Nezastaviteľné s Michelle

Z Londýna rovno do Rokycan. Aj tak sa začína príbeh Anny Viľchovej, ktorá sa po štúdiu rozvojového manažmentu vrátila na východ okúsiť slovenské školstvo a aplikovať získané vedomosti. V rámci programu Teach for Slovakia strávila na základnej škole s deťmi z vylúčených komunít dva roky a tvrdí, že ak máme detailné poznatky ako a kde systém zlyháva, vieme urobiť efektívnu zmenu. Zhodneme sa na tom, že všetky deti si zaslúžia kvalitné vzdelanie, nie len tie, ktoré "sa vedeli dobre narodiť." Aj táto skúsenosť spolu s jej materstvom prispela k tomu, že dnes je spoluzakladateľkou programu Emocionálny kompas. Základným školám ponúkajú preškolenie pre pedagógov a vďaka jednoduchým nástrojom tak pomáhajú deťom zlepšiť duševné zdravie, vzťahy v škole a zvládanie náročných situácií. So spoluzakladateľkou Lenkou Soradovou sa snažia o to, aby bol kompas dlhodobým projektom, pretože ani matematiku sa neučíme iba jeden rok a práve preto sa o regulácií emócií potrebujeme zhovárať v dlhodobom horizonte a to ako spoločnosť výrazne podceňujeme. Fakty totiž hovoria, že keď sa dieťa necíti prijaté a v bezpečí, jeho schopnosť učiť sa je výrazne horšia. Tak náš mozog jednoducho funguje a je v záujme nás všetkých, ako rodičov, tak aj učiteľov a učiteliek vytvoriť deťom bezpečné prostredie. Príklady dobrej praxe našli v zahraničí a postupne ich aplikujú v slovenských školách. S Ankou sa zhovárame aj o emóciách, ktoré sa u nás považujú za negatívne a nežiadúce a polemizujeme nad tým, ako hlboko sú v nás tieto presvedčenia zakorenené a ako ovplyvňujú naše životy aj v dospelosti. Výbornou pomôckou je aj kompas na doma, ktorý si rodičia vedia zakúpiť a prekvapivo neslúži iba na prácu s deťmi. Ak sa vás niekto opýta, čo by vám pomohlo, ak ste smutný/á, možno ostanete prekvapení, že to pre tento moment neviete pomenovať ani vy sami. Aj o tom je emocionálny kompas na doma. Je to výborná pomôcka pre rodičov a ich deti na to, aby sa naučili pomenovať svoje emócie a ďalej s nimi pracovali nie len v rámci rodiny. Verte, veľa sa naučíte aj o sebe. Využiť môžete aj aplikáciu Môj kompas. Všetky informácie nájdete na webe www.emocinalnykompas.sk, ktorý bol v čase nahrávania tejto epizódy v procese prerábania. S Ankou sme zašli aj do témy rešpektujúcej výchovy, pretože ako v školách, tak aj doma je cieľom naučiť deti mať zdravé sebavedomie, vedieť si budovať zdravé vzťahy a nastaviť si svoje hranice. Je však rozdiel v spôsobe, akým to chceme dosiahnuť. Dá sa to autoritatívne ale aj láskavo, pričom druhý spôsob nám zaručí dobré vzťahy s našimi deťmi, zatiaľ čo presadzovanie moci a kontroly má krátkodobé výsledky. V tomto rozhovore nájdete veľa pekných a láskavých myšlienok. Prajeme vám príjemné počúvanie o veľmi potrebnom projekte, ktorý pevne verím bude raz bežnou súčasťou výučby na každej škole, aby sme spoločne podieľali na láskavej generácií ľudí.

