Claim OwnershipV šatni s Petrou
Subscribed: 0Played: 10
Subscribe
© 2025 Dobré médiá
Description
Šatňa je miesto, kde športovci odkladajú nielen svoje oblečenie, ale pocity a emócie. Za dverami ktorej ostávajú kamery, fanúšikovia a občas aj nepríjemné otázky novinárov. V mojej šatni sa športovci otázkam síce nevyhnú, no vládne v nej pohoda a najmä pocit, že môžu byť sami sebou. Som Petra Ázacis a pozývam vás do svojej šatne.
20 Episodes
Reverse
Opäť sme majstrami sveta v hokeji. Tentokrát je to síce hokej rybníkový, to však úspech slovenskej výpravy neznižuje. V Kanade sa totiž naši reprezentanti presadili v konkurencii 120 tímov z 15 krajín. O dobrodružstve, ktoré sa konečne skončilo finálovým víťazstvom vo federálnom derby, prišiel do mojej šatne porozprávať Lukáš Mucha, jeden z členov úspešného tímu. Prezradil nám, ako to všetko prebiehalo, že najťažší zápas odohrali proti Česku a aj to, ako im fandila nielen rodina, u ktorých boli ubytovaní, ale celá ulica.V podcaste sa dozviete aj:ako sa dali dokopy a koľko trvala príprava na toto podujatie,že na MS v rybníkovom hokeji získali už dvakrát striebro,o tom, ako ich potrápilo počasie a čo všetko robili preto, aby získali výhodu,v čom je rybníkový hokej odlišný oproti tomu klasickému,o fantastickej rodine, ktorá ich prichýlila počas šampionátu.
Hoci cyklistický boom na Slovensku v posledných rokoch spôsobil najmä Peter Sagan, skvelí pretekári sa našli aj v minulosti. Patrí medzi nich aj legendárny Peter Privara, ktorý sa pred niekoľkými týždňami opäť stal šéfom slovenskej cyklistiky. Do mojej šatne prišiel porozprávať o svojich začiatkoch, o nepublikovateľných spomienkach na bratislavskú športovú scénu, o jeho práci na zväze a čosi prezradil aj o Petrovi Saganovi.V podcaste sa dozviete aj:
prečo neemigroval, hoci na to mal šancu,
ako sa po revolúcii na krátky čas stal profesionálom a ako si vtedy dobre zarobil,
že ho doteraz mrzí, že ho nevzali na olympiádu v roku 1988,
či sme vyťažili dosť z talentu a zo slávy Petra Sagana,
o dopingu v cyklistike.
Hoci je u nás stále exotickou záležitosťou, v zahraničí patrí parkour medzi populárne športové odvetvia. Niet sa čomu čudovať - pre mnohých je akýmsi návratom do detstva, aj keď je, samozrejme, náročnejší a komplexnejší ako obyčajné pobehovanie po vonku. Majstrov parkouru nájdeme aj na Slovensku, pričom jedným z nich je Michal Barbier, ktorý prijal pozvanie do mojej šatne. Športovec z Liptova však disponuje vlohami aj na ďalšie činnosti, v ktorých zbiera ocenenia po celom svete a popritom sa stíha venovať aj deťom. Freerunner a dvojnásobný majster sveta a Európy vo fitness nám prezradil čosi o svojich začiatkoch, ale aj pikošky zo zákulisia týchto športov.V podcaste sa dozviete aj:
prečo napokon zakotvil pri parkoure, hoci vyskúšal viacero športov,
o tom, aký je parkour vlastne bezpečný,
ktorým ďalším netradičným disciplínam sa venuje a ako sa k nim dostal,
ako je to s choreografiami vo fitnesse a ktorú postavu v nich väčšinou stvárňuje on,
o tom, ako sa venuje deťom a že im nepomôže dať viac krúžkov, ak im chýba prirodzená chuť ísť von,
že parkour je podľa neho dobrý pohybový základ.
