Ráno Nahlas

To nám Robert Fico s radosťou oznamuje, že Ukrajina príde o tretinu územia nikdy nebude v NATO? Pýta sa v rozhovore Grigorij Mesežnikov v reakcii na status premiéra o telefonáte ruského a amerického prezidenta a dodáva, že „aby nebol prekvapený, po piatich rokoch môžeme my tu v Michalovciach zažívať ruské tanky."Donald Trump v stredu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine a na vzájomných návštevách svojich krajín. Až následne potom americký prezident volal ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenskym. Ako čítať kroky USA, ako to ovplyvní vojnu a ako sa môžu po novom nastaviť vzťahy Spojených štátov s Ruskom? Odpovedá politológ, ktorý sa narodil v Rusku a ako jeden z mála expertov predpokladal, že ruský prezident rozpúta plnoformátovú vojnu na Ukrajinu.Politológ považuje kroky Trumpovej administratívy smerom k Rusku a Ukrajine za znepokojivé. „Vladimir Putin a podľa mňa aj celé osadenstvo včera tvárali šampanské alebo možno vodku. Trump v podstate súhlasil s argumentáciou agresora," tvrdí v podcaste a dodáva, že americký prezident sa pridal na stranu agresora.Témou je aj slová USA o tom, že Ukrajine nevstúpi NATO, alebo, že návrat ukrajinských území spred roku 2014 nie je reálny. Mesežnikov odmieta scenár, v ktorom by Ukrajina prišla o svoje územia. „Dá sa predstaviť, že bude dosiahnutá nejaká dohoda, ktorá zmrazí konflikt, ale v žiadnom prípade nie tak, že odovzdá územia pod ruskú suverenitu. Rusko zostane okupačnou silou a Ukrajina sa bude snažiť v priebehu možno dlhšieho obdobia tieto územia vrátiť," komentuje.Politológ v rozhovore tiež približuje, aký postoj má vlastne americký prezident s ruským. „Vladimir Putin ho niečím priťahuje, myslím, že tam sú nejaké prejavy sympatií. Nerád by som špekuloval, že čo je za tým, pretože všeličo sa objavuje, rôzne verzie," tvrdí Grigorij Mesežnikov.V druhej časti podcastu je témou vnútorná politická situácia na Slovensku a vývoj koaličnej krízy.Moderuje Denisa Hopková.

„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa exminister hospodárstva Karel Hirman.„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva. Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne. Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva. Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu. „Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva. „Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“. Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele. Kde je premiér? Ide tu o krajinuSituácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest. V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica. „Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman. „Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“. „Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nedá sa spraviť novela Trestného zákona tak, že v nej presne označíte osoby, ktorých sa to bude týkať, ale keby to chceli "našiť" na tých ich ľudí, neurobili by to inak. Cieľom vládnej novelizácie bolo ochrániť "našich ľudí" a odradiť od vyšetrovania korupcie na najvyšších miestach, tvrdí bývalý šéf NAKY. A kde sú v tom všetkom práva poškodených a obetí? Na tie sa zabudlo, hovorí Ľubomír Daňko."Pomohli ste viac ako 1324 zločincom a podozrivým. To je počet osôb, ktorým boli vplyvom novely premlčané trestné stíhania, ich skutky prestali byť trestným činom alebo boli prekvalifikované na priestupok. Patrí sem aj 446 väzňov prepustených z výkonu trestu odňatia slobody. Vo všetkých prípadoch sa však nezmenila jedna vec. Ostávajú po nich poškodení, z ktorých sa mnohí už nikdy nedočkajú spravodlivosti.Korupcia aj daňové podvody sa vďaka novele a ďalším krokom vašej koalície vyšetrujú menej. Menej sa vyšetrujú aj daňové podvody. Nie je to však tým, že by kriminalita klesala. Mnohé skutky totiž po úprave trestného zákona už nie sú trestným činom. A aj tie, ktoré trestným činom ostali, sa po zrušení NAKA a ÚŠP odhaľujú a vyšetrujú menej.To je úryvok z otvoreného listu šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorý adresovala poslancom parlamentu zodpovedným za schválenie Novely Trestného zákona prijatej vládnou koalíciu práve pred rokom.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej novele Trestného zákona a jej dosahoch na naše životy. S bývalým šéfom NAKY, ktorý dnes pôsobí v Nadácií Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné“, hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár. Prekresľovali rukopis zahraničnej politiky, no z rezortu sa ozývalo nanajvýš „hlučné ticho“. Zvonku zaznievali hlasy o „tragickej a desivej zmesi arogancie, nekompetentnosti a nepochopenia“, zvnútra však opäť prenikalo len ticho, pomenované „autocenzúrou“. Až prišlo prepúšťanie pod rúškom organizačnej zmeny. A pre deklarované šetrenie sa päťdesiatka zamestnancov rezortu zahraničia ocitla mimo organizačného pavúka. A ak to malo byť pre desaťpercentné šetrenie, paradoxne 150-nových náhradníkov si v tom istom rezorte miesto našla. Vtedy zarezonoval prvý hlas – prepusteného Ivana Novotného. Bol aj o diskriminácii, strachu, prepúšťaní po desiatkach rokov v diplomatických službách, naberaní nových z ruského prostredia, neprofesionalite či o rezignácii. Ako to v rezorte a s rezortom diplomacie vyzerá – v rozkolísaných časoch, keď sa o Slovensku začína rozprávať ako o proruskom partnerovi, s ktorým sa nateraz nepočíta v „koalícii ochotných“? Za oponu nahliadneme s ďalším z prepustených – diplomatom Milanom Šuplatom. Stál za prípravou dôležitého dokumentu pre smerovanie zahraničnej politiky – novej bezpečnostnej