sPrávne naladení

Umenie ako forma sebavyjadrenia bolo vždy úzko späté s človekom a s jeho individualitou, teda s jeho jedinečným videním a chápaním sveta. Príchod a najmä dostupnosť moderných technológií do určitej miery novým spôsobom vstupujú do kreatívneho procesu či už ako nástroj autora alebo dokonca priamo ako intelektuálna a tvorivá sila. To vytvára mnohé veľmi zaujímavé filozofické a právne otázky. V tejto epizóde podcastu sa Kristína Kešnerová rozpráva s odborníkmi na právo duševného vlastníctva, partnerom advokátskej kancelárie TaylorWessing, Jánom Lazurom a advokátom z TaylorWessing, Zoltánom Nagyom o autorskom práve v dobe umelej inteligencie.

Jednou z aktuálnych hrozieb, ktorým čelia podnikatelia na Slovensku aj v zahraničí je tzv. CEO podvod. Ako už názov napovedá, spočíva v tom, že sa niekto, často s využitím moderných technológií a umelej inteligencie tvári ako štatutár spoločnosti, teda ako osoba ktorý má v rámci hierarchie spoločnosti to najvyššie postavenie. Tento podvodník dá pokyn účtovníkovi spoločnosti, aby previedol peňažné prostriedky spoločnosti na stanovený bankový účet, často v úplne inej krajine. Účtovník pod vplyvom rôznych stratégií podvodníka prevod vykoná čím vznikne pre spoločnosť nemalá škoda a podvodník resp. celá zločinecká sieť sa významne obohatí.V podcaste sa týmto druhom podvodov zaoberáme zo všetkých strán, a to s pomocou ppl. Mareka Kordíka, docenta právnickej fakulty univerzity Komenského, ktorý sa v praxi venuje finančnej kriminalite a Andreja Leontieva, advokáta a partnera advokátskej kancelárie TaylorWessing.

Keď je príroda klientom – rozhovor s Pavlom ŽilinčíkomMali by mať rieky práva? Môžeme zažalovať štát za nedostatočné napĺňanie medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany klímy? Aké je to byť právnikom na strane ochrany prírody? Tieto a mnohé ďalšie zaujímavé témy rozoberáme s Pavlom Žilinčíkom, odborníkom na právo životného prostredia a právnikom neziskovej organizácie WWF Slovensko. Pre WWF Slovensko poskytuje Taylor Wessing Slovensko už druhý rok pro bono právne poradenstvo.

Od júna 2023 by mala byť účinná reforma súdnej mapy, ktorej zámerom je zvýšiť kvalitu a efektívnosť súdneho rozhodovania, a tým aj dlhodobo nízku dôveru obyvateľov v súdnictvo. Nová súdna mapa prinesie zmenu v počte súdov, v súdnych obvodoch a najmä teda špecializáciu sudcov tak, aby konkrétni sudcovia vždy rozhodovali prípady spadajúce pod tú istú právnu agendu (obchodnú, rodinnú, civilnú...). Hosťom tejto epizódy podcastu je Samuel Spáč ktorý je odborným asistentom na Katedre Politológie Univerzity Komenského a pôsobí v Judicial Studies Institute na Masarykovej Univerzite v Brne. Samuel sa vo svojom výskume zameriava na témy súdnictva a právneho štátu, stav demokracie, súdnické inštitúcie a rodové otázky a v podcaste rozpráva, okrem iného, o súdnej mape, o slovenských sudcoch a o tom, v akom stave je naše súdnictvo.

