DiscoverZDRAVÁ DUŠA
Claim Ownership
ZDRAVÁ DUŠA
Author: Webster
Subscribed: 93Played: 1,576Subscribe
Share
© UNION
Description
V podcaste Zdravá duša mapujeme, ako nás ovplyvňujú emócie, stres či psychické problémy, s ktorými sa čoraz častejšie stretáva množstvo ľudí. Rozhovory moderátorky Viky Lancošovej s hosťami z odboru psychiatrie, psychológie a osobnostného rozvoja sú obohatené o reálne príbehy ľudí, ktorí vyhľadali pomoc odborníkov, aby aj ich duša bola zdravá.
Podcast Zdravá duša je k dispozícii bezplatne, vo vašej obľúbenej podcastovej aplikácii alebo na internetovej stránke www.union.sk/podcasty
Podcast pre vašu duševnú kondíciu s rôznymi odborníkmi aj najširšiu ponuku výhod vám prináša Union zdravotná poisťovňa. Meníme životy k lepšiemu.
Podcast Zdravá duša je k dispozícii bezplatne, vo vašej obľúbenej podcastovej aplikácii alebo na internetovej stránke www.union.sk/podcasty
Podcast pre vašu duševnú kondíciu s rôznymi odborníkmi aj najširšiu ponuku výhod vám prináša Union zdravotná poisťovňa. Meníme životy k lepšiemu.
68 Episodes
Reverse
Keď obavy o zdravie prerastajú do každodennej úzkosti, hovoríme o hypochondrii. Je to fenomén, ktorý ovláda myseľ človeka a ovplyvňuje jeho každodenný život. Ako rozpoznať hranicu medzi bežnou starostlivosťou o zdravie a patologickou obavou, ktorá môže ovplyvniť kvalitu života? Kde sú korene zdravotnej úzkosti a aké stratégie môžu pomôcť pri zlepšení mentálneho nastavenia a zvládaní tejto úzkosti, nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou povie psychologička Denisa Moravčík Debrecká. EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 8/2024
Pripojte sa k nám na hlboké preskúmanie náročných tém, ktoré dnes ovplyvňujú životy tínedžerov - problematiky šikany, sebapoškodzovania a samovražedných sklonov medzi mladými ľuďmi. Odkryjeme príčiny týchto javov, ich dopady na duševné zdravie a diskutujeme o možnostiach prevencie a podpory pre mladých ľudí. Ponúkame praktické rady pre rodičov, učiteľov aj samotných tínedžerov, ako rozpoznať varovné signály a poskytnúť potrebnú pomoc. Táto epizóda je neoceniteľným zdrojom informácií pre každého, kto chce lepšie pochopiť tieto zložité otázky a nájsť spôsoby, ako efektívne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Na otázky moderátorky Viktórie Lancošovej odpovedá klinická psychologička a psychoterapeutka, odborná garantka z Centra Psyché, Mgr. Zuzana Palenčárová. EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 7/2024
Skratka ŠVVP znamená ŠPECIÁLNE VÝCHOVNO-VZDELÁVACIE POTREBY. Možno máte takéto dieťa doma, možno takéto dieťa učíte, možno je spolužiakom v triede, do ktorej chodí Vaše dieťa - pretože detí so ŠVVP v bežných školách pribúda. Aktuálne je v riešení aj novelizácia školského zákona, ktorá prináša zmeny nielen do vzdelávania detí so ŠVVP. Kedy je vlastne dieťa považované za dieťa so ŠVVP? V čom sa vzdelávanie takýchto detí líši? Čo pre nich robí štát a ako by to malo vyzerať v škole? Čo by som mal ako rodič dieťaťa so ŠVVP vedieť? A najdôležitejšie – ako sa tieto výnimočné deti v tomto celom môžu cítiť a čo prežívajú... Na otázky moderátorky Viktórie Lancošovej odpovedá riaditeľ Inklucentra a psychológ a špeciálny pedagóg v Centre poradenstva a prevencie Bratislava 3, PhDr. PaedDr. Mgr. Viktor Križo, PhD. EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 6/2024
Vedeli ste, že existuje jednoduchá „technika“, pomocou ktorej vieme vedome bojovať so stresom? Pomáha tiež vtedy, keď máme hlavu plnú myšlienok a nevieme sa od ich odpútať a dokonca pôsobí na naše telo ako analgetikum! Táto „technika“ sa volá smiech. Nie nadarmo sa hovorí, že smiech je najlepší lekár. V tomto podcaste sa dozviete, prečo tomu tak je a tiež všetky benefity, ktoré smiech na naše duševné zdravie má. S moderátorkou Viktóriou Lancošovou sa rozprávala psychologička a lektorka jogy smiechu Mgr. Darina Alexyová. EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 5/2024
Podľa portálu landgeist.com Slováci spia v priemere 7 hodín a 7 minút, čo je v súlade s priemerom spánku, ktorý je 7 hodín. Podľa tejto štatistiky je náš spánok v poriadku - čo sa jeho dĺžky týka. Nemenej dôležitá je však aj kvalita spánku a tu už situácia nie je taká pozitívna. Kedy hovoríme o poruchách spánku, aký dopad to môže mať na naše duševné a fyzické zdravie a čo môžeme pre zlepšenie kvality spánku urobiť sami a kedy treba vyhľadať odborníka, toto všetko nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou porozprávala psychologička a psychoterapeutka, PhDr. Elena Tomková. EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 4/2024