Vedeli ste o tom, že na Slovensku existuje futbalový klub, ktorý sa zaobíde aj bez sponzorov a vlastnia ho výlučne fanúšikovia? Členom Futbalovej komunity Kozmos môže byť hocikto, stačí zaplatiť ročný poplatok, stanete sa jeho spolumajiteľom a budete môcť rozhodovať o tom, akým smerom sa vás klub vydá. A ktovie, možno si zaň aj zahráte. Presne taký je aj príbeh mojej hostky, ktorou je hráčka FK Kozmos Tatiana Pončáková. Porozprávala nám o tom, ako prvý fanúšikmi vlastnený a demokraticky riadený klub u nás vznikol. Ale aj o tom s akými bizarnými situácami sa občas musia futbalistky vysporiadať. V Kozmose sa však nesťažujú a vravia, že to stojí za to. Nie je to totiž iba futbalový klub, ale zdravá a fungujúca komunita.V podcaste sa dozviete aj:
o tom, ako sa zrodila myšlienka založiť vlastný futbalový klub,
čo je to teória „grassroots“ - futbal je pre všetkých,
ako FK Kozmos funguje v praxi a koľko má dnes členov,
o jeho skvelej fanúšikovskej základni, na ktorú sa často tešia aj súperi,
v čom je situácia ženského tímu odlišná a čo na hráčky raz pokrikovali súperky,
čo urobili, keď na zápas neprišli asistenti rozhodcu.
Je spolutvorcom najväčších úspechov v histórii slovenského hokeja. V roku 1999 priviedol Slovensko k historickému bronzu na šampionáte juniorov, v nasledujúcich rokoch sa presunul k seniorskej reprezentácii a darilo sa mu aj tam. Kto by si nepamätal na striebro z Petrohradu a titul majstrov sveta z Göteborgu, ktorý priviedol národ do ošiaľu? Som rada, že som v mojej šatni mohla privítať trénera Jána Filca, ktorý si prišiel nielen pospomínať na najkrajšie momenty našej hokejovej histórie. Skúsený kouč a bývalý brankár sa vyjadril aj k súčasnej situácii, k nedávnym MS hokejistov do 20 rokov v Kanade, kde sme dosiahli pekný výsledok, ale aj k Jurajovi Slafkovskému a k mediálnemu ošiaľu, ktorý tohto talentovaného útočníka sprevádza.V podcaste sa dozviete aj:
ako spomína na zlatý turnaj v Göteborgu a čo ho mrzí,
či sa nedalo z tohto úspechu vyťažiť oveľa viac,
že súčasná generácia mladých je mentálne vyspelejšia a vďačí za to aj ľuďom okolo nich,
o tom, čo podľa neho potrebuje Juraj Slafkovský a že náš hokej by nemal byť iba o ňom,
čo podľa neho chýba slovenskému hokeju.
Hovorí sa, že všetko je o hlave a od nastavenia psychickej pohody sa často odvíja úspech či neúspech. Svoje o tom vedia najmä športovci, aj preto je pozícia mentálneho kouča dnes už bežnou výbavou tímu jednotlivca aj kolektívu. A hoci má v tomto smere Slovensko rezervy, zdá sa, že situácia sa pomaly mení a mladšia generácia si už bez neho svoje fungovanie predstaviť nedokáže. Som rada, že pozvanie do mojej šatne prijal jeden z našich najznámejších športových mentálnych koučov Michal Kopčan, ktorý si vybudoval meno aj v zahraničí. Skúsený odborník porozprával, o čom jeho práca vlastne je a že jej dôležitosť si uvedomuje čoraz viac športovcov, pre ktorých je často aj bútľavou vŕbou. Takisto vysvetlil, prečo nie je dobré, keď rodičia príliš ochraňujú svoje deti a ako sa to môže negatívne prejaviť v budúcnosti. A pridal aj niekoľko zaujímavých pikošiek.V podcaste sa dozviete aj:
čo je to mentálny koučing, prečo je dôležitý a ako sa k nemu dostal,
či sa dá športovca psychicky pripraviť na všetko a že chyby a zlyhania sú súčasťou procesu,
ako odlišní sú slovenskí športovci od iných,
o zaujímavej príhode z pôsobenia v Slovane Bratislava,
že pochybnosti o sebe majú aj hokejisti z NHL,