stratégie. „Mal som tú možnosť byť pri tom ako drafter, ako ten, kto dáva dokopy slová a vety dokumentu“, spomína. Minister Lajčák bol profesionál, politické „noty“ vedel upratať a vyčistiťDo rezortu diplomacie nastupoval v čase tretej vlády Roberta Fica, ministrom zahraničia bol jeho nominant Miroslav Lajčák. Neprekážalo mu politické tričko vtedajšieho ministra? „Tým, že bol pri kormidle zahraničnej politiky Miroslav Lajčák, bola to garancia vysokej profesionality“, reaguje Šuplata. „To bol človek, ktorý mal renomé aj v zahraničí“, dopĺňa. „Za našu diplomaciu som sa zaňho nemusel hanbiť“, hovorí. Lajčák podľa neho dokázal „upratať a vyčistiť“ občasné politické zásahy. Korčok, Káčer, Wlachovský – znalci diplomacieZa ministra Ivana Korčoka Milan Šuplata postúpil do kancelárie ministra. „Bol som s ním už na veľvyslanectve vo Washingtone“, spomína. „V kancelárii ministra som pôsobil za troch ministrov. Hoci mali rôzne charaktery a povahy, všetci boli diplomati profesionáli. Robilo sa s nimi veľmi dobre. Poznali nuancy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudziny, niektorých partnerov aj dlhé roky...Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť rôznych výkonov profesionálneho výkonu diplomacie“, hovorí Šuplata. Juraj Blanár – minister nenaplnených očakávaníKeď prejde reč k Jurajovi Blanárovi, aktuálnemu šéfovi rezortu diplomacie, Milan Šuplata sa v prvej vete vracia k jeho predchodcom. „Mal som skúsenosť s ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Nie každý minister zahraničných vecí musí byť predtým diplomatom. Mandát od voličov, či silná pozícia v strane, ktorá vás nominovala, môžu byť výhodou“, hovorí. Chýbajúcu skúsenosť so zahraničnou politikou pritom môže podľa Šuplatu nahradiť schopnosť rýchlo sa učiť, tím dobrých radcov a investovaná energia do spoznávania nuánc diplomacie a fungovania rezortu. „Dokonca môže byť naprospech, keď vie (politický) nominant od ministra financií vybaviť peniaze“, poznamenáva Milan Šuplata. Dodáva však, že očakávania sa zatiaľ nenaplnili. „Šetrenie“ na konci ktorého je viac prijatých?V diplomacii, v ktorej sa cení skúsenosť, nie je podľa Šuplatu šetrením prepúšťanie skúsených ľudí. Šetrenie tu podľa neho nie je argumentom. „Ak viete ešte pred voľbami, že budete musieť pre konsolidáciu šetriť, a hneď prvý rok prijmete desiatky ľudí - presné...

Fabrikujú úplne bludy, ale robia to presne podľa nôt ruských tajných služieb. Obávam sa, že pôjdu cestou kriminalizácie protestov. Tvrdí o vládnom boji s údajným pučom Tomáš Forró, vojnový reportér a priateľ Mamuka Mamulašviliho. Verejnosti odkazuje aby sa vládnou mocou nenechala zastrašiť a s protestami to nevzdávala. A čo na to šéf Gruzínskej légie?O hrozbe štátneho prevratu tu s vážnou tvárou rozprávali naši najvyšší štátni činitelia, ale neboli ani za pani Štasselovou a neboli ani za mnou, ktorý sa s Mamukom Mamulašvilim dlho osobne poznám. Takže, ak sa tu robí štátny prevrat a vyšetruje sa to, tak prečo tých hlavných podozrivých doteraz vôbec nikto nijako nevyšetruje? Pýta sa v Ráno Nahlas vojnový reportér a Mamulašviliho osobný priateľ Tomáš Forró.Stal sa symbolickou tvárou údajného protištátneho prevratu, ktorý sa iba nedávno zrodil v hlave nášho premiéra. Mal sa stať konkrétnou hrozbou ich údajne pripravovanej násilnej podoby. Śéf Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili. Kto je tento muž roky bojujúci proti ruskej agresií - hrdina ukrajinského odporu alebo človek podozrievaný z vojnových zločinov? A z akých dôvodov by vlastne mal mať prsty práve v slovenskom puči?"To, čo sa tu dnes deje, to je paralelný vesmír. To sú veci, ktoré sú vymyslené a v realite sa nedejú. Čo je však najhoršie, tak tieto obvinenia sú evidentne súčasťou oveľa komplexnejšieho plánu ruských tajných služieb. To je pre naše tajné služby výnimočne znepokojivý moment, pretože je zjavne, že do týchto operácií sa zapojili aj členovia slovenskej vlády. Hovorí Tomáš Forró.Prečo premiér - namiesto toho aby riešil skutočné a vážne problémy tejto čoraz viac kolabujúcej krajiny, siahol po receptúre z dielne tajných služieb? A čo šéfa SMERu viedlo k tomu, aby po narastajúcich občianskych protestoch prišiel z nepodloženými fikciami o protištátnom puči? Čoho sa teda máme báť, násilného Majdanu alebo strach môže vyvolávať paranoidná vládna garnitúra a politicky zneužívaná tajná služba? "Je dosť možné, že nezostane iba pri nejakých mediálnych obvineniach, ale že tu budú reálne pokusy očierniť alebo dokonca vyfabrikovať nejaké obvinenia. Teraz sa zúfalo snažia zliepať hrozby o akomsi prevrate - pričom na to využívajú roky staré fotky, ale môže byť reálne, že už teraz tu niekto fabrikuje na členov opozície, aktivistov či prakticky kohokoľvek, nejaké vymyslené obvinenia na to, aby toho človeka mohli stíhať, kriminalizovať či proste zničiť jeho život," pripomína Forró.No a napokon, aká budúcnosť čaká na Ukrajinu, ktorá sa už bezmála tretím rokom čoraz zúfalejšie bráni krvavej ruskej agresií a čo môžeme s tým všetkým urobiť my, občania?"My sa nebavme o tom, čo môže alebo nemôže urobiť Fico a jeho ľudia. Bavme sa o tom, čo môžeme urobiť my. Sme vyspelá občianska spoločnosť, ktorá sa vie zorganizovať, protestovať a vie dať najavo svoj názor. Je iba na nás, aby sme im toto nedovolili. Takže tým najzákladnejším odkazom je: Nejde o to aby sme sa báli, ale aby sme konali a nedali sa. "Témy pre Tomáša Foroóa, vojnového reportéra, ktorý realitu tejto vojny dôverne pozná a osobne pozná aj šéfa Gruzínskej légie Mamuka Mamulašviliho.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobsinský.

