O epizóde

Až 74 percent hráčov národnej futbalovej ligy skrachuje do 5 rokov po ukončení kariéry. Podobnú realitu poznáme aj pri iných športoch.  

V ďalšej epizóde podcastu Na Rovinu o peniazoch sme sa rozprávali s profesionálnym hokejovým obrancom Ivanom Švárnym aj o tom:  

• kedy ako mladý hráč začal rozmýšľať nad finančným zabezpečením  





• aká je situácia s finančnou gramotnosťou u profesionálnych športovcov 





• že chýbajúci predmet o finančnej gramotnosti vplýva aj na profesionálnych športovcov  





• že zdravotný stav športovca je kľúčový parameter pre budúcnosť, no napriek tomu mnoho profesionálov podceňuje životné či úrazové poistenie 





• čo odporúča začínajúcim športovcom v oblasti financií 





• aké sú jeho plány po skončení kariéry 

Ivan Švarný je profesionálny hokejový obranca, odchovanec HC Nitra. V zámorí odhoral tri sezóny a posledné roky pôsobil v KHL.  

Verzia v posunkovom jazyku

<figure class="wp-block-embed is-type-video is-provider-youtube wp-block-embed-youtube wp-embed-aspect-16-9 wp-has-aspect-ratio"></figure>

Prepis epizódy

Moderátor: Dávid Krajcár
Hosť: Ivan Švarný (hokejista)

Dávid Krajcár: Dobrý deň, milí poslucháči. Vítam vás pri ďalšej epizóde nášho podcastu NA ROVINU o peniazoch. Moje meno je Dávid Krajcár. Som directorom spoločnosti PROSIGHT Slovensko a už siedmy rok sa venujem stovkám klientov pri nastavení osobných financií. V dnešnej časti podcastu som si dovolil pozvať zaujímavého hosťa, s ktorým sa chcem porozprávať na tému o vzťahu k peniazom, alebo respektíve o vzťahu k peniazom u profesionálnych hokejistov. Keďže je to hokejista a je ním Ivan Švarný. Je to slovenský hokejový obranca, 114 reprezentačných štartov. Ako junior začínal v Kanade. Zahral si aj KHL-ku, precestoval aj také exotické destinácie hokejové, ako je napríklad chorvátsky Medveščak Zagreb či bieloruský Dynamo Minsk. Ja ťa chcem teda privítať, Ivan, vitaj.

Ivan Švarný: Ahojte.

Dávid Krajcár: Hm, Ivan, finančná gramotnosť všeobecne u športovcov je vnímaná veľmi slabo. Sú to možno nejaké predsudky, aj keď tu sme si hovorili ešte pred reláciou, že tu máme nejakých podnikavých hokejistov ako partička z Prešova a nejaké ich pokusy s výkupom fliaš. Štatistiky napríklad zo zámoria hovoria, že napríklad až 74 % hráčov národnej futbalovej ligy skrachuje do piatich rokov po ukončení kariéry. Chcel by som sa teba hlavne opýtať v tomto prípade, aké sú tvoje skúsenosti s tou finančnou gramotnosťou u športovcov, respektíve ich vzťahu k peniazom ako takým?

Ivan Švarný: Tak ja si myslím, že ako každý človek nielen športovec má pozitívny vzťah k peniazom. Samozrejme, že život asi s nimi je sa asi všetci zhodneme, že jednoduchší. Aj keby to nemalo byť nastavené akože top 1 v živote. Samozrejme, sú rôzne príbehy aj prípady športovcov a nielen športovcov, ktorí keď sa veľmi skoro alebo v skorom ranom veku dostanú k nejakým väčším financiám alebo respektíve väčšej výplate, že nevedia, čo s tým. Vtedy by mal nastúpiť ja si myslím, že zákonný zástupca, pokiaľ nedovŕšil vlastne ten športovec 18 rokov a nie je nejak spôsobilý sa veľmi rozhodovať, čo s tými peniazmi. Bavíme sa ako o väčších peniazoch, o desiatok tisíckach. Ale trošku premostím úplne niekde inde, že ako sme sa tu skôr bavili, ja by som veľmi privítal, keby bolo nejaké už na základnej škole na druhom stupni v nejakom siedmom, ôsmom, deviatom ročníku nejaký predmet, kde sa otvorene hovorí o financiách. A vedeli by tie malé detičky už nejako aspoň pripravovať na to, že budú manipulovať, budú robiť, treba vedieť určitým spôsobom šetriť. Tam sa nebavíme o investíciách nejakých, to už až neskôr. Takže toto mi trošku chýba, že je to také nie tabu, ale je to také zamlčané a také podceňované, že čo s tými peniazmi. Lebo tie deti reálne – vidím to na svojich deťoch – nemajú predstavu o hodnote peňazí, že čo je dve eurá, 5 eur. Síce sú ešte malinkí, takže im to ešte nenáleží, ale neskôr si myslím, že by to malo byť zaradené do vyučovania.