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Tak znie úplne prvá veta zákona o rodine a rovnakú definíciu manželstva obsahuje aj naša Ústava ako jeden z najdôležitejších prameňov práva na Slovensku. Manželstvo je v prvom rade právna a spoločenská inštitúcia, ktorá má pre manželov a ich deti významný praktický a právny rozmer. Vďaka ochrane, ktorú manželstvo požíva zo strany štátu a zákonodarcu majú manželia konkrétne osobitné práva, ale aj povinnosti, ktoré osoby, ktorých zväzok nie je takýmto spôsobom formalizovaný, nemajú k dispozícii.V tejto epizóde podcastu sa Kristína Kešnerová rozpráva s partnerkou advokátskej kancelárie TaylorWessing, Andreou Čupeľovou o právnom rozmere partnerského spolužitia osôb rovnakého pohlavia, o tom akým výzvam musia čeliť z dôvodu absencie právnej ochrany ich zväzku a tiež o tom, čo s tým môžeme, alebo skôr musíme, robiť.

Rusko pred tromi týždňami začalo vojnu na Ukrajine. S týmto aktom agresie v našom regióne a s pribúdajúcimi sankciami voči Rusku a ruským oligarchom sa javí ako nevyhnutné rozprávať sa o vzťahu západných krajín k ruským peniazom a k spôsobu, akým ich doposiaľ akceptovali či dokonca s otvorenou náručou vítali. O tom, prečo ruskí oligarchovia majú niesť následky za vojnu na Ukrajine a ako sa musí zmeniť prístup k transparentnosti bohatstva, a najmä jeho pôvodu sa Kristína Kešnerová rozprávala s investigatívnym novinárom Adamom Valčekom a partnerom advokátskej kancelárie TaylorWessing Andrejom Leontievom.

Potrebujeme na Slovensku súkromné nadácie ako alternatívu k českým zvereneckým fondom, rakúskym Privatstiftungen alebo anglickým trustom? Trusty majú v anglosaskom právnom systéme bohatú históriu a od prijatia nového českého občianskeho zákonníka sa o nich z médií dozvedáme čím ďalej tým viac pod označením zverenecké fondy. České zverenecké fondy nemajú právnu subjektivitu a majetok v nich nikto nevlastní. Napríklad v katastri nehnuteľností sa toto „vlastnícke vákuum“ prejavuje tak, že ako „vlastník“ je zapisovaný správca fondu.Verejne známymi osobami, ktoré si založili zverenecký fond sú napríklad bývalý český premiér Andrej Babiš či jeden zo zakladateľov Penty, Jaroslav Haščák – v oboch prípadoch vytvorenie zvereneckého fondu vzbudilo záujem verejnosti a špekulácie o skutočnej motivácii, ktorá viedla k tomuto kroku. V tejto epizóde podcastu sPrávne naladení sa partner advokátskej kancelárie TaylorWessing, Radovan Pala pozrie na podstatu trustov, vysvetlí na čo by mali a naopak nemali slúžiť a komu tento inštitút na Slovensku chýba. 

V roku 2003 Američanka Elizabeth Holmes prerušila svoje štúdium na Stanforde a založila spoločnosť Theranos. Cieľom tohto startupu bolo vyvinúť technologické riešenie, ktoré bude schopné vykonať diagnostiku ochorení z minimálneho množstva krvi a to oveľa lacnejšie a flexiblnejšie ako pri štandardnom testovaní vzoriek v laboratóriách. Tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť a keby tu ten príbeh skončil tak by Theranos upadol do zabudnutia ako množstvo ambicióznych projektov, ktoré z toho či onoho dôvodu skrátka nevyšli.  Namiesto priznania porážky však spoločnosť Theranos na čele s Elizabeth Holmes v zmysle hesla „fake it till you make it“ dlhodobo všetkým tvrdila, že projekt je úspešný. To nakoniec viedlo k množstvu mimosúdnych urovnaní, sankcií a skončeniu podnikateľských aktivít Theranosu. V súčasnosti prebieha trestné konanie proti Elizabeth Holmes a jej bývalému kolegovi a partnerovi za podvod voči investorom, lekárom a pacientom.  V súvislosti s týmto, pomerne známym prípadom sme sa rozhodli venovať túto epizódu podcastu startupom a spôsobu ako fungujú, ako sú financované a čím sa vlastne líšia od, štandardných obchodných spoločností. Na otázky Kristíny Kešnerovej odpovedá advokát TaylorWessing, Marek Anderle.  

