Podcasty Aktuality.sk

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

V akom štádiu je mierový plán po návšteve americkej delegácie u Vladimíra Putina? V utorok s ním rokovali poradcovia Donalda Trumpa – Steve Witkoff a Jared Kushner. Dnes sa majú stretnúť s Volodymyrom Zelenskym. Predmetom rokovaní mal byť upravený mierový plán, ktorý sprevádzala polemika o jeho rusko-americkom pôvode.Ukrajinský prezident sa v súvislosti s moskovskými rokovaniami vyjadril, že „koniec vojny je bližšie než kedykoľvek predtým, no stále zostávajú nedoriešené otázky“. Francúzsky Emanuel Macron však nevidí „žiadne známky ukončenia agresie“ zo strany Kremľa.Podľa špeciálneho poradcu Vladimíra Putina Juri Ušakova im americká delegácia odovzdala 27-bodový plán a iné 4 dokumenty – „ktoré prešli“. „Našli sme akceptovateľné časti“, no je toho ešte „veľa na práci“, uviedol po päť hodinových rokovaniach. „Pozície Moskvy a Washingtonu sa nezblížili (…) „nenašli sme nijakú dohodu o územiach, ktoré by mala Ukrajina prepustiť Moskve,“ uviedol po stretnutí.Medzitým pokračujú ruské smrteľné útoky na ukrajinské ciele. Nájde sa prienik medzi požiadavkami Kyjeva o zachovaní suverenity územia a zaistení silných bezpečnostných záruk s nárokmi Moskvy? Naviac ak tá opakuje, že musia byť „vyriešené základné príčiny“ invázie?Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Putin a jeho okolie hrajú o čas. Chcú ukázať Ukrajinu ako nekonštruktívneho hráča. Chcú ju ponížiť. Chcú, aby bola zatlačená do kúta. Veľmi im vyhovuje americký tlak, ktorý dnes na Ukrajinu existuje. Myslím si, že toto je dynamika, ktorá sa nevyvíja dobrým smerom,“ hovorí Havlíček.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Koalícia v parlamente v zrýchlenom konaní ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, aby ho nahradila podobnou inštitúciou. Súčasná šéfka úradu Zuzana Dlugošová hovorí, že v konflikte záujmov podľa zákona nie je. Slovensko podľa nej môže zásahom do nezávislosti úradu prísť až o dve miliardy eur z Plánu obnovy a práve preto verí, že sa nad tým zamyslí aj prezident Pellegrini pri podpisovaní zákona. Úrad podľa nej môže zachrániť aj Ústavný súd SR.V podcaste so Zuzanou Dlugošovou sa dozviete:– od 1. minúty – akú emóciu prežíva pri rušení jej úradu;– po 2:00 – čo ju frustruje;– po 3:30 – či verí, že prezident Pellegrini zachráni úrad a postaví sa proti exstraníckemu kolegovi Eštokovi;– od 5:30 – či nám hrozí strata dvoch miliárd z Plánu obnovy;– po 10:30 – aké pokuty nám hrozia a či to túto vládu už nemusí zaujímať;– od 11:50 – či môže úrad zachrániť Ústavný súd SR;– po 20:00 – či by nezachránila úrad, keby sama odišla z funkcie;– od 22:00 – či neobetovala celú inštitúciu na oltár čurillovcov;– po 23:30 – ako vyzeral jej telefonát s Matúšom Šutajom Eštokom;– od 25:30 – či neprovokovala ministra vnútra a neeskalovala konflikt, keď mu dala historicky najvyššiu pokutu;– po 30:00 – či sa teraz oznamovatelia korupcie majú báť toho, čo príde;– od 32:00 – koľko ľudí chráni jej úrad;– po 35:00 – či ľudia pod Ficovou vládou oznamujú viac prípadov korupcie;– od 36:00 – či už chránia žilinského krajského prokurátora Tomáša Balogha, ktorý je v konflikte s Marošom Žilinkom;– po 37:30 – ako funguje takáto ochrana;– od 40:00 – čo bude Zuzana Dlugošová robiť do budúcna;– po 41:30 – či sa bude politicky angažovať;– od 42:50 – či nie je naozaj v konflikte záujmov, keď jej manžel jej členom PS;– po 48:00 – prečo by mal voliča Hlasu zaujímať nejaký zrušený úrad.