Dnes sa po celom Slovensku a aj medzi Slovákmi v zahraničí organizujú veľké protivládne protesty. Za organizátorov bratislavských protestov prišla do štúdia Lucia Štasselová z občianskeho združenie Mier Ukrajine. Protesty žiadajú výmenu premiéra.Ako dlho budú trvať protesty? Prečo na väčšine nevystupujú politici, hoci malú časť protestov organizuje strana Demokrati? A čo presne vlastne protestujúci chcú?Premiér Fico je so svojimi konšpiráciami o puči na smiech a svojimi tlačovkami nahráva komikom, hovorí Lucia Štasselová. Zadržaného Ukrajinca, údajne podozrivého z údajného puču, Mier Ukrajine nepozná a nevedia ani, či existuje.Antisystém chce podľa nej dosiahnuť iba kolaps.Aký zmysel majú protesty a ako sú organizátori pripravení na možné provokácie?Nahrával Peter Hanák.

Námestia sú perspektívnejšie pre túto krajinu ako aktuálny parlament, vidím v nich nádej, tvrdí dramaturg Novembra’89 Ladislav Snopko (podcast)„Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí Ladislav Snopko, disident, zakladateľ Verejnosti proti násiliu, jeden z dramaturgov námestí Novembra’89. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje. Dnešné Slovensko má podľa neho okrem volebných miestností dva typy miest, kde sa rozhoduje o jeho budúcnosti. Tým prvým, oficiálnym, ale bez dobrej povesti – ako podčiarkuje - je parlament a druhým sú tu už tridsaťšesť rokov námestia našich miest. Námestia ako pamäť úsilia občanov Slovenska o slobodnú a demokraticky spravovanú krajinu. To sú slová jedného zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu, dramaturga námestí z Novembra’89, človeka disentu, neskoršieho trojnásobného ministra kultúry Ladislava Snopka. Už krátko po predčasných voľbách, ktoré poslali Roberta Fica opäť na úrad vlády, hovoril, že „boj za slobodu sa neskončil Novembrom’89. Dnes musíme pokračovať“. Písal sa prvý február 2024. Máme tu február 2025 a námestia sa opäť plnia a opäť z nich zaznieva obava o osud krajiny a odhodlanie brániť jej demokratické smerovanie. Ak Snopko ako pamätník a protagonista Novembra pripomína, že námestia v roku 1989 zrušili komunistickú totalitu, v roku 2018 zas odrazili prvý pokus o Ficovu autokraciu, ako vidí ich aktuálny rádius? „Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje Ladislav Snopko. Spôsoby mocných tu podľa niekdajšieho dramaturga Novembrových námestí nabrali „negustióznu podobu“. „Sludujeme tu, zjednodušene povedané, boj dvoch zúfalstiev. Jedno reprezentujú námestia, plné zúfalý ľudí, lebo im uteká svet pod rukami a chcú to zastaviť. Druhé reprezentuje zúfalstvo mocných, s premiérom na čele, ktorí vidia, že im uteká moc spod rúk a chcú si ju zúfalo udržať“, hovorí. Kritickým je podľa neho fakt, že boj týchto zúfalstiev sa deje nad priepasťou, do ktorej sa rúti krajina. „Problémom už nie len to, či uspejú námestia. Problém je aj to, ako bude potom“. Ladislav Snopko tu naráža na fakt, že krajina sa podľa neho nachádza hospodársky i politicky „nad priepasťou“. Sebakriticky – a tu myslí na aktérov Novembra’89 a prvých ponovembrových vlád – hovorí o zanedbaní investícií do vzdelania. „Krajina, ktorá podporuje vzdelanie a kultúru na prvom mieste, podporuje mentálne zdravie svojich občanov. Vzdelaný a múdry, rozhľadený občan vie, ako má fungovať jedna spoločnosť. Takých občanov sme nevychovali“, uvažuje Snopko. „Vzdelanie a kultúra hovorí – nie všetko sú peniaze, nie všetko je plný válov, nie všetko je nové auto každé tri roky atď. A toto nám odišlo. To je tá bieda, ktorú cítim v tejto krajine“, hovorí. Chýba tu podľa neho „pamäť“, „úvahy o hodnotovej nadstavbe“, „svetonázorová polemika“. A príčinou toho stavu nie je podľa Ladislava Snopka aktuálna politická garnitúra, je len dôsledkom rezignácie na vzdelanie a kultúru.„Robert Fico je len dôsledkom toho, že sme rezignovali na vzdelanie a kultúru v tejto krajine“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nechcem na nikoho ukazovať prstom, ale to mlčanie sociálneho systému ma desí, hovorí na margo vražedného vyčíňania v škole v Spišskej Starej Vsi sociálna poradkyňa Ida Želinská. Ako upozornila, pri tomto prípade, "sociálka" musela byť dlhodobo prítomná, otázkou preto je, prečo systém takto fatálne zlyhal. Problém však je aj v nastavení našej spoločnosti, zosurovení mravov, obchádzaní pravidiel a dlhodobá decimácia systému sociálnoprávnej ochrany detí.Kým vládna garnitúra rieši fabulácie o údajnom protištátnom puči či to, koľko pohlaví napíšeme do Ústavy, krajina má celkom iné - skutočné a naozaj systémové problémy. Jedným z takýchto vážnych problémov je aj radikalizácia našej mládeže a až zúfalo nedostatočná starostlivosť o deti v problémoch.Po vražednom terorizme na bratislavskej Zámockej ulici, prišla smrteľná šikana v Parchovanoch no a iba pred pár týždňami udrelo radikálne zlo opäť. Tentoraz malo podobu nožom ozbrojeného gymnazistu, ktorý dlhodobo vykazoval veľmi problematické správanie až za hranou zákona. Systém to však nedokázal vyriešiť a tak sa obeťou útočníka stala obľubená učiteľka i útočníkova spolužiačka.Sú teda deti pre