prokurátorom novovzniknutej Európskej prokuratúry.  Pýtali sme sa ho, čo môže Najvyšší súd zmeniť na rozsudku voči Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej, ale aj ako bude na Slovensku fungovať Európska prokuratúra a čo bude vyšetrovať. Podľa Juraja Novockého sa už v prípadoch eurofondových podvodov, agrodotácii a podvodov s DPH nebude dať len tak zastaviť konanie v štýle Dušana Kováčika - lebo o zastavení veci budú rozhodovať traja prokurátori z iných krajín ako Slovensko.  Prečo Maďarsko a Poľsko nie sú súčasťou Európskej prokuratúry? A čo hovorí na kritiku opozície a strany Sme rodina smerom k prokurátorom a vyšetrovateľom?  Rozhovor viedol Peter Hanák. 
Tu veľmi málo zaznievajú hlasy rodičov onkologicky chorých detí, ktorí upozorňujú, že ich deti potrebujú aby bolo čo najviac z nás zaočkovaných. Voči nim a voči potrebe ochrany tých najslabších, sú postoje antivaxerov cynické a hlúpe, hovorí epidemiologička Alexandra Bražinová. Očkovanie je podľa nej kľúč k prekonaniu pandémie.  Leto je tu, deti počítajú dni do prázdnin a väčšina z nás si už plánuje vytúžené dovolenky. Kovid ale nezmizol, aj keď sa môže zdať, že ho slnko a teplo uspali, je tu s nami stále. Hrozí nám teda na jeseň ďalšia, tentoraz už tretia pandemická vlna a budeme opäť čeliť zavretých školám, obchodom, kinám či kaviarňam? Kľúčom ako prípadne pandemické opatrenia zmierniť je podľa odborníkov očkovanie. Platí nepriama úmera, čím bude väčšia časť spoločnosti zaočkovaná, tým menšie protipandemické opatrenia budú nevyhnutné a teda o čo viac zaočkovaných, o to slobodnejšia spoločnosť a to práve v časoch prípadnej tretej či štvrtej vlny Kovidu. Sila antivaxerského hnutia však rastie. Prečo sme sa teda začali tak báť veľmi ihiel v ramene a čo vlastne znamená ten toľko skloňovaný pojem „kolektívna imunita“? Budeme sa musieť voči Kovidu očkovať pravidelne, rok čo rok a akú rolu v ochrane najslabších členov spoločnosti hrá očkovanie detí? Témy a otázky pre epidemiologičku Alexandru Bražinovú. Bližšie na zúbky sa ale pozrieme aj na najrozšírenejšie antivaxerské mýty a zbilancujeme i daň, ktorú si pandémia na Slovákoch vybrala. Pekný deň s Ránom Nahlas želá Braňo Dobšinský.  
Etika či boj s korupciou aj pri výbere letného pobytu a hotela? Alebo - programové rozkrývanie vlastníckej štruktúry majiteľov drvivej väčšiny slovenských hotelov ako nástroj na potieranie nelegálneho prania špinavých peňazí? A do tretice ešte jednoduchšie: prečo míňať svoje peniaze a podporovať biznis ľudí, ktorí prišli k svojim majetkom aj nečestne?   Už pár dní tu máme nástroj, ako si tieto otázky zodpovedať a preveriť si našu sieť hotelov aj z tohto pohľadu. Transparency International Slovensko na to pripravila špeciálny portál Ktovlastni.sk   Čo sa z neho dozvieme a prečo je dôležité všímať si aj vlastnícke pozadie podnikov? Na to sa pozrieme s Ľubošom Kostelanským z Transparency International Slovensko.   Do sektora hoteliérstva totiž idú nemalé peniaze. Podľa štatistického úradu Slováci ročne minú na dovolenkách a na ubytovacie zariadenia a hotely štyristomiliónov eur. Ďalšie stovky miliónov tam minú firmy vrámci svojich podujatí.   „To že svoje peniaze nenasmerujeme k podnikateľom, ktorí sa k svojmu majetku dostali nečestne a sú s nimi spájané podozrenia z korupcie a nekalej činnosti, nedáme im zarobiť a potrestáme takto ich vlastne vytrestáme“, tvrdí Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko.   Moderuje Jaroslav Barborák.