Mocní ľudia už nepotrebujú paragraf 363, lebo už nie sú trestne stíhaní, hovorí Daniel Lipšic. Momentálne pracuje na generálnej prokuratúre, no Maroš Žilinka sa ho snaží cez disciplinárny návrh preložiť na nižšiu prokuratúru. Lipšic napriek tomu Žilinkovi dáva za pravdu v dvoch veciach - pri rušení Úradu na ochranu oznamovateľov, aj v tzv. vojne prokurátorov. Jeho obrat však spája s rozhodovaním politikov o rente pre generálneho prokurátora. Naozaj Daniel Lipšic agresívne kričal na kolegyňu?V relácii NA ROVINU s Danielom Lipšicom sa dozviete:– od 1. minúty – či je rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov porovnateľné s rušením ÚŠP;– po 2:00 – v čom má Maroš Žilinka pravdu a kedy sa mal ozvať skôr;– od 3:30 – či je Žilinkov obrat o rente pre generálneho prokurátora;– po 8:00 – ako číta konflikt so žilinským prokurátorom Baloghom;– od 9:00 – že vojna prokurátorov vyzerá ako vopred pripravená akcia a je podozrivé, prečo to rieši výbor riadený Smerom;– po 10:00 – že žilinský prokurátor bol doteraz ticho a ozval sa, až keď mu ide o funkciu;– od 13:30 – či má Maroš Žilinka pravdu aj v prípade smeráckych káuz J. Gedru a S. Chabadu;– po 17:00 – že vplyvní ľudia už paragraf 363 nepotrebujú;– od 18:00 – či mu funkcia na legislatívnom odbore prokuratúry stojí za to, aby o ňu bojoval;– po 21:00 – či chce reformovať prokuratúru alebo trestné právo zvnútra;– od 22:00 – akú funkciu chce do budúcna;– po 23:00 – z čoho je disciplinárne stíhaný a čo z toho sa reálne stalo;– od 24:30 – o čom bola jeho ironická poznámka voči Marošovi Žilinkovi;– po 26:00 – či agresívne kričal na kolegyňu a či by to urobil znova;– od 28:30 – či si nenaštudoval prílohu v kauze Vírus o tunelovaní vojenského spravodajstva;– po 32:45 – že obvinenia proti nemu sa zbierali dlho a ako to súvisí s rentou;– od 35:00 – ako koalícia konšpiruje, že Lipšic a Čurilla stále ovládajú políciu a prokuratúru;– po 36:30 – že kvôli kauzám smerákov sa menej stíha aj iná kriminalita;– od 40:00 – ako začali trestné sadzby politikom prekážať, až keď sa dotkli ich.

„Kombinácia starnutia zdola, že detí sa bude rodiť menej. Kombinácia toho, že ľudia budú žiť dlhšie. Kombinácia toho, že do dôchodkového veku sa dostanú spomínané generácie Husákových detí. To je vražedná kombinácia,“ hovorí demograf Branislav Bleha.Je nás o osemtisíc tristopätnásť menej v porovnaní so situáciou spred roka. Údaj, ktorý zaznamenal štatistický úrad. Slovensko má teda k tretiemu tohtoročnému kvartálu 5 miliónov 413-tisíc 191 obyvateľov. Úbytok pritom zaznamenávame už piaty rok za sebou. Zlomom bol covidový rok 2020/2021 – vtedy bola bilancia ešte dramatickejšia - mínus 25-tisíc.V kontraste k nášmu v úvodzovkách „vymieraniu“ a starnutiu sú globálne dáta: Zemeguľa prekročila v novembri pred tromi rokmi hranicu ôsmich miliárd a stále je nás viac.Ak teda v našich končinách ľudský druh starne a vymiera, prečo sa mu inde darí lepšie? A kde vlastne?Globálny juh – subsaharská Afrika či južná Ázia versus vyspelý sever, ktorého trendy sa zrkadlia aj u nás.Vyššia pôrodnosť, mladšia štruktúra a početnejšie rodiny versus nízka pôrodnosť, starnúca populácia, neskoršie zakladanie rodín a exodus mladých. S možnými dôsledkami v našich končinách: dramatický tlak na dôchodkový systém, nedostatok pracovnej sily, spomalenie ekonomiky a odumieranie regiónov.Sú však aj v našej hemisfére príklady hodné nasledovania – severské štáty či Francúzsko. S podporou prorodinných opatrení a otvorených rúk pre prisťahovalcov.Ako sme na tom s demografiou u nás doma a čo hovoria trendy v našom správaní? Téma pre Branislava Blehu, demografa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Koaličné zmeny vo fungovaní mimovládok dopadli na neziskový sektor v tvrdej miere a odnesú si to najmä tí, čo pomáhajú v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania. Tvrdí to šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Dopady sprísnenia tak smerujú práve do tých oblastí, kde si služby mimovládok objednal samotný štát.Povinné zverejňovanie - neraz už i tak zverejnených zmlúv v Centrálnom registri zmlúv - sprísnené vykazovanie