nás naozaj prioritou, tak ako sa tým dookola verejne zaklíname? Prečo systém ochrany našich detí opakovane a fatálne zlyháva a čo môžeme urobiť aby sa podobné tragédie - a to v čo najväčšej možnej miere, už neopakovali?Témy pre sociálnu poradkyňu Idu Želinskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Tradícia našich kritických no pokojných protestov je veľmi cenná“, hovorí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. „Je dôležité je mať odvahu postaviť sa za občianske práva“, hovorí. Možnosť vystúpiť na tribúne pred bratislavským štyridstať tisícovým zástupom brala ako „občiansku česť“, zároveň cítila potrebu „poďakovať sa, že tam prišli, lebo je to veľká vec“.Pobúrenie, ohradenie sa pociťované ako povinnosť a sedemnásobná výzva. Kroky premiéra Fica a jeho ľudí vyprovokovali ďalšiu otvorenú iniciatívu. Po stovkách psychológov a psychiatrov, po akademickej obci, pedagogických a odborných zamestnancoch v školstve, po skautoch, či cirkvách a desiatkach tisícov občanov na námestiach sa ozýva aj napádaný mimovládny sektor. Pod jeho otvorený list sa už podpísala päťstovka mimovládnych organizácii. Platforma pre demokraciu v ňom sformulovala pobúrenie nad správou vecí verejných a z príklonu k Putinovmu Rusku. Ale aj výhradu voči krokom vlády, ktoré idú proti samotným princípom demokracie. Minister obrany Robert Kaliňák už stihol cez víkend odkomunikovať, že vláda chystá mimovládkam finančný audit.Aká je cesta práva pre Slovensko? Via iuris pre krajinu, z ktorej sa ozýva záplava otvorených listov ? Téma pre Katarínu Batkovú, výkonnú riaditeľku rovnomennej mimovládky. „Demokracia si vyžaduje aktívneho občana, ktorý kontroluje výkon moci. My vláde moc len prepožičiavame. Nachvíľu, na tie štyri roky. My sme tí, ktorí by sme ich mali kontrolovať a rovnako vyvodzovať zodpovednosť, ak sa nám nepáči, ako spravujú krajinu“, hovorí.„Táto krajina nepatrí politikom, patrí ľuďom. Je nefér od politikov, keď hovoria, že jediným spôsobom ako môžeme ovplyvňovať veci verejné, je odkaz na to, že si máme založiť politickú stranu. Nie. Každý občan má právo zapájať sa do správy veci verejných. Vyplýva mu to priamo z ústavy. A ústava nám dáva celý diapazón možností, ako to využívať“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mimoriadna inventúra všetkých kľúčových inštitúcií štátu, ale najmä Katastra nehnuteľností. To je odporúčanie šéfa NKÚ v exkluzívnom rozhovore pre Ráno Nahlas. Podľa neho po hekerskom útoku nemáme istotu, že nedošlo k posunom na listoch vlastníctva. Prípad odhalil zásadné rezervy v kybernetickej bezpečnosti Slovenska, ako i masívne mrhanie financií v oblasti informatizácie, tvrdí Ľubomír Andrassy. A prečo si štát nenajme služby firmy Eset?Kataster nehnuteľností čelil masívnemu útoku neznámych hekerov. Útok, ktorý Katastrálny úrad doslova paralyzoval, tak v plnej sile odhalil slabiny v oblasti kybernetickej bezpečnosti kritickej infraštruktúry nášho štátu."Ak celý projekt vznikal v roku 2007 a mal byť spustený do prevádzky v roku 2012, tak my sme sa pozreli na tento projekt v roku 2019. Vtedy sme skonštatovali, že ani 7 rokov po tom ako projekt mal slúžiť občanom i štátnym inštitúciám, tak nič v tom čase nefungovalo. Čo je však ešte horšie, štátne úrady, ktoré za tento projekt zodpovedali, verejnosť - i Brusel (ktorý to platil) zavádzali a tvrdili, že všetko funguje, čo ale vôbec nebola pravda." Tvrdí šéf NKÚ pre Aktuality. Do informatizácie Slovenska pritom Európska únia naliala už niekoľko miliárd eur, výsledky v podobe moderného digitálneho štátu na úrovni 21. storočia sú však až neuveriteľne žalostné. Natíska sa preto logická otázka: Kam všetky tieto peniaze vlastne išli, kto z nich mal skutočný profit a prečo je stav digitalizácie - ale i kybernetickej bezpečnosti tohto štátu, na tak chabej úrovni?Na premrhané financie v oblasti informatizácie pritom dlhodobo upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten ale aktuálne čelí čoraz častejším a ostrejším útokom. Dôvodom sú zistenia jeho kontrolórov voči ktorým sa kontrolované subjekty bránia šikanou či dokonca zastrašovaním. Namiesto nápravy odhalených nedostatkov si za verejné zdroje najímajú právnikov, ktorí sa snažia kontrolu nielen sťažiť, ale dokonca chcú utajiť jej výsledky pred verejnosťou, hovorí pre Aktuality šéf NKÚ Ľubomír Andrassy."Ak sa budú v dôležitých štátnych funkciách objavovať ľudia ako Majka z Gurunu na Štrbskom plese a ak budeme do pozícií v rámci kľúčových inštitúcií štátu pre riadenie krajiny v mimoriadnych situáciách dosadzovať ľudí nie na základe odbornosti, ale na základe ich kamarátstva s politikmi, tak schopnosť štátu reagovať na výzvy doby bude čoraz komplikovanejšia a občania si budú čoraz viac klásť otázku, či je Slovenská republika vedená ľuďmi, ktorí vôbec tušia, kam ju chcú doviesť a majú aspoň nejakú predstavu, ako má fungovať moderná demokratická krajina." odkazuje verejnosti šéf štátnych kontrolórov. Vzhľadom na závažnosť zistení NKÚ, ich celospoločenský dosah, opakovanú relevantnosť, ale rovnako tak i rastúcu mieru tlaku na NKÚ, sme sa v Aktualitách rozhodli poskytnúť šéfovi Najvyššieho kontrolného úradu pravidelný priestor na zistenia kontrolórov NKÚ.