Z nejakého dôvodu sa nám môže zdať, že súčasťou ľudskej prirodzenosti je tešiť sa z toho, keď niekoho nachytáme! Znevažovanie druhého sa tak akosi stáva bežné.
Vypočujte si svedectvo rehoľnej sestry, ktorá obetovala svoj život službe blížnym a ohlasovaniu evanjelia ako misionárka a lekárka.
V roku 1950 sa komunistický režim rozhodol vysporiadať s rehoľami. Viete ako? Vypočujte si náš dnešný podcast venovaný práve tejto téme.
Dnes žijeme v dobe, keď nové duševné choroby dosahujú úroveň, akú sme nikdy predtým nepoznali. Súčasné životné tempo pobáda ľudí k stresujúcim pretekom, aby spotrebovávali viac a vyzerali lepšie ako ich sused, pričom celé je to okorenené silnou dávkou individualizmu, a tak sa buduje človek izolovaný od ostatných smrteľníkov.
Jairus, podobne, ako dávni patriarchovia, beznádejne veriaci, mohol vidieť, ako Ježiš vzkriesil jeho milované dieťa.
Dnes text evangelia hovoří o nejistotě okamžiku, kdy přijde Pán: nevíte, který den váš Pán přijde.
Mnohí z nás prežívajú rušný, hektický život. V dávnych časoch to bolo oveľa jednoduchšie: ráno sme sa zobudili, išli sme do práce, večer sme prišli domov a užívali si víkend s rodinou a priateľmi...
Dnes nájdeme v Evanjeliu dve otázky, na ktoré sa nás pýta náš Pán.
Dnes nás Pán skrze evangelistu hned dvakrát žádá, abychom milovali své nepřátele.
Ježiš je pokúšaný, aby urobil zázrak, a tak zjavil svoj božský pôvod.
Vypočujte si zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 16. nedeľu v Cezročnom období
Naším cílem, východiskem k lásce k Bohu, je být trvale s Kristem, lapeni „jhem“ zákona, který není založen na omezené životnosti lidských motivací, ale na věčném spásném příslibu Boha k člověku.
„Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverímʺ (Jn 20,25).
Na jednej strane obdivujeme moc a božský majestát Ježiša Krista, ktorému sa démoni dobrovoľne podriaďujú – čo je signál, že prišlo Nebeské kráľovstvo. Zároveň však vyjadrujeme ľútosť nad obmedzenosťou a lakomosťou, ktorej je schopné ľudské srdce, keď odmieta nositeľa Dobrej zvesti: „Celé mesto vyšlo oproti Ježišovi a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja“ (Mt 8, 34).
Být člověkem víry znamená umět čekat, žít v trpělivosti.
Čím viac prenikáme k prameňom Božej lásky, tým lepšie chápeme vzťahy, ktoré táto láska utkala medzi nami ľuďmi.
Každý krok viery, ktorý urobíme na našej ceste životom, prispieva k rastu našej viery. Je to investícia do ďalšej časti nášho života. A tak ani naša viera nemusí byť stále rovnaká alebo klesajúca, môže rásť práve týmito krokmi viery.
Keď Ježišovi oznámili: “Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť”, odpovedá: “Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.”