darcov, sprístupňovanie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, ale najmä vnímanie mimovládok ako raz zahraničných agentov a potom zasa ako akýchsi nekalých lobistov. Tlak vládnej koalície na mimovládny sektor - ako i aktívnu občiansku spoločnosť - už začína prinášať svoje ovocie. Pre neziskovky, ktoré neraz suplujú povinnosti štátu pri starostlivosti o seniorov, umierajúcich, chudobných, marginalizované komunity či ľudí bez domova alebo pri vzdelávaní našich detí či starostlivosti o ich duševné zdravie, sú však plody koaličnej práce veľmi trpké a otvorene povedané aj dosť drahé. Drahé na úkor potenciálu občianskej spoločnosti, ako i možností mimovládneho sektora v rámci služieb vo verejnom záujme.Novelizáciu Zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS prijal parlament s účinnosťou od prvého júna tohto roka. Je december, uplynulo pol roka a je teda čas zbilancovať plody práce našej vládnej koalície v oblasti mimovládneho sektora - teda tých, ktorí neraz suplujú zlyhávajúci štát pri starostlivosti o našich umierajúcich rodičov či naše deti, naše komunity či ľudí na okraji spoločnosti. Teda presne tam, kde na svoje služby i povinnosti neraz rezignoval i tento náš štát.No a kam sa to vytratila ambícia vlády nasadiť divokému slovenskému lobingu konečne nejaké zákonné a transparentné pravidlá? Mimovládky svoje princípy už predstavili, štát sa však akosi odmlčal. Viac prezradí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vianočné nákupy sú v plnom prúde a jedným z tohtoročných hitov sú hračky s umelou inteligenciou – bábiky či plyšáky, ktoré sa vďaka zabudovaným chatbotom s umelou inteligenciou dokážu s deťmi rozprávať. Čo však na prvý pohľad vyzerá ako nevinná zábava, môže skrývať vážne nebezpečenstvo. Výskumníci odhalili, že niektoré z týchto hračiek navádzali deti na nebezpečné správanie či dokonca poskytovali sexuálne rady.V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorkou Živé.sk Luciou Kobzovou o tom, ako tento trh vyzerá, aké konkrétne škandály sa s AI hračkami spájajú a prečo predstavujú riziko nielen pre bezpečnosť, ale aj pre psychický vývin detí.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú hračky s AI a aké modely využívajú.Šokujúce zistenia výskumníkov: Hračky radili deťom s ohňom aj nožmi.Psychologické riziká: Závislosť, strata kontaktu s realitou a nahrádzanie vzťahov.Prečo je problematické, keď AI simuluje empatiu a „rozumie“ dieťaťu lepšie ako rodič.Kyberbezpečnosť: Pri hračkách s AI je problémom aj možné nahrávanie konverzácií, únik dát a možnosť zneužitia hackermi.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Čo vypovedá o najvyššej slovenskej futbalovej súťaži, keď je majstrovský ŠK Slovan Bratislava späť vo vedení v tabuľke napriek tomu, že má výkonnostne ďaleko od ideálu a má ešte aj zápas k dobru? Aj o tom sme sa porozprávali v 62. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Niké liga má za sebou 16. kolo a po doklepnutí dvoch dohrávaných stretnutí uzavrie svoj prvý polčas. Najbližšie k zimovaniu na čele má už tradične ŠK Slovan Bratislava, ktorý sa po uplynulom víkende dostal do vedenia pred MŠK Žilina a v stredu ešte dohrá odložené 10. kolo s MFK Ružomberok.To isté platí aj pre FC Spartak Trnava, ktorý sa v rovnaký deň predstaví na pôde FK Železiarne Podbrezová, rovnako v dohrávke odloženého 10. kola. Po tom 16. sa však nezmenilo meno tímu na dne ligového pelotónu, kde naďalej ostáva FC Košice, avšak zmena sa dotkla predposledného MFK Skalica.Na Letňáku totiž po vyše roku a pol skončil český tréner David Oulehla. Je to už šiesty koniec českého kormidelníka v aktuálnom ročníku Niké ligy a „posledným mohykánom” ostáva Ondřej Smetana v MFK Ružomberok. Zaujali takisto dva veľké a jedinečné návraty, konkrétne Lukáša Pauscheka späť na Tehelné pole, ale už v pozícii hráča súpera, a Idjessiho Metsoka po polročnom odstavení na vedľajšiu koľaj.Víkendové kolo prinieslo opäť množstvo tém a v 62. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa o všetkom podstatnom porozprávali s odborníkom a niekdajším skvelým útočníkom Tomášom Majtánom (38).

