DiscoverPočúvam sa
Počúvam sa
Claim Ownership

Počúvam sa

Author: Rádio Expres

Subscribed: 56Played: 559
Share

Description

Keď si želáme k narodeninám „veľa zdravia“, väčšinou máme na mysli zdravie fyzické. To duševné zdravie odkladáme na neskôr, ak sa oň vôbec zaujímame. Avšak, obe sú navzájom významne prepojené. Duševná pohoda je základom pre myslenie, prácu, nadväzovanie vzťahov či schopnosť tešiť sa zo života ako takého. Význam duševného zdravia netreba podceňovať, aj keď ho stále obklopuje veľa mýtov a predsudkov.

V podcaste sa budeme ľudsky a zrozumiteľne venovať tomu, ako porozumieť nielen iným ľuďom, ale hlavne sebe samému. Priblížime témy o dôležitosti duševnej hygieny, o vzťahoch, detstve, traumách, snoch, o závislostiach, ale aj o tom, ako vedieť povedať nie. Pre každého, kto sa trápi, je dôležité vedieť, že v tom nie je sám. Rozhovormi so psychológmi a odborníkmi vás bude sprevádzať redaktorka Rádia Expres - Dominika Turiaková.

Počúvam sa
BAUER MEDIA Slovakia, k.s., Vrútocká 48, 821 04 Bratislava
IČO: 357 92 094
Periodicita: týždenná
EČP: EV 91/23/EPP
35 Episodes
Reverse
Predstavte si látku, ktorá by mohla ľuďom relatívne rýchlo pomôcť pri spracovaní traumy, liečbe závislosti, depresie či úzkosti. Zatiaľ čo domorodé komunity používali psychedeliká v terapeutických a náboženských rituáloch po stáročia, psychedelická terapia je v západných krajinách pomerne nová. V súčasnosti sa na terapeutické účely skúma viacero takýchto látok. Napríklad  LSD, ketamín, psilocybín či MDMA, a teda látky, ktoré sa na Slovensku, ale aj v iných krajinách radia medzi drogy. V tejto časti podcastu sa pozrieme na to, prečo sa pohľad na psychedeliká začína meniť. Aké sú s nimi skúsenosti v rámci terapie a aké nesú so sebou riziká. Hosťom je psychológ a telový psychoterapeut Jaroslav Farkaš. Spoluzakladateľ Českej psychedelickej spoločnosti a tiež spoluiniciátor kliniky Psyon v Prahe.
Politiku vnímame, že by to mal byť priestor na racionálne argumenty a fakty. No často vyhrávajú práve emócie. Môžu v nás vyvolávať hnev, rozhorčenie, ale aj úzkosti či pocity beznádeje, a tak vplývať na naše duševné zdravie. Práve apel na emócie je však jeden z argumentačných faulov. Bráni nám uvažovať racionálne, no a tam, kde vyhrávajú strach a zloba, býva jednoduchšie si získať niekoho na svoju stranu. Psychológ Dušan Fábik hovorí v tejto epizóde o hrubosti v politike, eskalácii napätia, ale aj o kritickom myslení. Rozprávali sme o tom, ako emócie ovplyvňujú voľbu politických lídrov a prečo agresívni a narcistickí politici priťahujú voličov. Diskutovali sme aj o manipulácii, hoaxoch a konšpiračných teóriach, a ako sa pred nimi chrániť. Fábik zdôraznil, že nie inteligencia, ale skôr zrelosť a spokojnosť nás ochránia pred dezinformáciami. Na záver sme sa venovali vplyvu politiky na vzťahy a stresu z prebytku informácií.
Téma priateľstva sa dotýka nás všetkých. Niektorí máme jedného či dvoch najlepších priateľov a tento vzťah trvá celý život. Ako sa hovorí, priatelia môžu byť rodinou, ktorú si vyberieme. No sú situácie, kedy sa väzby pretrhajú - či už kvôli sťahovaniu, príchodom detí, zmení sa náš spôsob života alebo záujmy. A v dospelosti môže byť nadviazanie nových priateľstiev veľmi náročné. Psychológ  Andrej Jeleník hovorí o dôležitosti budovania zdravých vzťahov, prečo strácame bezprostrednosť v komunikácii a či je pre mužov ťažšie nadviazať hlboký vzťah.