Tento letný diel je špeciál, pretože jedeným z hostí je muž. Napriek tomu, že si pozývam výlučne ženské hostky, rozdeliť túto dvojicu mi neprišlo správne. Tvoria totiž jeden super celok, čo zaiste zhodnotíte aj vy po vypočutí tohto rozhovoru. Autori podcastu Sexuýlna výchova, Miška Chrkavá a Denis Kendy boli v Prešove a výsledkom je veľmi výživná debata o rodovej rovnosti, LGBTQI+ komunite, povedomí o zdravom sexe, šikane a rodičovstve. V rozhovore sa dozviete, čo sa deje na stredných školách- Miška a Denis totiž z prvej ruky počúvajú šokujúce skutočnosti, pretože študentom ponúkajú v rámci projektu H3kni sa bezpečný priestor. Zároveň upozorňujú na dôležitosť sexuálnej a vzťahovej výchovy, pretože sami sú svedkom nevedomostí a mylných informácií v oblasti ochrany osobnosti, sexuálneho zdravia, sebahodnoty, toxických vzťahov nie len pri študentoch. Ani mnoho dospelých neovláda základné informácie a učia sa to aj vďaka ich podcastu Sexuálna výchova. Denis opisuje svoj "coming out" a to, ako ho prijala rodina. Nevynecháva ani pre neho slovenskú realitu- pokrikovanie, fyzické útoky či šikanu. Tento diel považujem za extrémne dôležitý na vypočutie najmä pre rodičov. Tí totiž v mnohých prípadoch nevedia ochrániť svoje deti pred nebezpečenstvom sociálnych sietí alebo prostredím v škole. Zhodli sme sa, že najlepšou cestou je budovanie dôverného a rešpektujúceho vzťahu rodič- dieťa. Odkazuje rodičom, aby sa zaujímali o svoje deti. Tie totiž môžu prežívať ťažké obdobia a potrebujú pomoc. Spoločne sa zamýšľame nad tým, ako môže jedna veta "som člen/ka LGBQTI+ komunity" navždy zmeniť rodičovskú lásku na nenávisť. Zároveň polemizujeme nad obmedzovaním ženských reprodukčných práv, životom rodín s deťmi na Slovensku či postavením žien po materskej dovolenke. Pri každej z tém sme sa všetci rozohnili a rozhadzovali rukami, čo je z rozhovoru naozaj počuť. Začali sme zľahka a postupne sme prešli k pálčivým témam, ktoré sú pre našu spoločnosť polarizujúce. My traja sme sa však zhodli takmer vo všetkom povedanom. Sme otvorení a tolerantní k inakosti a ja pevne verím, že sa vám tento rozhovor bude páčiť. Príjemné počúvanie.

Osirelí rodičia- tak nazývame rodičov, ktorí prežili vlastné deti či už v prenatálnom období, alebo neskôr. Ako sa s tým vysporiadať približuje v rozhovore Veronika Smoľak, ktorej nečakane zomrela dcéra Alma. V tom čase mala tesne pred piatymi narodeninami a osudnou sa jej stala chrípka. Veronika hovorí, že zrazu stratila identitu ako mama, aj keď Alminou mamou bude navždy. Svoje pocity a myšlienky začala zverejňovať na Instagrame, kde je v kontakte aj s inými osirelými rodičmi. Verejne hovorí o svojej ťažkej životnej skúške, ktorá ju zmenila. Začala sa viac zaujímať o svoje mentálne zdravie a rozhodla sa, že aj napriek veľkej bolesti, ktorú v sebe bude mať už navždy, nechce zanevrieť na radosť zo života. O smrti sa v našich končinách hovorí málo a o smrti detí takmer vôbec. Nevieme, ako reagovať na také udalosti a Veronika do debaty prináša svoje postrehy z obdobia po Alminej smrti. Pomohlo jej aj občianske združenie TANANA, ktoré pomáha osirelým rodičom prekonať stratu dieťaťa a Janka Pitková zo združenia Kolobeh života. S Veronikou sa rozprávame aj o tom, že smútenie môže mať rôzne formy a nič nie je v jeho procese dobré alebo zlé. Neexistujú žiadne univerzálne rady. Človeka po strate však stačí len vypočuť a priznať mu jeho pocity. Zdržme sa poznámok a hodnotení, ktoré môžu zabolieť. Veronika sama priznáva, že po smrti dcéry sa bála zasmiať, pretože netušila, či sa to smie. Tento rozhovor prináša slzy ale aj smiech a neverili by ste, k čomu všetkému sme sa počas neho dopracovali. Alma je v rodinnom živote Veroniky prítomná denne. Aj keď by sa to mohlo zdať niekomu čudné, druhorodená dcéra Lujza o nej vie všetko. Veronika sa s ňou otvorene rozpráva aj o smrti, samozrejme primerane veku. Veronikin plač po piatich rokoch zmenil charakter, už nie je boľavý, ale oslobodzujúci. Plač po strate je len láska, ktorá nemá ako von. Vypočujte si nádherný rozhovor o živote s Veronikou Smoľak.