Byť dobrým učiteľom znamená predovšetkým sa so žiakmi rozprávať no a tam sú dovolené všetky otázky. Ak sa niekto otázok bojí alebo ich zhadzuje falošnými dilemami o strieľaní, tak je to prejav zúfalstva, hovorí ocenená a skúsená učiteľka Eva Oravcová. Prečo naše deti odtiaľto hromadne utekajú?Rovnako ako v Novembri 1989, tak i dnes - po 36. rokoch, sa opäť stali predmetom verejného záujmu. No a ako vtedy- keď z nich komunisti robili nesvojprávne západnou propagandou oblbnuté deti, tak aj dnes o nich často počúvame, že je to iba akási ľahko zmanipulovateľná masa nezrelých mládežníkov, ktorým vôbec neprísluší zasahovať do verejného diania. Sú to pritom presne tie isté deti, o ktorých tak radi verejne deklarujeme, že je to naša budúcnosť, na ktorej nám v tejto spoločnosti údajne záleží najviac zo všetkého. Ale, je tomu naozaj tak? Isteže, záleží nám na našich deťoch, zjavne však iba do momentu, keď prejavia svoj vlastný názor. Názor, ktorý zodpovedá ich veku, mladíckym ideálom, ale ktorý sa s tou našou - neraz životom i kompromismi, obrúsenou realitou, otvorene a kruto zráža. Veď, ako inak by tomu napokon malo byť?To, čo našim deťom ponúkame je pritom ďaleko za hranicou našich vlastných možností. Výsledky nedávneho medzinárodného testovania PISA totiž označil i samotný minister školstva za doslova "národnú tragédiu." Výsledky totiž ukazujú Slovensko ako krajinu, kde až príliš mnoho našich študentov nerozumie tomu, čo čítajú (ak vôbec čítajú) a kde až príliš veľa našich žiakov uviazlo v pasci socioekonomického prostredia, z ktorého pochádzajú. No a hlboko pod priemerom vyspelých krajín OECD sme na tom aj v matematike.Pomôže zavedenie povinnej maturity z matematiky a prečo dnes máme na Slovensku už len pár špecializovaných matematických tried? Čo môže matematika dať našim deťom a ako ju učiť tak, aby zaujala? No a čo dnes vlastne trápi našu mládež a čo zasa kvári slovenských učiteľov? A napokon, prečo toľko našich detí hromadne z tejto krajiny uteká a dá sa to vôbec nejako zastaviť?Témy a otázky pre dlhoročnú učiteľku jednej z mála špecializovaných tried matematiky na Gymnáziu JG Tajovského v Banskej Bystrici a laureátku ceny Nadácie Dionýza Ilkoviča Evu Oravcovú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bol to veľký škandál. Krajská prokuratúra v Žiline predvolala ľudí, ktorí upozorňovali na podozrivú proruskú apokalyptickú sektu AllatRa a jej odnož Tvorivá spoločnosť. V zápätí sa ukázalo, že prokurátorka, ktorá vo veci konala, sama šírila myšlienky tejto sekty. Dnes v disciplinárnom konaní o prokurátorke Lucii Pavlaninovej rozhodoval Najvyšší správy súd SR. Nepotrestal ju. Lucii Pavlaninovej jej nadriadený, šéf Krajskej prokuratúry v Žiline Tomáš Balogh, navrhol len veľmi mierny trest – zníženie mzdy o 15 percent na 3 mesiace. Prečo disciplinárny senát neuložil ani len tento mierny trest, vysvetľuje v podcaste Aktuality Nahlas Annamária Dömeová, reportérka Aktualít, ktorá celú túto kauzu od začiatku sleduje.Prokurátorka pritom aj pred súdom argumentovala konštrukciami o FBI a pochybných “sovietskych vedcoch”. Nahrával Peter Hanák. 

