DiscoverDejiny
Dejiny
Claim Ownership

Dejiny

Author: SME.sk

Subscribed: 2,107Played: 96,486
Share

Description

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.
156 Episodes
Reverse
Dodnes je ikonickou stavbou Bratislavy a zrejme ju neprehliadne žiadny návštevník nášho hlavného mesta. Michalská veža so svojou výškou viac než 50 metrov už na pohľad zaujme svojim tvarom i svojou polohou. Kedysi bola dôležitou súčasťou bratislavského mestského opevnenia a prešla niekoľkými stavebnými fázami. V období tureckej hrozby sa rozširovala a rástla. V časoch vlády Márie Terézie zasa získala svoju jedinečnú barokovú podobu. Jej múroch sa tak odráža kus histórie a napriek najrôznejším zvratom a pohromám nikdy neprestala byť majetkom mesta. To sa dnes rozhodla investovať do jej obnovy. Ako však Michalská veža vyzerala v minulosti? Prinavráti sa jej niekdajšia baroková krása? A akú podobu malo celé mestské opevnenie starého Prešporku? Jaro Valent z časopisu historická revue sa rozprával s historikom Štefanom Holčíkom z Múze mesta Bratislavy. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Ten moment si pamätáme všetci. Horiace a následne k zemi sa rútiace Dvojičky v New Yorku vyvolali nielen v Spojených štátoch, ale po celom svete šok. Skutočnosť, že aj malá skupina odhodlaných teroristov môže spôsobiť ohromujúce dielo skazy do veľkej mieri formovala a stále formuje naše moderné vedomie O teroristickom útoku z 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum v New Yorku a na budovu Pentagonu vo Washingtone sa zvykne hovoriť ako o ikonickej udalosti, ktorá v istom symbolickom zmysle odštartovala 21. storočie. Teda novú éru, v ktorej sa už nikto nemôže cítiť bezpečne a aj ďalšie akty politicky motivovaného teroru v ďalších rokoch akoby potvrdzovali tento nový stav. Boj proti terorizmu sa pritom javí ako nerovný boj s mytologickou Hydrou, ukrytou navyše v neprístupných oblastiach afganských hôr, ale aj vo svetových metropolách západného sveta, kde sa tento neviditeľný nepriateľ dokáže maskovať a udrieť v nečakanej chvíli. Na mieste jedného zabitého teroristu akoby sa objavili dvaja či traja ďalší, čo vyvoláva stále novú a novú frustráciu. Naše otázky preto musia smerovať k pôvodu tohto moderného fenoménu. Ako sa terorizmus vlastne zrodil a prečo má dnes predovšetkým podobu globálneho džihádu? A do akej miery je odpoveďou na nezvládnutú modernitu alebo je skôr zlovestným hnutím, ktoré sa len v novej podobe ozýva z hĺbok času? Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o fenoméne terorizmu sa budem rozprávať s politológom Tomášom Zálešákom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Pre jedných triumf, pre druhých katastrofa – možno takto by sa dala v skratke zhodnotiť udalosť spred jedného storočia, ktorá mala aj pre naše súčasné geopolitické zakotvenie zásadný význam. 4. júna 1920 v priestoroch zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža podpísali zástupcovia maďarskej delegácie a víťazných dohodových mocností po prvej svetovej vojne mierovú zmluvu. Tá definitívne ukončila existenciu historického Uhorska. Pre víťazov a politických predstaviteľov nástupníckych štátov po zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchií, medzi ktoré patrilo aj Československo, to bolo logické zavŕšenie národnej emancipácie a dlhé desaťročia neriešenej národnostnej otázky. Pre maďarské politické elity, ktoré stáli na strane porazených, to bola tragédia či rovno zrada a poníženie celého národa. Slovo Trianon sa tak na dlhé