Krátko po predstavení aplikácie TikTok si dvaja Austrálčania, správne predpokladajúc úspech tejto platformy zaregistrovali doménu tiktoks.com. Keď na to spoločnosť ByteDance, ktorá TikTok vlastní prišla, ponúkla držiteľom domény štedrých 145.000 USD za to, že uvedenú doménu na ByteDance prevedú. Títo dvaja Austrálčania si to však zrejme všetko dobre vypočítali a vyšlo im, že viac sa im oplatí ak si doménu nechajú a využijú ju na podnikanie v oblasti získavania followerov. Takáto praktika, pri ktorej si niekto špekulatívne registruje doménu známej značky za účelom profitovať z nej sa nazýva cybersquatting. Ten, rovnako ako iné praktiky často vedie k doménovým sporom, o ktorých sa Kristína Kešnerová rozpráva v tejto epizóde podcastu s odborníkmi na právo duševného vlastníctva, advokátmi Jánom Lazurom a Zoltánom Nagyom. Ján, okrem toho, že je partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, tak rozhoduje doménové spory ako jeden z expertov Arbitrážneho centra pre alternatívne riešenie doménových sporov. 

V tomto diele sa Kristína Kešnerová síce nerozpráva so žiadnym právnikom a ani téma nie je nevyhnutne právna, napriek tomu však s tým, čo ako právnici, a osobitne ako kancelária robíme, úzko súvisí. Vypočujte si rozhovor s Gabrielom Šípošom, ktorý 11 rokov šéfoval Transparency International Slovensko, neziskovej organizácii, ktorá sa zameriava na kontrolu nakladania s verejnými financiami a na konte má množstvo odhalených korupčných káuz. V podcaste sa dozviete ako sa vyvíja korupcia na Slovensku, aké sú metódy jej odhaľovania a tiež ako sa podarilo Transparency odhaliť podozrivé prípady korona-dotácií na nájomné.

Právo hospodárskej súťaže primárne upravuje konkurenčné správanie podnikateľov. Už menej sa však hovorí o tom, ako sa súťažné právo týka športovcov, ich združení a športových klubov. Projekt SuperLigy mal zmeniť klubový futbal v Európe na nepoznanie. Väčšine futbalových klubov na starom kontinente mal zničiť sen o tom, že jedného dňa môžu vystúpiť na futbalový piedestál. Dvanástke najelitnejších klubov z Anglicka, Španielska a Talianska mal naopak priniesť vyššie príjmy a istotu, že nebudú môcť vypadnúť, nech by ich športové výkony boli akokoľvek mizerné.  Ostrá kritika zo strany fanúšikov, trénerov, hráčov, či dokonca politikov nakoniec zapríčinila, že sa projekt SuperLigy zrejme v dohľadnej dobe nezrealizuje. Vidina alternatívnej európskej klubovej futbalovej súťaže, ktorá by priamo konkurovala prestížnej Lige Majstrov, však predstaviteľom UEFA nedá spávať už viac ako dve desaťročia a nemožno očakávať, že nedávne fiasko ju navždy rozptýli. Je preto viac než aktuálne zaoberať sa tým, či by takáto alternatívna súťaž vôbec bola v súlade s platnou právnou úpravou a aké ďalšie právne otázky by vyvolávala.  V novom podcaste sa jednotlivými aspektami športového a súťažného práva v kontexte SuperLigy zaoberá advokát z Taylor Wessing, Tomáš Grell. 