V súvislosti so študentmi sa dlhé roky hovorilo najmä o ich úteku do zahraničia. Dnes však čoraz viac vidíme aj tých, ktorí nechcú odísť, ale chcú meniť Slovensko. Niektorí vyjadrujú svoj názor prostredníctvom kriedovej revolúcie, iní odchodom z diskusie so slovenským premiérom. Aká je nálada medzi mladými a aké dezinformácie sa o nich šíria? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a šéfom platformy Chcem tu zostať Erikom Klimentom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne bolo posledné dni najpopulárnejšie video Ľuboša Blahu zo strany Smer, v ktorom tvrdil, že Američania naplánovali pád vlády Roberta Fica v roku 2018. Ako dôkaz mala slúžiť e-mailová komunikácia Jeffreyho Epsteina. „Tento e-mail však posielal v deň, keď už Robert Fico oznámil demisiu, o ktorej sa hovorilo týždeň vopred,“ uviedla Frankovská.O diskusii medzi premiérom Robertom Ficom a popradskými študentmi sa šíri viacero nepravdivých alebo nepodložených informácií. „Takým leitmotívom bolo, že niekto tých študentov riadil, že si to nevymysleli sami od seba,“ to sa ale podľa Frankovskej nepotvrdilo.V druhej časti diskusie sa šéf platformy Chcem tu zostať Erik Kliment k sporu medzi premiérom a popradskými študentmi vyjadril, že „celý konflikt sa láme na základných hodnotách – na rešpekte voči študentom a na pochopení toho, že keď niekto vyjadrí svoj názor, nemôže byť za tento slušný názor, ako to urobili študenti na tom popradskom gymnáziu, verejne pranierovaný. Podľa mňa to neprospelo vôbec nikomu.“Kliment pokračuje: „Keď sa pozrieme na to, že 85 % mladých ľudí si myslí, že politici a političky sa o nich absolútne nezaujímajú, a človek, ktorý za nimi príde, nepríde diskutovať, ale iba presadzovať svoj názor a nepríde si ich vypočuť, je to neprijateľné.“Medzi mladými podľa neho panuje obrovská frustrácia.

Premiér siaha po čoraz trúfalejších lžiach, aby zakryl, že fatálne neplní predvolebné sľuby.Nemalá časť populácie je taká vystrašená z celoplanetárnych zmien, že v spojitosti s nostalgiou za zdanlivou istotou a za vlastnou mladosťou verí bludom o tom, že režim komunistov mohol prežiť a že by zabezpečil ustálenejší život. Títo občania ignorujú tvrdý fakt, že režim padol najmä preto, že skrachoval (nedokázal konkurovať kapitalizmu) a teda by nezabezpečil istoty a už vôbec nie lepší život. Kuba či Severná Kórea sú toho nepopierateľným dôkazom. A bývalá premiérka Iveta Radičová vymenovala ďalší zoznam udalostí, ktorý usvedčuje Roberta Fica z účelových klamstiev o 17. novembri, ktorými skúša „balamutiť“ naivných nostalgikov.