roky stalo akoby strašiakom, symbolom tragédie porovnateľnej len s Moháčskou bitkou z r. 1526. U nás zasa vyvolávalo obavy z maďarskej iredenty a návratu starých poriadkov. Za akých okolností a v akých podmienkach sa teda rodila trianonská mierová zmluva? Ako ju reflektuje naša historiografia a naša historická pamäť a je vôbec možné ju aj s odstupom jedného storočia priblížiť k tej maďarskej? Je Trianon stále živým heslom aj dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Romanom Holecom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Jeho postava je až ikonicky dobre známa z portrétov, namaľovaných renesančným umelcom Hansom Holbeinom ml. Díva sa z nich na nás silný a rozhodný muž, akoby tým chcel jasne demonštrovať svoju moc a zvrchovanú vládu nad ostrovnou krajinou. Anglický kráľ Henrich VIII. takýmto suverénom nepochybne bol.  Za touto fasádou by sme však našli aj človeka naplneného nepokojom. Práve v Henrichovom osude sa súkromie a politické záujmy panovníka preplietli do neobyčajne výbušnej zmesi. Po Henrichovom boku sa vystriedalo 6 manželiek, s dvomi sa rozviedol, dve poslal na popravisko a len dve zotrvali po jeho boku. V túžbe po mužskom potomkovi, ktorý by zabezpečil pokračovanie tudorovskej dynastie na anglickom tróne, riskoval spor s pápežom a odhodlal sa napokon k založeniu anglikánskej cirkvi. Anglicko sa tak možno nečakane, no predsa vydalo sa na svoju vlastnú cestu.  Čo stále v pozadí týchto sporov a prečo je éra vlády tohto panovníka pre Britániu dodnes tak zásadná?  Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Danielou Hrnčiarovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Slovensko má po rokoch ďalší zápis v exkluzívnom zozname pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tentoraz ako súčasť medzinárodného projektu, ktorý predstavuje dunajské limes romanus, teda rímske hranice pozdĺž toku Dunaja. Práve ten sa na niekoľko storočí stal líniou medzi dvoma svetmi – rímskym a barbarským, t. j. vyspelejším a relatívne bezpečnejším svetom na pravom brehu a tzv. barbarikom, ktoré vyvolávalo v Rimanoch obavy či prinajmenšom znepokojnie pred neznámym a divokým svetom. Ako vyzeral život na rímskych hraniciach? A čo nám o tejto dobe prezrádzajú archeologické nálezy rímskeho tábora Gerulata, ktorý sa po novom aj s táborom Kelemantia v Iži pri Komárne stal súčasťou pamiatok UNESCO? A čo tento zápis prinesie pre ich ochranu a propagáciu. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeológmi Jaroslavou Schmidtovou a Ľudovítom Mathedészom z Múzea mesta Bratislava Antická Gerulata. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Omnes omnia omnino - všetci všetko a všestranne. Azda tak by sme mohli v krátkosti zhrnúť program a ideál človeka, ktorý celý život zasvätil úsiliu o rozvoj ľudskej osobnosti a jeho všeobecnej nápravy. Jan Amos Komenský je dnes už klasickou ikonou, ktorú sme sa naučili automaticky prijímať ako nespochybniteľnú autoritu akoby z hlbín vekov dozerajúcu na naše vzdelávanie a náš školský systém. Ak však odhliadneme od tohto klasického obrazu učenca, máme možnosť uvidieť aj obyčajného muža, ktorého život bol poznamenaný mimoriadne neistou dobou a veľkými osobnými tragédiami. Jan Amos Komenský bol politickým exulantom, ktorý sa pre svoje náboženské presvedčenie nemohol vrátiť do vlasti. Ešte ako mladý muž prišiel v dôsledku morovej epidémie o svoju prvú ženu a dve deti, sprevádzali ho pochybnosti, starosti o každodenný život i obavy z budúcnosti. Napriek tomu všetkému vytvoril monumentálne dielo, z ktorého sa dodnes učí celý civilizovaný svet. Pri pohľade na jeho prácu, ktorá by dokázala zaplniť knižnicu každého vzdelaného človeka, sa preto musíme pýtať, čo ho dokázalo udržať v neustálom úsilí? A v čom spočíval jeho program všeobecnej nápravy a neustáleho vzdelávania? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tomto mimoriadnom mužovi rozpráva s Jankou Medveďovou z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Hospodárska kríza – to je termín, ktorý sa aj pri aktuálnom dianí vo svete opätovne čoraz viac skloňuje. Ako určitá historická predloha, ku ktorej sa akoby cyklicky vraciame, nám slúži Veľká hospodárska kríza z 30. rokov 20. storočia, ktorú odštartoval krach na New Yorskej burze 24. októbra 1929. Jej dôsledky poznáme dnes už viac-menej všetci: masová nezamestnanosť, rozsiahle sociálne nepokoje a v neposlednom rade aj politická radikalizácia, ktorá nakoniec Európu doviedla k novej vojne. Z rovnakého obdobia však poznáme aj myšlienku masívnych štátnych investícií do ekonomiky či nové sociálne programy, ktoré boli neraz chápané ako daň proti revolúcii. Krajinou, ktorá bola v 30. rokoch týmto vývojom výrazné zasiahnutá, bolo aj Československo so silnou priemyselnou základňou a exportne orientovanou ekonomikou. Ako si prvá republika dokázala alebo i nedokázala poradiť s týmto globálnym problémom? A ako sa kríza v hospodárstve premietla aj do politického života? Opakoval sa aj u nás model postupnej radikalizácie istých častí spoločnosti a ako k tomu prispela napríklad aj pestrá národnostná skladba našej republiky? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom, zameriavajúcim sa na hospodárske a sociálne dejiny, Jakubom Rákosníkom z FiF Karlovej univerzity v Prahe. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Jeden z jeho obrazov nedávno vydražili za viac než 230 miliónov českých korún, čím sa zároveň stal najdrahším českým umelcom. Jeho život a dielo bolo však previazané predovšetkým s francúzskym prostredím, ktoré ho inšpirovalo k radikálne novému poňatiu krásy a tvorivého výrazu. František Kupka bol maliarom, ktorý vari najlepšie zosobňoval to, čo sa zvykne označovať za abstraktné umenie. A hoci sa bežný človek najskôr s neporozumení pozastaví nad spleťou farieb, kruhov a vertikál na jeho obrazoch u o chvíľu prepadne ich okúzľujúcemu svetu pripomínajúcemu miestami až pohyb kozmických sfér. Ako mladík sa živil aj ako médium na špiritistických seansách, k čomu ho mala predurčovať jeho mimoriadna citlivosť a vnímavosť. Neskôr sa stal stúpencom teozofie a najrôznejších, často i exotických myšlienkových prúdov. Tento hĺbavý muž však nezostával len vo vlastnom farebnom svete, ale stál aj pri zrode Československej republiky a aktívne sa podieľal na propagácii nového výrazu vo výtvarnom umení. Prečo je dielo Františka Kupku dnes tak cenené? A čo vlastne vieme o tomto pozoruhodnom človeku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Olgou Moiseevou z Múzea Kampa v Prahe. – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