Úloha tajnej služby sa vo vyšetrovaní zveličila, a to najmä, ak sa vyšetrovanie priamo dotýka samotnej SIS, hovorí o interpretácii stretnutia ústavných špičiek v centrále SIS bývalá premiérka Iveta Radičová. Podľa nej sú bezpečnostné štruktúry štátu, ktoré sú zodpovedné za proces očisty štátu od systémovej korupcie, stále v procese čistenia. Od všemožných „kičurov“ trasúcich sa v župane pred zasahujúcou NAKOu až k politicky všeobjímajúcej snahe predvolať si do parlamentu bývalého šéfa SIS uplynul približne iba jediný rok, no ako sa zdá, mapa verejnej objednávky koho, prečo a za čo vlastne zatýkať sa začala akosi postupne meniť. Začala sa tu teda azda viesť v bezpečnostných zložkách štátu vojna kto z koho, a ako má bežný občan rozumieť správam tajných služieb, ktorými ho začali prakticky dennodenne účelovo kŕmiť politici? No a najmä, sú vari toto tie najpodstatnejšie problémy Slovenska a prečo politici nepociťujú potrebu ponúkať nám reálne riešenia na skutočné problémy dlhodobo kolabujúceho školstva, zdravotníctva či sociálneho systému? To sú otázky a témy pre bývalú premiérku, profesorku Ivetu Radičovú. Pekný deň s Ránom Nahlas vám želá Braňo Dobšinský.          
Na konte už má pád ministra zdravotníctva, premiéra a vlády, rovnako rozhádanú krajinu. A od dnešného dňa má túto krajinu aj chrániť. Chrániť pred covidom-19. Ruská vakcína Sputnik V.   V Európskej únii zatiaľ bez registrácie, s povolením v Maďarsku a s ministerskou výnimkou na Slovensku. V našich geografických šírkach ju ešte používajú v Bielorusku a Srbsku. Vo svete napríklad v Bolívii, Alžírsku, Kazachstane či Spojených arabských emirátoch.   A ak prieskumy u nás hovorili, že sa ňou chce zaočkovať 85tisíc ľudí, elektronická čakáreň zatiaľ hovorí o zlomku – eviduje mierne nad päťtisíc prihlásených.   Čo od Sputnika očakávať? Je bezpečný? Čo o ňom vlastne vieme? Otázky pre Ivana Bakoša z Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny.   „Ja osobne si myslím, že Sputnik nie je zlá vakcína. Ale v čase, keď tu máme dostatok vakcín, ktoré prešli registráciou Európskej liekovej agentúry, začať očkovať neschválenou vakcínou nie je šťastné“, tvrdí infektológ Bakoš.   Aktuálne sme podľa neho v štádiu, keď bude skôr nedostatok ľudí ochotných zaočkovať sa, nie dostupných vakcín. Sputnik si má počkať na klasickú registráciu EMA.   „Boli sme v pandémii, kedy mal byť zaočkovaný každý. A je jedno, ktorou vakcínou. Podmienkou však musí byť registrácia Európskej liekovej agentúry. Veď my sme riešili stav, aby sme nezomierali“, dodáva.   Vakcinácia je podľa šéfa Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny dôležitá preto, aby sa aj počas prípadnej tretej vlny čo najmenej ľudí dostalo do nemocníc. „Aby sa nezahltil systém. Aby útrapy ľudí boli čo najmenšie, čo nám vakcíny zaručujú“, tvrdí.   Bez zaočkovanosti Slovensku hrozí, že sa nezbaví rúšok či respirátorov na dlhú dobu.   Moderuje Jaroslav Barborák.