O tom, čo zažil, vie celé Slovensko. Hokejista Juraj Valach pred niekoľkými rokmi prišiel o tehotnú manželku Simonu, ale lekárom sa podarilo zachrániť aspoň predčasne narodené dvojičky Amálku a Jerguška. Žiaľ, synček si dodnes vyžaduje nepretržitú starostlivosť. „Človeku sa vtedy otočil svet,“ povedal pre Dobré noviny milujúci otecko. Mohol sa však spoľahnúť na milujúcu rodinu. Jeho rodičia sa totiž obetovali - mama prišla o prácu, aby sa mohla starať o jeho deti a aby Juraj pokračoval v kariére, vďaka ktorej živí svoju rodinu. Okrem jeho rodičov, bez ktorých by to vraj nezvládol, mu pomáhajú aj cudzí ľudia či hokejoví rivali. Nesmierne si cením, že si Juraj našiel čas a prišiel do mojej šatne porozprávať svoj hokejový a životný príbeh. V podcaste sa dozviete aj:
ako sa dostal k hokeju a kto bol jeho vzorom,
o krátkom pôsobení v kanadskej juniorskej lige a o tom, čo mu to dalo do života,
že súčasná generácia mladých hokejistov je o dosť odlišnejšia,
ako jeho život ovplyvnila spomínaná tragédia a kto mu najviac pomohol,
že bez rodičov by situáciu určite nezvládol a je im za to nesmierne vďačný,
prečo mu hokej „zachránil hlavu" a čo pre neho býva najťažšie, keď sa vráti domov zo zápasu,
čo vraví na gesto rivalov z Košíc, ktorí vydražili svoje dresy, aby mu pomohli,
že štát rodičom s postihnutými deťmi nepomáha dostatočne a kde by sa mal inšpirovať.
Box mnohí považujú za surový šport, to však bývalý boxer a reprezentačný tréner Pavol Hlavačka odmieta. Ako tvrdí, je skôr mimoriadne ťažký, pretože v sebe spája úplne všetko - technickú aj silovú stránku. „Kto tomu športu prepadne, tak si to zamiluje na celý život,“ povedal nám skúsený športovec, ktorý si našiel čas a prišiel nám do šatne porozprávať o svojej bohatej kariére a o tomto tvrdom športe, ku ktorému si našlo množstvo ľudí cestu aj vďaka filmom ako Rocky. V nich sa chlapci z ťažkých pomerov pomocou boxu vyšvihnú k lepšiemu životu. A hoci má svoje výhrady, Pavol Hlavačka to nezatracuje.V podcaste sa dozviete aj:
to, ako sa dostal k boxu a ako mu jeho kariéra pomáha pri trénovaní,
či je box naozaj taký surový šport
že psychická bolesť počas zápasu nehrá takmer žiadnu rolu,
čo vraví na filmy o boxe a aký vplyv mal legendárny Rocky,
na ktorý moment svojej kariéry spomína najradšej,
že počas rôznych súťaží musí občas zastupovať viacero pozícií, pretože nie sú financie,
aká vec najviac chýba slovenskému boxu a športu.
Po Jozefovi Golonkovi bol druhým slovenským kapitánom československej hokejovej reprezentácie. Jej dres si obliekol 156-krát a nastrieľal v ňom úctyhodných 68 gólov. Bol tiež členom tímu Slovana, ktorý v roku 1979 ako prvé slovenské mužstvo vybojoval titul majstra Československa. A množstvo fanúšikov hokeja si ho pamätá ako mozog hviezdneho útoku, kde mu na krídlach sekundovali Igor Liba a Vincent Lukáč. Som rada, že do mojej šatne tento týždeň zavítal bývalý hviezdny hokejista Dárius Rusnák. Porozprával nám o svojej bohatej kariére, prezradil, prečo si nikdy nezahral v prestížnej NHL, a ponúkol aj svoj názor na súčasnú generáciu slovenských hokejistov a trénera reprezentácie Craiga Ramsayho. V podcaste sa dozviete aj:
ktorý svoj úspech považuje za najdôležitejší,
že československá federálna liga bola podľa neho druhou najlepšou v Európe,
jeho názor na to, ako sa kolektív budoval kedysi a ako je to v súčasnosti,
že mladí ľudia sú dnes vraj drzejší,
ktorú hokejovú prehru doteraz nedokázal prehrýzť,
o tom, ako ho draftovali do NHL, no nikdy si tam nezahral,
čo podľa neho chýba slovenskému hokeju.