Keď nám niekto veľmi ublíži, cítime hnev, sklamanie a niekedy aj nenávisť. Neustále myslíme na tých, ktorí nám to spôsobili a je pre nás nepredstaviteľné, že by sme niekedy odpustili. Podľa odborníkov však správne odpustenie môže viesť k lepšiemu duševnému, emocionálnemu a dokonca aj fyzickému zdraviu. Lucia Záhorcová je psychologička, poradkyňa pre pozostalých a vedecká pracovníčka na Ústave experimentálnej psychológie SAV. Hovorí o motivácii k odpusteniu, o tom že odpustenie neznamená zabudnutie, či sú nejaké skutky neodpustiteľné a ako odpustiť niekomu, kto neľutuje to, čo urobil. Viac k téme nájdete aj na webe https://www.odpustenie.sk
Stres vie byť dobrý sluha, ale aj zlý pán. Najradšej by sme ho vymazali z našich životov a bojovali proti nemu rôznymi technikami. Napriek tomu si do životopisov medzi naše pozitíva píšeme, že vieme pracovať pod stresom. O tom, prečo je stres dôležitý, ako sa vyrovnávať so záťažovými situáciami a aký je súvis medzi úzkosťou a prežívaním stresových situácií, hovorí farmakologička Daniela Ježová,  ktorá pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Získala tiež viaceré významné ocenenia za jej pôsobenie v oblasti vedy a výskumu.
Pred nahrávaním tejto epizódy, som rozmýšľala, kedy som naposledy bola sama so sebou a svojimi myšlienkami. Tak, ako aj väčšina z nás, po prebudení kontrolujem telefón, prečítam si správy, alebo počúvam podcasty. Potom sa všetci venujeme práci, kolegom, či rodine. Večer si pozrieme seriál, skontrolujeme sociálne siete, alebo čítame knihu. Čo by sme však počuli v našej nezahltenej hlave, v naozajstnom tichu a tme?  Predstava bytia osamote môže byť pre niektorých ľudí desivá. Bojíme sa toho, čo nepoznáme. Do tejto časti prijal pozvanie hudobník a podcaster Filip Jánošik Lehotský. Hovorí o svojom zážitku z pobytu v tme, o meditácii v budhistickom kláštore a aj o psychedelikách.
Depresia je ako bahno do ktorého sa človek prepadá. Cíti sa bezmocne a nedokáže s tým nič urobiť, lebo aj základné a pre zdravých ľudí jednoduché veci, ako napríklad vstať z postele, ho stoja veľa energie. Ovláda ho beznádej, nemá záujem o stretávanie sa s ľuďmi a netešia ho žiadne činnosti. Tento stav potom negatívne ovplyvňuje vzťahy, osobný či pracovný život a podpisuje sa aj na fyzickom zdraví. O depresii hovorí psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto. V epizóde sa dozviete čo prežíva človek, ktorý má depresiu, sú ľudia, ktorí majú k depresii sklony? Ako správne komunikovať s človekom, ktorý má depresiu? Môže byť depresia nákazlivá?
Veľa rôznych udalostí nám môže spôsobiť, že sa cítime v živote stratene. Napríklad - nenaplnenosť vo vzťahu, premárnené príležitosti alebo uvedomenie si, že náš život nejde tým smerom, ktorý sme si predstavovali. Niekedy zas nevieme presne pomenovať, prečo sa cítime stratene, no nedokážeme sa zbaviť pocitu bezmocnosti. Máme strach sa rozísť, odísť z práce, ktorá nás nebaví a skúšať nové veci. O tom, prečo nás strach paralyzuje, čo nám hovorí, ako s ním pracovať a vedieť vystúpiť z komfortnej zóny, hovorí psychológ, psychoterapeut a lektor mindfulness programov Andrej Jeleník.