O chvíľu to bude rok od kedy sme začali na Slovensku prijímať protipandemické opatrenia a málokto by vtedy čakal, že ten povestný „návrat do normálu“ potrvá tak dlho. Rýchlo sa ukázalo, že jedinou možnosťou ako tento návrat zrealizovať bude vyvinutie vakcíny.  Už prvé správy o úspechoch testovania vakcín proti ochoreniu Covid-19 preto prirodzene mnohým vliali nádej na porazenie pandémie, ale nedá sa povedať, že by bolo nadšenie z vakcíny jednohlasné. Hoci je vakcinácia historicky najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení, často sa viac pozornosť ľudí upriamuje na jej riziká ako na benefity, a tiež je vďačným terčom konšpirátorov.  Vzhľadom na význam vakcinácie pre verejné zdravie je otázka očkovania, najmä teda toho povinného, nielen dôležitou zdravotníckou a spoločenskou témou, ale má aj výrazný právny rozmer. Prinášame vám preto rozhovor s partnerom TaylorWessing Radovanom Palom a advokátkou Andreou Čupeľovou o tom či je možné zaviesť povinné očkovanie proti ochoreniu Covid-19, na akom právnom základe - a či je to vôbec dobrý nápad. Zaoberať sa budeme tiež významom očkovania pre zamestnávateľov a povinnosťami, ktoré majú v tomto smere vo vzťahu k zamestnancom.  Vzhľadom na aktuálnu situáciu sme žiaľ nemohli podcast nahrávať v štúdiu, preto sa vám ospravedlňujeme za zhoršenú kvalitu zvuku a dúfame, že vás neodradí od počúvania.

S blížiacim sa koncom roka si všetci čím ďalej tým viac uvedomujeme, akých bolo uplynulých 12 mesiacov zvláštnych, ako pandémia zmenila naše súkromné i profesionálne životy. Nakoľko tieto zmeny neobišli ani naše povolanie, rozhodli sme sa, že poslednú tohtoročnú epizódu podcastu venujeme zhodnoteniu toho, čo sa tento rok udialo v práve a ako sa zmenila práca advokáta. Hoci tieto dve témy spolu úplne nesúvisia, chceli sme ich dať do jednej epizódy, tak dúfame, že nám to prejde rovnako ako Billymu Mackovi z Lásky nebeskej so slabikou navyše:)Hosťami tejto epizódy podcastu boli partneri advokátskej kancelárie Taylor Wessing, Andrej Leontiev a Radovan Pala. 

Investičná spoločnosť Arca Capital Slovakia nesplatila svojim veriteľom záväzky v hodnote niekoľko miliónov eur. Niektoré médiá hovoria o blížiacom sa konkurze, majoritný vlastník spoločnosti zase informuje o príprave reštrukturalizačného plánu a veritelia čakajú či sa ešte niekedy dostanú k svojim peniazom. Investičná skupina Arca sa už druhýkrát stala inšpiráciou na tému nášho podcastu a aj kvôli nej sme sa rozprávali o konkurze a reštrukturalizácii spoločností. Odborník na obchodné právo, právnik Michal Michálek z advokátskej kancelárie Taylor Wessing vysvetlil, čo to je konkurz a reštrukturalizácia, aký je význam týchto inštitútov a ako fungujú.

Ženy patria na všetky miesta, kde sú prijímané rozhodnutia.“ To je jeden zo známych výrokov nedávno zosnulej advokátky, sudkyne najvyššieho súdu USA, feministickej ikony, a celkovo výnimočnej ženy, Ruth Bader Ginsburg. Táto epizóda je trochu iná ako tie predošlé. Nerozprávame sa v nej totiž o žiadnej právnej problematike či inštitúte, ale o jednej významnej osobnosti. Tento diel venujeme Ruth Bader Ginsburg, ktorá svojou svedomitou prácou, svojim presvedčením a húževnatosťou dokázala zmeniť nielen právo, ale prispela k zmene celej americkej spoločnosti.O sudkyni Ginsburg sa Kristína Kešnerová rozprávala s právničkou advokátskej kancelárie TaylorWessing, Dominikou Gričovou.    