Časť slovenskej katolíckej cirkvi sa opäť pokúša o blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka. Kým jedni ho považujú takmer za svätca a katolícka televízia o ňom vyrobila film, iní poukazujú na jeho antisemitizmus a spoluzodpovednosť za holokaust. Ján Vojtaššák bol totiž podpredsedom Štátnej rady Slovenského štátu za druhej svetovej vojny a verným spojencom Jozefa Tisa. V dnešnom podcaste si vypočujeme argumenty z oboch strán. Budete počuť hovorcu spišského biskupstva Petra Majchera a ukážky z dokumentárneho filmu Vojtaššák, ktoré nám dovolila použiť spoločnosť Lux Communication.  Kritici Jána Vojtaššáka, historici Ivan Kamenec a Miloslav Szabó poukazujú na jeho prihlásenie sa k talianskemu fašizmu, na antisemitské výroky počas rokovania Štátnej rady, na neobjektivitu cirkevného výskumu a aj na Vojtaššákovu úlohu pri arizácíach.  Nahrával Peter Hanák. 
Cyklodopravu dostať na úroveň ostatných druhov dopravy – vízia, s ktorou už takmer desasťročie oslovuje kompetentných Peter Klučka, národný cyklokoordinátor.   Argumentuje pritom výhodami, ktoré môžu bycikle priniesť najmä mestám. „Odpadávajú problémy s parkovaním, čo je dnes skutočne veľký problém“, tvrdí Klučka. Podľa prepočtov z Národnej cyklostratégie na plochu jedného zaparkovaného auta sa zmestí šesť parkovacích miest pre bicykle.   Problémom je však, ako strategické ciele preniesť do reality. Zatiaľ zostávajú z veľkej časti na papieri.   Za osem rokov existencie národnej cyklostratégie narástol počet ciest vyhradených pre cyklistov. „Začínali sme niekde pri 150 kilometroch, po ôsmich rokoch sme na úrovni 550 až 600 kilometrov“, konštatuje Peter Klučka.
Hnutie OĽaNO sú len deklaratívni demokrati, radi o princípoch liberálnej demokracie hovoria, ale neriadia sa nimi. Vyznavači liberálnej demokracie sú u nás stále v menšine, hovorí spoluautor štúdie o stave liberálnej demokracie na Slovensku Pavol Baboš. „Tož demokracii bychom už měli, teď ještě nějaké ty demokraty.“ i takto komentoval neutešený stav našej demokracie, krátko po vzniku Československej republiky jej prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Odvtedy uplynulo už sto rokov, no naša demokracia ešte stále zápasí doslova o svoju holú existenciu. Demokracia totiž nie sú iba voľby raz za štyri roky, je to aj rovnosť pred zákonom, možnosť nezávislej kontroly či verejnej kritiky štátnej moci, ako i ochrana tých najslabších – teda menšín akéhokoľvek druhu, či už etnických alebo trebárs aj sexuálnych. Priaznivci takto chápanej demokracie sú však aj 30 rokov po Novembri 89 stále v menšine a ani na politickej scéne sa to jej obhajcami práve nehemží no a jej princípy prekvapivo neobhajujú ani inštitúcie, ktoré by ju mali brániť – napríklad tajná služba. Odzváňa teda liberálnej demokracii na Slovensku umieráčik? Prečo už nestačí demokracia bez prívlastkov, čo má liberálna demokracia spoločné s liberálmi a kto sú vlastne odporcovia systému, v ktorom žijeme a ktorý máme vpísaný priamo aj v našej Ústave? Stav liberálnej demokracie na Slovensku, ale aj aktuálny zápas o jej ďalšie prežitie, to je téma dnešného rána Nahlas so sociológom Pavlom Babošom, pekný deň praje Braňo Dobšinský.
