O epizóde

Dražejú energie, dražie chlieb. Konflikt na Ukrajine pridal už rozbehnutej inflácii na otáčkach – ako z nej ale von? Hostkou dnešnej epizódy je Ing. Lenka Pčolinská, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a moderuje ho finančníčka Andrea Saksunová z Prosight Slovensko.  

Dozviete sa:  

• ako sme sa dostali do stavu najvyššej inflácie za posledných 17 rokov, 





• ktorých odvetví sa inflácia dotkla najviac, 





• aké sú úlohy Európskej centrálnej banky pri zvyšovaní cien, 





• komu škodí zvyšovanie cien , 





• kedy prichádza zvyšovanie miezd a prečo je to neskoro, 





• čo s infláciou môže spraviť štát a ako to ovplyvní medzinárodné vzťahy, 





• aké ďalšie krízy odkrýva inflácia , 





• vplyvy zlyhania trhu na ľudí na hraniciach chudoby, 





• ľudskosť v ekonomike a opodstatnenosť dôstojnosti, 





• rozmery sociálnej ekonomiky a stratégie riešení. 

Youtube video

<figure class="wp-block-embed is-type-video is-provider-youtube wp-block-embed-youtube wp-embed-aspect-16-9 wp-has-aspect-ratio"></figure>

Prepis epizódy

Andrea Saxunová: Dobrý deň, milí poslucháči, vítam vás pri ďalšej epizóde nášho podcastu NA ROVINU o peniazoch. Moje meno je Andrea Saxunová. Už 20 rokov sa pohybujem vo sfére finančníctva, z toho posledných 7 rokov pomáham klientom v ich finančných rozhodnutiach pod hlavičkou spoločnosti PROSIGHT Slovensko, ktorá je sponzorom nášho podcastu. Tento formát vznikol hlavne z potreby vniesť do sveta peňazí transparentnosť, zrozumiteľnosť a možnosť nazerať na svet financií s porozumením. Po globálnych problémoch, ktoré nás sprevádzali posledné 2 roky, a s ďalším prehlbovaním napätia v spoločnosti začiatkom tohto roka sa postupne začali prejavovať ako mimoriadne kritické aj dopady ekonomické. Na to však, aby sme im porozumeli, musíme to, čo sa deje na Slovensku, vnímať aj v širšom kontexte. Ja som si dnes dovolila pozvať Ing. Lenku Pčolinskú, CSc. Z ekonomickej katedry Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, aby nám tieto okolnosti pomohla objasniť. Pani doktorka, vitajte. 

Lenka Pčolinská: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie, prajem všetkým pekný deň. 

Andrea Saxunová: Ja ešte upresním, na akom pracovisku pôsobíte. Je to Katedra ekonomiky a riadenia verejnej správy v Košiciach. To vzdelávanie v tejto oblasti zahŕňa aj oblasť verejných financií, medzinárodné obchodovanie a ďalšie, ktoré spomenieme neskôr. Ja som začala tým, že v súčasnosti sme svedkami rôznych finančných šokov. Najviac je skloňovaná zrejme inflácia a s tým spojený rast cien tovarov, služieb, prakticky všetkého. Moja taká prvá otázka na vás je, či by ste nám vedeli objasniť, ako tento stav vlastne vznikol? Čo bolo tým hlavným spúšťačom, hlavnou príčinou toho, že máme najvyššiu infláciu za posledných 17 rokov? Ja som si pozrela  poslednú štatistika uzavretú, teda aprílovú, to bolo za apríl rekordných takmer 12 %. 

Lenka Pčolinská: Áno, je to tak. Tento makroekonomický ukazovateľ naozaj vykazuje tieto vyššie čísla v poslednej dobe. A evidentne rastie, je to už vlastne dvojciferné číslo, ako spomínate skoro 12 %. Čo nie je potešiteľné jednak pre obchodníkov, investorov, ale aj pre nás obyčajných spotrebiteľov, pretože tento rast cenovej hladiny sa dotýka každého z nás. A každý z nás musí siahnuť hlbšie do vrecka, aby si mohol zabezpečiť to, čo potrebuje. Takže tá inflácia je, samozrejme, vyššia, respektíve ten rast cenovej hladiny je vyšší. Inflácia ako taká je akoby prirodzenou súčasťou ekonomického diania alebo toho prostredia. Čiže my nemôžeme nejako ju zastaviť, alebo teda stopnúť. Môžeme pozorovať jej vývoj a to, ako sa vlastne tá cenová hladina vyvíja. Samozrejme, že k tomu napomáhajú v tom komplexe alebo v tej takej komplexnosti ekonomického prostredia vzťahy jednotlivých subjektov na trhu. Ale na druhej strane sú to aj určité exogénne faktory, ktoré vplývajú z toho vonkajšieho prostredia na všetky subjekty na trhu. A vlastne všetci sme toho súčasťou. My prakticky prechádzame dosť takým ťažším obdobím z hľadiska možno poslednej dekády rokov. Máme za sebou, alebo ešte stále utíchajúcu pandémiu Covidu. A, samozrejme, je tu nový problém a je to vojenský konflikt u našich susedov na Ukrajine. Takže to sú veľmi dôležité tie faktory, ktoré ovplyvňujú aj to dianie v ekonomickom prostredí a vlastne aj sa prelínajú do jednotlivých týchto ukazovateľov. My tie ukazovatele máme, alebo používame ich pre hodnotenie stavu ekonomiky jednotlivých krajín. Takže tú infláciu vieme merať pre jednotlivé krajiny, ale samozrejme, vieme ju odmerať aj z hľadiska napríklad eurozóny európskych krajín. Čiže ten geopolitický rámec alebo to, čo sa okolo nás deje, má na to, samozrejme, veľký vplyv. Aj keď inflácia tu nie je len príchodom pandémie, alebo nie je len začiatkom tým 24. februárom, kedy vznikol ozbrojený konflikt na Ukrajine. Ale samozrejme, to navyšovanie cenovej úrovne alebo teda cenovej hladiny tu už bolo zjavné aj minulý rok. A prakticky ten stabilný rámec tých dvoch – troch percent, ktorý sa berie ako ozdravný alebo teda zdravý rast inflačný, tak samozrejme, už vykazoval vyššie čísla už aj minulý rok. 