Dávid Krajcár: No, je super, že si začal tými deťmi. Lebo moja prvá taká úplne presná otázka chcela byť respektíve smerovaná k tomu, čo sa týka tých detí. U teba to bolo ako? To znamená k tej finančnej, k správe tých financií ťa učili nejako rodičia, alebo jednoducho to bolo postupom času? Čo sa týka možno tvojho vzťahu k tým peniazom a správaniu sa s nimi?

Ivan Švarný: Tak ja pochádzam z rodiny, kde financií sme mali tak akurát, nič nám nechýbalo. Zas sme si nekupovali nové tenisky každý mesiac. Myslím, že všetci v mojom veku viac-menej sme boli rovnakí v tej dobe. Alebo tie rodiny boli finančne rovnako gramotní. A ja som nejak bol taký skôr šetrný typ, aspoň čo si pamätám. A nejak som nevyhadzoval peniaze na céčka alebo na guličky, alebo na nejaké kartičky. Samozrejme, že som si kúpil. Ale nebolo to, že idem to všetko teraz minúť, lebo mám. Tak som bol vychovávaný a myslím, že mi to ostalo dodnes. Je pravda, že rád si kúpim nové veci, nie veci zo secondhandu. Lebo hlavne veci na šport, čo sa týka lyže, hodinky, také športové, nie drahé, luxusné, mám rád tie ako keby novinky. Takže rád investujem do toho, takže nejakým spôsobom z toho detstva sa to prenieslo aj do tej dospelosti. Čo sa týka investícií, to asi neskôr sa budeme baviť. Tak to bolo postupne.

Dávid Krajcár: Super, no, myslím si, že to je taký aj prirodzený vývoj. Keďže sám si spomenul to, že tá finančná gramotnosť nejako na školách sa nevyučuje ako predmet. V minulosti určite sa nevyučovala. To znamená, že ty si postupom času nejak na to musel prísť. Venuješ sa hokeju. To znamená, že venuješ sa športu, ktorý je napríklad aj pre rodičov extrémne nákladný. Niektorí rodičia to musia brať možno ako investíciu, trebárs ako v prípade profesionálnych tenistov, lyžiarov. Vieme, že tam tie náklady pri tých športoch naozaj sú extrémne vysoké, že naozaj tam niekedy tí rodičia si musia odrieknuť nejaký ten životný komfort, aby na to mali. Respektíve, aby ich deti mohli postupom času vyrásť do tých profesionálnych športovcov. Kedy ty si začal uvažovať o tom, že by si sa tým hokejom mohol živiť, že by ťa to naozaj mohlo posúvať do budúcnosti vyššie a vyššie aj naozaj tú kariéru toho profesionálneho športovca? Či si mal ten mindset úplne odmalička nastavený, alebo proste to bolo nejak tiež tak postupne dané?

Ivan Švarný: Mňa to skrátka bavilo. Šport ma bavil a ja som súčasne chodil na futbal aj na hokej. A prišiel deň, kedy som sa musel rozhodnúť, lebo tie tréningy sa mi začali krížiť. Nestíhal som tréning hokejový, lebo som mal futbalový a naopak. Takže musel som spraviť rozhodnutie, že ostanem pri hokeji. A u mňa to bolo, neviem, jak to bolo u iných, ale u mňa také zvláštne, že ja som nemal ten hokej nikdy tak, že sa ním budem živiť a budem reálne zarábať nejaké peniaze a výplatu. To sa, samozrejme, nie, že samozrejme. Ale to sa, chvalabohu, stalo. A skôr som to začal vnímať, už keď som tie peniaze zarábal. Začínal som v Nitre. Tam som mal nejakú výplatu. Potom sa mi podarilo ísť do Čiech. Z Čiech som sa vrátil naspäť na Slovensko. Potom prišla ponuka hrať KHL. A tam vieme, že tá výplata bola lepšia. A až v tom veku nejakých 24 cca, ak si nejak tak matne pamätám, sa to so mnou začalo tak nejak v hlave si to rozoberať, že ten hokej áno, hrám z vášne, že milujem ten šport. Ale už na druhú stranu už som začínal rozmýšľať aj nad tými peniazmi. Kdežto do toho veku 22, 23 to absolútne nebolo. Aj keď došla výplata, dobre, pozrel som sa, potešil som sa. Kúpil som si ja neviem, už som sa vedel sám o seba postarať, nemusel som, jak sa hovorí žmýkať rodičov. Ale potom, jak prichádzali nehovorím, že obrovské a veľké peniaze, ale už to bolo také, že na 24-ročného chalana oproti iným tým mojim rovesníkom zarábam podstatne viac. Už potom v tej hlave sa to tak prehadzovalo, že aha, že no však na rok keby sa podarilo podpísať viac a už to bolo taká, už taká kalkulácia v tej hlave. Čiže to bolo také, že ten pohľad toho čistého športovania, však nakoniec, samozrejme, aj potom to bolo, ale už v tej hlave máte vzadu niekde, že už to robíte pre peniaze aj.

Dávid Krajcár: Jasné. A možno tvoja taká skúsenosť s klubmi ako takými? Však sú to organizácie, hlavne v zahraničí sú to naozaj obrovské korporácie. Smerujú aj ony tých hokejistov k nejakej takej edukácii oh