Obete domáceho násilia nemusia chodiť s modrinami, no aj napriek tomu ho môžu zažívať. Žiť s manipulátorom a v toxickom vzťahu oberá obeť o sebahodnotu a presviedča ju, že chyba je práve v nej. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa ženám z takého vzťahu neodchádza jednoducho. Zo štatistík totiž vyplýva, že domáce násilie je rodovo podmienené a deje s vo veľkej miere ženám. O násilí hovoríme vtedy, ak jeden z partnerov uplatňuje moc voči druhej osobe v párovom vzťahu a je prítomné vo fyzickej, psychickej ale aj sexuálnej podobe. O tejto problematike sa zhováram s výkonnou riaditeľkou občianskeho združenia MyMamy, Ľudkou Vysockou a psychologičkou Romanou Radvanskou. Dámy vnášajú do tejto témy svoje praktické skúsenosti, keďže s obeťami domáceho násilia pracujú denne v Bezpečnom ženskom dome, ktorý ako združenie prevádzkujú. Obetiam poskytujú ubytovanie, psychologické a právne poradenstvo a pomáhajú sa im opäť postaviť na nohy. Romana ako psychologička zdôrazňuje, že obeťami sú aj deti, ktoré sú svedkami nezdravého vzťahu a podpísať sa to na nich môže rôzne. V rozhovore približujú, ako fungujú procesy vykázania násilníka z domu, aké možnosti má v daný moment obeť a ako vyzerá multiinštutucionálna spolupráca, pretože v tomto procese je často prítomná polícia a sociálny pracovník. Pozitívnou správou je, že dámy z MyMamy školia členky a členov policajného zboru a sociálnych pracovníkov, ako vhodne a citlivo komunikovať s obeťami domáceho násilia v rôznych aj kritických situáciách. V rozhovore sa tiež dozviete, že často ženu od odchodu odhovára aj samotná rodina, či okolie, ktoré žene neverí, prípadne tieto skutky zľahčuje. V rozhovore sme sa dotkli aj témy feminizmu, ktorá je v kontexte domáceho násilia dôležitá. Aj preto je nutné hovoriť o tejto téme nahlas. Dámy vám prezradia, ako postupovať v prípade, že máte podozrenie, že vo vašom okolí sa niečo podobné deje, prípadne ak ste sama/sám obeťou. My, ako spoločnosť v tejto problematike môžeme scitlivovať spoločnosť tak, že sa napríklad aj verejne zastaneme obete, namiesto toho, aby sme na ňu ukazovali prstom, že si za to môže sama, prípadne si to vymyslela. Buďme k okoliu vnímavé/vnímavý a podajme pomocnú ruku v prípade, že je to potrebné. Všetky informácie nájdete na ich webe www.mymamy.sk a keďže pôsobia len v rámci Prešovského kraja, kontaktovať môžete aj Národnú linku pomoci pôsobiaci na celom území Slovenska. Odporúčanie na knihu o lepšie pochopenie feminizmu, Chimamanda Ngozi Adichie: Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Za technickú spolupráci pri tejto epizóde ďakujem samotnej Romanke, ktorá okrem sa okrem psychológie venuje aj hudbe a všetkým technickým záležitostiam pri nahrávaní a postprodukcii.