Vojna na Ukrajine má svoje veľké i malé dejiny. A rovnako veľké i malé príbehy v nich. Ak tým veľkým aktuálne dominuje tzv. mierový plán a diplomatická horúčka telefonátov (i tých uniknutých), stretnutí či rozhovorov na najvyššej úrovni, malé dejiny tejto vojny sa zdanlivo paradoxne píšu aj na Slovensku:- sanitkami, ktoré posielame na front,- kamiónmi materiálnej pomoci,- i dodávkami dobrovoľníkov, ktorí pravidelne otáčajú tisíce kilometrov, aby sa podelili s postihnutými Putinovou agresiou.Jednou z kapitol tých malých dejín vojny je aj dobročinná zbierka Vianočná krabička pre ukrajinské deti, ktorá premieňa použité topánkové krabice na obaly radosti pre malých Ukrajincov. Zo Slovenska odchádzajú už v týchto hodinách, aby svojich adresátov zastihli ešte do Vianoc.Stojí za ňou aj bývalý spravodajský fotoreportér so skúsenosťou z Iraku či Kurdistanu Anton Frič, v spolupráci s dobrovoľníkmi zo združenia Vaša charita.Má ešte zmysel pomáhať Ukrajincom, ak aj v čase vojny dávajú priestor korupcii? A v akých podmienkach sa žije v blízkosti frontu? Nie je nebezpečné ísť tam hoc s darčekmi, keď taký šahíd ich nerozozná?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Najväčší mýtus o slovenskom jedle je predstava, že existuje len jedna dokonalá a správna verzia daného jedla. Ľudia celý život jedia halušky od mamy alebo babky, a keď im ich potom inde naservírujú s pažítkou, sú z toho pohoršení. Aj pažítka do nich patrí. V haluškách dokonca nemusí byť ani stopercentná bryndza – pred dvesto rokmi sa totiž halušky s bryndzou vôbec nejedli,“ hovorí v novej časti Mimózy foodbloger Daniel Feranec, známy aj ako Čojenko. V rozhovore sa tiež dozviete, prečo slovenská gastronómia nie je svetová, a čo znamená pojem „intenzívna vášnivá pec“.V Mimóze s Danielom Ferancom sa (ne)dozviete:1:20 – z akých dôvodov si založil svoj foodblogerský profil Čoje;3:30 – ktoré momenty v ňom prebudili hlbšiu lásku k jedlu;7:25 – kedy prišiel zlomový moment, keď začal byť známy ako Čojenko;8:30 – či ho reštaurácie oslovujú s ponukami spolupráce;11:00 – kedy v sebe objavil talent profesionálne hodnotiť jedlo;12:40 – čo je podľa neho najväčší mýtus o slovenskom jedle;17:55 – či sa ešte dá vymyslieť nové jedlo;19:40 – v čom sa ďalej zlepšuje a vzdeláva popri spoznávaní jedla;24:30 – ako vníma umelú inteligenciu v spojení s gastronómiou;30:15 – či pri jedení pôsobí ako bežný stravník;32:30 – prečo sa na Slovensku nedokážu reštaurácie udržať dlhodobo;37:25 – či mal niekedy túžbu otvoriť vlastný podnik;40:05 – prečo podľa neho slovenská gastronómia nie je svetová;46:45 – či má po všetkých skúsenostiach vyššie nároky na jedlo.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant, expert TV JOJ Šport a výkonný riaditeľ novovzniknutého klubu HK Malacky Michal Hudec.Ako spomína na svoje hokejové začiatky v Slovane? Čo mu dala medaila z juniorských majstrovstiev sveta 1999 či sezóna v USHL? A aké ambície má pri budovaní úplne nového projektu na Záhorí?V podcaste na ŠPORT.sk bývalý hokejový útočník priblížil, ako sa jeho hokejový príbeh začal už v detstve, keď ako 6-ročný prišiel domov s tým, že chce hrať hokej. V Slovane rýchlo rástol a v juniorke sa stal kapitánom. „Mojím snom bolo, že raz budem sedieť v strede tímovej fotky ako kapitán Slovana. Nesníval som o NHL,” priznal.Silným momentom jeho kariéry boli MS do 20 rokov v roku 1999. Michal Hudec sa na turnaj dostal ako náhradník po zranení Petra Fabuša, no napokon zažil nezabudnuteľný šampionát. „Dodnes ma mrzí semifinále s Rusmi, že sme nešli až do finále. Z 0:3 sme to stiahli na 2:3 a tretiu tretinu sme ich drvili,” zhodnotil.V období, keď pôsobil v Českých Budějoviciach, si zahral aj svoje jediné seniorské majstrovstvá sveta v Rige 2006. Na turnaj sa dostal ako trinásty útočník a neskôr sa dočkal aj gólu. „Bol som rád, že som tam bol aspoň raz,” dodal.Silnú stopu zanechal aj v Banskej Bystrici, kde bol kapitánom. Do klubu prišiel v čase, keď nemal žiadny angažmán a po problematickej sezóne v Česku. Po úspešnej sezóne sa vrátil do Slovana, no neprebojoval sa do zostavy KHL, a tak zamieril späť do Bystrice.Aktuálne je okrem iného aj výkonným riaditeľom nového hokejového klubu HK Malacky: „Je to veľká výzva. Chcem vytvoriť zdravé prostredie, kde budeme komunikovať a hovoriť pravdu. Chcem tomu dať iný level fungovania mládežníckeho klubu.”