Napriek tomu, že väčšina z nás počas svojho života vôbec nepríde do kontaktu so zmenkami, pomerne veľa sa o nich dozvedáme z médií v súvislosti s rôznymi kauzami. Či už ide o tzv. Duckého zmenky, kauzu zmeniek televízie Markíza alebo aktuálne o investíciu manželky premiéra Matoviča do zmeniek skupiny Arca. O tom, čo sú to zmenky, aké je ich využitie a prečo o nich počúvame najmä v súvislosti s rôznymi kauzami sa rozprávam s partnerom advokátskej kancelárie Taylor Wessing, Radovanom Palom.

Koncom júla prebehlo v americkom kongrese vypočutie šéfov najväčších technologických firiem v Amerike - Google, Amazon, Facebook a Apple. Kongres ako súťažná autorita niekoľko hodín griloval štyroch z najbohatších mužov sveta pre podozrenia zo zneužívania dominantného postavenia na trhu. V dnešnom diele podcastu sPrávne naladení sme sa bližšie pozreli na výzvy, ktoré predstavujú veľké technologické spoločnosti pre hospodársku súťaž. Rozprávala som sa s právnikom a bývalým šéfom oddelenia kartelov na Protimonopolnom úrade SR, Petrom Demčákom.

V novom diele nášho podcastu  sa s partnerom advokátskej kancelárie TaylorWessing Andrejom Leontievom venujeme téme prania špinavých peňazí. Tá sa u nás v poslednej dobe stala mediálne populárnou najmä v súvislosti s kauzou Dobytkár a Norbertom Bödörom, ktorý čelí obvineniu z tejto trestnej činnosti. Málokedy je však v médiách vysvetlené v čom spočíva podstata prania špinavých peňazí, ako prebieha a prečo je taká nebezpečná pre spoločnosť.Na tieto, ale i ďalšie otázky sme sa spolu s Andrejom Leontievom pokúsili nájsť odpovede.

Inšpiráciou pre dnešnú tému podcastu sa stal jeden z najvyšších ústavných činiteľov, predseda parlamentu Boris Kollár. Ten skončil vysokú školu spolu s ďalšími tisíckami študentov v roku 2015, avšak na rozdiel od nich sa aj dnes musí vracať do svojich vysokoškolských čias a pred celým národom obhajovať svoju záverečnú prácu. Ukázalo sa totiž, že s najväčšou pravdepodobnosťou získal svoj vysokoškolský titul za plagiát. Presvedčili sme sa, že v prípade kauzy plagiátorskej diplomovky bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka sa nejednalo o ojedinelý úkaz. Postupne sa začali vynárať ďalšie prípady odkopírovaných záverečných prác politikov, ministrov, dokonca aj samotného premiéra. V novom podcaste sa dozviete, ako je to s plagiátorstvom podľa zákona, aké následky má odpísanie záverečnej práce, ale aj tom, o ako sme na tom my s našimi záverečnými prácami a ako znížiť počet prípadov plagiátorstva dobrým systémom na školách. Hosťami podcastu sú odborníci na právo duševného vlastníctva, advokáti Ján Lazur a Zoltán Nagy.

V súvislosti s nedávno medializovanými informáciami o nevhodnom správaní viacerých známych osobností vyplávala na povrch téma sexuálneho obťažovania, ako nielen morálny či spoločenský, ale i právny problém. Právny rozmer sexuálneho obťažovania však často býva opomenutý. To môže budiť dojem, že neexistujú právne prostriedky ochrany proti takémuto nežiaducemu správaniu. Nakoľko považujeme túto tému za dôležitú, rozhodli sme sa jej v TaylorWessing venovať prvý diel nášho nového podcastu, v ktorom sa pokúsime rozobrať problematiku sexuálneho obťažovania na pracovisku.Hosťami podcastu sú odborníci na pracovné právo, Andrea Čupeľová a Tomáš Grell.