Spôsoby, ako sa s niekým zoznámiť, sú rôzne. Mnohí využívajú aplikácie a zoznamky, iní preferujú spoznávanie sa radšej v offline svete, aby hneď vedeli, či prebehne chémia a či im ten človek jednoducho vonia. A niekto nepotrebuje partnerský vzťah vôbec a užíva si single život. O tom, či sa dá nájsť spriaznená duša na zoznamke, aké chyby robíme pri zoznamovaní sa a či pre nás existuje len jeden dokonalý partner hovorí dokumentaristka, matchmakerka a spoluautorka knihy Labyrintom lásky - Diana Fabiánová.
True crime zaujíma stále viac ľudí. Z pohodlia gauča sledujeme seriály a dokumenty o tých najhorších vrahoch. Aj podcast Kriminálne spisy dlhodobo kraľuje priečkam obľúbenosti. Doterajších 55 epizód má cez 7 miliónov vypočutí. Čo nás motivuje k sledovaniu skutočných zločinov? Prečo najmä ženy zvyknú pred spaním počúvať príbehy o vrahoch? A prečo dostávajú odsúdení do väzenia ľúbostné listy? Hosťom bol klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický. 
Takmer  všetci by sme chceli žiť v zdravom vzťahu. V takom, ktorý je postavený na rešpekte, slobode, bezpečí a dôvere. V zdravom vzťahu môžu rásť partneri spoločne. Vo vzťahu s narcisom však neplatí, že vo vzťahu sme my. Narcista druhých ľudí  využíva len na nasýtenie vlastných potrieb. Je sebecký, bezohľadný a  neempatický. O tom, ako je možné, že sa do takého človeka niekto zamiluje, ako ich odhaliť a ako z takého vzťahu von hovorí Robert Tomšik, odborník Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Od roku 2015 sa vedecky venuje narcizmu a syndrómu narcistického zneužívania v partnerských vzťahoch a súčasne pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického a psychopatického zneužívania a týrania. Je tiež autorom knihu v zajatí narcizmu.
Všetky deti vyrastajú s rodičmi, ktorí robia chyby, pretože žiadny rodič nie je dokonalý. Deti narcistických rodičov však vyrastajú v toxickom prostredí plnom manipulácie, kritiky a výčitiek. To zanechá mentálne aj emocionálne jazvy, ktoré negatívne ovplyvňujú ich život aj v dospelosti. Deti takýchto rodičov mávajú problémy s určovaním si vlastných hraníc, sebaúctou a vytváraním si vlastnej identity. O tom, ako vyzerá detstvo s narcistickým rodičom a ako sa dá v dospelosti odpútať hovorí Robert Tomšik, odborník Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Od roku 2015 sa vedecky venuje narcizmu a syndrómu narcistického zneužívania v partnerských vzťahoch a súčasne pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického a psychopatického zneužívania a týrania. Je tiež autorom knihy V zajatí narcizmu.  
Hovorí sa, že materstvo je najkrajšie obdobie ženy. No až 80 percent žien zažíva po pôrode "baby blues" a jedna z piatich žien prechádza nejakou formou popôrodnej depresie alebo úzkosti. Zaskočiť môžu práve emocionálne výkyvy, pocity zlyhania a rôzne temné myšlienky. A to už neznie ako to najkrajšie obdobie. Táto epizóda podcastu Počúvam sa je venovaná psychike žien po pôrode. Pozvanie prijala Katarína Žilák, ktorá vyštudovala psychológiu a založila neziskovú organizáciu Vysmiata duša mamky. Dozviete sa ako dlho trvá, kým sa žena adaptuje na rolu matky? Treba obávať, ak láska k dieťaťu nepríde hneď? Vysvetlíme si rozdiel medzi baby blues, popôrodnou depresiou a úzkosťou a ako pomôcť čerstvej mame, keď začne prežívať viac negatívnych pocitov. Viac k téme nájde na https://www.vydumamky.sk.
Pracujeme na 110 percent, nevieme sa zastaviť a povedať nie, až kým nám naše telo a myseľ nepovedia dosť. Táto epizóda je venovaná syndrómu vyhorenia. Ktoré profesie majú k vyhorenia bližšie? Bojíme sa, že nás v práci nahradia, alebo sa naopak cítime nenahraditeľní? Ako sa preventívne starať o seba tak, aby som nevyhorel? Prečo by sme si nemali vyčítať ničnerobenie? Pozvanie prijal psychológ a lektor Matúš Bakyta, ktorý sa tejto téme venuje dlhodobo a sám si vyhorením prešiel. 
