Zachariáš 1,7-17

7 V dvadsiatom štvrtom dni jedenásteho mesiaca, mesiaca šebát, v druhom roku Dária zaznelo slovo Hospodina k prorokovi Zachariášovi, synovi Berechju, Iddovho syna, takto: 8 Videl som v noci: Hľa, ktosi sedel na ryšavom koni. Stál medzi myrtami v hlbine a za ním boli ryšavé, plavé a biele kone. 9 Spýtal som sa: „Pane, čo sú tieto veci?“ Odpovedal mi anjel, ktorý so mnou hovoril: „Ja ti ukážem, čo sú.“ 10 Muž, čo stál medzi myrtami, odpovedal takto: „To sú tí, ktorých Hospodin poslal prechádzať zemou.“ 11 Hospodinovmu anjelovi, ktorý stál medzi myrtami, odvetili: „Prechádzali sme zemou a videli sme, že celá zem je pokojná.“ 12 Hospodinov anjel odpovedal takto: „Hospodin zástupov, dokedy sa nechceš zmilovať nad Jeruzalemom a nad judskými mestami, na ktoré sa hneváš už sedemdesiat rokov?“ 13 Hospodin odpovedal anjelovi, ktorý so mnou hovoril, dobré a potešujúce slová. 14 Nato mi anjel, ktorý so mnou hovoril, povedal: „Ohlasuj, že takto hovorí Hospodin zástupov: ‚Veľmi horlím za Jeruzalem a za Sion 15 a veľmi sa hnevám na sebavedomé národy, ktoré napomáhali zlo, keď som sa iba trochu hneval.‘ 16 Preto takto hovorí Hospodin: ‚Obrátim sa k Jeruzalemu s milosrdenstvom, bude v ňom vybudovaný môj dom,‘ znie výrok Hospodina zástupov, ‚a nad Jeruzalemom sa natiahne meracia šnúra.‘ 17 Ďalej hlásaj: Takto hovorí Hospodin zástupov: ‚Moje mestá budú ešte oplývať dobrom, Hospodin ešte poteší Sion a opäť si vyvolí Jeruzalem.‘“

Božie zasľúbenie. Zachariáš má sny. Boh použil iné národy, aby vykonali súd nad Jeho ľudom. Keď však zašli príliš ďaleko, podnietili v Bohu ľútosť nad vyvoleným národom. Sedemdesiat rokov trval Boží hnev. Teraz však prichádza Božie zasľúbenie o milosrdenstve pre Jeruzalem. Boh dáva novú príležitosť Svojmu národu: aby vybudoval mesto a znova zakúsil silu Božieho požehnania a milosrdenstva. – – S príchodom Pána Ježiša môžeme zakúsiť toto Božie požehnanie a milosrdenstvo aj my. Pán Ježiš prichádza ako pokorný Kráľ a trpiaci Pastier. V Evanjeliu podľa Jána (3,16) čítame: Lebo tak Boh miloval svet, že Svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Asi najznámejší verš v Biblii. Ako často si ho povieme, a ako často sme Bohu vďační za túto obeť? Uvedomujeme si tú veľkú milosť a lásku, ktorú nám Boh preukázal? Koľkokrát sme už padli a nechceli vstať? Izraelcom to trvalo 70 rokov, my tú milosť máme každý deň, znovu a znovu… Pán Ježiš má s nami veľkú trpezlivosť, nechajme sa obnoviť a buďme aj my tým dobrým poslom pre ľudí okolo nás. Keď neskôr prídu v našom živote ťažšie chvíle, zvládneme ich vtedy, keď budeme mať pre Boha a jeden pre druhého otvorené srdcia, otvorené uši a oči a otvorené ruky.

Modlitba: Hospodine, ďakujeme Ti za to, že môžeme v stíšení, ale s nádejou očakávať na Teba. Vkladáme našu prítomnosť i budúcnosť do Tvojej milosti a lásky, ktorú si nám preukázal Svojím príchodom na túto zem. Buď naším Pánom teraz aj na veky. Amen.

Pieseň: ES 260

Autor: Július Lalik

Priveď ma späť a navrátim sa, veď Ty si Hospodin, môj Boh. Jeremiáš 31,18

Pavol hovorí: „My vám zvestujeme evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo, zem, more i všetko, čo je v nich.“ Skutky apoštolov 14,15

Židom 10,32-39 • Modlíme sa za: Hanušovce nad Topľou (ŠZS)