Rezané kvety sú bežnou súčasťou našich životov a do Európy sa dovážajú až z Afriky. Málokto sa zamýšľa nad tým, akú cestu prejdú, kým sa ocitnú u nás vo váze. Bohužiaľ, ako pri módnom priemysle, aj v tom kvetinovom je prítomné novodobé otroctvo a obrovská environmentálna záťaž. Problémom je aj obrovský nadkonzum. Zvykli sme si totiž mať neustály prístup počas celého roka prakticky ku všetkému. My, ako spotrebitelia máme obrovskú moc a preto je dôležité, aby sme sa dopytovali pôvodu aj pri rezaných kvetoch. Podporiť však môžete slovenské kvetinové farmy, ktoré pestujú svoje kvety. Jednou z nich sú aj Milé Kvietky z Modry. O udržateľnej floristike sa rozprávam s majiteľkou Viktóriou Kuriškovou. Tá v rozhovore vysvetľuje, že mať kvety celoročne je nemožné a poukazuje na nedostatky v kvetinovom biznise. Približuje svoje fungovanie a priznáva, že v zimných mesiacoch musí mať rezané kvety aj ona, inak by skrachovala. Vyberá si ale pestovateľov, ktorí dbajú na podmienky a kupujúcim sa môže zdať, že jej ponuka je skromná. Ona si však stojí za množstvom a tak kvety zbytočne nevyhadzuje. Načrtli sme aj tému udržateľnosti izbových rastlín a slovenské svadby, ktorých vizuál je do veľkej miery ovplyvnený Pinterestom. Okrem predaja kvetov organizuje workshopy na výrobu vencov, kytíc, machových obrazov, sójových sviečok a mnoho ďalšieho. Odporúčam prezrieť si jej sociálne siete. Verím tomu, že aj vy sa zamilujete do slovenských kvetov, za ktorými síce stoja mozole a špinavé nechty, no myšlienka udržateľných kvetov vás naozaj dostane. V tomto rozhovore sa dozviete naozaj šokujúce informácie o rezaných kvetoch, ktoré ste netušili. Zároveň však ponúkame niekoľko praktických tipov, ako s kvetmi nakladať lepšie. V komentári nájdete aj kvetinové farmy na Slovensku, ktorých chvalabohu pribúda a vďaka nim môžete aj vy pri najbližšej príležitosti siahnuť po udržateľnej alternatíve.

Aj napriek tomu, že ročne sa celosvetovo spotrebuje viac ako 166 miliónov vriec kávy, mnohí z nás zabúdajú potrpieť si na jej kvalitu. Na Slovensku sa v posledných rokoch otvorilo množstvo menších pražiarní, ktoré ponúkajú rôzne kvalitné druhy aj výberovky. Či už obľubujete horkú alebo kyslejšiu kávu, zaručene vám slovenskí pražiari poradia. Aj u nás doma sme sa obzerali po lepšej káve a objavili sme Prešovskú pražiareň Epera coffee. So spolumajiteľkou Viki Ugorovou sa v tejto epizóde rozprávame o tom, aký je rozdiel medzi "supermarketovou" kávou a kávou z pražiarne. Zároveň odporúča, čo všetko by sme si pri kúpe kávy mali všímať, ak si chceme kúpiť kvalitu. Mimochodom, čudovali by ste sa, ale cenovo je dostupná viac, ako si myslíte.  Viki opisuje cestu kávy z plantáži až k našim kávovarom a zdôrazňuje, že tak, ako v iných oblastiach, aj v tejto máme my ako spotrebitelia obrovskú moc. Pýtajme sa na pôvod a nezabúdajme na všetky články dodávateľského reťazca, pretože vašu rannú kávu si môžete vypiť vďaka ťažkej a nie vždy dobre zaplatenej práci. Verím, že aj vďaka tejto epizóde sa rozhodnete podporiť slovenským pražiarov. Nápomocný vám môže byť aj Blog o káve od Ladislava Királyho, ktorý testuje, odporúča a robí kávovú osvetu pre nás, spotrebiteľov. Medzi jeho odporúčaniami zaslúžene nájdete aj prešovskú pražiareň Epera coffee. Viki ju vlastní spolu s jej tatom a hovorí aj o tom, ako sa jej podniká v rodinnom kruhu. Kávu pijeme denne, preto vám odporúčame zamyslieť sa nad jej kvalitou. V Epera coffe ponúkajú aj kávu na ochutnanie zdarma, aby ste boli stotožnení s tým, čo kupujete. Toto gesto už ocenil nie jeden zákazník. Pomôže vám nájsť kávu presne podľa vašej chuti. Ak nás počúvate z rôznych kútov Slovenska, poteší vás ich eshop www.praziarenepera.sk