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico je v politike už 30 rokov, no dnes robí detské a školácke chyby. Zmenil sa, prestal počúvať a nejdeme dobrým smerom, hovorí v rozhovore jeho bývalý koaličný partner Béla Bugár.Keď po vražde novinára Jána Kuciaka v roku 2018 žiadali masy protestujúcich po celom Slovensku odchod Roberta Fica z úradu vlády, k uskutočneniu tejto požiadavky dopomohol aj jeho koaličný partner. Fico je dnes v podobnej situácii. Opäť je predseda vlády a opäť vyšlo do ulíc takmer 100-tisíc s požiadavkou na jeho odchod. Podľa bývalého predsedu strany Most-Híd sa jeho niekdajší koaličný partner zmenil a nepočúva. „Mne sa zdá, že sa už len uplatňuje technika moci," hovorí v podcaste.„Na jednej tlačovke povedal, že Bugár podľahol tlaku ulice, ale že on bude iný. Asi ráta s tým, že protesty zosilnejú, ale on si hovorí ‚no a čo‘. A to je zlé, pretože tým pádom nejdeme dobrým smerom. Napätie bude len rásť," skonštatoval.Robert Fico sa podľa neho zmenil aj v tom, ako pristupuje k samotným koaličným partnerom. „Momentálne pôsobí tak, že ho to vôbec nezaujíma. Napríklad povedal, že pomaličky stráca poslancov, lebo dve koaličné strany bačujú ako bačujú a že to nie je premiérska téma. Lenže je to téma pre predsedu vlády. Preto hovorím, že sa zmenil."

„Už len štyristo nových hrobov v Užhorode, ktoré zmenili park na cintorín. A má to byť len tretina tých, ktorí sa hoci v rakve no vrátili. Po zvyšku nie sú zatiaľ stopy“. Realita dnešnej Ukrajiny očami Pavla Vilčeka, ktorý vedie najväčšiu charitu na Slovensku – Spišskú katolícku charitu. Premiérovi by podľa neho pomohla „terapia Ukrajinou“. Detail, ktorý udrie do očí každému – takmer úplná absencia mužov v produktívnom veku a množstvo čerstvých hrobov. A na otázku: „Čo potrebujete?“ jednoznačná odpoveď – „liečiť ľudské traumy spôsobené vojnou“. Momentum zachytené v reportážnej správe z čerstvej cesty na Ukrajinu. A ak v niektorých mestách akoby ani vojnu cítiť nebolo, vyvracať to majú miestne cintoríny. Denne tam kopú nové a nové hroby. Za obeťami Putinovej agresie pritom nezostávajú len mŕtvi vojaci, ale aj rodiny bez otcov, manželov, synov či bratov. „A hoci mŕtvym už pomôcť nedokážeme, stále sú tu ich rodiny a blízki. Tí potrebujú našu pomoc viac ako kedykoľvek predtým“. Z Ukrajiny sa čerstvo vrátila najväčšia charitatívna organizácia na Slovensku – Spišská katolícka charita. A hoci sa stará najmä o núdznych, v kontexte toho, čo sa deje v posledných dňoch a týždňoch na Slovensku, verejne dala podporu „nenásilnej forme vyjadrenia občianskych postojov“, „pokojným zhromaždeniam“ a „demokratickým hodnotám“. Odmietla rovnako „akékoľvek rozdeľovanie spoločnosti“. Len dva dni pred vyhlásením tu z úst premiéra zaznelo, že na námestiach kričí tretina Ukrajincov! Charita nielen ako pomocná ale i ochranná ruka pre tých v núdzi i napádaných politikmi? Na tému sa pozrieme s Pavlom Vilčekom, ktorý vedie spišskú charitu. „Mestá a dediny bez mužov, a ak, tak v uniformách“, rozvíja „do oči bijúce“ detaily z Ukrajiny Pavol Vilček. V Užhorode, ktorý je od frontovej línie vzdialený na vyše tisíc kilometrov, vojna podľa neho už aj park mení na cintorín. „Už tam je nejakých štyristo nových hrobov. A miestni hovoria, že z ďalších toľko obetí vojny ani nemali čo pochovať“, rozpráva riaditeľ charity. Tragédiou vojny sú detské siroty, na ktoré upriamuje pozornosť Vilček. „Len v Mukačeve sa staráme o stopäťdesiat detí“, uvádza. A za ich príbehmi nie sú len padlí otcovia, ale aj tragédie matiek, ktoré to nezvládli. „Naše psychologičky poznajú bolestné prípady žien, matiek, ktoré sa pre besnenie ruských vojakov v prvých dňoch agresie upili k smrti“, pokračuje Vilček. Hovorí pritom o obetiach, ktorých psychika neuniesla následky hromadného znásilňovania. „Musím povedať, že najnúdznejší ľudia Európy sú dnes na Ukrajine a v charite sa im snažíme pomáhať“, rozpráva Pavol Vilček. Majú pritom skúsenosť, že neraz ich ľudia odkázaní na pomoc označovali až výrazom „Bog“. „Keď sa zrazu zjavili s pomocou, pre tých ľudí boli doslova Bohom. V beznádeji už ani nevideli svetlo na konci tunela. A zrazu niekto príde, dokonca zo Slovenska, a prinesie im pomoc“, vykresľuje položenie Ukrajincov zasiahnutých Putinovou agresiou. „To najhoršie, čo vidím na Ukajine, je nenávisť. My si to nedokážeme predstaviť, koľko je v nich nenávisti. Voči Putinovi, Rusom. Voči okupantom, ktorí k nim prišli“, pokračuje Vilček. Terapia Ukrajinou pre slovenského premiéraČo hovorí na fakt, že s týmto nenávideným Putinom sa stretáva premiér Fico, pýtam sa riaditeľa Vilčeka. Nekazí Charite týmto príklonom k Moskve ich misiu medzi Ukrajincami? „Oni sú na pomoc odkázaní. A bežní ľudia, s ktorými som sa stretol politiku neriešia. Oni trpia. Keď trpíte, neriešite nejakého premiéra zo Slovenska“, hovorí. Dodáva, že jeho skúsenosť je zo západu Ukrajiny. „Istotne, keby sme šli viac na východ – už do Kyjeva, či...