Paliatívna starostlivosť je aktívna starostlivosť o ľudí s vážnym, život ohrozujúcim ochorením. Pomáha im prežiť život, ktorý im ostáva, v čo najväčšej kvalite. Bohužiaľ, takúto starostlivosť občas potrebujú aj bábätká v perinatálnom období, teda od 24. týždňa tehotenstva do 7. dňa života. Vďaka technológii sa niekedy rodičia dozvedia, že ich dieťatko nie je zdravé už počas tehotenstva a musia sa rozhodnúť, ako ďalej. Aká starostlivosť bude pre ich dieťatko tá najlepšia. Ale pred rovnakou voľbou môžu stáť aj rodičia po narodení dieťatka so závažnou diagnózou. Pomôcť v rozhodovaní by im mali nielen lekári, ale aj psychológovia a iní odborníci, ktorí sa spolupodieľajú na poskytovaní paliatívnej starostlivosti. Ako perinatálna paliatívna starostlivosť prebieha, čo všetko by mala pokrývať a ako to v praxi je, o tom nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou porozprávala MUDr. Dana Dolníková, primárka Neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny NÚDCH. EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 3/2024
Manipulácia je potreba. A potreby si musíme napĺňať. Takto v skratke vieme zadefinovať dôvod, prečo ľudia manipulujú. Je za tým však oveľa viac – začať musíme už pri genetickej výbave človeka a pri výchove a vzťahovej väzbe. Obe môžu byť zárodkom pre manipuláciu. Prečo má niekto potrebu manipulovať, ako si vyberá svoje „obete“, akým spôsobom rozmýšľa a koná, ale aj kto manipulácii podlieha, kde všade sa s manipuláciou môžeme stretnúť a ako sa voči nej brániť, nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou prezradí odborníčka na neverbálnu komunikáciu, forenzná konzultantka, koučka a lektorka, Ing. Nora Lauková, MBA. EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 2/2024
Anhedónia je psychologický termín, ktorý opisuje stratu schopnosti zažívať radosť alebo potešenie z bežných aktivít. Ľudia trpiaci anhedóniou môžu pociťovať apatiu a ľahostajnosť voči veciam, ktoré predtým považovali za príjemné. Táto porucha nálady je často spojená s depresiou a ďalšími duševnými stavmi. Anhedónia môže ovplyvniť rôzne oblasti života, vrátane sociálnych vzťahov, pracovného prostredia a osobného rozvoja. Dôkladné porozumenie tejto symptomatológie je kľúčové pre efektívnu diagnostiku a liečbu tých, ktorí trpia touto náročnou podmienkou. Viac o tejto diagnóze nám v tejto epizóde prezradila psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Natália Kaščáková, PhD. .
Pripraviť deti na to, že postava Ježiška nie je skutočná, môže byť citlivou a dôležitou súčasťou ich duševného vývoja. Rodičia by mali vyjadriť pravdu s láskou a starostlivosťou, podporovať otvorený dialóg a rešpektovať individuálny prístup k téme. Je dôležité zdôrazniť hodnoty ako láska, dôvera a vzájomná starostlivosť, ktoré nie sú spojené s existenciou Ježiška. Podpora otvoreného myslenia a pochopenie, že rôzne rodiny majú rôzne prístupy k vierovyznaniu a tradíciám, môže pomôcť deťom lepšie pochopiť svet okolo seba. O tom, ako hovoriť s deťmi o postave Ježiška nám v tomto dieli poradí detská psychologička Mária Balážová.
Napriek tomu, že tieto pojmy nie sú až také známe, v dnešnej rýchlej dobe sa disociatívne vnútorne stavy vyskytujú pomerne často. Depersonalizácia a derealizácia sú psychologické stavy, ktoré ovplyvňujú vnímanie vlastnej osoby a okolitého sveta. Depersonalizácia sa prejavuje pocitom oddelenia od vlastnej identity, pričom jedinec môže pociťovať, že jeho myseľ, telo a emócie nie sú skutočné. Naopak, derealizácia ovplyvňuje vnímanie okolia, pričom subjekt môže vnímať svet ako nereálny či vzdialený. Tieto stavy môžu byť spojené s poruchami úzkosti, traumou alebo inými psychologickými faktormi, alebo sa môžu objaviť samostatne u zdravého jedinca. Psychoterapia a liečba úzkosti môžu byť použité na zmiernenie týchto symptómov a obnovenie normálneho vnímania reality. O tom, ako môže vzniknúť depersonalizácia a derealizácia, aký je medzi nimi rozdiel, ale aj mnoho ďalšieho nám v dnešnej epizóde zodpovedala psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Natália Kaščáková.