V horách hľadáme pokoj, slobodu či jednoducho únik pred našim každodenným životom. Veď zrejme každý z nás si už aspoň raz odniesol blažený pocit z návštevy sveta, ktorý sa rozprestiera nad našimi hlavami. Horská turistika preto nie je len obyčajným športom či kratochvíľou, ale aj kultúrou, ktorá sa za posledné viac než storočie udomácnila aj u nás na Slovensku a stala sa súčasťou jeho obrazu. Vysoké tatranské končiare už koncom 19. storočia priťahovali dobrodružné povahy či jednoducho ľudí, ktorí boli aj napriek nepohodliu ochotní vstúpiť do ich očarujúceho okruhu. Ako vyzerali tieto počiatky a kde prví návštevníci Tatier nachádzali útočisko pred nepohodou a únavou? Ako sa budovali prvé horské chaty a útulne a kto vlastne chodil do našich hôr? Ako Slováci, Česi, Maďari a mnohí ďalší spoznávali tatranskú prírodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s historikom Michalom Ďurčom z Historického ústavu SAV. – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Poznáme ho väčšinou z opačnej strany, predovšetkým z amerických filmov, spracovávajúcich vo viac či menej kvalitnej podobe boje v Pacifiku počas 2. svetovej vojny. Aj po desaťročiach nás šokuje svojou krutosťou, bezohľadnosťou až fanatizmom. No zároveň vyvoláva v nás zvedavosť a otázky po jeho podstate. Ako už asi tušíte, reč bude o modernom japonskom militarizme. Ten sa však vo vyhrotenej podobe prejavoval už výrazne skôr, než pri legendárnom útoku na Pearl Harbor či neústupčivom spôsobe boja, ktorý napokon krajinu vychádzajúceho slnka priviedol k atómovej katastrofe v Hirošime a Nagasaki. Japonská okupácia Kórejského polostrova či rozsiahlych priestorov Mandžuska, imperiálna a mimoriadne krutá vojna proti Číne či v ďalších častiach východnej Ázie – to všetko nám dáva dostatok dôvodov, aby sme pátrali po vysvetlení a koreňoch japonského militarizmu. Odkiaľ sa zobral a ako súvisel s procesom tzv. westenizácie japonskej spoločnosti? A prečo si práve armáda získala v Japonsku v prvej polovici 20. storočia také dominantné a prakticky nekontrolovateľné postavenie? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Františkom Paulovičom z Katedry východoázijských štúdii FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Dňa 14. júla si celé Francúzsko ako každý rok pripomínalo svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily. Práve táto udalosť presne pred 232 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia. Tá mala pre ďalší politický vývoj Európy kľúčový význam a asi nepreháňajú tí historici, ktorí hovoria o globálnom dopade udalostí vo Francúzsku v lete roku 1789. Revolúciu dodnes pripomína jej stále živé symbolika – slávna trikolóra, Marseillaisa ako francúzska štátna hymna, no predovšetkým ju reprezentujú slová rovnosť-bratstvo-sloboda. Práve toto heslo prežilo v ďalších rokoch závratnú politickú kariéru a je stále súčasťou politického vedomia ľudí viac alebo menej po celom svete. Ako sa však v pôvodne absolutistickom Francúzsku kráľa Ľudovíta XVI. rodila revolúcia a na čom vlastne stroskotal starý režim? Kto revolúciu v prvej fáze reprezentoval? Bol to pokus o reformu alebo už prvé výstrely dávali tušiť, že sa spoločenský a politický vývoj pohne v ďalších rokoch k omnoho radikálnejším a násilnejším premenám? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
O jeho pôvode sa sporia Maďari, Nemci i Slováci. Sám však pôsobil viac ako svetoobčan, ktorého koncerty boli senzáciou po celej Európe. Franz Liszt bol príkladom dokonalého hudobného virtuóza, ktorého slávu možno prirovnať len k beznádejne vypredaným koncertom najväčších rockových hviezd v nedávnej minulosti. Tak ako svet kedysi ovládla beatlemánia, v 40. rokoch 19. storočia to bola práve lisztománia, ktorá nám tak po prvý raz dáva nahliadnuť do pozoruhodného fenoménu v dejinách kultúry. S istou mierou zjednodušenia ho môžeme nazvať ošiaľom, zbožňovaním či projektovaním hudobníka do pozície superstar. A ako to už býva pri superstar zvykom, aj Lisztov životný príbeh sprevádzali milostné škandály, náhle obraty a nečakaný záver. Odhliadnuc však od jeho búrlivej mladosti, musíme skonštatovať, že Franz Liszt sa stal skutočným reformátorom nielen klavírnej ale aj orchestrálnej tvorby. Scéna, keď klavirista s plným nasadaním a až na hranici fyzických možností udiera do klavíra, aby do posledného centimetra zalial koncertnú sálu svojou hudbou, nesie práve Lisztov rukopis. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou, hudobnou publicistkou a univerzitnou pedagogičkou Elenou Letňanovou. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
„Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude...“ to je dobre známy text kapely Bez ladu a skladu, ktorá sa stala hitom a dáva nám tak trochu nazrieť do časov, kedy sa zrodila. Niekde medzi riadkami zároveň ponúka otázku ako prežiť v normalizačnej šedi 70. a 80. rokov a zároveň si zachovať zdravý rozum a aspoň aký taký slobodný priestor. Stratégia prežitia pre tých, ktorí sa odmietali podriadiť kánonu komunistického režimu bývala rôzna, od úteku na vidiek či jednoducho do prírody až po emigráciu mimo oficiálnu hudobnú scénu do zafajčených krčiem či garáží, kde si mohol človek slobodne a medzi svojimi povedať čo má na srdci i na jazyku. Spätne sa o nich hovorí ako o ostrovoch pozitívnej deviácie alebo jednoduchšie ako o undergrounde. Ten sa tak trochu neplánovane stal zdrojom skutočne slobodnej kultúry či jednoducho priestorom, kam bolo možné na chvíľu uniknúť a raz za čas sa slobodne nadýchnuť. Aké boli teda stratégie prežitia ľudí so slobodným duchom a čo táto nová a zakazovaná scéna priniesla do československej kultúry? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Radoslavom Ragačom z Pamiatkového úradu SR. Použitá hudba: Bez ladu a skladu, s povolením autorov Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Bol veľký uhorský polyhistor, ktorý v sebe spájala poznatky a ambície svojej doby. Bol encyklopedistom, evanjelickým kazateľom, pedagógom a priekopníkom uhorského osvietenstva. S menom Mateja Bela sa nám na Slovensku spája jedna univerzita i slovenská encyklopédia Beliana. A hoci je každý biografický profil vzdialenejší v čase nutne nedokonalý, na živote tohto muža nás musí zaujať predovšetkým obrovské úsilie, ktoré ho neustále hnalo vpred. Jeho rozsiahla vedecká a literárna činnosť sa dnes zdá byť až na hrane možností jedného ľudského života. Hoci pochádzal z jednoduchých pomerov a musel čeliť ústrkom pre svoje náboženské presvedčenie, nakoniec si získal aj uznanie u samotného panovníka Karola VI. Habsburského. Život a dielo Mateja Bela nám však ponúka aj pohľad na dobu, v ktorej žil a tvoril. Ako sa rodilo jeho veľké historicko-zemepisné encyklopedické dielo o Uhorsku? A s akou odozvou sa stretávala jeho vydavateľská i pedagogická činnosť? A čo vlastne vieme o jeho pôvode. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Ivonou Kollárovou z Ústrednej knižnice a Historického ústavu SAV. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