S bratom Martinom športovali odmalička, napokon ich oboch zavialo k basketbalu. Už ako tretiak na strednej škole odišiel do Spojených štátov, kde zažil skúšku ohňom, vďaka ktorej dospel rýchlejšie. Do prestížnej NBA sa síce nedostal, no v Európe žiaril dlhé roky a svoju kariéru zakončil na Slovensku. Som rada, že som v mojej šatni mohla privítať historicky najúspešnejšieho slovenského basketbalistu Radoslava Rančíka. Porozprával mi nielen o svojej bohatej kariére a o tom, aký to bol v USA kultúrny šok, ale aj to, čo ho formovalo, aký má názor na stav športu na Slovensku a že basketbal je extrémne komplikovaná, no zároveň aj jednoduchá hra.V podcaste sa dozviete aj:v čom sú s bratom Martinom rozdielni,aké vlastnosti musí mať dieťa, aby sa mohlo stať špičkovým basketbalistom,o tom, čo mu dal odchod do USA a čo mu, naopak, vzal,prečo u nás upadá šport a čo by sa malo zmeniť,že zlyhanie je súčasťou ako basketbalu, tak aj života a treba ho akceptovať,aké veci by nemali robiť rodičia, ktorých deti športujú,čo odkazuje poslucháčom podcastu.
„Ja, z pozície nezaujatého futbalového diváka s dôrazom na vizuálny faktor diania na ihrisku, empiricky primárne preferujem moderný prototyp suicidálnych útočníkov.“ Málokto by nevedel povedať, kto vyslovil túto vetu. Jeho unikátny štýl komentovania pozná zrejme každý. Hoci sa názory na neho líšia, je originál, akých nemáme veľa. Pozvanie do mojej šatne prijal tréner, komentátor, ale v poslednej dobe aj ústredná postava zábavných reklám Ladislav Borbély. Futbal hrával aj ligovo, preslávil sa však najmä kvetnatým komentovaním. Okrem prekvapujúcich pohľadov do úplnej minulosti mi prezradil svoj názor na súčasnú situáciu v slovenskom futbale, na nového kouča reprezentácie a na práve prebiehajúci šampionát v Katare.V podcaste sa dozviete aj:
v čom vníma svoju najväčšiu kontroverznosť a že na škole ho pre to mnohí učitelia nemali radi,
čo je veľkým problémom slovenského futbalu a ako sa to dá zmeniť,
prečo nesúhlasí s tým, že sa novým trénerom slovenskej reprezentácie stal Talian Calzona,
že z historického hľadiska sme submisívny národ,
prečo trpí Neymar syndrómom Petra Pana,
aký je jeho názor na to, že sa MS vo futbale odohrávajú v Katare,
koho by najradšej videl vo finále svetového šampionátu.
Začínal s plávaním, bol mimoriadne úspešný, no na prahu dospelosti sa rozhodol pre razantnú zmenu. Naložil si aj cyklistiku a beh a dnes je z neho známy triatlonista, ktorý je zároveň štvornásobným majstrom sveta a tiež majstrom Európy v akvatlone. V mojej šatni sa tentoraz zastavil Richard Varga, aby sa s nami porozprával o zákulisí tohto poriadne náročného športu. Ako vraví, byť triatlonistom je tak trochu aj masochizmus, keďže človek sa neustále premáha a ide cez bolesť. Preteky vedia byť aj poriadne nebezpečné (odhliadnuc od žralokov), čo sa týka najmä plaveckého štartu, keď je občas pri tej mase tiel problém vynoriť sa. U Richarda sa však vekom menia aj priority a zatiaľ čo spočiatku bol pre neho tento šport všetkým, dnes hrá hlavnú úlohu rodina, vďaka ktorej našiel hlbší životný zmysel.V podcaste sa dozviete aj:
O tom, ako sa od plávania dostal k triatlonu a prečo to urobil.