Vzdelávanie a rodičovstvo sú dve kľúčové oblasti, ktoré formujú budúcnosť každého jednotlivca. Pozitívne vzdelávanie poskytuje nielen potrebné vedomosti, ale aj rozvíja kritické myslenie, tvorivosť a sociálne zručnosti. Rodičia, ako prví učitelia svojich detí, majú neoceniteľný vplyv na ich vývin. Vytváranie podporujúceho prostredia, kde sa deti cítia bezpečne a milované, je rozhodujúce pre ich emocionálny a intelektuálny rast. Keď sa vzdelávanie a rodičovstvo spájajú s prístupom pozitívnej psychológie, vytvárajú sa silné základy pre budúcnosť, plnú príležitostí a úspechov. Čo to ale vlastne tá pozitívna psychológia je? Na túto otázku nám v dnešnej epizóde odpovedala Mgr. Silvia Majerčáková Albertová, PhD., M.A. detská psychologička a vedúca Centra pozitívnej psychológie na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy.
Psychické poruchy majú významný vplyv na každodenný život ľudí. Ovplyvňujú pracovný výkon, vzťahy s inými ľuďmi a fyzické zdravie. Osoby s psychickými poruchami môžu čeliť ťažkostiam, ako je znížená koncentrácia a pracovný stres, problémy v komunikácii a medziľudských vzťahoch a dokonca aj fyzické problémy, ako je nespavosť alebo nadmerný príjem potravy. Je dôležité zabezpečiť dostatočnú podporu a pochopenie pre tých, ktorí trpia psychickými poruchami, a odstrániť stigmatizáciu spojenú s touto témou. Aké poruchy sú na Slovensku najčastejšie a ako s nimi žiť nám v tejto epizóde prezradil psychiater a psychológ doc. PhDr. Michal Hajdúk, PhD.
Rané straty v tehotenstve, známe aj ako potraty, sú ťažkou skúsenosťou pre ženy a páry. Tieto straty sa môžu vyskytnúť počas tehotenstva alebo po pôrode a môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, ako genetickými poruchami plodu, zdravotnými problémami matky alebo vonkajšími vplyvmi. Okolie by malo byť citlivé a podporujúce voči tým, ktorí takúto stratu prežívajú. Je dôležité prejaviť sústrasť, počúvať ich a ponúknuť emocionálnu oporu. Často stačí jednoduché "som tu pre teba" a trpezlivé počúvanie. Každý reaguje na straty inak, a preto je dôležité rešpektovať individuálne potreby a tempo hojenia. Ako zvládnuť takúto situáciu nám v dnešnej epizóde poradila psychoterapeutka a dula Mgr. Hana Celušáková, Phd.
Popôrodná depresia, známa aj ako popôrodná depresia, je závažný psychický stav, ktorý môže postihnúť matky po narodení dieťaťa. Tento stav sprevádzajú symptómy, ako je hlboký smútok, nepokoj, úzkosť a strata záujmu o bežné denné činnosti. Okrem toho môžu ženy trpieť aj problémami so spánkom a stravovaním. Postporodná depresia môže mať výrazný vplyv nielen na emocionálne, ale aj fyzické zdravie matky, čo zdôrazňuje dôležitosť hľadania odbornej pomoci od lekára alebo psychoterapeuta. Adekvátna liečba a podpora sú kľúčové pre zlepšenie pohody matky a jej schopnosti starať sa o novonarodené dieťa. Ako vzniká, s akými pocitmi sa denne stretávajú matky trpiace touto poruchou, ale aj mnoho iného nám v tejto epizóde prezradila psychoterapeutka a dula Mgr. Hana Celušáková, Phd.
V dnešnej uponáhľanej dobe sa zdá, že čím viac hovoríme, tým lepšie. Sociálne médiá, rýchle správy a neustále komunikácie nám dávajú dojem, že naše názory a myšlienky sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. No v tomto šume slov a informácií zabúdame na jednu dôležitú zručnosť - počúvať. Ľudia, ktorí málo počúvajú a veľa hovoria, často strácajú príležitosť pochopiť druhých a budovať hlbšie vzťahy. Preto je dôležité naučiť sa, ako sa správne počúvať. Vojenský psychológ por. Mgr. Tomáš Poláček. nám v tejto epizóde prezradil, prečo by sme sa všetci mali naučiť byť aktívnymi poslucháčmi.