Tragédia v Spišskej Starej Vsi kde mladý páchateľ zavraždil učiteľku i spolužiačku sa môže zopakovať. "Toto je systémový problém, ktorý musíme vyriešiť a kým nevytvoríme systém starostlivosti o takýchto rizikových či zraniteľných mladých ľudí, tak dovtedy budeme paralyzovane čakať, kedy sa niečo takéto udeje znova, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. V dnešnom Ráne Nahlas budeme hovoriť o pozadí tejto tragédie, ale najmä o zlyhaní systému, ktorý by mal chrániť naše deti."Trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem - k nám, a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené," varoval v Ráno Nahlas ešte v lete minulého roka šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. No a to radikálne zlo pred ktorým varoval napokon s plnou silou aj naozaj udrelo. 16teho januára v Spišskej Starej Vsi študent druhého ročníka gymnázia v priebehu niekoľkých minút brutálne zavraždil svoju učiteľku ako i svoju spolužiačku, pričom ďalšiu študentku - ktorá kamarátku bránila vlastným telom, ťažko zranil.Toľko chladné fakty, čo sa však za nimi naozaj skrýva?"Tento prípad je inštitúciami veľmi podrobne zmapovaný. A áno, myslím si, že k tomuto prípadu naozaj nemuselo prísť," konštatuje šéf IPčka.Ako sa teda mohol jeden mladý človek takto zradikalizovať až do úlohy chladnokrvného vraha - a nikto si to naozaj ani nevšimol? Ako je možné, že systém, ktorý by mal chrániť tých najbezbrannejších v našej spoločnosti - deti, takto fatálne zlyhal? Prečo po bratislavskej Zámockej, Parchovanoch, Vrútkach systém opäť zlyhal a vyprodukoval smrteľnú tragédiu v Spišskej Starej Vsi?Ako teda zmeniť systém, aby sa podobné prípady - v čo najväčšej možnej miere eliminovali, tak aby sme našim deťom - neraz stojacim doslova na samej hrane životných útesov, dokázali poskytnúť kompetentnú a ozaj včasnú pomoc? A kde a prečo sa medzi mladými mužmi rozmáha kult mizogýnie?"Odborníci, s ktorými o prípade diskutujeme, tam vidia filozofiu pravicového extrémizmu nového moderného typu. A takýchto mladých ľudí je na Slovensku naozaj veľa. Teda presnejšie, sú ich desiatky. Len my sme sa za ostatný rok stretli s tridsiatkou takýchto ľudí, s ktorými pracujeme," hovorí Madro a dodáva: "Tých útočníkov je asi jedno percento zo všetkých tých zradikalizovaných mladých ľudí, ale vidíme, že sa nám to deje a obáva sa, že sa to aj diať bude. My môžeme len vytvoriť systém, ktorý začne nás i mladých ľudí efektívne chrániť. Tak, aby tých obetí bolo čo najmenej."Ráno Nahlas, o pozadí tragédie v Spišskej Starej Vsi - vo všetkých jej súvislostiach. So šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko psychológom Marekom Madrom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Komunistický normalizátor alebo absolutistický monarcha, tak kto nám tu dnes vlastne vládne? Pýta sa poslanec KDH a osobnosť disentu František Mikloško. Podľa neho Robert Fico zapadá do oboch kategórií - správa sa ako panovník, ktorý si myslí, že mu Slovensko patrí a zároveň funguje ako totalitný komunista, ktorý si November 89 - jeho hodnoty a vzopätie občianskej spoločnosti, doteraz vôbec nevšimol. A aká je dnes úloha nás občanov?"Premiér sa dostáva do pozície monarchu - nad parlamentom i nad nami, občanmi. To dokazuje, že sa stal sebastredným človekom, ktorý si myslí, že iba on je povolaný aby tu vládol . On si asi naozaj doteraz November 89 nevšimol a nevšíma," tvrdí tvár protikomunistických zápasov v ére spred novembra 1989 František Mikoško. Slovensko sa čoraz viac stáva akýmsi rozpadajúcim a kolabujúcim štátom. Po znefunkčnení katasta prišiel heckerský útok aj na zdravotnú poisťovňu, školy čelia opakovaným vlnám bombových vyhrážok a radikalizmus mládeže - bez dostatočnej odbornej pomoci a seriózneho záujmu štátu, opäť smrteľne udrel - tentoraz na východe krajiny. Presne v tej časti krajiny, kde nie tak dávno ubila polícia človeka bez domova prakticky na smrť.Stav školstva, zdravotníctva, ale i kritickej infraštruktúry stále viac upadá, počet ľudí ohrozených chudobou sa šplhá k miliónu a do toho prichádza vláda s konsolidačným balíčkom zvyšujúcim dane i berúcim príspevky na deti. Namiesto riešenia všetkých týchto reálnych problémov však premié parlamentnú schôdzu o svojom odvolávaní nechal utajiť a prichádza so správou SIS o akomsi protištátnom prevrate s ktorou mobilizuje verejnosť voči legitímnym občianskym protestom."V tejto chvíli by boli predčasné voľby vabankom pre oba tábory. Môže sa to zvrtnúť na pár percentách. Ako Fico, tak i opozícia si dnes nemôžu byť istí, že postavia vládu," tvrdí poslanec Kresťanských demokratov.Hrozí Slovensku protištátny prevrat a kto má prsty v tomto puči? Prečo premiér označuje občianske protesty za "Majdan", čoho sa Robert Fico vlastne bojí a pred čím uteká? Vraciame sa späť do čias Husákovskej normalizácie alebo je toto celé len akousi prípravou na predčasné voľby? Ktorým smerom sa vyberie KDH a aká je dnes dejinná úloha elít ale i nás - občanov? "Ja som optimista, musíme to len vydržať. Dnes je kľúčové to, aby sa tu našla skupina ľudí - alebo tomu hovorme elita, ktorá budú v prvej línií zápasu o demokraciu a jej hodnoty. Proste, aby sme nerezignovali. Toto je dnes kľúčová úloha dnešných elít, aby nerezignovali. Ak chceme byť demokratickou spoločnosťou - a nebudeme mať takúto elitu, ktorá nás bude viesť, tak potom na to nemáme nárok," hovorí pre Aktuality Mikloško a dodáva: Toto je doba nielen výziev pre krajinu, ale zároveň aj doba na zrenie ľudí v nej. Každý sa musí rozhodnúť sám za seba a prebrať zodpovednosť. Témy pre poslanca KDH a veterána protikomunistického disentu Františka Mikloška. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Premiér Robert Fico po bezpečnostnej rade zopakoval slová, že Slovensku hrozí prevrat. Hovorí, že na Slovensku je „skupina expertov“ zo zahraničia, ktorá chystá povalenie vlády. Premier sa opiera o utajenú sprúvu - informacie SIS vychádzajú z listín aj informačno-technických prostriedkov. Téma pre Ľubu Lesnú - známu bývalú investigatívnu novinárku z éry mečiarizmu. V minulosti bola poradkyňou premiérky Ivety Radičovej a dnes je externou asistentkou Jána Horeckého (KDH).Podľa Lesnej by mala byť správa SIS zverejnená, aby verejnosť vedela, o čom premiér diskutuje. „Nech ma presvedčia, že tam existujú hrozby. A aj preto, aby si zachovali tvár a my sme pochopili, že konajú správne. Už len kvôli tomu by ju mali odtajniť," konštatuje v podcaste. Za problematické tiež považuje, že Bezpečnostná rada štátu sa nezaoberala organizáciou Brat za brata, ktorá podľa nej predstavuje reálne bezpečnostné riziko. Nedávno o nej informoval Denník N.V minulosti pracovala na kauze únosu Michala Kováča mladšieho. V podcaste približuje svoje skúsenosti so sledovaním „Možno mám takú povahu, že som si z toho veľa nerobila. Povedala som si, že si zastrašovaním nenechám pokaziť svoj život. Nech si ma sledujú, nech zistia, že každý deň chodím so psami na prechádzku."V rozhovore aj spomína vládu Vladimíra Mečiara. Vidí isté paralely medzi súčasnou situáciou a obdobím mečiarizmu. No poukazuje aj na jeden rozidel - dnes je Slovensko členom EÚ a NATO, čo podľa nej poskytuje určitú ochranu demokratických princípov. „Myslím si, že aj preto sa nevyhlásil mimoriadny stav. Museli by vysvetliť členským štátom Európskej únie, čo sa na Slovensku deje, ale donekonečna sa na to nedá spoliehať."Moderuje Denisa Hopková.

„Bojím sa toho, že zabúdame. K moci sa vrátili ľudia, o ktorých vypovedala Kočnerova knižnica“, hovorí Tomáš Madleňák z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. „Priamo tí, o ktorých jej terabajty dát niečo hovorili, trestné kódexy priamo písali, podľa toho, čo zistili novinári. Myslím si, že dlžíme Jánovi a Martine, aby sme nezabudli“, dopĺňa. Aj preto o Kočnerovej knižnici píše knihu.Ponárať sa do bahna, ktoré vyplavovala, nebolo vždy príjemné. Napriek tomu mimoriadne dôležité. Odhalila pravdu o krajine, v ktorej sme žili.Kočnerova knižnica.A hoci vo svojom byte Marián Kočner prakticky žiadnu klasickú nemal – ak nepočítame celé krabice a fascikle dokumentov a plné skrinky zbraní – Slovensku poskytol inú Knižnicu. Akú? Pozrieme sa na ňu s jej knihovníkom – Tomášom Madleňákom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pod jeho prstami sa rodí kniha o jej tajomstvách. A hovorí pri nej ako o „dlžobe“ Jánovi Kuciakovi a jeho Martinke, lebo tá pravda o krajine bola odhalená len v dôsledku ich smrti. O necelý mesiac si pripomenieme už jej siedme výročie.Pomôže ďalšie odhaľovanie zákutí tajomstiev Kočnerovej knižnice aj odhaleniu pravdy o krajine v ktorej žijeme dnes?„Pre nás bola (Janova a Martinkina vražda), ako by nás niekto oblial studenou a zároveň vriacou vodou. Leby vnímali sme to, že táto krajina je absolútne skorumpovaná, no neboli sme pripravení na to, že jedného z nás boli tí mocní schopní zabiť“, hovorí o svojom rozpoložení v čase po vražde novinára a jeho snúbenice. „Kočnerova knižnica nie je oficiálny názov. Pôvodne sa to volalo Projekt 70. Šlo totiž o sedemdesiat terabajtov dát. A čo obsahovali tieto terabajty dát? Všetko, čo sa policajtom podarilo zozbierať do konca roka 2019 v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Nešlo len o dokumenty a fotografie, videá z toho, ako vylamovali dvere Andruskovi, Zsuzsovej či Kočnerovi pri domových prehliadkach, ale aj všetko, čo pri nich našli“, vysvetľuje Madleňák. Ak takéto veľké penzum informácií zhromaždila polícia a orgány činné v trestnom konaní, je logické pýtať sa, ako je možné, že opustili prostredie, kde vznikli. A kto ich z prostredia vyšetrovania prípadu vyniesol. Tomáš Madleňák hovorí len o „zdroji“, ktorý tých 70 terabajtov dát priniesol českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej. „Ten zdroj to chcel odovzdať niekomu, komu môže veriť. A Pavle vedel, že naozaj s Jánom Kuciakom spolupracovala. Že to nie je len tak niekto, že má aj kontakty na medzinárodné novinárskej organizácie.“ Podľa Madleňáka to bolo dôležité v kontexte blížiacich sa volieb v roku 2020. „Bola reálna obava, že sa Robert Fico opäť vráti k moci. Ten zdroj sa podľa Pavly obával, že keby sa Fico vrátil, všetky tie dáta by sa mohli – ako to na Slovensku býva – vypariť. Ten zdroj chcel, aby veci dotiahli do konca, že to dlžíme Jánovi a Martine“, vysvetľuje Madleňák. „Medzi tým aj veľké množstvo kompromateriálu na dôležitých a mocných v štáte, ktorý si odkladal Marian Kočner“, pokračuje investigatívny reportér. „To je to bahno, čo sa z Kočnerovej knižnice potom vyplavovalo“, konštatuje. „Je našou úlohou naďalej upozorňovať na to, aký hlboko skorumpovaný systém uneseného štátu vytvorili. Máme o tom jednoznačné dôkazy a Kočnerova knižnica o tom vypovedá“, hovorí Tomáš Madleňák. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Samozrejme, že úcta k funkcií je namieste, ale ak ju vykonáva niekto, kto si tú úctu nezaslúži, tak je veľmi správne, aby sa občania, ktorým to prekáža, ozvali. Tvrdí spoluautor verejného listu premiérovi psychiater Jozef Hašto. Úcta k funkcií sa nedá vynútiť, pripomína."Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktami, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov, žurnalistov i bežných občanov, ktorí prejavia nesúhlas s Vašou politikou. Neštítite sa útokov na rodiny predstaviteľov opozície, ako to bolo v prípade Šimečkovcov.Vaše politické správanie a proklamované postoje polarizujú spoločnosť a ovplyvňujú v nej emočnú atmosféru. Vedú k frustrácii a nespokojnosti veľkej časti obyvateľov Slovenska. Čoraz viac ľudí uvažuje o odchode z krajiny, nielen z pracovných či študijných, ale aj z osobných dôvodov. Nechcú žiť v krajine, kde sa štátna politika vyznačuje takou mierou pohŕdania, výsmechu a útočnosti.To je úryvok z otvoreného listu, ktorým sa na predsedu vlády Roberta Fica obrátili renomovaní odborníci v oblasti duševného zdravia profesori Anton Heretik a Jozef Hašto. Pod túto verejnú výzvu, v ktorej autori na záver apelujú i na schopnosť premiérovej sebareflexie a možnosti korekcie jeho politického správania - a to vrátane zváženia odchodu Roberta Fica z vrcholovej politiky, sa dotaraz podpísalo viac ako 500 slovenských psychiatrov a psychológov. "Mám dojem, že u premiéra akoby u neho chýbalo presvedčenie o správnosti hodnôt liberálnej demokracie. O demokracií má predstavu, že ten, kto vyhral voľby, mohol všetko a teda má právo aj valcovať tú časť obyvateľstva, ktorá ho nevolila. No v jeho pozícií premiéra má veľkú zodpovednosť voči všetký obyvateľom, ktorí žijú v tejto krajine," hovorí profesor Hašto. Premiér Fico list označil za politický apel, považuje ho za: "hrubé zneužitie profesionálneho poslania autorov na politické ciele" a chce o ňom informovať medzinárodné profesijné združenia a organizácie."Čo zostáva človeku než rešpektovať, že niekto má nejaký názor. Takisto, ako my v našej profesií musíme rešpektovať, že niekto má bludné predstavy alebo halucinácie. T však neznamená, že sa s tým nektriticky stotožním a že s tým budem súhlasiť," reaguje Jozef Hašto a dodáva:"Dôležitou súčasťou spoločnosti sú aj občianske aktivity a keď je dostatok občanov, ktorí sa dokážu asertívne a kriticky vyjadrovať k veciam, ktoré idú za hranu a ktoré zhoršujú fungovanie spoločnosti, tak ich hlas je dôležitý a to ako na individuálnej, tak i na skupinovej úrovni."Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o liste psychiatrov slovenskému premiérovi, jeho reakcií, ale aj o mentálnom zdraví celej našej krajiny. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Veľká časť spoločnosti bude vidieť na vlastnej peňaženke, že sa im darí horšie. Dôsledky konsolidácie tak Robert Fico pocíti aj politicky a preto určite zvažuje i možnosť predčasných volieb ako úniku pred následkami konsolidačného balíčka. Tvrdí to exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. A dokedy bude udržateľná dnešná rozšafná penzijná politika?Je síce ešte len 21. januára, no prvé dôsledky vládneho konsolidačného balíčka už väčšina z nás cíti prakticky na každom kroku. Vládny balíček za takmer tri miliardy nám zvýšil sadzbu DPH na väčšinu tovarov i služieb, transakčná daň zasa ukrojí podnikateľom no a o krátky čas zaregistrujú mnohé rodiny i okresanie daňových bonusov na deti. Najväčšou obeťou vládnej podoby ozdravovania verejných financií sa pritom stali matky samoživiteľky, naopak za pomyselných víťazov by sa dali označiť živnostníci, ale i penzisti. Rozšafne nastavený penzijný systém totiž povedie k rekordne veľkej sekere v Sociálnej poisťovni. To, čo teda vláda uťahovaním našich opaskov na jednej strane získa, to na strane druhej prakticky okamžite minie na dôchodky. No a doslova za rohom nás čaká už ďalšie kolo ozdravovania verejných financií."V štátnom rozpočte je ešte stále obrovská sekera a určite musí prísť ďalší konsolidačný balíček a môže byť z pohľadu ľudí ešte horší. Zrejme sa už pristúpi aj k zvýšeniu sadzieb dane z príjmu a budú sa asi rušiť i nejaké daňové úľavy, tvrdí exminister Mihál. Obeťou sa podľa neho môže stať aj druhý penzijný pilier kde vláda môže opäť siahnuť k zásadnému zníženiu odvodov.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej podobe konsolidácie verejných financií. S exministrom práce sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa. V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato. „Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský. „Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje. Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský. Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov. Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov. Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky. Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov? „Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský. Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.