DiscoverDejiny
Dejiny
Claim Ownership

Dejiny

Author: SME.sk

Subscribed: 2,040Played: 82,783
Share

Description

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.
143 Episodes
Reverse
Bol veľký uhorský polyhistor, ktorý v sebe spájala poznatky a ambície svojej doby. Bol encyklopedistom, evanjelickým kazateľom, pedagógom a priekopníkom uhorského osvietenstva. S menom Mateja Bela sa nám na Slovensku spája jedna univerzita i slovenská encyklopédia Beliana. A hoci je každý biografický profil vzdialenejší v čase nutne nedokonalý, na živote tohto muža nás musí zaujať predovšetkým obrovské úsilie, ktoré ho neustále hnalo vpred. Jeho rozsiahla vedecká a literárna činnosť sa dnes zdá byť až na hrane možností jedného ľudského života. Hoci pochádzal z jednoduchých pomerov a musel čeliť ústrkom pre svoje náboženské presvedčenie, nakoniec si získal aj uznanie u samotného panovníka Karola VI. Habsburského. Život a dielo Mateja Bela nám však ponúka aj pohľad na dobu, v ktorej žil a tvoril. Ako sa rodilo jeho veľké historicko-zemepisné encyklopedické dielo o Uhorsku? A s akou odozvou sa stretávala jeho vydavateľská i pedagogická činnosť? A čo vlastne vieme o jeho pôvode. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Ivonou Kollárovou z Ústrednej knižnice a Historického ústavu SAV. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
V samom závere vojny, keď už bol každému jasný osud nacistického Nemecka, boli jeho fanatickými spojencami. Dopúšťali sa bezmedzného násilia a stali sa stelesnením krutovlády v Maďarsku. Strana šípových krížov a jej stúpenci – nyilašovci - pod vedením Ferenca Szálasiho sú pozoruhodným a zároveň odstrašujúcim príkladom Hitlerovho spojenca v strednej Európe. Hoci tento režim zotrval na mocenskom výslní len niekoľko mesiacov, stihol sa dopustiť bezmedzného a nezmyselného násilia, ktoré sa najkrutejšie prejavilo na osude budapeštianskych Židov. Spolu s nemeckými okupačnými jednotkami navyše premenil maďarského hlavné mesto na vojenskú pevnosť, ktorého obliehanie Červenou armádou prinieslo obrovské útrapy civilnému obyvateľstvu, nesmierne škody a koniec-koncov aj poznamenalo jeho podobu. Ako sa však Maďarsko dostalo do pozície jedného z posledných Hitlerových verných satelitov a do akej mieri boli ochotné maďarské politické elity ešte vzdorovať nemeckému nátlaku. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s historikom Antonom Hruboňom, z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Nedotknuté historické jadrá miest, unikátne dedičstvo ľudovej architektúry či jedinečné archeologické lokality – to je len zopár príkladov v zozname, ktorý obdivujeme a o ktorý veľmi stojíme. A práve Zoznam svetového dedičstva UNESCO je značkou či jednoducho originálnym modrým logom, ktorý pre každého turistu a cestovateľa predstavuje záruku výnimočnosti či potvrdenie zážitku. Získať v čo najväčšej miere takéto ocenenie je pre jednotlivé krajiny otázkou prestíže, národnej hrdosti, ale koniec-koncov aj otázkou biznisu a možného štartu turistického priemyslu v dovtedy zabudnutom regióne. Na Slovensku máme takýchto lokalít - zapísaných v zozname Svetového dedičstva UNESCO - sedem a stále dúfame, že k ním pribudnú ďalšie. Čo však rozhoduje o tom, že sa niektorá lokalita – mesto, architektonická pamiatka či archeologický park dostane do tohto exkluzívneho zoznamu? Ako vyzerá práca ľudí, ktorí pracujú na nomináciách na takýto zápis a tých, ktorí ich vyhodnocujú? A prečo tento proces trvá z pohľadu laika a verejnosti tak dlho? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o pamiatkach UNESCO rozprával s Annou Tuhárskou z Pamiatkového úradu, ktorá sa venuje ochrane pamiatok s medzinárodným statusom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Nekonečné a monotónne sídliská, monumentálne stavby necitlivo pretínajúce historické centrá miest a veľkorysé verejné projekty, ktoré svojou dispozíciou a náročnosťou už akoby nezodpovedali dnešnej dobe – to je zopár všeobecných konštatovaní, ktoré sa nám automaticky vynárajú s pojmom socialistická výstavba. Už inak možno začneme vnímať tieto diela modernej architektúry, keď sa na ne pozrieme z pohľadu doby, v ktorej sa rodili. Socialistický človek si predsa vyžadoval aj radikálne novú architektúru, novú dispozíciu miest. Z útulného a dôverného domova akoby sa tento nový človek presunul do monumentálneho a neosobného sveta inštitúcií, úradov a amfiteátrov, ktoré manifestujú mentálny svet bývalého režimu. Nie je to ale znova tak, že rozchod z minulosťou nám znemožňuje vidieť v dielach našich architektov originalitu, veľkorysý výraz, či dokonca krásu ukrytú v betóne a železe, ktorá by obstála aj v konkurencií najvýznamnejších diel architektúry v západnej Európe? Ako je to teda s našim architektonickým dedičstvom z obdobia socializmu? A aká bola vízia ideálneho socialistického mesta? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprávať s Petrom Szálayom z Historického ústavu SAV a Alexandrou Kusou, riaditeľkou SNG. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Pri jeho mene sa nám automaticky vynoria názvy jeho troch slávnych symfónií – Tretej – Eroicy, Piatej – Osudovej a Deviatej so zhudobnenou básňou Friedricha Schillera Óda na radosť. Je modelovým príkladom génia, ktorý výrazne prekračuje svoje hudobné remeslo a posúva úlohu umelca v spoločnosti omnoho ďalej. V jeho zachmúrenej a toľkokrát modelovanej tvári akoby umenie nadobúdalo ďaleko vyššiu vážnosť, nie je to už viac len zábava či voľná kratochvíľa, ale najvyššia filozofia.  Ludwig van Beethoven bol skutočným hudobným vizionárom a svojim spôsobom aj revolucionárom. Vášnivú až cholerickú povahu prezrádzajú v jeho diele často prítomné sforzatá či skôr výbuchy hnevu a ozveny zápasu so sebou samým, so svojou pokračujúcou hluchotou i nešťastným osudom. Málokto už ale vie, že mnohé z toho čo prežil a čo miloval, ho viazalo so starým Prešporkom či s územím dnešného Slovenska.  Ako teda tvoril a žil tento hudobný velikán? A ktoré jeho slávne diela sú spojené s priateľmi a láskami z niekdajšieho Horného Uhorska?  Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou, hudobnou publicistkou a univerzitnou pedagogičkou Elenou Letňanovou.  – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Panovník musí byť spravodlivý i trestajúci, je mierotvorcom a zmierovateľom, no zároveň zbožným mužom odovzdávajúcim sa do Božích rúk – to je len niekoľko predstáv stredovekého človeka o posvätnosti kráľovskej moci. Stredoveký kráľ nebol len obyčajnou politickou figúrou, vykonávajúcou dedičný úrad. S jeho mocou sa spájal aj iný posvätný rozmer, v ktorý verila celá stredoveká spoločnosť. Podľa týchto predstáv vyvolený a pomazaný kráľ dokonca oplýval zázračnými schopnosťami uzdravovať. Mal byť nástrojom poriadku a rovnováhy vo svete, zároveň prostredníkom medzi každodennosťou a nadprirodzenom. A práve správny spôsob výkonu kráľovskej vlády sa stal aj predmetom dišpút učencov, ponaučení a legiend i v našom stredoeurópskom prostredí. Ako mal teda vyzerať ideálny kráľ a riadili sa stredovekí panovníci týmto vzorom? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o panovníckej moci a jej reprezentácii sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Mala to byť akási moderná križiacka výprava proti komunizmu na východe, do ktorej sa mali okrem nacistického Nemecka zapojiť všetci jeho spojenci, vrátane ľudáckej Slovenskej republiky. Veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach ohlasoval gigantický boj proti „židoboľševizmu“ a najväčšiemu nepriateľovi kultúry, na ktorého mala dopadnúť prostredníctvom armád Osi „trestajúca ruka Božia“. Operácia Barbarossa, teda útok nacistickej Tretej ríše a jej spojencov na Sovietsky zväz v júni 1941, nepriniesla len druhú a ešte strašnejšiu fázu svetového konfliktu. V našich podmienkach to bol aj začiatok konca ľudáckeho režimu na Slovensku, hoci v prvej chvíli si to len málokto uvedomoval. Ešte krátko predtým bol Sovietsky zväz vnímaný takmer ako partner a uplynulé dva roky boli poznamenané snahou o štandardizáciu slovensko-sovietskych vzťahov a to v duchu novej nemeckej politiky po pakte Ribbentrop-Molotov. Mentálne kotrmelce, ktoré tak musel ľudácky režim v krátkom čase urobiť, museli pôsobiť prinajmenšom schizofrenicky. Ako však prijímalo radové obyvateľstvo správy o novej vojne na východe a do akej mieri podliehalo oficiálnej propagande? A aký príbeh vyrozprávali doma slovenskí vojaci vracajúci sa z bojov na Ukrajine či južnom Rusku, kde boli svedkami zverstiev páchaných na slovanskom obyvateľstve? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
„Jaké jsou hlavní zásady socialistické morálky, které musí každá dívka plniť? Musí být věrná lidu.“ To je len jedna z legendárnych filmových hlášok, ktoré sa nám automaticky viažu k obdobiu komunizmu. Ten prišiel nielen s víziou nového socialistického človeka, ale aj so špecifickejším projektom novej socialistickej ženy. Čo to však presne znamenalo? Otázka postavenia žien je súčasťou politického diskurzu už po dlhú dobu a často si ju berú ako rukojemníka najrôznejšie ideologické koncepty, vrátane toho komunistického. Režim, ktorý vládol v Československu od roku 1948 s obľubou ponúkal obraz traktoristky, komsomolky či výkonnej a pritom nepretržite sa usmievajúcej pracovníčky v závode, ktorá s ľahkosťou prekračuje vytýčený plán a pritom neraz zahanbuje aj svojich mužských kolegov. Ženy mali v porovnaní s „nespravodlivou buržoáznou spoločnosťou“ až v novej socialistickej ére zažívať skutočnú rovnosť. Aká však bola realita? Žena sa mala stať nielen angažovanou a triedne uvedomelou občiankou, ale aj výkonnou pracovníčkou, starostlivou manželkou a ešte k tomu mala napĺňať aj ideál matky, ktorá vychováva novú generáciu socialisticky zmýšľajúcich ľudí. Bolo vôbec možné aj pri najlepšom úsilí naplniť všetky tieto očakávania? A ako sa ženám skutočne žilo? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkou Denisou Nečasovou z Masarykovej univerzity v Brne. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Odkiaľ sme sa vzali, kde je náš pôvod a ako sme sa vôbec objavili na scéne dejín – to sú otázky, ktoré viac alebo menej fascinujú príslušníka každého etnika či národa. Rovnakým spôsobom sa pýtame aj my a naše otázky logicky smerujú k záhade pôvodu Slovanov a ich etnogenéze. Avšak je to práve etnogenéza Slovanov, ktorá býva až príliš často predmetom zjednodušených interpretácií, najrôznejších skresľujúcich výkladov až mýtov. Vyplýva to pochopiteľne aj z prirodzeného sklonu každého národa či etnika mytologizovať a idealizovať svoj pôvod a posunúť ho do čo najvzdialenejšej minulosti. Čo nám však o pôvode Slovanov hovorí historická veda, archeológia, ale napríklad aj genetika? A s akými dezinterpretáciami sa môže bežný laik najčastejšie stretnúť? Jaro Valent sa v podcaste Dejiny rozpráva s historikom Adamom Mesiarkinom z UK v Bratislave. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Na vysokom skalnom brale nad morom stojí muž, pravú ruku ma založenú na rozopnutom kabáte v typickej póze, o niečom dlho premýšľa a pritom hladí doďaleka na široký oceán. V jeho ozvenách spomína na všetky udalosti zo svojho mimoriadneho života, na politické vzostupy i pády, bitky a vojny, na ohromujúcu slávu a moc i trpkú porážku. V takomto romantickom duchu by sme si mohli predstaviť len jediného človeka – Napoleona Bonaparteho počas jeho vyhnanstva na ostrove sv. Heleny uprostred južného Atlantiku. Práve tu ho pred 200 rokmi, 5. mája 1821 zastihla smrť. V tomto vyhnanstve na mimoriadne nevľúdnom a vlhkom mieste, izolovanom tisícky kilometrov od zvyšku sveta strávil posledných 6 rokov svojho života. Čo o nich vieme? Stratil veľký francúzsky cisár definitívne nádej na novú budúcnosť alebo ešte dúfal vo svoj návrat? A ako trávil svoje posledné roky? Kto mu robil spoločnosť a ako hodnotil celý svoj dovtedajší život? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Prináša zábavu a vzrušenie, vzdelanie i možnosť vyjsť si jednoducho do spoločnosti – divadlo je srdcom pravého mestského života. Ponúka nielen kultúru, ale aj možnosť pre miestne elity ukázať sa. Prebúdza záujem i hrdosť, závisť aj klebety. Nie je len arénou, v ktorej sa hrajú dramatické či komediálne diela, ale aj spoločenským javiskom, kde je na očiach každý. A nebolo tomu inak ani v starom Prešporku. Veď čo by to bolo za mesto ak by nemalo dôstojnú divadelnú scénu a svoje vlastné Mestské divadlo. Prešporok nebol však hocijakým mestom. Jeho obyvatelia si ešte na konci 19. storočia uchovávali živé vedomie starej korunovačnej tradície a s nostalgiou spomínali na časy, kedy sa v tomto krásnom meste na Dunaji sústreďovali najvyššie uhorské krajinské úrady. Aj preto Prešporok túžil po sebaprezentácii, túžil po divadle, ktoré by ho dostalo na európsku kultúrnu scénu a zahnalo nemilú povesť zapadnutej provincie. Ako sa teda zrodilo Mestské divadlo v starom Prešporku, z ktorého sa neskôr súhrou dejinných udalostí stalo divadlo slovenské a národné? A čím žilo toto mesto na konci 19. storočia, keď nanovo budovalo svoje sebavedomie? Počúvate pravidelný týždenný podcast Dejiny. Jaro Valent sa za starou Bratislavou poohliadol s muzikologičkou Janou Laslavíkovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Túto scénu poznáme dobre zo slávneho obrazu Antona von Wernera. 18. januára 1871 sa zišli najvyšší predstavitelia prusko-nemeckej armády, zástupcovia Severonemeckého spolku i ďalších nemeckých krajín v Zrkadlovej sieni vo Versailles. Scéna zachytáva chvíľu, keď pruský kancelár Otto von Bismarck dočíta proklamáciu a veľkovojvoda Fridrich Bádenský vyhlási pruského kráľa Wilhelma za nemeckého cisára. Nemecký svet prijal túto udalosť s nadšením, veď napokon priniesla naplnenie sna celých generácií o zjednotenom Nemecku. Pre Francúzov to bol čierny deň národného poníženia. Ako sa ukázalo v ďalších desaťročiach, toto vyhlásenie Nemeckého cisárstva priamo v sídle francúzskych kráľov nebolo zrejme najšťastnejším krokom. Francúzska túžba po odplate a nemecko-francúzske napätie sa stali trvalou súčasťou európskej politiky. Keď však opadlo prvé nadšenie zo zjednotenia, aj pred samotnými Nemcami vyvstávali viaceré otázky. Aký nemecký štát sa vlastne zrodil? A je výsledkom národného zápasu všetkých Nemcov alebo skôr víťazstvom pruského militarizmu? A o aké Nemecko sa vlastne predchádzajúce generácie usilovali? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Evou Škorvankovou z Katedry všeobecných dejín na FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Ten obraz máme ešte stále pred očami, vpred sa rúti lokomotíva s červenou päťcípou hviezdou na rozpálenom kotly. Nič ju nezastaví, ani nástrahy imperialistického kapitalizmu. Je predsa symbolom pokroku, nezlomnej vôle pracujúceho ľudu a vízie socialistickej spoločnosti. Motív lokomotívy sa opakuje – v československých filmových týždenníkoch, ale aj v celovečerných hraných filmoch. Stal sa symbolom doby a jej tempu sa malo podriadiť všetko, bez ohľadu na to, ako onen proklamovaný rozvoj korešpondoval s realitou. Filmová produkcia v Československu v 50. rokoch s obľubou využívala tento obraz, ktorý dopĺňali zábery z baní, fabrík či širokých družstevných polí a úspechy socialistickej práce. Ako teda fungovala komunistická propaganda a ako vplývala na široké masy? Vyvolávala skôr úsmev na tvári, stala sa námetom pre ľudový humor alebo dokázala presvedčiť dovtedy ešte váhajúcich obyvateľov? A ako vízii svetlých zajtrajškov zodpovedala ekonomická a sociálna realita? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s teoretikom filmu Martinom Cielom a historikom Jakubom Šloufom. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Poznávam ťa podľa meča, čo má ostrie hrozivé, poznávam ťa podľa očí, čo merajú silou zem. Ty z posvätných kostí Grékov bola si nám vyňatá a jak dávno statočná buď pozdravená, sloboda! To sú slová Hymny za slobodu z pera gréckeho básnika Dionysia Solomósa, ktoré vznikli v pohnutých časoch zápasu za národnú nezávislosť a ktorú si Gréci spievajú dodnes. 25. marca si bude celé Grécko pripomínať 200 rokov od symbolického začiatku tejto revolúcie. A opäť nám ho stvárňuje ďalšie umelecké dielo – historická scéna z obrazu Theodorosa Vryzakisa, na ktorej metropolita Germanos práve 25. marca 1821 posväcuje bielo-modrú vlajku povstalcov. Grécky boj za oslobodenie spod osmanskej nadvlády a úsilie o vznik vlastného štátu inšpiroval vo svojej dobe prakticky celú Európu. Politici, ale aj umelci vyzývali k podpore Grékov a fantazírovali o obnove mýtickej Helady. Tzv. grécka múza však mala často veľmi ďaleko od reality a cesta k nezávislému gréckemu štátu viedla neraz cez potoky krvi, ale aj cez vnútorné spory a sklamanie. Ako teda vyzeral boj Grékov za svoju slobodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Marekom Meškom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Predstavoval vzor pravého uhorského aristokrata a zároveň spojenie tradície so záujmom o celý vtedajší svet. Gróf Emanuel I. Andrássy bol všetkým, na čo si len človek pri slove šľachtic pomyslí - mecenáš, zberateľ, dobrodruh a cestovateľ, ale aj tvorca a nadaný podnikateľ, o ktorom sa slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai vyjadril: „Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojim vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“ Vari najlepším dokladom grófovej všestrannej činnosti a záujmov je rodový kaštieľ Andrássyovcov v Betliari a