Stretnú sa dve matky- kamarátky a vymieňajú si svoje skúsenosti. Tak presne o tom je táto epizóda. Úprimný a podľa nás aj vtipný rozhovor s mojou dôvernou priateľkou Monikou Galon, matkou dvoch detí, vďaka ktorým je pre tento moment príležitostná podnikateľka. S Monikou sa rozprávame o tom, ako sa nám, ženám mení život po porodení potomka. Zatiaľ čo Monika spomína, ja približujem svoje nedávne prežívanie ako novomatky, ktorú materstvo aj napriek príprave zastihlo nepripravenú. Smejeme sa na našich plánoch a predstavách, ktoré sme mali obe pred pôrodom. Neviem ako vy, ale ja robím presne všetky tie veci, o ktorých som bola presvedčená, že ich robiť nebudem. Volám to nematerská naivita. S Monikou hovoríme o rešpektujúcej výchove, ktorá je pre mnohých veľkým strašiakom, no zároveň obrovskou príležitosťou pre nás, rodičov. Vďaka deťom sa snažíme byť lepší v mnohých smeroch. Monika tvrdí, že ak máme správne nastavené mysle, rodičovstvo nám ponúka sebarozvoj zadarmo a ja s ňou súhlasím. Zamýšľame sa nad tým, či vieme vychovať emočne zrelé a sebavedomé bytosti, ak sami neviem zvládnuť vypäté situácie. Mnoho rodičov totiž "neposlušnosť" detí rieši fyzickými trestami- my obe však považujeme bitku za zlyhanie rodiča. K tejto problematike odporúčame projekt "Deji jsou taky lidi". Nájdete tam mnoho informácií, ktoré vás donútia zamyslieť sa. Rodičovstvo je fuška, a nemyslite si, že my dve sme dokonalo vyzenované matky. Nie sme, ale pracujeme na sebe. Stačí, keď si uvedomíme, že naše dietky sú naše zrkadlo a do toho sa niekedy pozerá ťažko. Každopádne, toto je neodborná debata a naše skúsenosti. Jediné na čo sme expertky sú naše deti. Vezmite si z toho rozhovoru, čo s vami rezonovalo a ostatné nechajte tak. Príjemné počúvanie. 