Že už pri plávaní nemá taký náskok ako kedysi.
Prečo ide po odštartovaní pretekov niekedy o život a ako to chce zmeniť.
Ako prežíval koronové obdobie a s ním spojenú neistotu pred olympiádou, na ktorú sa nakoniec nedostal.
Prečo sú dnes deti horšie športovo pripravené a že za to môže aj internet.
Akým spôsobom ovplyvnilo jeho život založenie rodiny.
Vodné pólo patrí medzi športy, v ktorých Československo kedysi patrilo k širšej špičke. Dnes je však na ústupe a občas sa dokonca stane, že naši reprezentanti za vidinou väčších medzinárodných úspechov odchádzajú radšej hrať za iné krajiny. Do mojej šatne som si pozvala legendu tohto športu, Pavla Borsiga, ktorý Dobrým novinám porozprával nielen svoj životný príbeh, ale aj čosi o zákulisí pôvodne aristokratickej zábavky. Je to vraj tvrdý, no nie surový šport, vysvetľuje šéf vodnopólovej sekcie v Slovenskej plaveckej federácii a dodáva, že pod vodou sa v skutočnosti nič zvláštne nedeje.V podcaste sa dozviete aj:
Ako Pavel Borsig začal s vodným pólom.
Že reprezentácie na Balkáne trénujú aj osem hodín denne.
V čom tkvie najväčší športový problém Slovenska a ako sa to dá vyriešiť.
O úpadku tradície vodného póla v malých mestách.
Že vďaka tomuto športu už ako mladík precestoval polovicu Európy.
Aké je ľudské telo šmykľavé a že hráči sú na tvrdosť zvyknutí.
O jeho plánoch do budúcnosti.
Príbeh ako z rozprávky. Aj tak by sme mohli nazvať športovú kariéru mojej hosťky, krasokorčuliarky Oli Beständig. Rodená Bratislavčanka začínala s týmto športom už v skorom veku a s bratom Jozefom tvorili úspešný pár. V roku 2007 však pri účinkovaní v šou Hviezdy na ľade spoznala tureckého futbalistu Ilhana Manzisa, s ktorým prežila nasledujúce roky nielen v profesionálnom, ale aj partnerskom vzťahu. Rozhodol sa totiž, že bude krasokorčuliarom. A ako vraví Oli, po celebritnej súťaži „padla na riť“, keďže svojho partnera musela všetko učiť a toto obdobie nebolo jednoduché. Dnes sa už súťaženiu nevenuje, hoci pri krasokorčuľovaní zostala, pretože jej robí radosť. Dodáva však, že zákulisie tohto športu je poriadne toxické. V podcaste sa dozviete aj:· Ako začala s krasokorčuľovaním a prečo sa jej brat „obetoval“.· Prečo ju to, že je „malinká“, vôbec netrápi.· Ako sa dala dohromady s tureckým futbalistom Ilhanom Mansizom, ktorého potom zlanárila na krasokorčuľovanie.· Čo ju naučil partnerský aj profesionálny vzťah s Ilhanom.· Prečo si myslí, že zákulisie krasokorčuľovania je veľmi škaredý svet.· Do ktorého časového obdobia by sa rada vrátila, keby mohla.· Že materstvo bola najúžasnejšia zmena v jej živote.· Čo ju neteší v súvislosti so slovenskými deťmi a ich trendom nešportovať.