Andrea Saxunová: Spomíname teda ten rast cenovej hladiny, ľudovo povedané rast cien. Hej, to je to, čo si ľudia najviac všímajú. Vieme povedať, ktorých odvetví sa to dotklo najviac? 

Lenka Pčolinská: Keď si spomínate, tak minulý rok už vlastne zaznievali ku koncu roka dosť zreteľné informácie a už sa nás to aj dotýkalo, že rastú ceny energií. Mnohé odvetvia hlavne u nás, čo sa týka odvetvia, ako je hutnícky priemysel, mal, alebo teda poukazoval na to, že s rastom cien elektrickej energie budú problémy. Konkrétne sa to napríklad týkalo hlinikárne v Žiari nad Hronom, kde tá elektrická energia je vlastne vstupnou surovinou alebo teda vstupným nejakým materiálom na výrobu konečných výstupov a výrobkov. Čiže tá ich produkcia sa extrémne predražovala a museli vlastne prijímať opatrenia – či už znižovanie počtu zamestnancov, alebo teda uvažovať o nejakých iných reguláciách. Čo sa ale týka ďalších odvetví, tak samozrejme, je to zreteľné, aj čo sa týka napríklad v raste cien pohonných hmôt. Aj keď to, samozrejme, súvisí s tými vstupnými znovu nákladmi do výrobného procesu, ktoré môžu navyšovať ceny výrobkov a služieb už plošne v akomkoľvek odvetví. Takže ten rast cenovej hladiny základných nejakých surovín alebo energií sa prakticky prelína do výslednej ceny tovarov a služieb viac-menej z každého odvetvia. 

Andrea Saxunová: My sme v posledných dvoch mesiacoch zaznamenali aj prudké zvýšenie úrokových sadzieb na hypotékach. Napriek tomu počujeme z médií, že Európska centrálna banka stále razí filozofiu nezvyšovania základnej úrokovej sadzby. Teda to je tá, od ktorej sa odvíjajú ostatné. Čím sa zrejme myslí aj zvýšenie úrokových sadzieb vkladových produktov, pretože toto sa berie ako nástroj zmiernenia dajme tomu tej inflácie. Ja si myslím, že mnoho ľudí nerozumie práve tomuto mechanizmu, ako to súvisí, ako to reguluje vôbec niekto ako Európska centrálna banka. Mohli by sme si toto jednoduchou formou vysvetliť? 

Lenka Pčolinská: Európska centrálna banka je vlastne banka bánk, ktorá do istej miery funguje ako správca monetárnej politiky, alebo istým spôsobom mala by regulovať, alebo mala by dohliadať nad tým, ako sa vyvíja aj tá cenová stabilita v eurozóne. Čiže už aj vlastne tie indície a to, ako začala rásť inflácia minulý rok, bolo dostatočným, osobne si myslím a ozývajú sa viacerí ekonómovia, dostatočný teda dôvod na to, aby Európska centrálna banka vyvíjala možno nejaký väčší protiinflačný tlak a použila štandardné nástroje, ktoré sa vlastne používajú, ak sa ten inflačný rámec zvyšuje, alebo teda samotná inflácia. Čo sa týka úrokov a zvyšovania teda úrokov, je to bežný nástroj úrokovej sadzby, ktorý by mal spomaliť vlastne to zvyšovanie cenovej hladiny. Samozrejme, že Európska centrálna banka neovplyvňuje nás spotrebiteľov v tej takej bežnej miere, ale skôr sa to dotýka jednak zabrzdenia výdavkov štátov. Pretože štáty, ktoré a doteraz vlastne to bolo tak, že Európska centrálna banka razila tú politiku expanzívnej monetárnej politiky. To znamená, že sa snažila o zvýšenie množstva peňazí v obehu v ekonomike a v eurozóne ako takej. To znamená, že aj jednotlivé štáty mohli využívať tieto finančné prostriedky prostredníctvom predaja