Veľká časť sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri je vedome v nevýhodných garantovaných fondoch, tvrdí Miroslav Kotov z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. ADSS sa to potvrdilo v prieskumoch. Za dôvod zotrvávania v schémach, ktoré zarábajú menej, pritom sporitelia uvádzali strach o svoje dôchodkové úspory.   „Našim dôchodkom škodí finančná negramotnosť a konzervatívnosť Slovákov“, tvrdí šéf predsedníctva ADSS Miroslav Kotov.   Na stole je pritom dlho avizovaný a pripravovaný ústavný zákon o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Rieši priebežný štátny a tiež súkromný dôchodkový pilier.   Počíta s rodičovským bonusom, ktorý by umožňoval, aby na dôchodky poukazovali časť svojich odvodov ich deti. Rovnako s možnosťou odísť do dôchodku ešte pred dovŕšením dôchodkového veku po odpracovaní štyridsiatich rokov.   Dôchodkový vek naviazaný na stredný vek života by sa dostal rovno pod ústavnú ochranu. Zákon tiež počíta s návratom automatického vstupu mladých do druhého piliera s možnosťou po čase ho opustiť.   Prináša tiež tlak na čo najvyššie zhodnocovanie dôchodkových úspor cez nastavenie investičných stratégií.   Zákon tiež hovorí o „práve“ na informácie o predpokladanom stave a vývoji dôchodkov s cieľom umožniť dlhodobo plánovať a prijímať rozhodnutia, ktoré by zabezpečili vyššie výnosy z dôchodkových fondov.   Moderuje Jaroslav Barborák.
Nie sme zvedavý, aký je to človek, iný názor sa nepripúšťa no a tam to potom už nie je o kompromise, hovorí o tom, že téma očkovania môže rozdeliť aj dlhoročné partnerské vzťahy - či manželstva, párová terapeutka Jolana Kusá. Ako teda pandémia otestovala naše partnerské vzťahy? Korona, tak tá nám poriadne obrátila svet no a veru, nebol to iba test fyzickej imunity či nášho zdravotníckeho systému. Pandémia totiž dôsledne otestovala aj naše ja, našu schopnosť byť sám so sebou no i to, ako dokážeme zvládať partnerské vzťahy v ktorých sme. Byť sám so sebou niekedy naozaj nebýva ľahké, no byť s tými, o ktorých si myslíme, že ich máme radi je občas ešte oveľa ťažšie. Čo nám teda táto pandémia povedala o vzťahoch, v ktorých žijeme a ako sa pripraviť na spolužitie s milovanými keď takpovediac niet kam ujsť? Dokážu lásku a partnerstvo rozdeliť názory na očkovanie či nosenie rúšok a prečo v čase keď nám išlo doslova o život a zdravie tak výrazne vzrástlo domáce násilie? To sú témy pre párovú terapeutku Jolanu Kusú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský
Sputnik V povolil, garantovať jeho bezpečnosť však nevie. Napriek tomu zrejme štát bude odškodňovať ľudí, ktorí po Sputniku budú trpieť vedľajšími účinkami.  Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský hlasoval za očkovanie Sputnikom, aj keď sám by sa touto vakcínou očkovať nedal. Aký má vzťah k Igorovi Matovičovi – a považuje ho za šéfa? Vo veľkom rozhovore sme sa Vladimíra Lengvarského pýtali, ako chce štát motivovať ľudí k očkovaniu, ako sa Slovensko pripraví na tretiu vlnu pandémie, či zdravotníci podávajú výpovede, ako sa zmení ich odmeňovanie, ktoré nemocnice sa budú stavať z európskeho fondu obnovy, aj čo v praxi prinesie reforma nemocníc. Moderuje Peter Hanák.
Táto doba je dobou anómie, teda dobou rozkladu systému hodnôt, autorít, ale aj spoločenskej súdržnosti. Vraciame sa tak k mysleniu kmeňovej spoločnosti kde o morálke rozhoduje najmä príslušnosť ku kmeňu, no a novými kmeňmi sa stali politické strany, hovorí filozof Egon Gál. Rozhodnutie dať peniaze deťom v podmienkach takej biedy, ktorú si ani nevieme predstaviť, vyvolalo vlnu protirómskych nálad. Obrázok obyčajnej dúhy v materskej škole zasa viedol k doslova internetovému lynču kvôli udajnej homosexualizácii detí no a v politike zasa čoraz viac počúvame o bláznoch, psychopatoch, mafiánoch a zlodejoch. V spoločnosti stúpa frustrácia, napätie, prestávame si rozumieť, chápať sa a dokonca brať mnohých svojich spoluobčanov za našich blížnych. Čo sa to teda s nami deje a prečo sa čoraz viac utiekame do kmeňovej kultúry a podľa čoho si vlastne vyberáme tých našich klanových vodcov? Na čom stojí celá naša morálka, čím sme nahradili biblické príbehy a ako to v skutočnosti myslel Darwin s tou jeho teóriou o evolúcií ako výbere najsilnejších? Témy pre filozofa Egona Gála, počúvate Ráno Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.    
