„Lebo Hospodin má záľubu vo svojom ľude; zdobí pokorných spasením.“ (Ž 149:4)

Nejaká pani trpela úzkosťou a pochybovaním. Jej zbožný syn jej hodiny vysvetľoval, že je to hriech, keď sa tak trápi. Bolo to s ňou tak, ako to povedala istá stará pani, že sa trápievala vecami, ktoré sa nikdy nestali. Raz ráno prišla so žiariacou tvárou k raňajkám. Rozprávala, ako sa jej snívalo, že videla veľký zástup utrápených ľudí, ktorí niesli čierne batôžky, a tie im zhadzovali odporne vyzerajúce bytosti. Vedela, že sú to démoni. Aj ona išla s diablovým bremenom. Potom pozrela hore a uvidela Muža so žiarivou tvárou, ako potešuje ľudí. Keď prišiel k nej, poznala, že je to Spasiteľ. Povedal jej smutne: „Moje dieťa, Ja som ti nenaložil toto bremeno, nemáš ho niesť. Je to diablovo bremeno, ktoré zaťažuje tvoj život. Odhoď ho.“ Dotkol sa jej ruky. A hľa, pokoj naplnil jej srdce, odhodila bremeno a chcela radostne padnúť k Jeho nohám, ale vtom sa zobudila.

Od toho dňa bola najšťastnejším členom rodiny až do konca svojho života.

Padni pod krížom, ach, na Golgote, padni pod krížom,

tam miesto tvoje; ta zanes ťarchu, bude ti sňatá,

tam stíchnu všetky úzkosti, boje.

PS 5, 2

MUDr. Viera Roháčková