rozsiahle zbierky, ktoré dodnes zapĺňajú jeho nádherné interiéry, ale aj hrad Krásna Hôrka, starodávne sídlo, ktoré ilustruje starobylosť rodu a jeho postavenie v krajine. Emanuelov cestopis po ďalekých krajoch juhovýchodnej Ázie sa stal vo svojej dobe hitom, jeho hute zásobovali železom celú monarchiu a slávne poľovačky na jeho panstve sa stali príležitosťou na stretnutie najvyberanejšej európskej spoločnosti. Ako teda vyzeral ideál uhorského aristokrata a zosobňoval ho práve Emanuel I. Andrássy? A v akom duchovnom a kultúrnom prostredí sa pohybovala najvyššia uhorská aristokracia? Jaro Valent sa rozpráva s historikom umenia, riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Bárczim. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Beda porazeným! - to sú slová, ktoré vyriekol legendárny keltský vojvodca Brennus v pokorenom Ríme pri vážení zlata, teda rímskeho výkupného po ponižujúcej a zahanbujúcej porážke. Keltské vyplienenie Ríma okolo roku 390 pred n. l., sa v dejinách tohto Večného mesta stalo trvalou traumou, ku ktorej sa jeho obyvatelia neraz s trpkosťou vracali. Celá udalosť je pritom zahalená do veľkého množstva legiend a mýtov, dnes je preto len veľmi ťažké oddeliť pravdu od fikcie, historickú skutočnosť od neskoršej rímskej interpretácie. Ako sa však stalo, že sa Kelti dostali až tak ďaleko a čo nám o tejto udalosti hovoria antickí autori, ale aj moderná archeológia? Počúvate pravidelný týždenný podcast Dejiny. Jaro Valent sa rozprával s archeologičkou a klasickou filologičkou Andreou Námerovou. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
„Chápem ako; nechápem prečo. Najhorší nepriateľ človeka je jeho nervový systém.“ To je krátky úryvok z kultového románu 1984 od George Orwella. Hoci nás tieto slová prenášajú do fiktívneho románového sveta, v ktorom na všetko a na všetkých dohliada pozorné oko Veľkého brata, v istom zmysle nejde len o fantáziu, ale o pozoruhodnú reflexiu prítomnosti či dokonca až prorockú predpoveď. Keď v roku 1949 tento britský spisovateľ dokončil toto svoje vari najznámejšie literárne dielo, Európa už dobre poznala dva totalitné režimy, pričom jeden z nich prežil aj zničujúcu druhú svetovú vojnu. Komunizmus, so všetkými svojimi politickými procesmi, čistkami a Veľkým terorom mohol bez zveličenia poslúžiť ako románová predloha, ktorej leitmotívom je strach. Bez pochopenia tejto ľudskej emócie je len s ťažkosťami možné vysvetliť udalosti, ktoré sa odohrávali aj v Československu po komunistickom prevrate vo februári 1948. Na ľavicu obžalovaných sa nedostávali len skutoční či domnelí protivníci režimu, ale aj jeho poprední činitelia. Koleso násilia, ktoré sa roztočilo, postupne vťahovalo do svojich kruhov čoraz viac ľudí, prostredníctvom rezolúcií či podpisových akcií napokon aj celú populáciu, ktorá žiadala pre obžalovaných najvyšší trest. Do akej mieri dokáže človeka ovládať strach a ako s ním pracovala komunistická mašinéria na získanie a upevnenie svojho monopolu moci? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o strachu v komunizme s historikom Milanom Bártom a psychologičkou Kristínou Buškovou z Ústavu pro studium totalitních režimu v Prahe. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Jiří z Poděbrad (u nás známy ako Juraj Poděbradský) bol kráľom mnohých hendikepov, ale tiež človekom silnej vôle. Na český trón sa dostal neočakávane z radov domácej českej šľachty. Keďže nepochádzal zo žiadnej významnej panovníckej dynastie, diskvalifikoval ho spočiatku jeho nedostatočný pôvod. Prekážkou bolo aj jeho vierovyznanie, keďže ako husita a teda „kacír“ nepožíval v očiach pápeža a u väčšiny európskych monarchov dôveru. O svoje uznanie a rešpekt preto musel neustále a tvrdo bojovať, no napriek tomu svoj trón a slobodu svojich poddaných uhájil. S menom Juraja Poděbradského sa však spája aj pozoruhodný politický projekt – návrh mierovej spolupráce európskych monarchov, ktorý niektorí označujú dokonca za akéhosi stredovekého predchodcu projektu Európskej únie. Životný príbeh tohto českého panovníka tak fascinuje aj po 550 rokov od jeho smrti. Kým bol tento muž a akými problémami žila stredná Európa neskorého stredoveku? Jaro Valent sa o Jurajovi Poděbradskom rozpráva s historikom Zdeňkom Žaľuďom z Husitského múzea v Tábore. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
„Ešte jedno také víťazstvo a sme stratení!“- to sú slová slávneho starovekého vojvodcu, vojaka telom i dušou Pyrrha Epirského. Svetová literatúra i historiografia ich preniesla do obľúbeného slovného spojenia - Pyrrhovo víťazstvo - na vyjadrenie toho, že nie každá vyhratá bitka vedie aj k celkovému úspechu. Práve naopak, každé víťazstvo má svoju cenu a niekedy až príliš vysokú. Rozprávanie o vojne Ríma s Pyrrhom Epirským tak ponúka aj iný príbeh, príbeh o rímskej disciplíne, vytrvalosti a vernosti vlastným hodnotám. Ako ukázali udalosti zo začiatku 3. storočia pred n. l., práve tieto cnosti sa ukázali byť kľúčové a rozhodujúce. Dôležité predsa nie je vyhrať jednu či dve bitky, ale celú vojnu. A len ten, kto po prvom neúspechu a hanbe neklesne na duchu, môže raz na hlave nosiť vavrínový veniec víťaza. Čo teda urobilo Rím veľmocou? A prečo sa Pyrrhov osud nakoniec zaradil na stranu porazených? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto antickej dráme rozprával s historikom Michalom Habajom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Stal sa symbolom samoderžavnej vlády ruského panovníka. Dokonca aj sovietsky vodca Josif Stalin sa o ňom vyjadroval pochvalne a vyčítal mu jedine jeho zbožnosť a nedôslednosť v prenasledovaní svojich nepriateľov. Ivan IV. Hrozný naplnil po okraj to, čomu sa hovorí hrôzovláda. Svojich politických protivníkov nemilosrdne odstraňoval a krajinu vystavil nekontrolovanému násiliu svojho súkromného vojska, tzv. opričníkov. Historici sa pri hodnotení Ivanových vojenských či trestných výprav neraz prikláňajú k označeniu genocída, a hoci výrazne rozšíril územie Moskovskej Rusi, dialo sa to za cenu obrovských ľudských obetí. Súčasníkov však zrejme najviac zaujme Ivanova zložitá osobnosť a jej premena. Z pomerne rozhľadeného a vzdelaného mladíka sa postupne menil na podozrievavého muža, ktorého paranoja dosahovala chorobné rozmery. Napriek všetkému to bola práve vláda Ivana IV. Hrozného, počas ktorej sa začala expanzia Ruska na Sibír a po ktorom zostali dodnes ikonické symboly ruskej kultúry a architektúry, akým je napríklad podivuhodný Chrám Vasila Blaženého na Červenom námestí v Moskve. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Marekom Příhodom z Ústavu východoevropských studií FF Univerzity Karlovej v Prahe. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
loading
Comments (2)

Oche Chula

veľmi dobré zhodnotenie Churchilovej osobnosti, pozitívnych aj negatívnych vlastností a činov aj s ohľadom na dobové reálie

May 3rd
Reply

Peter M.

"vlastne" count 1 275 397 Inak dobrá časť.

May 23rd
Reply
Download from Google Play
Download from App Store