Introverti a extroverti sú zjednodušené kategórie osobností, ktoré opisujú spôsob, akým ľudia získavajú energiu - buď z vnútorných myšlienok (introverzia) alebo z vonkajších podnetov (extroverzia). Je však dôležité si uvedomiť, že realita je oveľa zložitejšia. Mnohí ľudia kombinujú vlastnosti oboch skupín a správanie sa môže líšiť v rôznych situáciách. Stereotypy typu "introverti sú plachí" a "extroverti sú stále spoločenskí" nedávajú spravodlivý obraz o pestrosti ľudskej povahy. Každý jedinec je jedinečný a nepatrí len do jednej škatuľky. Napriek tomu, môže byť užitočné zistiť k čomu inklinujú naši blízki, aby sme im lepšie rozumeli. Ako sa orientovať v takejto kategorizácii osobností nám ozrejmil vojenský psychológ por. Mgr. Tomáš Poláček.
Hraničná porucha osobnosti, tiež známa ako borderline porucha, je závažný psychický stav, ktorý sa prejavuje výraznými fluktuáciami nálad, vzťahovými problémami a chaotickou sebaidentitou. Postihnutí často zažívajú intenzívne a nestále emócie, čo môže viesť k impulzívnemu správaniu a sebapoškodzovaniu. Takisto môže dochádzať k tzv. "čiernobielemu mysleniu", keď postihnutí vidia veci len ako absolútne dobré alebo absolútne zlé. Mali by sme si uvedomiť, že za ich náladovými výkyvmi a často rozpoltenými reakciami môže byť obava z odmietnutia alebo prehliadnutia. Hraničná porucha osobnosti môže mať značný vplyv na každodenný život postihnutých, pretože sa často potýkajú s problémami v práci, škole a v osobných vzťahoch. Ako vzniká hraničná porucha osobnosti a ako prebieha terapia ľudí trpiacich touto poruchou nám prezradila psychologička a psychoterapeutka PhDr. Petra Klastová Pappová, PhD.
Marihuana je rastlinná psychotropná látka, ktorej užívanie môže spôsobiť závislosť. Hoci nie každý, kto ju užíva, sa stane závislým, niektorí ľudia si vyvinú silnú psychologickú potrebu pravidelne ju užívať. Táto závislosť môže mať negatívny vplyv na osobný aj profesijný život postihnutých. Závislí ľudia sa môžu stať nezodpovednými a strácať motiváciu plniť svoje povinnosti. Okrem toho, závislosť na marihuane často súvisí so zhoršením duševného zdravia a diagnózami ako sú úzkosť, depresia a paranoja. Je dôležité si uvedomiť, že závislosť na marihuane je skutočným problémom, ktorý by nemal byť bagatelizovaný. O tom ako sa lieči takáto závislosť odborne, nám viac prezradí klinický psychológ Mgr. Marián Huštaty z AD Clinic.
Téma transrodovosti sa dostáva do povedomia čoraz viac. Väčšina ľudí pozerá na túto tému z veľmi konzervatívneho hľadiska. Zabúdame však na pocity samotných transrodových ľudí, ktorým často sťažuje život aj samotná legislatíva či zdravotný systém. Podľa prieskumu je práve Slovensko najkonzervatívnejšia z európskych krajín. Charlotte Srnčík je transrodová žena a so šikanou a posmievaním sa stretáva už od detstva. S mamou Alenou nám prezradili, ako sa postaviť k neľudkosti niektorých ľudí, ale aj čo patrí k procesu tranzície.
Psychedeliká v psychoterapii predstavujú nový prístup k liečbe psychických ochorení. Podľa viacerých štúdií môžu byť účinné pri liečbe depresie, úzkosti, PTSD a iných ochorení. Ich účinok spočíva v aktivácii mozgových oblastí, ktoré sú zodpovedné za tvorbu a uchovávanie spomienok, emócií a motivácie, čo umožňuje pacientovi získať nový pohľad na pochopenie svojich problémov. Táto liečebná metóda je však v spoločnosti stále značne stigmatizovaná, keďže sa o nej šíria rôzne mýty. Prečo je ťažké prelomiť túto stigmu, a čo zažíva pacient počas takejto terapie, nám prezradí psychológ a psychoterapeut Mgr. Jaroslav Farkaš.
Comments
Top Podcasts
The Best New Comedy Podcast Right Now – June 2024The Best News Podcast Right Now – June 2024The Best New Business Podcast Right Now – June 2024The Best New Sports Podcast Right Now – June 2024The Best New True Crime Podcast Right Now – June 2024The Best New Joe Rogan Experience Podcast Right Now – June 20The Best New Dan Bongino Show Podcast Right Now – June 20The Best New Mark Levin Podcast – June 2024
United States