Kristína Cichý Kováčiková so sestrou Ivanou Brutenič spoločne podnikajú už viac ako deväť rokov. Pôsobia ako konzultantky vo svojej personálnej a marketingovej spoločnosti, ktorá od nahrávania tejto epizódy prešla rebrandom a po novom sa volá SUNDAYFLIES. Platforma, prostredníctvom ktorej pracujú je  sociálna sieť Linked In. Vďaka nim prišli firmy na to, ako efektívne prepojiť jednotlivé oddelenia, strategicky komunikovať o svojej značke a tak nájsť nie len tých správnych nových zamestnancov, ale aj klientov. Linked In pôvodne začal ako start up pre HR, dnes je to však aj skvelý nástroj na budovanie povedomia a predaj pre každého. Ak si myslíte, že je vhodný len pre veľké firmy a korporáty, mýlite sa. Kristína hovorí o tom, ako si na Linked In nájde miesto každý segment bez obmedzení. Hand made tvorcovia, stolári, záhradní architekti ale aj strojárstvo, finančníctvo či zelené podnikanie. To všetko sú oblasti, ktoré práve vďaka Linked In môžu prosperovať. Podľa odborníčky Kristíny stačí, ak túto sociálnu sieť uchopíte správne a úspech sa dostaví. V rozhovore približuje spôsob ich práce s dôrazom na to, že vplyv je obrovský ako na jednotlivcov, tak aj na firmy. Hoci sú malou rodinnou firmou,  presah majú aj za hranicami Slovenska. Vypočujte si rozhovor, ktorý vám priblíži alebo predstaví výhody používania sociálnej siete Linked In, ak ste o nej doteraz nepočuli. Na rozdiel od Facebooku a Instagramu tam nájdete viac biznis obsahu a kultivovanejšiu diskusiu. "Brutálne sestry", ako ich zvyknú nazývať, vás na ich workshopoch alebo individuálnych konzultáciách naučia, ako využiť Linked In čo najlepšie pre vaše podnikanie. Ak budete mať nutkanie začať, odporúčajú nečakať a pustiť sa do toho hneď. Vypočujte si rozhovor s energickou podnikateľkou Kristínou, ktorá sa kvôli manželovi presťahovala netradične z Bratislavy do Prešova, kde je podľa jej slov maximálne spokojná. 

Veronika má Turnerov syndróm kvôli ktorému je neplodná. Zdĺhavá a nákladná liečba jej dáva veľmi malú šancu s neistým výsledkom a preto sa s manželom radšej rozhodli osvojiť si, teda adoptovať dve deti. Okrem zdravotného hľadiska nemali žiadne obmedzenia a tak sa k nim dostali rómskeho pôvodu. Skúsenosti nabrali ako profesionálny rodičia a teraz sa starajú už o svoje deti- Jasmínku a Matejka. Ako prebieha adopcia, čím všetkým si prešli, aké strachy majú adoptívni rodičia a ako si nažíva táto nie úplne "tradičná rodina" sa dozviete v rozhovore, kde sme sa okrem iného zamýšľame nad rómskou problematikou. Tá sa v našej spoločnosti stretáva s obrovským nepochopením. Veronika približuje, prečo by sme sa mali viac zamerať na pestúnsku starostlivosť a zachrániť tak odchovancov detských domovov, ktorí po dovŕšení plnoletosti končia na ulici. Bez podpory a zázemia ich totiž nečaká ľahký život. Nie každý človek bez domova si za svoj osu môže sám, preto budeme ohľaduplní a ak je to v našich silách, miesto odsudzovania podajme pomocnú ruku. Vypočujte si rozhovor o láskyplnom prijatí detí s inou farbou pleti. 

Petra Gerhartová vyštudovala matematicko-fyzikálnu fakultu na Karlovej univerzite v Prahe, kde zároveň pracovala v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zavialo ju to k dobrovoľníctvu. Pýtate sa ako je to možné? Jej príbeh vie inšpirovať nie jednu/jedného z nás. Hoci je to klišé- najvzácnejšie čo máme, je čas, ktorý vieme venovať tomu druhému. Peťa dobrovoľničila už v Prahe a pokračovať chcela aj v rodnom meste, kde sa spolu s manželom vrátili. Na materskej s druhým dieťatkom je zároveň predsedníčkou v Prešovské dobrovoľnícke centrum. Vyzdvihovať chce príklady dobrej praxe a jej odkaz je úplne jasný: "neváhajte a vyskúšajte to!" Dobrovoľníctvo vám do života prinesie nový rozmer, ľudí a veľmi ľahko sa môže stať, že si počas neho nájdete aj svoje poslanie. Skúsenosti vám nikto nevezme a preto je aj dobrovoľníctvo skvelá forma, ako sa zlepšiť v mnohých oblastiach. Petra sa veľmi dobre počúva a ja som rada, že som obklopená tak skvelými ženami, ako je ona. Vypočujte si rozhovor so ženou, ktorá sa do korporátu vrátiť nechce a naplnenie našla v pomoci druhým.