V samom závere vojny, keď už bol každému jasný osud nacistického Nemecka, boli jeho fanatickými spojencami. Dopúšťali sa bezmedzného násilia a stali sa stelesnením krutovlády v Maďarsku. Strana šípových krížov a jej stúpenci – nyilašovci - pod vedením Ferenca Szálasiho sú pozoruhodným a zároveň odstrašujúcim príkladom Hitlerovho spojenca v strednej Európe. Hoci tento režim zotrval na mocenskom výslní len niekoľko mesiacov, stihol sa dopustiť bezmedzného a nezmyselného násilia, ktoré sa najkrutejšie prejavilo na osude budapeštianskych Židov. Spolu s nemeckými okupačnými jednotkami navyše premenil maďarského hlavné mesto na vojenskú pevnosť, ktorého obliehanie Červenou armádou prinieslo obrovské útrapy civilnému obyvateľstvu, nesmierne škody a koniec-koncov aj poznamenalo jeho podobu. Ako sa však Maďarsko dostalo do pozície jedného z posledných Hitlerových verných satelitov a do akej mieri boli ochotné maďarské politické elity ešte vzdorovať nemeckému nátlaku. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s historikom Antonom Hruboňom, z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Nedotknuté historické jadrá miest, unikátne dedičstvo ľudovej architektúry či jedinečné archeologické lokality – to je len zopár príkladov v zozname, ktorý obdivujeme a o ktorý veľmi stojíme. A práve Zoznam svetového dedičstva UNESCO je značkou či jednoducho originálnym modrým logom, ktorý pre každého turistu a cestovateľa predstavuje záruku výnimočnosti či potvrdenie zážitku. Získať v čo najväčšej miere takéto ocenenie je pre jednotlivé krajiny otázkou prestíže, národnej hrdosti, ale koniec-koncov aj otázkou biznisu a možného štartu turistického priemyslu v dovtedy zabudnutom regióne. Na Slovensku máme takýchto lokalít - zapísaných v zozname Svetového dedičstva UNESCO - sedem a stále dúfame, že k ním pribudnú ďalšie. Čo však rozhoduje o tom, že sa niektorá lokalita – mesto, architektonická pamiatka či archeologický park dostane do tohto exkluzívneho zoznamu? Ako vyzerá práca ľudí, ktorí pracujú na nomináciách na takýto zápis a tých, ktorí ich vyhodnocujú? A prečo tento proces trvá z pohľadu laika a verejnosti tak dlho? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o pamiatkach UNESCO rozprával s Annou Tuhárskou z Pamiatkového úradu, ktorá sa venuje ochrane pamiatok s medzinárodným statusom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Nekonečné a monotónne sídliská, monumentálne stavby necitlivo pretínajúce historické centrá miest a veľkorysé verejné projekty, ktoré svojou dispozíciou a náročnosťou už akoby nezodpovedali dnešnej dobe – to je zopár všeobecných konštatovaní, ktoré sa nám automaticky vynárajú s pojmom socialistická výstavba. Už inak možno začneme vnímať tieto diela modernej architektúry, keď sa na ne pozrieme z pohľadu doby, v ktorej sa rodili. Socialistický človek si predsa vyžadoval aj radikálne novú architektúru, novú dispozíciu miest. Z útulného a dôverného domova akoby sa tento nový človek presunul do monumentálneho a neosobného sveta inštitúcií, úradov a amfiteátrov, ktoré manifestujú mentálny svet bývalého režimu. Nie je to ale znova tak, že rozchod z minulosťou nám znemožňuje vidieť v dielach našich architektov originalitu, veľkorysý výraz, či dokonca krásu ukrytú v betóne a železe, ktorá by obstála aj v konkurencií najvýznamnejších diel architektúry v západnej Európe? Ako je to teda s našim architektonickým dedičstvom z obdobia socializmu? A aká bola vízia ideálneho socialistického mesta? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprávať s Petrom Szálayom z Historického ústavu SAV a Alexandrou Kusou, riaditeľkou SNG. Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Pri jeho mene sa nám automaticky vynoria názvy jeho troch slávnych symfónií – Tretej – Eroicy, Piatej – Osudovej a Deviatej so zhudobnenou básňou Friedricha Schillera Óda na radosť. Je modelovým príkladom génia, ktorý výrazne prekračuje svoje hudobné remeslo a posúva úlohu umelca v spoločnosti omnoho ďalej. V jeho zachmúrenej a toľkokrát modelovanej tvári akoby umenie nadobúdalo ďaleko vyššiu vážnosť, nie je to už viac len zábava či voľná kratochvíľa, ale najvyššia filozofia.  