Považujeme za samozrejmé, že vedecké hypotézy si vyžadujú empirické testovania, ktorými sa cieleným pozorovaním, meraním či experimentovaním získavajú dáta. No môžeme sa dozvedieť niečo podstatné o fungovaní prírody a spoločnosti tým, že si predstavíme určitú hypotetickú situáciu, ktorá v skutočnosti nenastala? Môže predstavovanie si pomyselných scenárov priniesť zaujímavé poznanie princípov, ktoré sú v pozadí prírodných procesov? Používanie myšlienkových experimentov vo vede i filozofii dáva na tieto otázky pozitívnu odpoveď. Hoci neexistuje zhoda na tom, ako presne možno tieto nástroje poznávania vymedziť, dejiny vedy a filozofie poskytujú dôkaz, že používanie myšlienkových experimentov prispieva k pokroku teoretického poznania. Čo sú to teda myšlienkové experimenty a aké funkcie vo vede a filozofii plnia? Existujú aj zlé myšlienkové experimenty? O týchto a ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Mgr. Lukášom Bielikom, PhD.

Doc. Mgr. Lukáš Bielik, PhD., je vedúcim Katedry logiky a metodológie vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa zameriava na vybrané problémy všeobecnej metodológie a filozofie vedy, predovšetkým na problematiku využívania deduktívnej a induktívnej logiky, na modely explanácie, ale aj na logickú sémantiku a metódy analytickej filozofie. Je autorom monografie Metodologické aspekty vedy, spoluautorom monografie Metóda: metodologické a formálne aspekty a autorom viac ako štyroch desiatok vedeckých štúdií. Bol spoluriešiteľom viacerých projektov (VEGA, APVV) a v súčasnosti je vedúcim projektu Idealizácia a abstrakcia v normatívnych a empirických vedách.