Katarína Koščová síce vyhrala Superstár, ale po prvom albume zistila, že chce tvoriť úplne inú, ako komerčnú hudbu. Chvíľu sa nevedela zaradiť, no našla si vlastnú cestu aj publikum. Rozprávame sa aj o aktuálnej spoločenskej situácií, ako reaguje na škaredé komentáre, prečo musela vyhľadať odbornú pomoc, kam ju to posunulo - z vlastnej skúsenosti odporúča starať sa o svoju dušu, kým nebude neskoro, a zamýšľame sa nad tým, prečo je pre nás kult tela tak dôležitý. Jedinú radu, ktorú od nej o chudnutí dostanete je tá, že máte vyhľadať vzdelaných nutričných terapeutov. No a u nich doma šije záclony jej muž, pretože Katka je na tieto práce citujem "gengľavá."

Adelu Vinczeovú netreba nijako špeciálne predstavovať. Už dlhé roky je súčasťou televíznych obrazoviek a rozhlasovej tvorby. V tejto epizóde sa s humorom jej vlastným a nadhľadom rozprávame o jej talkshow Trochu inak s Adelou, o rodičovstve, partnerských vzťahoch ale aj vzťahu k sebe samému, čo je taktiež veľmi dôležité a nami zažitých vzorcoch, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Pýtam sa aj na kolegu Jorgeho Gonzálesa, ktorý svojím pôsobením v šou Lets dance priniesol rozruch a Adela sa zamyslela nad tým, či by zvládla prácu pokladníčky v supermarkete. 

Vieme čítať aj rozlišovať farby, no napriek tomu nie sme schopní triediť odpad. Slovensko je na chvoste Európskej únie a miera triedenia sa u nás pohybuje na 30-40% z možných 90%. Je triedenie odpadu cesta von z tejto katastrofálnej situácie? Prečo sa na bio odpad pozeráme ako na problém? Podniká Slovensko dostatočné kroky na to, aby sa situácia plošne zmenila? Prečo je téma odpadového hospodárstva nepopulárna a mnohí z nás ju vedome ignorujeme a prečo nás nezaujíma, v akom stave nechávame planétu pre ďalšie generácie. Odpovede na tieto otázky hľadám s environmentalistkou Laurou Martinkovou. Možno neviete, ale téma odpadov a ochrany životného prostredia je mojou srdcovkou. Už 4 roky máme s Laura Martinkova Odvážene - bezobalový obchod v Prešove a vzdelávame školy, firmy a samosprávy v tejto problematike. Veríme totiž, že so správnymi informáciami sa už nemáme priestor na výhovorky. V rozhovore sa okrem iného dozviete, či je možné, aby spolu dve úplne neznáme ženy podnikali. 