Ludwig van Beethoven bol skutočným hudobným vizionárom a svojim spôsobom aj revolucionárom. Vášnivú až cholerickú povahu prezrádzajú v jeho diele často prítomné sforzatá či skôr výbuchy hnevu a ozveny zápasu so sebou samým, so svojou pokračujúcou hluchotou i nešťastným osudom. Málokto už ale vie, že mnohé z toho čo prežil a čo miloval, ho viazalo so starým Prešporkom či s územím dnešného Slovenska.  Ako teda tvoril a žil tento hudobný velikán? A ktoré jeho slávne diela sú spojené s priateľmi a láskami z niekdajšieho Horného Uhorska?  Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou, hudobnou publicistkou a univerzitnou pedagogičkou Elenou Letňanovou.  – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Panovník musí byť spravodlivý i trestajúci, je mierotvorcom a zmierovateľom, no zároveň zbožným mužom odovzdávajúcim sa do Božích rúk – to je len niekoľko predstáv stredovekého človeka o posvätnosti kráľovskej moci. Stredoveký kráľ nebol len obyčajnou politickou figúrou, vykonávajúcou dedičný úrad. S jeho mocou sa spájal aj iný posvätný rozmer, v ktorý verila celá stredoveká spoločnosť. Podľa týchto predstáv vyvolený a pomazaný kráľ dokonca oplýval zázračnými schopnosťami uzdravovať. Mal byť nástrojom poriadku a rovnováhy vo svete, zároveň prostredníkom medzi každodennosťou a nadprirodzenom. A práve správny spôsob výkonu kráľovskej vlády sa stal aj predmetom dišpút učencov, ponaučení a legiend i v našom stredoeurópskom prostredí. Ako mal teda vyzerať ideálny kráľ a riadili sa stredovekí panovníci týmto vzorom? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o panovníckej moci a jej reprezentácii sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Mala to byť akási moderná križiacka výprava proti komunizmu na východe, do ktorej sa mali okrem nacistického Nemecka zapojiť všetci jeho spojenci, vrátane ľudáckej Slovenskej republiky. Veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach ohlasoval gigantický boj proti „židoboľševizmu“ a najväčšiemu nepriateľovi kultúry, na ktorého mala dopadnúť prostredníctvom armád Osi „trestajúca ruka Božia“. Operácia Barbarossa, teda útok nacistickej Tretej ríše a jej spojencov na Sovietsky zväz v júni 1941, nepriniesla len druhú a ešte strašnejšiu fázu svetového konfliktu. V našich podmienkach to bol aj začiatok konca ľudáckeho režimu na Slovensku, hoci v prvej chvíli si to len málokto uvedomoval. Ešte krátko predtým bol Sovietsky zväz vnímaný takmer ako partner a uplynulé dva roky boli poznamenané snahou o štandardizáciu slovensko-sovietskych vzťahov a to v duchu novej nemeckej politiky po pakte Ribbentrop-Molotov. Mentálne kotrmelce, ktoré tak musel ľudácky režim v krátkom čase urobiť, museli pôsobiť prinajmenšom schizofrenicky. Ako však prijímalo radové obyvateľstvo správy o novej vojne na východe a do akej mieri podliehalo oficiálnej propagande? A aký príbeh vyrozprávali doma slovenskí vojaci vracajúci sa z bojov na Ukrajine či južnom Rusku, kde boli svedkami zverstiev páchaných na slovanskom obyvateľstve? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
loading
Comments (2)

Oche Chula

veľmi dobré zhodnotenie Churchilovej osobnosti, pozitívnych aj negatívnych vlastností a činov aj s ohľadom na dobové reálie

May 3rd
Reply

Peter M.

"vlastne" count 1 275 397 Inak dobrá časť.

May 23rd
Reply
Download from Google Play
Download from App Store