Zavesiť brokovnicu na klinec rozhodne neplánuje a otázky o konci kariéry nemá rada. Stále je totiž vo výbornej forme. Reč je o našej výbornej strelkyni Zuzane Rehák-Štefečekovej, ktorú som tento týždeň vyspovedala v mojej šatni. Naposledy nás potešila bronzom z Majstrovstiev Európy, čím si zabezpečila miesto na olympiáde. Na tej poslednej v Tokiu získala fantastické zlato, pričom dokonca vytvorila svetový rekord. Nám porozprávala aj o tom, ako začínala so streľbou, že nie je až taká „salámistka“, ako sa navonok zdá, ale to, že šport a rodina sa naozaj dajú zladiť, hoci to nie je jednoduché.V podcaste sa dozviete aj to:
Kto môže za to, že si vybrala športovú streľbu.
Že hoci na to nevyzerá, v hlave sa poriadne stresuje.
Ako sa vyrovnáva s tým, že od nej Slováci očakávajú olympijské medaily.
Prečo je vďačná za svojho muža a čo si na ňom váži najviac.
Že jej životnou filozofiou je to, aby si užila každý deň.
Na Slovensku existuje málo futbalových komentátorov, ktorí by sa mohli pochváliť tak bohatými skúsenosťami, aké má Viktor Blažek. Jeho profesijný a osobný život sa však už dávno netýkajú iba tohto povolania – za dlhé roky nabral skúsenosti aj ako prezident futbalovej Senice, riaditeľ športovej televízie, ale aj milovník koní a dostihov. Do mojej šatne prišiel porozprávať, ako je to s komentovaním futbalu na Slovensku, prečo šport upadá a ako by sa to dalo zmeniť, ale aj rôzne perličky - napríklad silný zážitok z jeho návštevy futbalového zápasu medzi anglickými tímami Tottenhamom a Blackburnom, počas ktorej videl plakať fanúšičky-dôchodkyne.V podcaste sa dozviete aj to:
Ako sa slovenskí komentátori vyrovnali tým českým.
Kto bol jeho komentátorským vzorom.
Prečo pri pozeraní futbalovej Barcelony zaspával.
Ako rozosmial kolegov jednou naozaj vtipnou vetou.
V čom je náročné byť šéfom komentátorov.
Ako mu pomohlo pôsobenie na poste riaditeľa FK Senica.
Čo bol jeho najsilnejší športový zážitok.
O jeho láske ku koňom, dostihom a čo ho na tom najviac baví.
Keď sa povie ženský šport, mnohým napadne hádzaná či volejbal, ale na ženský futbal sa stále pozerajú cez prsty. Aj preto som sa rozhodla vyspovedať Máriu Korenčiovú, ktorá ako slovenská reprezentačná brankárka vie, ako je na tom ženský futbal na Slovensku aj vo svete. Začínala v bratislavskom Slovane, kde si museli zaplatiť za veci, aby mali v čom trénovať. Po zmene trénera sa rozhodla pre legionársky chlebíček a už roky robí Slovensku dobré meno v zahraničí - postupne si prešla Českom, Nemeckom, Švajčiarskom, Talianskom a Španielskom. Najviac sa jej zapáčilo na Apeninskom polostrove, kde pôsobila v legendárnom klube AC Miláno a zachytala si aj na slávnom San Sire. Po zastávke v Levante sa v júli do Talianska vrátila a v Come začala písať novú hráčsku kapitolu. A hoci má už 33 rokov, končiť neplánuje.V podcaste sa dozviete aj to:
Ako je to so ženským futbalom na Slovensku.
Či je Slovan pojmom aj u žien.
Prečo sa naša reprezentačná brankárka rozhodla odísť do zahraničia.
Akí sú Nemci, Švajčiari, Taliani či Španieli.
Ako sa popasovala so situáciou, keď v AC Miláno prišla o post brankárskej jednotky.
Čo považuje za najpamätnejší moment svojej kariéry.
Prečo si myslí, že slovenská mentalita je trochu pozadu, čo sa týka ženského futbalu.
Že sa po konci kariéry nechystá odísť z futbalového prostredia.
