Čo znamená pre človeka sloboda? A čo znamenala v minulosti? Romano Guardini napríklad upozorňuje, že pre stredovekého človeka autorita nebola putom, ale ukotvením, pevným miestom vo svete, a až začiatkom novoveku, keď sa menilo chápanie života, začala sa prebúdzať túžba po individuálnej voľnosti a tým aj pocit, že autorita obmedzuje. Dnes hovoríme o slobode často, ale vieme povedať, čím je pre nás v každodennom živote? Isaiah Berlin hovorí, že človek sa cíti slobodný do tej miery, do akej verí, že to tak je, a zotročený do takej miery, do akej je nútený uvedomiť si, že to tak nie je... Už J. S. Mill poznamenal, že triumfom despotizmu je prinútiť otrokov, aby tvrdili, že sú slobodní. O slobode a rôznych otázkach, ktoré s ňou súvisia, uvažovali filozofi, doc. Ivan Buraj a doc. Richard Sťahel.
Keď dnes hovoríme o kultúre, zväčša máme na mysli umeleckú sféru, slovo kultúra však môže znamenať aj to, čo zvykneme nazývať slušným správaním, ako protiklad voči nevychovanosti, či barbarstvu. Pod kultúrou môžeme rozumieť aj všetko to, čo vylúštime z materiálnych či písomných stôp, ktoré po sebe zanechali rôzne spoločenstvá. O kultúre v širšom slova zmysle budú hovoriť antropologičky, doc. Tatiana Bužeková a doc. Helena Tužinská.
S normami sa bežne stretávame v každodennom živote – morálnymi, sociálnymi, ale aj mnohými inými. Mnohé z nich si ani neuvedomujeme, aj keď sa podľa nich správame, alebo očakávame, že sa podľa nich budú správať iní. Nad normami a normativitou sa zamýšľali filozofi, profesorka Tatiana Sedová a profesor Michal Chabada.