Vakcína je sloboda. Tento slogan už nejaký čas rezonuje Slovenskom. V posledných dňoch sa to už aj zhmotňuje do toho „pozabudnutého certifikátu“, ktorý nám môže otvoriť hranice a zjednodušiť cestovanie. Napriek tomu to na Slo vákov nezaberá. Úroveň zaočkovania zostáva relatívne nízka a dobré nie sú ani vyhliadky. Ak je cieľom minimálne 60% , aktuálne sme niekde na polovici (27%) – problémom však zostáva, že o očkovanie akoby prestával byť záujem. Stav elektronickej čakárne bledne – sú okresy, kde na prvú dávku čakajú 11 ľudia (Stropkov)!   Kontrastne k tomu vyznieva údaj, že covid si u nás vyžiadal vyše 12tisíc obetí. Existujú dokonca prepočty analytikov, že jeden nezaočkovaný vyjde krajinu na približne 2400 eur. A na horizonte sa už črtá tretia pandemická vlna.   Ak je to tak, v čom je problém, že je tu veľká skupina tých, ktorí s očkovaním akoby nepočítali? A nebudú hrozbou aj pre seba samých?   Téma pre Martina Šustra, ekonóma Národnej banky Slovenska.   Približne tridsať percentná zaočkovanosť Slovenska nie je dobrou správou, výrazne jej však pomôže otvorenie vakcinácie proti covidu najmladším ročníkom. Je o tom presvedčený Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha.   „Pravdepodobne od júna sa budú môcť očkovať deti od dvanásť rokov, neskôr v jeseni aj tie od deviatich mesiacov. To nám pridá približne milión očkovancov, čo je ďalších dvadsať percent“, tvrdí ekonóm NBS.   Zaočkovanosť slovenskej populácie by sa tak dostala na úroveň päťdesiatich percent, čo by stále nestačilo na dosiahnutie najnižšej hranice, pri ktorej úrady hovoria o kolektívnej zaočkovanosti populácie.   Kompetentní by mali podľa Martina Šustera vakcináciu proti covidu vo väčšej miere presunúť na všeobecných lekárov. „Sú ľuďom najbližšie a majú ich dôveru“, tvrdí ekonóm. „Ich patričné finančné ocenenie by veci len pomohlo“, dodáva.   Ruská vakcína by sa na podiele zaočkovanosti podpísala len mierne, tvrdí ekonóm Martin Šuster z iniciatívy Veda pomáha. „Podľa prieskumov sa len Sputnikom chce dať zaočkovať osemdesiatpäť tisíc ľudí“, tvrdí. „Ak sa dnes denne v priemere zaočkuje dvadsaťpäťtisíc záujemcov, Sputnik by tak predstavoval len trojdňový posun v zaočkovanosti“. Šuster je však za možnosť, aby sa ruskou vakcínou na Slovensku očkovalo.   „Z epidemiologického hľadiska zaočkovaný človek je dvadsaťkrát menej nebezpečný ako nezaočkovaný“, tvrdí ekonóm Martin Šuster.   Moderuje Jaroslav Barborák.
loading
Comments (3)

Marek Valko

Pán Vašečka, plánujete kandidovať v nasledujúcich voľbách? Toto mi príde ako predvolebná rétorika čo v poslednom období predvádzate z Vašej strany. A za koho? Ďakujem za odpoveď.

Mar 7th
Reply

Michal Bednárik

boa zas tento dr. afekt moderuje 😕

Oct 10th
Reply

Michal Bednárik

pre boha nie zasa tento týpek s tým drbnutym hlasom

Oct 1st
Reply
Download from Google Play
Download from App Store