Tentokrát som sa porozprávala s pravdepodobne najúspešnejšou slovenskou basketbalistkou v histórii. Zuzana Žirková trikrát vyhrala prestížnu Euroligu, osemkrát ju korunovali za najlepšiu basketbalistku Slovenska a okúsila aj zámorskú WNBA. Vraví, že je priama a impulzívna, zároveň však maximalistka - rovnako ako jej dcéra, ktorú by aj preto nemohla trénovať. A aj napriek tomu, že mala ponuky zo zahraničia, sa rozhodla pre návrat domov, aby čosi vrátila spoločnosti. V podcaste sa dozviete aj to:
Ako vníma úspech, ktorý sa jej podaril so slovenskými reprezentantkami do 18 rokov.
Čo by sa malo zmeniť, aby bol náš šport opäť úspešný.
Aká bola jej skúsenosť v prestížnej zámorskej súťaži WNBA.
Prečo by nemohla trénovať svoju dcéru a čím ju jej potomok pobavil.
Aký mala dôvod na to, aby sa vrátila na Slovensko.
Slovensko nemá veľa olympijských víťazov a preto som si dnes do mojej šatne pozvala človeka, ktorého charakterizuje nielen úspech, ale aj pokora, rozhľadenosť a neustála túžba zlepšovať sa. Matej Tóth zažil na olympiáde v Riu svoj absolútny športový vrchol a z Brazílie na Slovensko priniesol ten najcennejší kov. O rok na to však už zažíval najťažších pár mesiacov svojho života, keď ho pre nezrovnalosti v jeho krvnom obraze obvinili z dopingu. Aj napriek tomu, že svoju nevinu dokázal a všetci zúčastnení mu nakoniec dali za pravdu, na toto obdobie sa mu nespomína ľahko. Zároveň však hovorí, že podpora, ktorú v tom období cítil od svojich blízkych, odborníkov, ale aj od bežných Slovákov, mu ukázala, akých skvelých ľudí má okolo seba. V podcaste sa dozviete aj to:Aká novinárska otázka mu už lezie na nervy.Prečo musel pred olympiádou v Tokiu hľadať motiváciu.Prečo chodci radšej pretekajú v zime a daždi ako v teple.Ako sa cítil, keď sa dozvedel, že ho obvinili z dopingu. Aké miesto má úspech v jeho hodnotovom rebríčku.
Dnes som v šatni privítala hokejovú legendu Zdena Cígera, ktorý sa po skončení svojej úspešenej hokejovej kariéry krátke obdobie venoval trénerskému chlebíčku. Nakoniec sa však rozhodol, že svoj život zasvätí deťom, ktoré majú talent, no nemajú dobré ekonomické podmienky na to, aby sa dokázali presadiť. Preto v roku 2011 založil Hokejovú akadémiu Zdena Cígera, ktorá odvtedy pomáhať talentovaným deťom zo sociálne slabších rodín, aby aj oni mali možnosť rozvinúť svoj talent.V podcaste sa dozviete aj to:
Prečo to v hokejovej kabíne občas výrazne zapácha.
Či by Zdeno Cíger uvítal väčšie prepojenie slovenského a českého hokeja.
Ako sa musel Zdeno Cíger učiť angličtinu.
Prečo ten, kto je dobrý a má na to peniaze odchádza do zahraničia a aký to má dopad na kvalitu nášho hokeja.
Ako si nikdy nevedel predstaviť, že by hrával za Slovan.
Ako si spomína na prestup do New York Rangers, ktorý zatienil útok na dvojičky.
Kde bol, keď sa mu ozval Maroš Krajči s ponukou trénovať Slovan, s ktorým hneď vyhral prvý titul.
Prečo sa rozhodol založiť Hokejovú akadémiu Zdena Cígera, ktorá pomáha hokejistom zo sociálne slabších rodín.
Čo najčastejšie chýba súčasnej generácii k tomu, aby dokázali naplno využiť svoj talent.
Comments
Download from Google Play
Download from App Store
United States