Vychovávať deti je často hotové umenie, a to hlavne v prípadoch, kedy dieťa prevalcuje silná emócia. Predstava mnohých rodičov preto je, že majú iba dve možnosti - buď prísna výchova, aby sme dieťa nerozmaznali, alebo taká, v ktorej neexistujú hranice a dieťa si môže robiť čo chce. Takáto predstava býva aj o rešpektujúcej výchove. V tejto epizóde sa dozviete, ako lepšie rozumieť vlastným deťom, ich emóciám a v neposlednom rade aj tým svojim. Dominika Turiaková sa  rozprávala s rodičovskou a výchovnou poradkyňou Martinou Vagačovou, ktorá je aj lektorkou kurzov efektívneho rodičovstva a autorkou knihy Ako prežiť rodičovstvo. WEB: https://efektivne-rodicovstvo.sk
Až 40 percent z nás zažilo v detstve istú formu traumy. Ak ju nespracujeme, zapíše sa do nášho tela a mysle a nevedome ovplyvňuje aj náš život v dospelosti. Spôsobovať môže úzkosti, depresie a tiež závislosti. O tom, čo je trauma, aké rôzne udalosti ju môžu spôsobiť, ako sa prejavuje a hlavne ako ju bezpečne spracovať, hovorí psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto.
Predstavte si, že ste už nejaký čas v partnerskom vzťahu, svojho partnera milujete a plánujete si spoločnú budúcnosť. No zrazu sa dozviete, že vám bol partner neverný. Začne sa kolotoč otázok, vysvetľovania a hlavne bolesti. O tom, či je dobré vedieť vždy všetky detaily, ako neveru odkomunikovať a či znamená automaticky koniec vzťahu hovorí terapeutka a vzťahová poradkyňa Mária Kubišová.
Alkohol už narušil a zničil veľa rodín. Je prístupný a pitie sa normalizuje. Slovensko patrí pravidelne k svetovej špičke v množstve vypitého alkoholu na osobu. Tento fenomén však prináša smutné situácie, hlavne keď závislí ľudia vychovávajú deti. Deti vychovávane v rodine alkoholika si prenášajú problémy z detstva do dospelosti. O tom, aké sú spoločné znaky dospelých, ktorých vychovali alkoholici a ako sa to odrazí neskôr na ich partnerských vzťahoch hovorí psychoterapeutka a riaditeľka Sanatória AT Jana Žemličková.
Impostor syndróm, alebo aj fenomén podvodníka, o ktorom sa hovori, že je rozšírený najmä u ľudí, ktorí sú celkom úspešní. Keď sa im niečo podarí radosť prežívajú len chvíľu, ak vôbec. Potom nastupuje najmä strach, že ich niekto odhalí, že úspech k nim prišiel úplnou náhodou, prípadne že mali len šťastie. Ak ste už mali niekedy poodbný pocit, nie ste sami, pretože prieskumy ukázuju, že takmer 70 percent ľudí sa v témach životných úspechov cítia ako podvodníci. Platí to nielen pre prácu, ale aj pre osobné vzťahy. Čo je to „fenomén podvodníka“? Ako ho spracovať a prečo vôbec vzniká? Pozvanie prijal psychológ Aleš Bednařík.
Impulzívnosť, nesústredenosť, roztržitosť, nedoťahovanie začatých veci. Tieto stavy sa samozrejme z času na čas dejú každému z nás, no ich intenzita je u ľudí s poruchou pozornosti výrazne vyššia. Myslíte si, že ADHD prevláda prevažne u detí ? Vôbec to tak nemusí byť. ADHD pretrváva aj v dospelosti, len sa prejavuje trochu inak. O tom, aké prejavy má ADHD v dospelosti, ako ovplyvňuje medziľudské vzťahy aj aké o ňom panujú mýty hovorí v tejto časti študentka psychológie a autorka instagramového komixu ADHD v 30-tke Zuzana Žiaková.
loading
Comments