2.Korinťanom 8,1-15

1 Chceme, bratia, aby ste vedeli o Božej milosti, ktorej sa dostalo cirkvám v Macedónsku. 2 Tak sa osvedčili v mnohom súžení, že z ich nesmiernej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti. 3 Dosvedčujem, že dobrovoľne dali podľa možnosti, ba i nad svoje možnosti. 4 Sami nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali mať účasť na tejto milosti a na službe svätým. 5 A nielen ako sme dúfali, ale najskôr sami seba dali Pánovi a potom aj nám, podľa Božej vôle, 6 takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky medzi vami, aj ho dokončil. 7 Tak ako vo všetkom oplývate hojnosťou: vo viere i v slove, v poznaní i vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú máte z nás, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. 8 Nehovorím to ako príkaz, ale spomínam horlivosť iných, a tak skúšam aj pravosť vašej lásky. 9 Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste vy jeho chudobou zbohatli. 10 Predkladám vám to ako radu. Toto je vám na úžitok, veď už vlani ste tak začali nielen skutkom, ale aj dobrou vôľou. 11 Teraz však toto dielo dokončite, aby tak vašej ochote a dobrej vôli zodpovedal aj dar z toho, čo máte. 12 Veď ak je prítomná táto ochota, potom je dar pred Bohom cenný podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. 13 Nejde totiž o to, aby sa iným uľahčilo a vám priťažilo, ale o rovnosť, 14 aby váš terajší prebytok pomohol im v nedostatku a aby ich prebytok pomohol v nedostatku vám, čím sa dosiahne rovnosť, 15 ako je napísané: Kto mal mnoho, nemal nadbytok, a kto mal málo, nemal nedostatok.

Daj a dostaneš. V Markovom evanjeliu čítame o chudobnej vdove, ktorú Pán Ježiš chváli: ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok. Keď dôverujeme Pánovi, potom bez ohľadu na to, koľko dáme, môžeme byť aj my tými, pri ktorých sa rozhojní dobročinnosť. Cirkevný zbor v Macedónii pochopil dôležitosť dávania. Boli chudobní, to im však nebránilo v bohumilej dobročinnosti. Aj my sme mnohokrát svedkami toho, že tí, čo majú hojnosť, nedajú nič, kým naopak, práve tí, ktorí by skôr tú pomoc potrebovali, dajú viac. Aj preto sa apoštol Pavel raduje nad ich štedrosťou, lebo vie, že nedávajú z prebytku, ale možno aj z toho posledného, čo majú. A práve to je najväčšie bohatstvo – naše štedré srdcia. To od nás očakáva aj sám Pán Boh – že budeme dávať a budeme to robiť nie s nevôľou, ale s radosťou a ochotne, lebo ochotného darcu miluje Boh. Vo Svojom slove nám sám Boh poskytuje biblické vzory, ktoré aj tebe, brat a sestra, môžu poslúžiť ako vzor – odstrašujúci alebo nasledovania hodný. Áno, môžeme dávať z nadbytku, s rôznym bočným úmyslom a bez srdca, ale niekedy je lepšie dať čo aj len z toho mála, čo mám, a predsa s úprimným srdcom a vďakou Bohu aj za to. Veď Bohu dávam z toho, čo mi On sám dal a od Neho vždy získam viac.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju spravodlivosť. Odpusť, že niekedy málo dávam a chcem veľa prijímať. Rozlej vo mne lásku, nech dávam núdznym s radosťou. Amen.

Pieseň: ES 553

Autor: Ivan Klinko

Blahoslavení tí, čo bývajú v Tvojom dome a ustavične Ťa chvália. Žalm 84,5

Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Rimanom 8,26

Skutky apoštolov 25,6-12 • Modlíme sa za: Banská Štiavnica (HoS)