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Poznáte rôzne včely, čmeliaky a ploskočielky? Títo hrdinovia pracujú aj na jeseňVedci zo Sliezskej technickej univerzity merajú v Tatrách silu, ktorou kone ťahajú vozy s turistami na ceste k plesu Morské okoNiektoré krajiny sú vystavené riziku zmiznutia pod vodou v dôsledku stúpajúcej hladiny moraOchranári zapálili sviečky za zastrelené vlkyGreenpeace Slovensko blokovalo ministerstvo životného prostredia, k aktivistom prišli aj policajti

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rusko momentálne nemá na ďalšiu vojnu, hovorí Alexander Duleba, expert na Rusko. Reaguje tak na obavy viacerých armád či tajných služieb, že Rusko najneskôr do roka 2030 zaútočí na európsku krajinu NATO. Rusi sú totiž nespokojní a chcú zasahovať do bezpečnosti Európy. Čo to znamená pre nás? Dá sa nájsť kompromis a dá sa nájsť funkčný mier? Alexander Duleba je mierny optimista a naznačuje, ako by mohol vyzerať mier.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo nemeckí či poľskí generáli varujú pred vojnou s Ruskom a či je hrozba reálna;– po 2:00 – že Rusko chce zmeniť bezpečnostnú architektúru Európy, ale nemá na to kapacity;– od 4:00 – ako vojna na Ukrajine vyčerpala ruský vojenský potenciál a prečo nemôžu viesť konflikt na dvoch frontoch;– po 4:30 – že pôvodná profesionálna ruská armáda už neexistuje a nahradili ju finančne motivovaní regrúti;– od 7:30 – ako sa podstatne zmenil charakter vojny na Ukrajine;– od 8:20 – prečo Rusi postupujú len po pár metroch a využívajú pechotu namiesto techniky;– po 9:30 – ako sa Rusi boja vyhlásiť mobilizáciu;– po 11:50 – prečo je menší alarmista ako európski generáli;– od 13:10 – čo vlastne Rusko chce a či sa im dá vyhovieť;– po 14:20 – prečo sú medzi mierovými požiadavkami veci, ktoré sa týkajú nás a nie Ukrajiny;– od 15:20 – že Rusko nevie vykryť deficit, lebo si nevie požičať na trhoch;– po 16:30 – ako Putin povedal Macronovi, že na Európu nezaútočí;– od 17:30 – čo presne svedčí o tom, že Rusi na vojny už nebudú mať peniaze;– po 19:00 – či konečne zaberajú sankcie;– od 22:30 – že najnovšie sankcie demotivujú Čínu aj Indiu spolupracovať s Ruskom;– po 24:00 – či máme na stole reálny mierový plán a či sa rodí mier;– od 27:30 – že Ukrajina chce najprv zastaviť boje, ale Rusko presne naopak;– po 33:00 – ako je ruský mierový návrh tak zle napísaný, že sa vlastne nedá naplniť;– od 34:30 – či je 19-bodový plán realistický mierový plán, alebo len ďalšia fikcia;– po 35:00 – čo vlastne rozhodne o konci vojny;– od 36:00 – že vojnu môžu rozhodnúť aj európske voľby;– po 36:50 – ako sa Ukrajina môže poraziť sama;– od 38:50 – že ruská vojna na Ukrajine už vojensky nedáva zmysel ani Rusku;– po 40:00 – či by mier na Ukrajine nebol pre nás zlou správou, lebo by sa Rusko mohlo pripraviť na ďalšiu vojnu;– od 41:00 – že Rusko by mohlo chystať ďalšiu vojnu, keby sme od nich začali znova kupovať ropu a plyn;– po 43:00 – že sa treba rozprávať o kontrole a transparentnosti zbrojenia;– od 44:00 – čo treba, aby sme mali garantovaný mier;– po 46:00 – ako vyzerá vojenská transparentnosť;– od 48:30 – či európske vojenské záruky Ukrajine nie sú najrýchlejšou cestou k vojne;– po 49:00 – ako nám Ukrajinci svojimi životmi kupujú čas;– od 49:20 – že ak sa rozpadne EÚ a NATO, vrátime sa do 19. storočia a môžeme zabudnúť na suverenitu;– po 50:00 – prečo je zásadným problémom Donald Trump;– od 50:30 – či sa dá dohodnúť s Ruskom.