Michaela Žureková sa ako redaktorka Denníka SME zameriava na témy, ktoré sú v aktuálnom spoločenskom dianí kontroverzné. V podcaste sa rozprávame o:  - psychickom zdraví a o tom, ako je na Slovenskú vnímané. Prečo pred okolím tajíme, že navštevujeme terapeuta, hanbíme sa za to? Spája sa sedenie s terapeutom výlučne s psychickými poruchami?  - súčasná generácia žien vyžaduje od pôrodníka nie len odbornosť ale aj empatiu. Chceme, aby naša pôrodná skúsenosť bola pozitívna a tento zážitok nebol bojom s personálom nemocnice. Ako vieme aktuálnu situáciu zmeniť?  - index rodovej (ne)rovnosti hovorí o tom, že kým je pre ženu byť matkou v práci priťažujúca okolnosť, naopak, muža- otca spoločnosť vníma ako zodpovedného a dvíha mu to kredit. Feminizmus je dnes negatívne ladené slovo, pričom feminista je podľa nás človek, ktorý verí, že ženy a muži by mali mať rovnaké práva a príležitosti. Aká je praktická rovina problematiky rodovej rovnosti na Slovensku? Vedia nám s tým pomôcť a muži?  Aj toto sú témy, ktorým sa Mia ako novinárka venuje. Za svoje reportáže dostáva nepríjemné mejly, no za sériu článkov o starostlivosti o predčasne narodených deťoch v slovenských nemocniciach dostala Novinársku cenu. Problémy, ktoré vo svojich textoch dopodrobna rozoberá s ňou intenzívne rezonujú a pristupuje k nim mimoriadne citlivo. Nedávno jej dokonca vyšla novela inšpirovaná viacerými skutočnými udalosťami. V nej otvára na Slovensku tabuizované témy, ktoré súvisia s rodovou identitou aj s duševným zdravím. Vypočujte si rozhovor s uznávanou novinárkou Miou Žurekovou.

Väčšina žien o pôrode rozmýšľa ako o ťažkom a traumatizujúcom zážitku, ktorý musí "len prežiť". Môže byť pôrod naopak krásny moment v živote ženy? Pri počúvaní lektorky hypnopôrodu, Tatiany Baníkovej zistíte, že áno. Chce to však naše odhodlanie a informovanosť. Kurz hypnopôrodu je príprava na pôrod po emočnej, fyzickej, duchovnej, jednoducho celistvej stránke, ktorý pomohol mnohým ženám zmeniť nastavenie mysle a prežiť príchod bábätka v harmónií.  Je na niečo také slovenské pôrodníctvo pripravené? Aké prostredie čaká na ženy v nemocniciach na pôrodníckom oddelení a oddelení šestonedelia?  Vedeli ste, aký vplyv má priebeh pôrodu na zdravie vášho dieťatka? Je ženám umožnené rodiť aj v inej ako "základnej" polohe na chrbte? Tatiana je matkou troch detí a už sedem rokov sa aktívne venuje problematike pôrodov. Ako laktačná poradkyňa pomáha ženám s dojčením a nosením pod záštitou OZ Mamila, je lektorka tehotenského a popôrodného cvičenia UNIPA, aktivistka v OZ Iniciatíve žien Prešov a momentálne je aj študujúcou Dulou na AmmaDula Akadémií. Tvrdí, že potrebujeme modernizáciu nie len celého pôrodníctva ale aj ľudského kapitálu. Je vďačná za každého lekára, ktorý sa posúva spolu s vedou dopredu a vníma príklady zo zahraničia. Ako je možné, že v Dánsku si nástrihom prejdú 3% žien, zatiaľ čo na Slovensku je ich až 80%? Sú rodiace ženy dostatočne informované o všetkých možnostiach? Majú lekári, pôrodné asistentky či zdravotné sestry priestor a vôľu meniť prístup? OZ Mamila a Ženské kruhy sú združenia, ktoré sa roky snažia o zlepšovanie zdravotnej starostlivosti v pôrodniciach a osvete v tejto problematike. Spolu so ženami ako je Táňa poukazujú na iný prístup, ktorý si zaslúži každá rodiaca žena. Vypočujte si rozhovor, ktorý pre vás môže byť šokujúci, zásadný a otočí vaše myslenie iným smerom.  Odporúčaná literatúra:  Thomas R. Verny, Pamela Weintraubová - Rodičovstvo od počatia Michel Odent - Znovuzrozený pôrod Andrea Poloková- praktický návod na dojčenie