Tomáš Balogh je šéf krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý sa ocitol vo verejnom spore s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Tvrdí, že Žilinka mu nezákone zasahoval do citlivých politických káuz - konkrétne pre Ficovho švagra Svetozára Chabadu a šéfa úradu vlády Juraja Gedru mal Žilinka žiadať prísnejšie a rýchlejšie stíhanie. Verejne sa proti tomu ozval až keď sa ho generálny prokurátor pokúsil odvolať z funkcie. Balogh tvrdí, že to bolo pre zástupný dôvod a požiadal o pomoc Úrad na ochranu oznamovateľov. Prípad bude už zajtra riešiť Rada prokurátorov. Prečo sa obrátil aj na politikov?Generálny prokurátor Maroš Žilinka chce Tomáša Balogha odvolať pre pochybenia pri obstarávaní nábytku na žilinskej prokuratúre. O jeho listoch tvrdí, že sú len vedrami špiny na vedenie generálnej prokuratúry.Tomáš Balogh sa bráni, že sa nenechá odvolať zo zástupného dôvodu. S politikmi Smeru ani ich nominantmi podľa vlastných slov nič nemá.V podcaste so žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom sa dozviete:– od 1. minúty – ako malo vyzerať ovplyvňovanie politických káuz zo strany generálneho prokurátora;– po 5:00 – že Maroš Žilinka mal vydať pokyny písomne, ale dal ich len ústne;– od 7:00 – či nie je legitímne, aby nadriadený prokurátor žiadal rýchlejší postup v prípade Svetozára Chabadu;– okolo 9:00 – ako mohol prokurátor Chabada neriešiť spisy neúmyselne;– od 16:00 – prečo Maroš Žilinka tlačí na tieto kauzy;– po 17:00 – že intenzita zásahov Maroša Žilinku vzrástli v jednej kauze v júli 2025, mesiac po neschválení jeho renty;– od 19:00 – ako reaguje na to, že tieto prípady vyzerajú ako ochrana ľudí blízkych Smeru;– po 21:00 – prečo verejne vystúpil proti Marošovi Žilinkovi až keď mu hrozí strata funkcie;– od 25:00 – ako verí, že ho ochráni Úrad na ochranu oznamovateľov a či je už chráneným oznamovateľom;– po 34:00 – prečo sa ho dotýkajú vyjadrenia Maroša Žilinku, ale neprekáža mu, ak jeho meno využíva Smer v politike;– od 43:00 – prečo prokurátorke v kauze sekty AllatRa navrhol taký nízky disciplinárny trest a či jej prestal veriť;– po 44:00 – že nerozumie, čím je kontroverzný jeho podriadený prokurátor Kováč.Oprava: Redaktor v rozhovore nesprávne uviedol, že neschválenie renty pre generálneho prokurátora časovo zapadá s údajným zásahom do kauzy v novembri 2024. V skutočnosti koreluje až s druhým diskutovaným prípadom v júli 2025 (rentu poslanci odmietli v júni 2025).

A neuveríte, koho nasadili na debatu s Robertom Ficom po odchode nespokojných študentov.Iný názor môže zaznieť, len ak je v súlade s koaličnou demagógiou a niektoré zákony sa menia len vtedy, ak zasiahnu členov vlády. Aj o tom je najnovší Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.